1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. na verejnom zasadnutí
por. v znení účinnom do
1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. v znení zák. č. 248/1994 Z.z. a v bode 2/ trestným činom vraţdy
1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. v znení zák. č. 237/2002 Z.z. na tom skutkovom základe, ţe 1/ v presne nezistenej dobe, pravdepodobne 11. januára 1995 asi 50 m za záhradou rodinného domu na N. S. č. X. v S., v úmysle usmrtiť V. S., nar. X.. J. X., tohto viackrát bodol motýlikovým noţom s dĺţkou čepele cca 10 – 15 cm do oblasti brucha, hrudníka a chrbta, čím mu spôsobil zranenia, ktorým na mieste
hol a následne spolu s V. G., nar. X.. S. X., tam vykopali jamu, vloţili do nej telo V. S. a zahrabali. Tohto konania sa dopustil po tom, čo bol rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 2 T 5/92 z 26. marca 1992 uznaný vinným z trestného činu 2 To 3/2007 2 vraţdy
1 Tr. zák. a iné, za čo mu bol uloţený trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov, so zaradením pre výkon trestu v nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený Okresným súdom v Martine, sp. zn. Pp 131/94 dňa
hol a následne s V. G., nar. X.. S. X., tam vykopali jamu, vloţili do nej telo Ľ. T. a jamu zahrabali, tohto konania sa dopustil po tom, čo bol rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 2 T 5/92 z 26. marca 1992, uznaný vinným z trestného činu vraţdy
1 Tr. zák. a iné, za čo mu bol uloţený trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov, so zara- dením pre výkon trestu v nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený Okresným súdom v Martine, sp. zn. Pp 131/94 dňa
2 Tr. zák. v znení zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov s pouţitím § 29 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a § 35 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov na výnimočný trest odňatia slobody na doţivotie, pričom tento trest je trestom súhrnným vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/.
2 písm. c/ Tr. zák. bol zaradený na výkon trestu odňatia slobody do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň bol zrušený výrok o treste z rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 2 T 54/95 zo dňa 03. augusta 1995, ktorým bol obţalovanému uloţený
2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka 2 To 3/2007 3 so zaradením do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 písm. e/ Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení zák. č. 650/2005 Z.z. bol zhabaný 1 ks perkusný revolver zn. LLIPIETTA, kal. 44 mm, výr. č. R. aj s príslušenstvom, pričom
2 Tr. zák. sa jeho vlastníkom stáva štát.
1 Tr. por. obţalovaný bol zaviazaný nahradiť M. G. spôsobenú škodu 7 265 Sk a M. T. vo výške 7 225 Sk, pričom zo zvyškom na náhradu škody boli obe poškodené
1 Tr. por. (správne malo byť
2 Tr. por.) odkázané na konanie o veciach občianskoprávnych. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obţa- lovaný P. G. a to aj prostredníctvom svojej obhajkyne. V písomných dôvodoch svojho odvolania poukázal predovšetkým na to, ţe zo spáchania skutkov kladených mu za vinu sa necíti byť vinným. Celé trestné stíhanie bolo zaloţené len na výpovedi svedka V. G., ktorý paradoxne „asistoval“ pri oboch skutkoch, ale tým, ţe oznámil vec na polícii sa dostal do výhodného postavenia. Celé dokazovanie je tak poznačené bezvýhradnou dôverou v jeho výpoveď. Pritom vo viacerých svojich výpovediach uvádzal rozdielne skutočnosti, či uţ ohľadne spútania poškodeného S., vlastníctve motýlikového noţíka a o spôsobe jeho napadnutia. Nebolo tieţ zisťované napriek jeho námietkam a ţiadostiam, aké bolo počasie a terén v čase spáchania skutku, kto podhodil občiansky preukaz poško- deného do dvora domu poškodeného, súd nevypočul svedka K. na otázku, kde skončilo video, ktoré malo byť motívom činu a nebola preverená doba, kedy mala zhorieť chatka, ktorej skelet komína mal vidieť svedok V. G. v čase vraţdy. Pritom chatka
jeho vedomia zhorela v mesiaci február 1995 a skutok sa mal stať
1 písm. d/ a písm. f/ Tr. por. a napravil tak uvedené pochybenie krajského súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal
1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil, ţe odvolanie obţalovaného P. G. nie je dôvodné. Všetky výroky rozsudku krajského súdu majú oporu v riadne zistenom skut- kovom stave
5 Tr. por. vyvodenom zo správneho hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods. 6 Tr. por., ktoré boli zákonným spôsobom vykonané na hlavnom pojednávaní. Z takto vykonaných dôkazov nepochybne vyplýva, ţe obţalovaný P. G. bol páchateľom skutkov kladených mu za vinu a tohto konania sa dopustil spôsobom popísaným v skutkových vetách rozsudku súdu prvého stupňa. Krajský súd v tomto smere svoje skutkové zistenia a závery správne oprel predovšetkým o výpoveď svedka V. G.. Uvedený svedok uviedol ku skutku pod bodom 1/, ţe v tom čase v zime, bol na návšteve u obţalovaného G. v S.. Vtedy mu G. povedal, ţe príde za ním V. S. s videoprehrávačom. Neskôr, keď tento prišiel a čakal ho za svojou záhradou poţiadal ho (V. G.), aby mu pomohol poškodeného zbiť, lebo má s ním nevybavené účty. Následne svedok podrobne popísal spôsob a okolnosti akými poškodeného V. S. zbili a predovšet-kým, ako ho obţalovaný po páde na zem udrel asi dvojmetrovým drúkom po kolene a neskôr pichol do hrude a brucha motýlikovým noţíkom. Podrobne popísal, ako vykopali hrob, do ktorého poškodeného zakopali, pričom predtým vzal obţalovaný poškodenému nejaké doklady. 2 To 3/2007 6 Rozpory, na ktoré vo výpovedi svedka V. G. poukazuje vo svojich odvolacích námietkach obţalovaný a z ktorých dovodzuje jeho nedôveryhodnosť, najvyšší súd vyhodnotil ako nepodstatné. Tieto sa týkali jednotlivých detailov v priebehu samotného deja, t.j., či uţ ide o miesto vykopania hrobu vľavo, či vpravo od miesta zavraţdenia poškodeného, toho či obţalovaný pichal poškodeného leţiaceho na boku, či so skrčenými kolenami a či videl skelet komína a pod. O rozho-dujúcich fázach deja však svedok vypovedal stále rovnako a vzhľadom k dlhému časovému odstupu odchýlky v detailoch, nemôţu mať vplyv na jeho dôveryhodnosť. Napokon výpoveď poškodeného korešponduje aj s výpoveďou matky poškodeného V. S., ţe kritického dňa jej syn oznámil, ţe ide za obţalovaným do S. pozerať videokazety. Korešponduje tieţ s ohliadkou a nálezom nielen miesta hrobu, ale aj kostrových pozostatkov tak, ţe zodpovedajú samotnému deju, ktorý predchádzal usmrteniu V. S., t.j. roztriešteniu jabĺčka kolena, nálezu rozrezaných častí oblečenia poškodeného, zodpovedajúcich
zna-leckých posudkov vpichom jednobritným nástrojom – noţom ako to tieţ popísal svedok V. G. vo svojej výpovedi. Napokon Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje a to vzhľadom na uplatnené odvolacie námietky obţalovaného, ţe poškodeného mohol zavraţdiť práve svedok V. G., ţe v tomto prípade sa jedná len o ničím nepodloţenú domnienku obţalovaného. Svedok V. G. sa s poškodeným prakticky nepoznal na rozdiel od obţalovaného, ktorý sa s ním poznal ešte z čias prvého výkonu trestu v Ústave na výkon trestu pre mladistvých v Martine. Okrem toho matka poškodeného jednoznačne potvrdila, ţe poškodený odcestoval za obţalovaným do S. ako aj skutočnosť, ţe neskôr našla vo dvore pohodený občiansky preukaz s vystrihnutou fotografiou syna (časové detaily vzhľadom k odstupu času ani najvyšší súd nepovaţuje za podstatné). Závaţná je aj skutočnosť, ţe V. S. bol zavraţdený práve za záhradou rodinného domu obţalova-ného, čo v prípade, ak by páchateľom skutku (ako tvrdí obţalovaný) mal byť svedok G., bolo úplne nelogické. Na záver najvyšší súd zdôrazňuje, ţe skutočnosti zodpovedá výpoveď svedka G. aj v tom smere, ţe v tom čase bol napadnutý sneh. Túto okolnosť potvrdzuje aj správa Slovenského hydrometeorologického ústavu, ktorý si vyţiadal obţalovaný a predloţil 2 To 3/2007 7 ju v rámci svojich odvolacích ná-mietok. Aj z tejto správy plynie, ţe skutočne 11. januára 1995 a v neskorších dňoch sa nachádzala na mieste činu snehová pokrývka cca 20 cm. Aj pokiaľ sa týka skutku uvedeného v bode 2/ napadnutého rozsudku svedok V. G. podrobne popísal okolnosti a spôsob jeho spáchania. V tomto prípade sa dokonca jeho výpoveď v podstate zhoduje aj s výpoveďou samotného obţalo-vaného a to aţ do momentu, pokiaľ prišli spolu s poškodeným, motorovým vozidlom na Š.. V tomto časovom úseku na rozdiel od svedka G. obţalovaný tvrdil, ţe zostal v aute počúvať hudbu, a napokon svedok G. odišiel s poškodeným T. a tohto zastrelil, čo mu neskôr aj priznal. Tejto obrane obţalovaného však neuveril ani najvyšší súd. Predovšetkým v tejto súvislosti najvyšší súd konštatuje, ţe svedok V. G. vo svojej výpovedi veľmi presvedčivo a detailne popísal okolnosti a priebeh celého skutku. Okrem toho jeho výpoveď na rozdiel od obhajobných tvrdení obţalo-vaného, má reálnu oporu aj v ďalších vykonaných dôkazoch, ktoré sú obsahom spisu. Neakceptovateľnosti obhajoby obţalovaného P. G. nasvedčuje aj motív konania, ktorý sa spája so zaobstarávaním a najmä distribúciou drog a nie ako vo svojich odvolacích námietkach (predaj sošiek v Rakúsku) bez bliţších dô- kazov naznačuje obţalovaný. Z výpovedí svedkov O. M., A. K., ale aj samotného obţalovaného vyplýva, ţe sa zaoberal uvedenou činnosťou, a to aj v Rakúsku (č.l. 855) a v jej rámci dokonca aj spolupracoval s políciou. Aj svedok Ľ. P. potvrdil tieto okolnosti s tým, ţe poškodený Ľ. T. bol napokon oznámiť túto činnosť na polícii v Banskej Bystrici. Aj manţelka poškodeného potvrdila, ţe jej manţel mal strach a chcel niektoré veci oznámiť na polícii. Sám obţalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, ţe príslušník polície Policajného zboru Slovenskej republiky p. K. ho informoval, ţe poškodený bol skutočne nahlásiť, ţe obţalovaný ho núti predávať drogy. Vzájomný konflikt obţalovaného 2 To 3/2007 8 s poškodeným v tomto smere vyplýva aj z výpovede K. S., ktorá počula, ţe poškodený sa vyhráţal obţalovanému, ţe oznámi na neho niektoré veci na polícii. Významné z tohto hľadiska je aj tvrdenie obţalovaného na č.l. 571, ktorý pri konfrontácii so svedkom G. uviedol, ţe zbraň (pištoľ), ktorou bol zavraţdený Ľ. T. utrel (zbavil daktyloskopických stôp) práve on, pričom v rámci odvolacích námietok sa domáhal a argumentoval stotoţnením daktylosko-pických stôp, pričom ich nedostatok pripisoval na ťarchu svedkovi G.. Skutočnosti nezodpovedá ani obhajobné tvrdenie obţalovaného, prečo kritického dňa ušiel pred políciou. Zo spisového materiálu totiţ vyplýva, ţe v tom čase nemohol vôbec vedieť (a ani to netvrdí), ţe svedok V. G. oznámil spáchanie predmetných skutkov na polícii. Túto skutočnosť sa nemohol dozvedieť ani od svojho suseda D. P., ako uvádzal obţalovaný, pretoţe ten bol v tom čase v Holandsku a odvtedy sa s obţalovaným uţ nevidel, čo aj vo svojej výpovedi potvrdil. K ostatným odvolacím námietkam obţalovaného zvlášť, ţe medzi kostrovými zostatkami sa našiel fragment lebečnej kosti, ktorý imitoval strelné poranenie, najvyšší súd dodáva, ţe znalci MUDr. M. a MUDr. K. konštatovali, ţe k roztriešteniu ostatných kostí mohlo dôjsť pôsobením strely a to na drobné čiastočky, ktoré uţ v čase vyberania pozostatkov nebolo moţné rozoznať od ostat- ného materiálu. Aj znalec z odvetvia balistiky Ing. P. K. potvrdil, ţe k takému devastačnému zraneniu by mohlo dôjsť, ak by zbraň bola v blízkosti, resp. priloţená k hlave obeti, čo práve vyplýva aj z výpovedí svedka G.. Poţiadavka obţalovaného na rekonštrukciu tohto deja (ale aj v prípade poškodeného S.) je ne-reálna, pretoţe aj znalci vylučujú moţné ďalšie prínosy z jej prípadného vykonania. V neposlednom rade v neprospech obţalovaného vyznieva aj výsledok zna- leckého dokazovania, skúmania šatstva poškodeného Ľ. T., keď na jeho nohaviciach bol zaznamenaný v zadnej časti vpich po bodnoreznom nástroji – noţi, čo tieţ súhlasí s výpoveďou svedka G.. Ten uviedol, ţe ešte pred príchodom na Š. sa obaja muţi hádali, obţalovaný vyčítal Ľ. T., ţe oznámil veci na polícii, ţiadal ho o stiahnutie výpovede a hlavne uviedol svedok G., ţe obţalovaný pichol noţom poškodeného do zadnej časti tela. 2 To 3/2007 9 Obhajobné námietky obţalovaného nepodporujú ani znalecké posudky znalcov z odvetvia psychiatrie a psychológie, ktoré na rozdiel od svedka V. G., P. G. hodnotia ako osobu s agresívnymi črtami, disociálnu osobu, ktorej pobyt na slobode môţe byť nebezpečný. Napokon uvedené črty osobnosti potvrdzovali aj svedkovia A. K., O. M., M. B.,ale aj M. S.. Záverom ešte najvyšší súd zdôrazňuje aj tú skutočnosť, ţe z výpovede obţalovaného, pokiaľ by bola pravdivá, by vyplývalo, ţe telo poškodeného zostalo na mieste činu bez toho, aby bolo uloţené (skryté) do hrobu, pretoţe s V. G. mali odísť preč z miesta činu dokonca bez toho, aby obţalovaný ešte vedel o zastrelení poškodeného. To je úplne nelogické vzhľadom k tomu, ţe k ukrytiu tela bolo treba aspoň dvoch ľudí (bolo treba svietiť a kopať a pre nástroje išli
výpovede svedka G. práve ku G.). Na základe uvedeného, preto aj najvyšší súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe skutky sa stali tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a tieto spáchal obţalovaný P. G.. Krajský súd po právnej stránke konania obţalovaného P. G. v bode 1/ a v bode 2/ kvalifikoval ako trestný čin vraţdy
1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. Po subjektívnej stránke obţalovaný konal v priamom úmysle
a/ Tr. zák. a tohto konania sa dopustil opakovane, t.j. potom, čo bol rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. marca 1992, sp. zn. 2 T 5/92 právoplatne odsúdený pre trestný čin vraţdy
1 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní štyroch rokov a zaradený pre jeho výkon do nápravnovýchovného ústavu pre mladistvých. Z výko- nu tohto trestu bol podmienečne prepustený 09. júna 1994 a uvedené odsúdenie nebolo zahladené. Krajský súd (ale aj krajský prokurátor pri podaní obţaloby) v Banskej Bystrici však opomenul, ţe konanie obţalovaného po formálnej, ale aj po materiálnej stránke naplnilo znaky obzvlášť nebezpečnej recidívy
1 Tr. zák. Bolo preto povinnosťou krajského súdu po predchádzajúcom upozornení na prísnejšiu kvali- fikáciu konania obţalovaného (§ 225 ods. 2 Tr. por.) uznať ho za vinného zo spáchania uvedených skutkov, ako obzvlášť nebezpečného recidivistu
1, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., pretoţe znak opätovnosti a obzvlášť 2 To 3/2007 10 nebezpečnej recidívy sa navzájom nevylučujú, môţu byť dané popri. Kaţdý z týchto znakov totiţ vyjadruje iný okruh skutočnosti – opätovnosť len jednoduchý fakt, ţe predchádzajúci skutok sa stal, kdeţ to recidíva aj to, ţe bol aspoň sčasti vykonaný za predchádzajúci a v ustanovení § 41 ods. 1 Tr. zák. predpokladaný trestný čin uloţený trest. Uvedený nedostatok však najvyšší súd uţ odstrániť nemohol vzhľadom k tomu, ţe odvolanie bolo podané len obţalovaným, t.j. v jeho prospech. Na druhej strane správne a v súlade so zákonom postupoval krajský súd, pokiaľ obţalovanému P. G.
2 Tr. zák., § 29 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. uloţil výnimočný trest odňatia slobody na doţivotie, pričom tento trest vo vzťahu ku skutku v bode 1/ uloţil ako trest súhrnný
3 Tr. zák. (formálne správne malo byť citované ustanovenie § 35 ods. 2 Tr. zák., pretoţe trestnosť činu posudzoval
Trestného zákona účinného do 31. mája 1995). V tomto ohľade aj najvyšší súd v súlade s odôvodnením prvostupňového súdu dospel k záveru, ţe uvedený trest zodpovedá mimoriadne vysokému stupňu nebezpečnosti činu, vyţaduje ho tieţ účinná ochrana spoločnosti s tým, ţe nie je ani nádej, aby páchateľa bolo moţné napraviť trestom odňatia slobody od pätnásť do dvadsaťpäť rokov. V tejto súvislosti neobstojí ani odvolacia námietka obţalo- vaného, ţe znalci moţnosť jeho nápravy pripúšťali. Posúdenie tejto otázky, t.j., či by bolo moţné páchateľa napraviť aj trestom odňatia slobody nad pätnásť rokov do dvadsaťpäť rokov, ktorej riešenie patrí do výlučnej právomoci súdu. Ide síce o otázku právnu a súd musí vychádzať aj zo znaleckých posudkov znalcov z odboru zdravotníctva, odvetia psychológie a psychiatrie, avšak na druhej strane formuláciou tejto podmienky (t.j. nie je nádej) dáva zákon najavo, ţe nestačí nedostatok istoty, ţe sa páchateľ napraví trestom kratšieho trvania, ale naopak, vyţaduje sa rozumná istota vychádzajúca zo súčasných znalostí o moţnosti nápravy páchateľa trestom odňatia slobody časovo obmedzeným. V tomto ohľade najvyšší súd v súlade s rozhodnutím krajského súdu na zákla- de dôkazov obsiahnutých v spise vyhodnotil prognózu prevýchovy obţalovaného trestom od pätnásť do dvadsaťpäť rokov ako nereálnu. Najdôleţitejšiu úlohu pritom 2 To 3/2007 11 zohráva predovšetkým osobnostná charakteristika obţalovaného, v ktorej dominuje psychologická štruktúra s prejavujúcimi sa dominantnými rysmi egocentrizmu. V takomto prípade ide o trvalú poruchu, ktorá sa nedá liečiť. Zakladá tak aj
znalcov vzhľadom k doterajšej jeho kriminogenéze moţnosť ďalšej recidívy, takţe aj pobyt obţalovaného na slobode môţe byť nebezpečný. Napokon závery znalcov z odvetvia psychiatrie potvrdzujú v tomto smere aj ďalšie dôkazy obsiahnuté v spise. Predovšetkým register trestov, z ktorého je evidentné, ţe obţalovaný sa prakticky priebeţne dopúšťal trestnej činnosti bez ohľadu, ţe vykonal tresty odňatia slobody kratšieho trvania. Charakteristické črty psychopatickej osobnosti obţalovaného tak potvrdzujú aj svedkovia, ktorí sa dostali s ním do kontaktu aj v tejto veci a ktorým sa vyhráţal váţnymi následkami na zdraví a ţivote v podstate z banálnych príčin, či uţ išlo o S. S. a jej brata T., ale aj M. B. a v neposlednom rade aj A. K.. Z uvedených dôvodov preto uloţenie iného trestu ako ho uloţil krajský súd ani nepripadalo do úvahy. Krajský súd pri zaradení obţalovaného do príslušnej, t.j. tretej nápravnovýchovnej skupiny, ktoré je v tomto prípade správne, mal však formálne uviesť ustanovenie § 39a ods. 3 Tr. por. a nie § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. Rovnako tak vo výroku, ktorým poškodené strany so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal krajský súd na konanie o veciach občianskoprávnych bolo správne namiesto § 229 ods. 1 Tr. por. treba citovať ustanovenie § 229 ods. 2 Tr. por. Uvedené pochybenia sú však pochybeniami rýdzo formálnymi, ktoré nemali ţiaden vplyv na vecnú správnosť uvedených výrokov, a preto najvyšší súd nepovaţoval za potrebné tieto formálne nedostatky naprávať. Pretoţe Najvyšší súd Slovenskej republiky v ďalšom nezistil ţiadne pochybe- nie prvostupňového súdu, ani čo sa týka výroku o zhabaní veci – perkusného revolvera LLIPIETTA a ani čo do výšky náhrady škody poškodeným stranám, ktoré si škodu riadne a včas uplatnili a táto do výšky priznanej v rozsudku bola aj riadne preukázaná, odvolanie obţalovaného P. G. ako nedôvodné
por. zamietol. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný. 2 To 3/2007 12 V Bratislave 03. mája 2007 JUDr. Juraj M a j c h r á k, v.r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík Za správnosť vyhotovenia:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.