Najvyšší súd 5 Oboer 34/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P., s. r. o., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou V., s. r. o., so sídlom v B., proti povinnému S. K., nar. X., bytom M., o vymoženie 1 282,05 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Revúca, pod sp. zn. 6 Er 383/2011, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. októbra 2012 č. k. 16 CoE 261/2012-117, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Povinnému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e : Súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov - ďalej len „Exekučný poriadok") na základe rozhodcovského rozsudku z 22. októbra 2010, sp. zn. IBC0410069 Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý zriadila R., a. s. (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok"). Okresný súd Revúca uznesením z 16. mája 2012, č. k. 6 Er 383/2011-89 rozhodol tak, že uvedenú žiadosť súdneho exekútora zamietol podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) v spojení s ust. § 4 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Súd prvého stupňa preskúmal exekučný titul (rozhodcovský rozsudok), ktorý bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. 8063446408, uzatvorenej medzi právnym predchodcom 2 5 Oboer 34/2013 oprávneného (P., a. s.) a povinným 18. júla 2008, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecný podmienky poskytnutia úveru a v nich obsiahnutá rozhodcovská doložka Súd dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky, na základe ktorej vo veci konal a rozhodol rozhodcovský súd, pretože táto bola už v čase uzatvárania zmluvy o úvere neprijateľnou podmienkou. Rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka v úverovej zmluve nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Úverových podmienok ako súčasti formulárovej (typovej) zmluvy o úvere. Táto splynula s ostatnými štandardnými podmienkami a spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Dodávateľ v nej uviedol konkrétny rozhodcovský súd, ktorý by prípadný spor mohol rozhodovať, pričom miestom rozhodcovského konania je Bratislava. Rozhodcovská doložka sa nachádza v prechodných a záverečných ustanoveniach obchodných podmienok pre úver. Formulár zmluvy spolu s obchodnými podmienkami je vopred pripravený pre všetkých spotrebiteľov, uzatvárajúcich rovnaký typ zmluvy. Podpisom zmluvy o úvere povinný súčasne vyslovil súhlas so všeobecnými podmienkami bez toho, aby ich mohol meniť, či dopĺňať. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli tak vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernice Rady (ES) 93/13/EHS. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok, vydaný v takomto konaní, nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Na odvolanie oprávneného vec prejednal Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací. Po preskúmaní napadnutého uznesenia rozhodol uznesením z 25. októbra 2012, č. 3 5 Oboer 34/2013 k. 16 CoE 261/2012-117 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 219 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd poukázal na ust. § 44 ods. 2 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a dodal, že vychádzajúc z uvedených ustanovené Exekučného poriadku je zrejmé, že súd pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi, ako aj počas celého exekučného konania (exekúcie), je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Je tak predovšetkým povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. na základe ktorého je exekúcia vedená, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku, a či subjekt, voči ktorému a v prospech ktorého sa má exekúcia vykonať, je zhodný so subjektom označeným v exekučnom titule, prípadne skúmať, či došlo k prechodu práva alebo povinnosti na inak označený subjekt v zmysle ust. § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu so zákonom, neobstojí. Skutočnosť, či sú naplnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, skúma exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), ďalej námietku povinného proti exekúcii (§ 50) a taktiež prípadný návrh na odklad či zastavenie exekúcie (§ 58). Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (exekúcie) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesné zareagovať. Samotná skutočnosť, že v prejednávanej veci bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, nezakladá prekážku rei iudicatae a neznamená tak vylúčenie možnosti preskúmavania exekučného titulu súdom v každej fáze exekučného konania, či exekúcie. Na podporu svojich tvrdení odvolací súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu slovenskej republiky z 27. januára 1997 sp. zn. 3 Cdo 164/1996. Námietku oprávneného, že súd prvého stupňa prekročil svoje preskúmavacie právomoci a nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 45 ods. 1 a ods. 2 ZoRK, 4 5 Oboer 34/2013 nepovažoval odvolací súd za dôvodnú aj s poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 18. februára 2010 sp. zn. III. ÚS 86/2010-19. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ani v jednej z oprávneným namietaných okolností. V danom prípade súd prvého stupňa vo veci dôsledne aplikoval ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj ustanovení ZoRK. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne považoval danú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi (resp. právnym predchodcom oprávneného) z 18. júla 2008 za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a následne sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa týkajúceho sa rozhodcovskej doložky. K námietke oprávneného o povinnosti právneho predchodcu oprávneného v zmysle ust. § 93b Zákona o bankách ponúknuť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky odvolací súd uviedol, že dané ustanovenie nie je možné vykladať bez kontextu s osobitnou úpravou spotrebiteľských zmlúv v zmysle Občianskeho zákonníka. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 4 písm. r/ aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Nerovnosť zmluvných strán pri uzavretí zmluvy o úvere spočívala práve v tom, že povinný nemohol obsah typovej zmluvy predkladanej právnym predchodcom oprávneného nijako zmeniť. Zmluva o úvere obsahuje ustanovenia, ktoré sú v rozpore s deklarovanými zásadami. Túto zmluvu je možné charakterizovať ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože spotrebiteľskou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť práve v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práv. Uvedený Zákon o bankách však neupravuje formu ani obsah uvedenej rozhodcovskej doložky a v ust. § 93 b ods. 2 tohto zákona uvádza, že uvedený návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky nie je klient povinný prijať. Ak ho klient neprijme, tak prípadne spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov, ktorými je O. s. p., prípadne Exekučný poriadok. Rozhodcovskú doložku však právny predchodca včlenil medzi ostatné podmienky zmluvy a povinný (klient) mohol zmluvu len ako celok prijať alebo len ako celok odmietnuť. 5 5 Oboer 34/2013 Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý konal na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu absencie spôsobilého exekučného titulu. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadol oprávnený dovolaním, v ktorom žiadal napadnuté uznesenie buď zmeniť tak, že dovolací súd poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie, alebo zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo súdy v danom prípade:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.