Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Sža/75/2010 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci navrhovateľa: A., nar. X., štátny príslušník Ruskej federácie, zastúpený JUDr. P., advokátom, Advokátska kancelária K. proti odporcovi: Oddelenie hraničnej kontroly PZ Petrovce riaditeľstva hraničnej polície Sobrance úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR Petrovce, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. p. UHCP-RHP-SO-OHKPE-P-6/2010 zo dňa
- marca 2010, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Sp/5/2010-22 zo dňa
- mája 2010 takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Sp/5/2010-22 zo dňa
- mája 2010 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporcu č. p. UHCP-RHP-SO-OHKPE-P-6/2010 zo dňa
- marca 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Košiciach rozsudkom uvedeným vo výroku, potvrdil rozhodnutie č. p. UHCP-RHP-SO-OHKPE-P-6/2010 zo dňa
- marca 2010, ktorým odporca podľa § 62 ods. 1 písm. a/ zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 2 1Sža/75/2010 (ďalej len zákon) zaistil dňom 10.3.2010 navrhovateľa na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na 180 dní (podľa § 62 ods. 3 zákona) a podľa § 62 ods. 4 zákona navrhovateľa umiestnil v Útvare policajného zaistenia Sečovce. Krajský súd v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ bol preskúmavaným rozhodnutím zaistený na výkon jeho administratívneho vyhostenia a rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení nadobudlo právoplatnosť dňa 26.4.2010, preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 OSP potvrdil, pretože predmetné rozhodnutie je v súlade so zákonom č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov . Krajský súd ďalej uviedol, že v čase vydania rozhodnutia o zaistení navrhovateľa nebolo ešte právoplatné rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení, ale súd zistil, že rozhodnutie o administratívnom vyhostení v čase prejednania veci súdom už bolo právoplatné a naviac navrhovateľ o azyl nepožiadal, ale požiadal o dobrovoľný návrat do Ruskej federácie, čím bol daný zákonný dôvod na zaistenie navrhovateľa na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom uviedol, že krajský súd neúplne zistil skutkový stav a rozhodol nesprávne aj po právnej stránke. Poukázal na ustanovenie § 62 ods. 1 písm. a/ zákona č. 48/2002 Z.z., z ktorého vyplýva, že podkladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení cudzinca by malo byť vykonateľné rozhodnutie o administratívnom vyhostení. Proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok. V danom prípade sa navrhovateľ proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení odvolal a odkladný účinok nebol vylúčený. Poukázal na to, že už na pojednávaní pred krajským súdom upozorňoval na skutočnosť, že rozhodnutie o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu, ktoré malo byť podkladom rozhodnutia o zaistení, ku dňu vydania rozhodnutia o zaistení ešte nebolo právoplatné a ani vykonateľné. Napokon krajský súd vo svojom rozhodnutí sám uvádza, že rozhodnutie o administratívnom vyhostení nadobudlo právoplatnosť dňa 26.4.
- Navrhovateľ v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 250j OSP podľa ktorého pri preskúmavaní rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, preto neobstojí argumentácia súdu, že v čase preskúmavania veci súdom, rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa už nadobudlo právoplatnosť, nakoľko rozhodnutie nebolo právoplatné v čase vydania rozhodnutia o zaistení navrhovateľa. 3 1Sža/75/2010 Navrhovateľ uviedol, že už v priebehu pojednávania poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko odporca zjavne zaistenie navrhovateľa neodôvodňoval preukázaním existencie rozhodnutia o vyhostení navrhovateľa, ako nevyhnutného podkladu pre vydanie rozhodnutia o zaistení podľa § 62 ods. 1 písm. a/ zákona č. 48/2002 Z.z, to znamená, že rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa sa v dôvodoch rozhodnutia odporcu vôbec neuvádza. S touto skutočnosťou sa krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nijako nevysporiadal. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že rozhodnutie odporcu navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 OSP, s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
- decembra 2010 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o zaistení navrhovateľa podľa § 62 ods. 1 písm. a/ zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov. Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, nie len z pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu, ale súčasne z úradnej povinnosti skúmal, či rozhodnutie odporcu je preskúmateľné z hľadiska zrozumiteľnosti a dostatku dôvodov. 4 1Sža/75/2010 Rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle § 250j ods. 3 OSP v prípade, že rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, totiž nie je súd viazaný. Z výroku napadnutého rozhodnutia odporcu vyplynulo, že odporca rozhodol o zaistení navrhovateľa podľa § 62 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov. Odporca vo výroku rozhodnutia uvádza, že zaistil dňom 10.3.2010 navrhovateľa na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na 180 dní a podľa § 62 ods. 4 zákona navrhovateľa umiestnil v Útvare policajného zaistenia Sečovce. V dôvodoch rozhodnutia sa odporca odvoláva na zistenie, že navrhovateľ bol dňa 10.3.2010 kontrolovaný hliadkou OHK PZ Petrovce v lesnom poraste medzi vodárkou v obci Vojnatina a motorestom Ričky v katastri obce Vojnatina, okr. Sobrance, kde počas kontroly nemohol hodnoverne preukázať svoju totožnosť. Pri snahe hliadky vykonať kontrolu jeho totožnosti sa snažil toto zmariť, tým, že sa ukrýval v lesnom poraste. Na územie SR pricestoval z Belgicka do Bratislavy, odtiaľ do Košíc a do Sobraniec, o čom svedčia cestovné lístky, ktoré mal pri sebe. Ďalším šetrením bolo zistené, že menovaný sa na území SR zdržiaval neoprávnene bez potrebných dokladov. Týmto svojim konaním porušil ust. čl. 4 ods. 1 Nariadenia rady ES č. 562/2006, ktorým sa ustanovuje Kódex Spoločenstva o pravidlách pohybu osôb cez hranice, čím sa dopustil priestupku podľa § 76 ods. 1 písm. a/ a čím naplnil podľa § 57 ods. 1 písm. b/ zákona č. 48/2002 Z.z. zákonný dôvod na administratívne vyhostenie a určenie zákazu vstupu. Na základe uvedeného bolo podľa odporcu potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o zaistení cudzinca. Podľa § 62 ods. 1 písm. a/ zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť cudzinca na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa § 57 ods. 1 písm. b/ bod prvý zákona č. 48/2002 Z.z. policajný útvar administratívne vyhostí cudzinca a určí zákaz vstupu do piatich rokov, najmenej však na jeden rok, ak vstúpi na územie Slovenskej republiky bez oprávnenia alebo sa zdržiava na území Slovenskej republiky bez oprávnenia. 5 1Sža/75/2010 Nevyhnutným podkladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení je v zmysle § 62 ods. 1 písm. a/ zákona preukázanie existencie rozhodnutia o vyhostení. Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zaistení navrhovateľa ním zistenými skutočnosťami o porušení ustanovenia čl. 4 ods. 1 Nariadenia rady ES č. 562/2006, ktorým sa ustanovuje Kódex Spoločenstva o pravidlách pohybu osôb cez hranice, čím sa dopustil priestupku podľa § 76 ods. 1 písm. a/ a čím naplnil podľa § 57 ods. 1 písm. b/ zákona č. 48/2002 Z.z. zákonný dôvod na administratívne vyhostenie a určenie zákazu vstupu. Napriek tomu, že z obsahu administratívneho rozhodnutia odporcu vyplýva, že súčasťou spisu je aj rozhodnutie odporcu o vyhostení navrhovateľa zo dňa 10.3.2010 č. p.: UHCP-RHP-SO- OHKPE-P-6/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.4.2010, odporca v rozhodnutí o zaistení takýmto rozhodnutím neargumentuje, neodvoláva sa naň. Odporca teda zjavne zaistenie navrhovateľa neodôvodňoval preukázaním existencie rozhodnutia o vyhostení navrhovateľa, ako nevyhnutného podkladu pre vydanie rozhodnutia o zaistení v zmysle § 62 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, naviac vo výroku rozhodnutia o zaistení neuvádza dôvod zaistenia, v dôvodoch rozhodnutia uvádza, že navrhovateľ naplnil dôvody administratívneho vyhostenia podľa § 57 ods. 1 písm. b/ bod prvý, zákona o pobyte cudzincov, pričom rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa v dôvodoch rozhodnutia vôbec neuvádza. Na základe uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a preto rozsudok krajského súdu podľa § 220 OSP zmenil tak, že rozhodnutie odporcu v intenciách ustanovenia § 250j ods. 3 OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal odvolací súd z § 224 ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 OSP a v zmysle § 151 ods. 2 OSP úspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu 6 1Sža/75/2010 trov konania, pretože trovy právneho zastúpenia si neuplatnil a ani ich nevyčíslil v zákonnej lehote v súlade s § 151 ods. 1 OSP. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
- decembra 2010 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová