1 Obchodného zákonníka môţu stanovy obchodnej spoločnosti určiť, ţe členov predstavenstva volí a odvoláva dozorná rada spôsobom v nich uvedeným, t. j. odlišným spôsobom kreovania 2 5M Obdo 1/2013 predstavenstva, ako upravuje zákon, a to voľbou na valnom zhromaţdení akcionárov alebo iných osôb na dobu určenú v stanovách. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia, pokiaľ stanovy nemajú inú úpravu, členov predstavenstva volí a odvoláva valné zhromaţdenie na dobu najviac piatich rokov. Stanovy môţu určiť, ţe táto právomoc sa deleguje na dozornú radu za predpokladu, ţe stanovy určia spôsob voľby a odvolávania predstavenstva dozornou radou. Dozorná rada je oprávnená v rámci delegovanej pôsobnosti voliť a odvolávať členov predstavenstva, ak to v súlade s § 187 ods. 1 písm. c/ a § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka stanovy akciovej spoločnosti určia, vrátane určenia spôsobu voľby a odvolávania členov predstavenstva. Pod spôsobom voľby a odvolávania členov predstavenstva je potrebné rozumieť najmä určenie, kto a akým spôsobom voľbu navrhuje, kto a akým spôsobom navrhuje odvolanie členov predstavenstva, pretoţe pravidlá rozhodovania dozornej rady sú v § 201 ods. 3 Obchodného zákonníka uvedené ako kogentné. Článok VI. bod 4 stanov neurčuje dostatočne konkrétne spôsob voľby a odvolávania členov predstavenstva dozornou radou, nie sú splnené kogentné predpoklady delegovania pôsobnosti z valného zhromaţdenia na dozornú radu. Za tohto predpokladu preto súd v súlade s vysloveným názorom ţalobcu súhlasí, ţe pôsobnosť voľby a odvolávania členov predstavenstva ostáva v pôsobnosti valného zhromaţdenia s poukazom na § 187 ods. 1 písm. c/ Obchodného zákonníka a v tejto časti súd ex offo prihliadol na neplatnosť stanov ţalovaného pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, ţe stanovy sú v tejto časti absolútne neplatné, lebo dozorná rada nemá platne zverenú delegovanú právomoc na voľbu členov predstavenstva. Ak teda zapísaní členovia predstavenstva neboli zvolení do funkcie členov predstavenstva valným zhromaţdením, nakoľko boli zvolení dozornou radou bez právnych účinkov, potom tieto osoby nezastávali funkcie členov predstavenstva a zvolanie valného zhromaţdenia prostredníctvom zverejnenia oznámenia o konaní valného zhromaţdenia, je v rozpore s ust. § 194 ods. 2 Obch. zák., lebo valné zhromaţdenie zvolávali osoby nevykonávajúce funkcie členov predstavenstva, a preto sa valné zhromaţdenie konalo v rozpore s ust. § 184 ods. 2 Obch. zák. Ţalobe o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaţdenia môţe súd vyhovieť len za predpokladu, ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov, mohlo obmedziť práva spoločníka, t. j., ak predmetné uznesenie bolo síce prijaté postupom, ktorý znamená 3 5M Obdo 1/2013 porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov, zároveň však takéto porušenie mohlo obmedziť vo vzťahu k obsahu tohto uznesenia, práva akcionára, ktorý sa domáha určenia neplatnosti.
súdu pri príprave valného zhromaţdenia došlo k porušeniu zákona v spojení s porušením stanov obchodnej spoločnosti, preto súd skúmal, či takéto porušenie pri zvolávaní valného zhromaţdenia mohlo mať za následok obmedzenie práv akcionára. Vzhľadom na prípravu valného zhromaţdenia, ktoré bolo zvolané písomnou pozvánkou s konkrétnym obsahom, v lehote dostatočnej na prípravu valného zhromaţdenia k akcionárom, ktorí sa mohli zhromaţdenia zúčastniť, súd konštatoval, ţe ţalobca mohol vyuţiť svoje práva akcionára, mohol sa na takto zvolanom zhromaţdení zúčastniť, vrátane hlasovania o jeho programe a jednotlivých navrhovaných uzneseniach. Medzi porušením zákona a napadnutým uznesením valného zhromaţdenia musí byť vecná súvislosť. Súd uzavrel, ţe ţalobca sa mohol zúčastniť valného zhromaţdenia so všetkými právami akcionára a taktieţ o týchto bodoch programu mohol hlasovať. Ďalej uviedol, ţe predmetnými uzneseniami nadobudli určité práva tretie osoby, u ktorých platí prezumpcia a vyvrátiteľná domnienka dobrovoľnosti nadobudnutia ich práv s poukazom na ust. § 131 ods. 4 Obch. zák. Z uvedených dôvodov súd ţalobu zamietol. Na odvolanie ţalobcu vec prejednal a rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací. Rozsudkom z 5. marca 2012, č. k. 43Cob 256/2011-196 v znení opravného uznesenia z 29. marca 2012, č. k. 43Cob 256/2011-212 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. O trovách konania si vyhradil rozhodnúť
5 O. s. p. Rozhodol tak s odôvodnením, ţe súd prvého stupňa zistil dostatočne skutkový stav a zistené skutočnosti správne posúdil
Ďalej uviedol, ţe uznesenia mimoriadneho valného zhromaţdenia ţalovanej spoločnosti prijaté 27. decembra 2010, neplatnosti ktorých sa ţalobca domáha, boli prijaté za prítomnosti majoritného akcionára ţalovaného (D., a. s., Š.), ktorý bol ku dňu konania mimoriadneho valného zhromaţdenia majiteľom 86 205 ks akcií spoločnosti, čo predstavuje 98,59% podiel na základnom imaní ţalovaného, zatiaľ čo ţalobca vlastní 73 ks akcií (podiel 0,083% na základnom imaní). Ţalobca v konaní tvrdil, ţe v prípade uvedených uznesení došlo k zásahu do jeho práv akcionára podieľať sa na riadení spoločnosti, práva akcionára zúčastniť sa na riadne zvolanom valnom zhromaţdení, t. j. (na valnom zhromaţdení zvolanom regulárnym štatutárnym orgánom) a hlasovať na ňom, ako aj vykonávať ďalšie práva akcionára. Tvrdil 4 5M Obdo 1/2013 tieţ, ţe konaním MVZ a prijatými uzneseniami, ktorými došlo k predaju prakticky celého majetku ţalovaného vo forme predaja časti podniku, ako aj vkladu časti majetku do dcérskej spoločnosti ţalovaného, stratil ţalobca moţnosť ovplyvňovať prevádzkovú a finančnú činnosť prostredníctvom riadne zvolených členov predstavenstva. Odvolací súd súhlasil so záverom súdu prvého stupňa, ţe aj keď mimoriadne valné zhromaţdenie ţalovanej spoločnosti zvolali členovia štatutárneho orgánu, ktorí
ţalobcu neboli do svojich funkcií platne zvolení, nebolo obmedzené právo ţalobcu ako akcionára zúčastniť sa tohto valného zhromaţdenia a hlasovať na ňom. Sám ţalobca potvrdil, ţe o konaní mimoriadneho valného zhromaţdenia 27. decembra 2010 o 11.00 hod. v sídle ţalovanej obchodnej spoločnosti informovaný bol. Rovnako nebolo obmedzené ani porušené právo ţalobcu ako akcionára podieľať sa na riadení obchodnej spoločnosti. Hlasovacie právo akcionára sa odvodzuje od menovitej hodnoty akcií, pokiaľ by teda aj bol ţalobca na tomto mimoriadnom valnom zhromaţdení hlasoval proti predaju majetku, resp. jeho vkladu do dcérskej obchodnej spoločnosti, nemalo by to takú váhu, aby nebolo prijaté rozhodnutie majoritného akcionára. Akciová spoločnosť ako obchodná spoločnosť je kapitálovou spoločnosťou, preto aj rozhodujúci vplyv na riadenie tejto spoločnosti majú akcionári, disponujúci s rozhodujúcou časťou kapitálu. Na podnet ţalobcu podal
1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky proti rozsudku súdu prvého stupňa v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu. Ţiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, ţe oboma rozhodnutiami bol porušený zákon a vyţaduje to ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania, ktorú nemoţno dosiahnuť inými prostriedkami. Mimoriadne dovolanie odôvodnil tým, ţe v prejednávanej veci nebolo sporné, ţe mimoriadne valné zhromaţdenie bolo zvolané v rozpore s ustanovením § 184 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda došlo k formálnemu procedurálnemu nedostatku, nakoľko mimoriadne valné zhromaţdenie bolo zvolané a následne realizované osobami, ktoré na to neboli oprávnené. Takto kreované predstavenstvo pripravilo program rokovania, podklady a v neposlednom rade poverený člen predstavenstva vykonal prezentáciu akcionárov, 5 5M Obdo 1/2013 konštatoval uznášaniaschopnosť valného zhromaţdenia a viedol do zvolenia orgánov mimoriadneho valného zhromaţdenia jeho rokovanie. Ďalej uviedol, ţe sa nemôţe stotoţniť s právnym záverom konajúcich súdov, ţe síce pri príprave mimoriadneho valného zhromaţdenia ţalovaného došlo k porušeniu zákona v spojení s porušením stanov obchodnej spoločnosti, ale ţalobca sa mohol zúčastniť na valnom zhromaţdení, vyuţiť svoje práva akcionára a hlasovať o jednotlivých uzneseniach, preto prijatím uznesení na valnom zhromaţdení nedošlo k porušeniu akcionárskych práv ţalobcu ako akcionára. Dovolateľ je toho názoru, ţe ak došlo k pochybeniu pri zvolávaní, priebehu a prijímaní uznesení valného zhromaţdenia spoločnosti, ktorých obsahom je nakladanie s majetkom, je toto konanie v rozpore so zákonom a stanovami, čím došlo k obmedzeniu práv akcionára podieľať sa na riadení spoločnosti – moţnosť ovplyvňovať nakladanie s majetkom. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 434/2010, ktorým bol zrušený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obdo 45/
dovolateľa v prípade nezákonne pripravovaného a zvolaného rokovania valného zhromaţdenia a čiastočne aj jeho priebehu, ktorého predmetom sú otázky, týkajúce sa práv akcionárov, dochádza nevyhnutne aj k obmedzeniu práv akcionára podieľať sa zákonom a stanovami predvídaným spôsobom na riadení spoločnosti. Oba konajúce súdy preto po správne zistenom skutkovom stave veci, aplikovali síce správny právny predpis, ale tento nesprávne interpretovali a vyvodili nesprávne právne závery, čím vec nesprávne právne posúdili v zmysle § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. Prvostupňový súd v odôvodnení uviedol, ţe predmetnými uzneseniami nadobudli určité práva tretie osoby, u ktorých platí prezumpcia a vyvrátiteľná domnienka dobrovoľnosti nadobudnutia ich práv s poukazom na § 131 ods. 4 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti dovolateľ podotkol, ţe uznesenie valného zhromaţdenia sa povaţujú za platné aţ do okamihu právoplatného rozhodnutia súdu o jeho neplatnosti. V dôsledku ochrany dobrej viery tretích osôb citované ustanovenie chráni tieto osoby tým spôsobom, ţe práva nadobudnuté v dobrej viere tretími osobami nie sú dotknuté neplatnosťou uznesenia valného zhromaţdenia. Základným predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je teda vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaţdenia , pričom preukazovanie dobromyseľnosti tretej osoby, bude predmetom dokazovania aţ v ďalšom súdnom konaní. Súd v rámci tohto konania nemohol vzhľadom na petit ţaloby riešiť dobromyseľnosť nadobudnutia práv tretími osobami, ako prejudiciálnu otázku. 7 5M Obdo 1/2013 Ţalovaný vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, ţe spoločnosť A., a. s., zanikla ako subjekt práva výmazom z Obchodného registra
p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých moţno konať vo veci (podmienky konania). Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 104 ods. 1 prvá veta O. s. p.).
4 O. s. p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel: Sa, vloţka číslo 1550/V vyplýva, ţe spoločnosť A., a. s., Č., IČO: X., zanikla výmazom z obchodného registra
2 O. s. p. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.