1 O.s.p. zamietol ţalobu o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. k. ZS 702/00004/2011/R zo dňa 25.05.2012, ktorým predseda ţalovaného zamietol rozklad ţalobkyne a potvrdil rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Prešov (ďalej len prvostupňového správneho orgánu) o uloţení pokuty č. ZS 702/00004/2011 zo dňa 30.09.2011 s tým, ţe účastník konania porušil § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., čo bolo zistené dňa 17.06.2011 ukončeným výkonom dohľadu nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti pani G. D., narodenej v roku X., dňa 08.02.2011 počas ústavnej pohotovostnej sluţby a následne v období od 09.02.2011 do 10.02.2011 počas hospitalizácie na chirurgickom oddelení a oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny účastníka konania. Účastník konania porušil § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, sluţbách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.“) tým, ţe pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke nevykonal všetky zdravotné výkony na určenie správnej diagnózy a zabezpečenie včasnej a účinnej liečby. Porušenie spočívalo v tom, ţe voľba konzervatívneho postupu v liečbe pacientky počas jej hospitalizácie v období od 09.02.2011 do 10.02.2011 u účastníka konania nebola vzhľadom na jej klinický stav správna. Pacientka bola prijatá na chirurgické oddelenie účastníka konania s ikterom (ţltačkou), jednoznačnými príznakmi ťaţkej cholecystitídy (zápal ţlčníka) a cholangoitídy (zápal ţlčovodov), s reakciou na pleure (pohrudnica) a brušnej dutine s rozvíjajúcim sa septickým šokom, čo odôvodňovalo vykonanie urgentnej operácie bezodkladne po vykonaní nevyhnutnej predoperačnej prípravy. Voľba konzervatívneho postupu v liečbe pacientky nebola vzhľadom na jej klinický stav správna. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe rozhodnutie a postup správnych orgánov v medziach ţaloby sú v súlade so zákonom. Mal za to, ţe všetky námietky ţalobkyne boli vzaté do úvahy a správne orgány sa s nimi náleţité zaoberali. Neakceptovanie vznesených námietok v priebehu správneho konania je v rozhodnutiach riadne odôvodnené. Správny orgán nemá povinnosť vyhovieť všetkým navrhovaným dôkazným prostriedkom, ţalovaný 3 10Sţso/51/2014 mal skutkový stav za dostatočne preukázaný a objasnený, navyše si v konaní o rozklade obstaral ďalší dôkaz – odborné stanovisko Doc. MUDr. Š. D., PhD., lekára v špecializačnom odbore chirurgia. Prvostupňový správny orgán vychádzal z odborného stanoviska prof. MUDr. P. L., CSc., pričom obe prizvané osoby vychádzali zo zdravotnej dokumentácie pacientky predloţenej ţalobkyňou a z písomných vyjadrení zdravotníckych pracovníkov ţalobkyne, ktorí sa podieľali na poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke. Námietky ţalobkyne týkajúce sa medicínskych zistení ţalovaného povaţuje súd za nedôvodné a účelové, ţalovaný sa nimi viackrát zaoberal. Aj ďalšie námietky ţalobkyne súd povaţoval za nedôvodné a účelové, a sám pritom dospel k záveru, ţe „jediným východiskom bolo vykonanie urgentnej operácie, keďţe sa jednalo o pankreatitídu prebiehajúcu pri cholecystolithiáze“. Vyjadrenie patológa povaţoval za irelevantné z dôvodu, ţe úlohou patológa je zistiť príčinu smrti a iné okolnosti úmrtia, a nie vyjadrovať sa k adekvátnosti operačnej liečby. Zároveň uviedol, ţe súd vyslovené odborné závery neskúma z hľadiska odborného, ale z hľadiska právneho. Súd neprihliadol na odborné vyjadrenie MUDr. M. S., znalca v odbore zdravotníctvo a z farmácie, odvetvie chirurgia č. 17/2012 zo dňa 16.04.2012, ktoré ţalobkyňa predloţila aţ na pojednávaní, pretoţe ţalovaný sa nemal moţnosť oboznámiť s jeho obsahom. Neakceptoval ani námietku, ţe výrok rozhodnutia ţalovaného nie je totoţný s výrokom rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, čo je v rozpore s ustanovením § 59 ods. 2 Správneho poriadku, pretoţe nebola uplatnená včas. O trovách konania súd rozhodol
ust. § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, pretoţe ţalobkyňa nebola v konaní úspešná a ţalovaný nemá zo zákona právo na náhradu trov konania. II. Odvolanie a vyjadrenie k nemu Proti rozsudku krajského súdu podala ţalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, pretoţe má za to, ţe konajúci súd sa nedostatočne vyporiadal so ţalobnými námietkami. Uviedla, ţe ţalovaný síce doplnil dokazovanie, ale nie v navrhovanom rozsahu, stotoţnil sa so závermi prvostupňového orgánu a námietky ţalobkyne vyhodnotil ako nedôvodné a účelové bez akéhokoľvek zdôvodnenia svojich záverov. Rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú s odborného stanoviska Prof. MUDr. P. L., CSc. a Doc. MUDr. Š. D., PhD., hoci 4 10Sţso/51/2014 ţalobkyňa v konaní ich závery namietala s tým, ţe sú v rozpore s poznatkami lekárskej vedy a inými listinnými dôkazmi zabezpečenými v konaní. Pri obdivoch posudkoch nie je moţné zistiť, z akých podkladov prizvané osoby pri vyvodení záverov vychádzali. Moţnosť zistiť, aké podklady mali prizvané osoby k vyvodeniu svojich záverov povaţuje ţalobkyňa za základné právo účastníka konania, pretoţe opačným postupom je znemoţnené zistiť, akým spôsobom boli závery vyvodené, najmä ak odborné stanovisko obsahuje mnoţstvo nepresností a údajov v rozpore so zdravotnou dokumentáciou. Z týchto dôvodov ţiadala vykonanie znaleckého dokazovania vo veci. Konajúci krajský súd nevykonanie znaleckého dokazovania odobril tým, ţe samotný zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach počíta s odbornými vyjadreniami konzultantov ako dôkaznými prostriedkami v správnom konaní. S týmto názorom je moţné súhlasiť len v obmedzenej miere, nakoľko ustanovenie § 35 ods. 1 Správneho poriadku počíta ako s dôkazmi v podstate s čímkoľvek, čo môţe prispieť k náleţitému objasneniu veci. Zákon č. 581/2004 Z. z. však samotné konanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rozdeľuje na dve oddelené časti, uţ povahou predpisov, ktorými sa tieto časti spravujú. V ustanoveniach § 43 aţ 49 citovaného zákona je upravený výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou, na ktorý sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. To však neplatí pre konanie o uloţení sankcie, kde treba postupovať
všeobecných predpisov o správnom konaní. Ustanovenie § 35 ods. 1 Správneho poriadku pripúšťa aj odborné posudky ako jeden z moţných dôkazov, čo však nič nemení na kogentnosti ustanovenia § 36 Správneho poriadku, ktorý celkom jednoznačne zakotvuje povinnosť správneho orgánu ustanoviť znalca, ak je to pre odborné posúdenie skutočností dôleţitých pre rozhodnutie potrebné. V tejto súvislosti ţalobkyňa poukazuje na rozdielne stanoviská konzultantov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v podaných odborných vyjadreniach, najmä Doc. MUDr. Š. D., PhD., ktorý v posudku uviedol, ţe diagnostika bola v danom prípade robená včas a správne. Ţalobkyňa má zato, ţe v tak nejednoznačnom a spornom prípade bolo na mieste ustanoviť znalca. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Szd/3/2009, v ktorom sa uvádza: „Štát ustanovuje do pozície znalcov odborné osobnosti v danom odbore a odvetví ľudských činností a vedy za účelom zabezpečenia spravodlivého 5 10Sţso/51/2014 poskytovania súdnej a inej právnej ochrany. Pri tom ich zaväzuje pri výkone činností povinnosťou rešpektovať určité odborné postupy pod sankciou trestno-právnej alebo disciplinárnej zodpovednosti. Minimálne tieto podmienky favorizujú znalcov a spôsobujú vyššiu dôveryhodnosť ich skutkového zistenia.“ Vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zároveň pripustilo moţnosť predloţenia dôkazných prostriedkov aţ v štádiu súdneho konania, takţe predloţenie odborného vyjadrenia - znaleckého úkonu MUDr. M. S. je dôvodné a prípustné. To, ţe odborný posudok nebol predloţený v konaní o rozklade, nakoľko bol vypracovaný po ukončení dokazovania, nezbavuje konajúci súd povinností náleţite sa s takýmto dôkazom vyporiadať. Ţalobkyňa ďalej poukázala na ustanovenia § 250i ods. 1 a 2 O.s.p. s tým, ţe navrhuje, aby súd vo veci na zistenie skutkového stavu nariadil znalecké dokazovanie. V rámci diagnostiky a vykonaných vyšetrení bola okrem iných stanovená pracovná diagnóza prebiehajúcej akútnej pankreatitídy, ktorej známky boli potvrdené pri sonografickom vyšetrení. Jednou z absolútnych kontraindikácii pre operačný zákrok - otvorenie brucha je podozrenie na pankreatitídu a nestabilizovaný šok, čo boli diagnózy u pacientky D..
stabilizovanej klasifikácie sa akútna pankreatitída rozdeľuje na ľahkú a ťaţkú formu. Ťaţké formy akútnej pankreatitídy sa vyskytujú pribliţne u 25 % zo všetkých postihnutých a je spojená s mortalitou pribliţne 20 % pacientov. Smrť u akútnej pankreatitídy je často spojená s rozvojom toxického šoku s následným mnoho orgánovým zlyhaním. Liečba akútnej pankreatitídy je primárne konzervatívna ako komplexná intenzívna liečba, tekutinová resuscitácia, antibiotická liečba a pod. Chirurgická liečba je indikovaná iba pri lokálnych indikáciách. Všeobecným konsenzom je, ţe chirurgická liečba je indikovaná u ťaţkej formy akútnej pankreatitídy iba pri infekcii pankreasu, pri komplikáciách akútnej pankreatitídy (akútne krvácanie, perforácia ţalúdka, črevná ischémia) a pri syndróme intraabdominálnej hypertenzie. Na základe vyššie uvedeného, keď pacientka bola prijatá na chirurgické oddelenie ţalobkyne pod klinickým obrazom ťaţkej formy akútnej pankreatitídy a v ťaţkom toxickom šoku, bolo správne okamţité zahájenie intenzívnej konzervatívnej liečby. Lekári oddelenia postup konzultovali aj s prednostom KAIM v Košiciach, Doc. MUDr. J. F., CSc., ktorý zvolený postup odobril a doporučil pokračovať v intenzívnej konzervatívnej liečbe. Zvolený diagnostický a liečebný postup povaţuje ţalobkyňa za správny, keď navyše v rámci diagnostiky neboli zistené ţiadne skutočnosti, ktoré by indikovali okamţitý operačný zákrok. 6 10Sţso/51/2014 S uvedenými námietkami sa konajúci súd vyporiadal len konštatovaním, ţe sa stotoţnil s argumentáciou ţalovaného. Ţalobkyňa trvá na tom, aby vyššie uvedené konštatovania boli posúdené aj v súvislosti s predloţeným dôkazom a odborným vyjadrením MUDr. M. S., ktorý správnosť postupu ţalobcu v podanom znaleckom úkone potvrdil. Poukázala ďalej na konštatovanie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na strane 7 rozhodnutia, kde uviedol, ţe mnohopočetné konkrementy v ţlčníku a ţlčovode, chronická cholecystitída a cholangoitída a serózna pankreatítída skutočne nie sú vitálnou indikáciou na okamţitú operáciu. Zároveň uvádza, ţe pri indikovaní pacienta k operácii je potrebné brať do úvahy celkový stav pacienta. V ďalšom však svoj záver nijako nevysvetlil a nie je zrejmé, aký celkový stav pacienta mal byť braný do úvahy, keď v podstate boli vymenované všetky pracovné diagnózy. V ďalšej vete citovaného odseku uvádza „v danom prípade sa teda jednalo aj o diagnózu seróznej pankreatitídy, podstatná je však skutočnosť, ţe táto sa rozvinula v dôsledku neliečenia základnej príčiny“. Z toho moţno vyvodiť, ţe predseda úradu súhlasí s vyššie uvádzaným, ţe akútna pankreatitída je kontraindikáciou pre operačný zákrok - otvorenie brucha. Jeho záver, ţe sa vyvinula v dôsledku neliečenia základnej príčiny je nedôvodný a v podstate nepreskúmateľný, keďţe nie je v ďalšom rozobraté, na základe čoho k takémuto záveru dospel. Bez ohľadu na uvedené samotná diagnóza pankreatitídy je kontraindikáciou operácie. Bez povšimnutia nie je moţné nechať fakt, ţe diagnóza akútnej pankreatitídy sa nenachádza vo výrokovej vete a ţalobkyni nie je známe, prečo bola vynechaná. Z tohto dôvodu sa zrejme s touto diagnózou predseda úradu vo svojom rozhodnutí ani náleţite nevysporiadal. A s touto námietkou sa ţiadnym spôsobom nevyporiadal ani konajúci súd, hoci má ísť o základ napadnutého rozhodnutia. Z rozhodnutia predsedu úradu nie je moţné zistiť, ako dospel k takýmto záverom. Na strane 6 rozhodnutia predseda úradu konštatuje, ţe vychádza z tvrdenia navrhovateľa,
ktorého mama bola naţltlá. Je zaráţajúce, ţe ide o konštatovanie len na základe opisu zdravotného stavu zo sťaţnosti sťaţovateľa. K veci nebol vypočutý ani samotný sťaţovateľ a ani lekári poskytujúci zdravotnú starostlivosť, aby bolo moţné náleţite takýto záver urobiť. Rovnako záver o ťaţkej cholecystitíde a cholangoitíde ako indikáciám pre operáciu nemá oporu vo vykonaných dôkazoch a z rozhodnutí ani nie je moţné zistiť, na základe čoho bol vyvodený takýto záver. Vykonané vyšetrenia nezistili známky údajnej ťaţkej cholecystitídy, chlangoitídy a sonografické vyšetrenie bolo potvrdené aj pitevným nálezom. 7 10Sţso/51/2014 Z odôvodnenia rozsudku konajúceho súdu nie je moţné zistiť, ako sa s týmito námietkami konajúci súd vyporiadal. V odôvodnení rozhodnutia síce citoval rôzne časti napadnutého rozhodnutia, nesústredil sa však na podstatnú vec, a to na základe akých skutočností sa tieto namietané tvrdenia v rozhodnutí objavili, keď nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch. Námietky smerujú práve k odôvodneniu týchto rozhodnutí, z ktorých nie je moţné vyvodiť, na základe čoho boli vo výroku konštatované skutočnosti vyvodené a povaţované za preukázané. Vo výroku rozhodnutia sa rovnako konštatuje, ţe ţalobkyňa nevykonala všetky zdravotné výkony na určenie správnej diagnózy a zabezpečenie včasnej a účinnej liečby. Rovnaký záver je vyslovený na strane 4 rozhodnutia predsedu úradu bez toho, aby bolo čo i len naznačené, v čom mala ţalobkyňa pochybiť pri diagnostike za účelom zabezpečenia včasnej a účinnej liečby. V rozpore s uvedeným sa v samotnom odbornom vyjadrení Doc. MUDr. Š. D., PhD., ktorý bol podkladom pre rozhodnutie konštatuje, ţe diagnostika bola urobená včas a správne. S týmito námietkami sa konajúci súd vôbec nevyporiadal, napriek tomu, ţe súvisia s ďalšou námietkou formálnej vady rozhodnutia. Túto námietku konajúci súd nezvaţoval vôbec, nakoľko bola vznesená aţ na konanom pojednávaní, zároveň však konštatoval, ţe výroky obidvoch orgánov sú totoţné a doplnená časť napadnutého rozhodnutia je len citáciou ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Do rozhodnutia napadnutého rozhodnutia bola oproti prvostupňovému rozhodnutiu vloţená veta: „Účastník konania porušil ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. tým, ţe pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke nevykonal všetky zdravotné výkony na určenie správnej diagnózy a zabezpečenie včasnej a účinnej liečby“. Jednoduchým porovnaním je zrejmé, ţe nejde o citáciu ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. V citovanej vete sa ţalobkyni kladie za vinu porušenie tohto ustanovenia s uvedením konkrétnych vecí, a to nevykonanie potrebných úkonov na určenie správnej diagnózy a zabezpečenie liečby, ktoré mal ţalobca porušiť. Takýto záver je však v rozpore z odpoveďou 2 v posudku Doc. MUDr. Š. D., PhD., ktorý uviedol, ţe diagnostika bola robená v danom prípade včas a správne. Ţalobkyňa má za to, ţe vloţenie tejto vety do výroku rozhodnutia je v rozpore s § 59 ods. 2 Správneho poriadku. Vzhľadom na uvedené ţalobkyňa navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove zmenil tak, ţe zruší rozhodnutie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. k. ZS 702/00004/2011/R z 25.05.2012 aj rozhodnutie Úradu 8 10Sţso/51/2014 pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Prešov č. k. ZS 702/00004/2011 a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe sa plne stotoţňuje s napadnutým rozsudkom, povaţuje ho správny a zákonný. Ţalovaný má za to, ţe pri dokazovaní postupoval v súlade s § 34 Správneho poriadku, ktorý nevylučuje, aby si ţalovaný o odbornej – medicínskej otázke urobil úsudok na základe zadováţených odborných stanovísk erudovaných odborníkov. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, ktorý posúdi, či ten- ktorý dôkazný prostriedok je potrebné v záujme náleţitého objasnenia skutkového stavu veci vykonať a či vykonané dôkazy sú postačujúce. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sţso/10/2008 zo dňa 26.02.2009, potvrdzujúci názor, ţe znalecké posudky nemajú vyššiu dôkaznú silu neţ listinný dôkaz predloţený konzultantom. Nesúhlasí s námietkou ţalobcu, ţe nemoţno zistiť, z akých podkladov prizvané osoby pri vypracovaní odborných stanovísk vychádzali; podkladom je zdravotná dokumentácia pacienta, ktorá je súčasťou administratívneho spisu a s ktorou mala ţalobkyňa moţnosť sa oboznámiť. Ţalobkyňa nekonkretizovala, akých pochybení sa konzultanti mali dopustiť, preto ţalovaný nevidí dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania súdom. Posúdenie, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, patrí do správnej úvahy správneho orgánu, súd iba preskúmava, či odborné závery boli vyslovené v súlade so zákonom. Nesúhlasí ani s tvrdením ţalobkyne o údajných rozdieloch v stanoviskách konzultantov; obe sa zhodujú v tom, ţe mala byť indikovaná urgentná operácia ako jediná šanca na preţitie pacientky. Vzhľadom na uvedené poţiadavku na znalecké dokazovanie nepovaţuje za dôvodnú. S námietkami, ktoré sa týkajú medicínskych zistení, sa ţalovaný uţ viackrát opakovane vysporiadal. K námietke, ţe podozrenie na pankreatitídu je jednou z kontraindikácii pre operačný zákrok ţalovaný uvádza, ţe diagnózy nie je moţné posudzovať izolovane, ale vo vzájomnej súvislosti. Za daných okolností nemoţno diagnózu seróznej pankreatitídy povaţovať za kontraindikáciu k operácii, ale práve naopak, jediným východiskom bolo vykonanie urgentnej operácie. Skutočnosti zistené v rámci diagnostického procesu boli indikáciou na okamţitý operačný výkon. K námietke, ţe z rozhodnutia o rozklade nie je zrejmé, aký celkový stav pacientky mal byť braný do úvahy, ţalovaný poukazuje na s. 7 rozhodnutia, kde je popísaný závaţný klinický stav pacientky. Ţalobkyňa aţ dodatočne vzniesla námietku, ţe rozhodnutie ţalovaného trpí závaţnou formálnou vadou, pretoţe výrok jeho rozhodnutia nie je totoţný s výrokom rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Ţalovaný má za to, ţe výroky oboch rozhodnutí 9 10Sţso/51/2014 ţalovaného sú totoţné, naviac je uvedený len obsah ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Vo výroku sú uvedené konkrétne zdravotné výkony, ktoré bolo potrebné vykonať zo strany ţalobcu. V zásade boli diagnózy potvrdené pitvou stanovené aj ţalobcom v rámci diagnostického procesu, avšak neboli stanovené včas so zabezpečením účinnej liečby, následkom čoho pacientka zomrela. Vzhľadom na uvedené ţalovaný ţiada, aby odvolací súd odvolaniu nevyhovel a napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove potvrdil. III. Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom odvolacím Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolanie ţalobkyne je dôvodné.
2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Odvolací súd nepovaţoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 17. júna 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. 10 10Sţso/51/2014
5 veta prvá Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
Správneho poriadku, ak je pre odborné posúdenie skutočností dôleţitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa moţno odvolať.
Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.
3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
2 Správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania odvolací súd skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného a prvostupňového správneho orgánu, najmä z toho pohľadu, či sa krajsky sud vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami ţalobkyne, a či z takto vymedzeného rozsahu správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. V danej veci odvolací súd posudzoval najmä otázku, či rozhodnutia boli vydané na základe dostatočne zisteného skutočného stavu veci, ktorý umoţnil prijať záver o porušení povinnosti ţalobkyne ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti správne poskytovať zdravotnú starostlivosť v zmysle cit. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov.
preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného, k namietanému porušeniu povinnosti ţalobkyne malo dôjsť pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke pani G. D. dňa 08.02.2011 počas ústavnej pohotovostnej sluţby a následne v období od 09.02.2011 do 11 10Sţso/51/2014 10.02.2011 počas hospitalizácie na chirurgickom oddelení a oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny účastníka konania tým, ţe pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke nevykonal všetky zdravotné výkony na určenie správnej diagnózy a zabezpečenie včasnej a účinnej liečby. Porušenie spočívalo v tom, ţe voľba konzervatívneho postupu v liečbe pacientky počas jej hospitalizácie v období od 09.02.2011 do 10.02.2011 u účastníka konania nebola vzhľadom na jej klinický stav správna. Pacientka bola prijatá na chirurgické oddelenie účastníka konania s ikterom (ţltačkou), jednoznačnými príznakmi ťaţkej cholecystitídy (zápal ţlčníka) a cholangoitídy (zápal ţlčovodov), s reakciou na pleure (pohrudnica) a brušnej dutine s rozvíjajúcim sa septickým šokom, čo odôvodňovalo vykonanie urgentnej operácie bezodkladne po vykonaní nevyhnutnej predoperačnej prípravy. Voľba konzervatívneho postupu v liečbe pacientky nebola vzhľadom na jej klinický stav správna. V súvislosti s formuláciou výroku rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu sa odvolací súd predovšetkým zaoberal námietkou ţalobkyne, ţe rozhodnutie ţalovaného trpí závaţnou formálnou vadou, pretoţe výrok jeho rozhodnutia nie je totoţný s výrokom rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, čo je v rozpore s ustanovením § 59 ods. 2 Správneho poriadku, pričom dospel k záveru o jej opodstatnenosti. Ţalovaný rozhodoval ako odvolací orgán a na jeho postup a rozhodnutie sa s poukazom na § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vzťahujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, v tejto súvislosti konkrétne citované ustanovenie § 59 ods. 2 Správneho poriadku. Ţalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia v súlade s týmto ustanovením uviedol, ţe rozklad ţalobkyne zamieta a prvostupňové rozhodnutie potvrdzuje. Ďalej však vo výroku uvádzal, ale aj dopĺňal konkrétny skutok, ktorým ţalobkyňa porušila ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Takto formulovaný výrok druhostupňového rozhodnutia nemá oporu v zákone. Náleţitosti výroku rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu zakotvuje vyššie citované ustanovenie Správneho poriadku a jeho znenie je odlišné od formulácie výroku prvostupňového správneho rozhodnutia. Výrok preskúmavaného rozhodnutia robí 12 10Sţso/51/2014 nepreskúmateľným navyše aj skutočnosť, ţe opis skutku sa presne nezhoduje s opisom skutku uvedeným vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Prešov ako prvostupňový správny orgán vo výroku svojho rozhodnutia č. k. ZS 702/00004/2011 zo dňa 30.09.2011 uviedol, ţe ţalobkyni ukladá pokutu ... „za porušenie ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., ktoré bolo zistené dňa 17.06.2011 ukončeným výkonom dohľadu nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti pacientke G. D., X.X. – 10.02.2011, dňa 08.02.2011 počas ústavnej pohotovostnej sluţby a následne v období od 09.02.2011 do 10.02.2011 počas hospitalizácie na chirurgickom oddelení a oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Výkonom dohľadu bolo zistené porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. tým, ţe voľba konzervatívneho postupu v liečbe pacientky počas hospitalizácie v období od 09.02.2011 do 10.02.2011 u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nebola vzhľadom na jej klinický stav správna. Pacientka bola prijatá na chirurgické oddelenie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti s ikterom (ţltačkou), jednoznačnými príznakmi ťaţkej cholecystitídy (zápal ţlčníka) a cholangoitídy (zápal ţlčovodov), s reakciou na pleure (pohrudnica) a brušnej dutine s rozvíjajúcim sa septickým šokom, čo odôvodňovalo vykonanie urgentnej operácie bezodkladne po vykonaní nevyhnutnej predoperačnej prípravy. Voľba konzervatívneho postupu v liečbe pacientky nebola vzhľadom na jej klinický stav správna.“ Vo výroku potvrdzujúceho rozhodnutia o rozklade ţalobkyne bolo okrem uvedeného doplnené konštatovanie, ţe „Účastník konania porušil § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. tým, ţe pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke nevykonal všetky zdravotné výkony na určenie správnej diagnózy a zabezpečenie včasnej a účinnej liečby“, čo nie je citácia zákona, ako mylne uviedol krajský súd, ale nový záver, ţe ţalobkyňa navyše ani nevykonala všetko na určenie správnej diagnózy, ktorý ale nemá oporu vo vykonanom dokazovaní (ako namietala aj ţalobkyňa, v odbornom posudku Doc. MUDr. Š. D., PhD. uviedol, ţe diagnostika bola robená v danom prípade včas a správne) a presahuje rámec skutku, za ktorý bola ţalobkyni pokuta uloţená, t. j. za to, ţe „voľba konzervatívneho postupu v liečbe pacientky nebola vzhľadom na jej klinický stav správna“. Výrok rozhodnutia predstavuje záväznú, a teda najdôleţitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť preto určitý 13 10Sţso/51/2014 a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania a v konkrétnom prípade ide aj o vymedzenie skutku, za ktorý bola ţalobkyni uloţená pokuta. Tu sa ţiada poznamenať, ţe rovnaký problém s výrokom ţalovaného uţ bol riešený v obdobnom spore o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného o uloţení pokuty, vedenom na najvyššom súde pod sp. zn. 2Szd/1/2010, ale ţalovaný v rozhodnutí zo dňa 13.07.2011vyslovený právny názor pri svojej ďalšej rozhodovacej činnosti nerešpektuje. V ďalšom sa odvolací súd venoval opakovanej námietke ţalobkyne, ţe ako rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, tak rozhodnutie ţalovaného vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, teda boli vydané v rozpore z ustanovením § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Jej námietka vychádza zo skutočnosti, ţe v konaní pretrvávajú rozpory v zásadnej medicínskej otázke, a to, či konzervatívnou liečbou pacientky došlo k nesprávnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti, preto ţiadala v tomto smere doplniť dokazovanie, a to ustanovením znalca. Vychádzajúc z obsahu spisu, z obsahu odborných posudkov, ako aj z Odborného vyjadrenia MUDr. M. S. a v neposlednom rade aj vyjadrenia patológa (kde sa nestotoţňuje so záverom krajského súdu, ţe jeho úlohou bolo iba posúdiť príčinu smrti, a nie sa vyjadrovať k zvolenej liečbe) dospel odvolací súd k záveru, ţe v správnom konaní neboli odstránené podstatné rozpory v zistení skutkového stavu, preto aj záver o vine ţalobkyne povaţuje za predčasný a uvedené spôsobuje nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Uvedené automaticky neznamená, ţe do konania bude potrebné ustanoviť znalca, pretoţe na dokazovanie moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi a vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu (§ 34 ods. 1 4 Správneho poriadku), podstatné je, aby bol získaný predpoklad pre správne posúdenie a presvedčivé rozhodnutie v konkrétnej veci. Odvolací súd súhlasí aj s námietkou nepresvedčivosti odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia v podstatnej otázke o správnej voľbe liečby; ide konkrétne o namietané konštatovanie na s. 7, ţe „mnohopočetné konkrementy v ţlčníku a ţlčovode, chronická cholecystitída s exacerbáciou zápalu, chronická cholangoitída a serózna pankreatitída skutočne nie sú vitálnou indikáciou na okamžitú operáciu, avšak pri indikovaní pacienta k operácii je potrebné brať do úvahy celkový stav pacienta bez konkretizácie. Diagnózy nie je moţné posudzovať izolovane, ale vo vzájomnej súvislosti. V danom prípade sa teda jednalo aj o diagnózu seróznej pankreatitídy, podstatná je však skutočnosť, ţe táto sa rozvinula 14 10Sţso/51/2014 v dôsledku neliečenia základnej príčiny. Vzhľadom na vyššie uvedené predseda úradu konštatuje, ţe účastníkom konania uvádzanú diagnózu seróznej pankreatitídy nie je moţné za daných okolností povaţovať za kontraindikáciu k operácii, práve naopak, jediným východiskom bolo vykonanie urgentnej operácie.“ Rovnako z rozhodnutia nie je zrejmé, aké zdravotné výkony na určenie diagnózy ţalobkyňa nevykonala. Aj konštatovanie o závaţnosti zistených nedostatkov na s. 8 povaţuje odvolací súd za neadekvátne vzhľadom na skutočnosť, ţe ide o spor v otázke, či mala byť pacientke, prijatej v kritickom zdravotnom stave, poskytnutá konzervatívna liečba, alebo urgentná operácia, keď aj názory odborníkov z odboru medicíny sa rôznia a existujú dôvody pre oba postupy a zo strany ţalobkyne nešlo o zanedbanie zdravotnej starostlivosti, ale o voľbu postupu, o správnosti ktorej bola nie bez opodstatnenia presvedčená. Nakoľko krajský súd nevenoval dostatočnú pozornosť vadám napadnutého rozhodnutia bez ohľadu na ţalobné dôvody, Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove postupom
3 Občianskeho súdneho poriadku zmenil tak, ţe nepreskúmateľné rozhodnutie ţalovaného č. k. ZS 702/00004/2011/R zo dňa 25.05.2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol odvolací súd
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, ţe úspešnej ţalobkyni priznal ich náhradu vo výške 136 € z titulu zaplatených súdnych poplatkov za ţalobu a odvolanie, pretoţe trovy, ktoré jej vznikli z titulu trov právneho zastúpenia, si v zákonnej lehote
1 O.s.p. nevyčíslila. Priznanú náhradu je ţalovaný povinný zaplatiť ţalobkyni na účet jej advokáta (§ 149 ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 17. júna 2015 JUDr. Zuzana Ďurišová , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.