krajského súdu nie je dôvodná ani námietka, ţe navrhovateľ tým, ţe poţiadal o azyl sa dostal do pozície človeka nesúhlasiaceho s politikou čínskej vlády. Podanie vyhlásenia, ktorým ţiadateľ poţiadal o azyl je slovným vyjadrením perzekúcie ktorej čelil v krajine svojho pôvodu. Je teda vyjadrením určitého stavu, ktorý existoval v čase odchodu ţiadateľa o azyl z krajiny jeho pôvodu a ktorý bol dôvodom k opusteniu tejto krajiny. Z uvedeného vyplynulo, ţe dôvody ţiadosti o azyl musia existovať uţ v čase podania ţiadosti o azyl. Preto samotná ţiadosť o azyl nemôţe byť dôvodom k udeleniu azylu. Krajský súd sa nestotoţnil ani s námietkou, ţe navrhovateľ je prívrţencom Falun Gong v dôsledku čoho sa obáva svojho prípadného návratu do Číny - námietka nesprávneho právneho 1Sža/96/2010 3 posúdenia veci. Navrhovateľ sám uviedol, ţe počas pobytu v Číne nemal ţiadne problémy so štátnou mocou a ţe necvičil Falun Gong. Dôvodom jeho odchodu z Číny bola snaha po získaní zamestnania, resp. zlepšenie svojho ekonomického postavenia. Ide teda o ekonomického migranta, ktorý pricestoval na Slovensko legálnym spôsobom. Navrhovateľ uviedol, ţe v marci roku 2009, počas pobytu na Slovensku sa zaujímal o toto hnutie. Návratu sa obáva aj preto, lebo sa spoznal s cvičencami tohto hnutia. Predpokladom vyhodnotenia takto prezentovanej obavy navrhovateľa (ako ţiadateľa sur place) je preukázanie, ţe navrhovateľ skutočne cvičí cviky Falun Gong, teda ţe je prívrţencom tohto hnutia. Navrhovateľ však tieto skutočnosti počas azylového konania nepreukázal, na ktorú skutočnosť odporca správne poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia. Navrhovateľ nemal ani len základné vedomosti o tomto hnutí, čo je jeho symbolom, nevedel, koľko je základných cvičení a ako sa tieto cvičia. V prípade, ak by skutočne bol cvičencom Falun Gong, aj keby (prípadne) nemal hlbšie znalosti o hnutí, musel by ovládať základných päť druhov cvičení, teda by musel vedieť uviesť ich počet ako aj to, ako sa cvičia. Z uvedeného moţno spoľahlivo ustáliť, ţe navrhovateľ nebol v čase podania ţiadosti o azyl cvičiteľom hnutia Falun Gong. Ak ním nebol, nemohol mat' ani obavu z prípadných následkov (perzekúcie) v prípade svojho návratu do Číny. Okrem uvedenej argumentácie súd poukázal aj na skutočnosť, ţe ak by aj navrhovateľ skutočne bol (na slovenskom území) cvičencom Falun Gong, ani táto skutočnosť by nebola relevantnou pre udelenie azylu. Cvičenci Falun Gong totiţto nie sú osobami, ktoré by boli v Číne prenasledované z dôvodu ich rasy, národnosti, náboţenstva, zostávania určitých politických názorov či príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Prívrţencov tohto hnutia totiţto nie je moţné zaradiť do ţiadnej z vymenovaných skupín, nakoľko toto hnutie nie je náboţenstvom ani politickým hnutím, nezdruţuje ľudí
ich národnosti či rasy, pričom cvičencov Falun Gong nie je moţné zaradiť ani do kategórie určitej sociálnej skupiny, charakteristické znaky ktorej sú uvedené v zákone o azyle (§ 19a ods. 4, písm. e/ zákona o azyle). Navrhovateľ teda nenaplnil ţiaden z predpokladov udelenia azylu, uvedených v ust. § 8 zákona o azyle. Ak teda odporca navrhovateľovi azyl neudelil, postupoval v intenciách zákona o azyle. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany krajský súd uviedol, ţe predpoklady poskytnutia doplnkovej ochrany sú uvedené v ust. § 13a, § 2 písm. f/ zákona o azyle. Navrhovateľ nebol nikdy v krajine svojho pôvodu trestne stíhaný a nemal tam ţiadne problémy. Nehrozí mu teda ani uloţenie a ani výkon trestu smrti, či neľudské zaobchádzanie.
správ o krajine pôvodu navrhovateľa v Číne niet medzinárodného či vnútroštátneho konfliktu v dôsledku ktorého by bola 1Sža/96/2010 4 osobná integrita navrhovateľa ohrozená, ak by došlo k jeho návratu. Nebol teda naplnený ani jeden z predpokladov poskytnutia doplnkovej ochrany. Súd tieţ poukázal na skutočnosť, ţe navrhovateľ nepoţiadal o udelenie medzinárodnej ochrany z dôvodu zlúčenia rodiny s rodinou azylanta či osoby, ktorej bola poskytnutá doplnková ochrana Na základe uvedeného krajský súd rozhodnutie odporcu, ktorým navrhovateľovi neudelil azyl a rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany, ako rozhodnutie správne a zákonné potvrdil. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom namietal, ţe prvostupňový súd neprihliadal na váţnosť politickej situácie v Číne, a z toho dôvodu sa navrhovateľ obáva prenasledovania z dôvodu, ţe poţiadal o politický azyl v inej krajine, a tým nepriamo nesúhlasil s politikou reţimu a stal sa nepohodlnou osobou.
názoru navrhovateľa nebola práve politickým dôvodom venovaná náleţitá pozornosť. Tým, ţe navrhovateľ poţiadal o azyl v Slovenskej republike by sa neudelením azylu dostal do pozície človeka, ktorý sa nechcel vrátiť do vlasti dobrovoľne a preto by sa dostal do skupiny občanov, ktorí nesúhlasia s vládnou ideológiou. Osoby ktoré nepodporujú politickú moc a správajú sa ako porušovatelia tejto moci sú po politickej a ekonomickej stránke izolovaní a vytláčaní zo spoločenského ţivota, čo by navrhovateľovi hrozilo pri návrate do vlasti. Zároveň uviedol, ţe je zástancom hnutia Falun Gong a zároveň vyjadril svoje obavy z prenasledovania pri vyhostení do vlasti. Navrhovateľ v odvolaní ďalej namietal, ţe súd nevenoval náleţitú pozornosť výroku administratívneho vyhostenie cudzinca do štátu, kde by bola ohrozená jeho bezpečnosť, čo v Číne nepochybne doposiaľ trvá. Navrhovateľ napáda aj rozhodnutie o zamietnutí ţiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej republiky ako zjavne neopodstatnenú s tým, ţe zistil skutočnosti ktoré navrhovateľa neoprávňujú na udelenie azylu. Navrhovateľ ďalej uviedol, ţe rozhodnutie nie je v súlade so zákonmi a rozhodnutie krajského súdu a správneho orgánu povaţuje za porušenie práv v nadväznosti na Ústavu Slovenskej republiky, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ostatných medzinárodných dohovorov a ţe odporca nedostatočne zistil stav veci. 1Sža/96/2010 5 Na základe uvedeného navrhol navrhovateľ rozsudok krajského súdu v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť sa ďalšie konanie. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, ţe napadnutý rozsudok navrhol ako vecne správny a zákonný potvrdiť. K námietke o rozpore rozhodnutia so správnym poriadkom uviedol, ţe ţiadne ustanovenie zákona o azyle, ani správneho poriadku, neustanovuje správnemu orgánu povinnosť, aby si sám domýšľal právne relevantné dôvody na udelenie azylu ţiadateľom neuplatnené, a aby vykonával k týmto dôvodom dokazovanie v správnom konaní. Ak teda odporca vychádzal pri rozhodovaní z dôvodov udávaných navrhovateľom, postupoval v súlade so zákonom. K námietke, ţe súd rozhodnutím porušil jeho zákonné nároky v nadväznosti na Ústavu SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, odporca uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie v ničom neobmedzuje jeho práva uvedené v druhej hlave Ústavy SR alebo v Protokole č. 4 a č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Napadnuté rozhodnutie bolo teda vydané zákonne a nie je v rozpore s vyššie uvedenými dokumentmi. Odporca ďalej uviedol, ţe je toho názoru, ţe navrhovateľ v priebehu konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, ani jeho právny zástupca v opravnom prostriedku, neuviedli a nepreukázali také skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali vydať rozhodnutie o udelení azylu, a má za to, ţe správny orgán objektívne a individuálne posúdil všetky relevantné okolnosti týkajúce sa predmetnej veci. Zistil, ţe navrhovateľ vo svojej ţiadosti o udelenie azylu uvádzal iné skutočnosti ako tie, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo 13b zákona o azyle, a preto povaţujú napadnuté rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom o azyle a Ţenevským dohovorom z r. 1951 o právnom postavení utečencov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľa nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia 1Sža/96/2010 6 rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 7. decembra 2010 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade ţiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky).
zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, ţiadateľovi, ktorý
zákona o azyle ministerstvo môţe udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody
.
zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, 1Sža/96/2010 7
písmena
3). Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť
5 (ods. 4).
1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú váţne dôvody domnievať sa, ţe by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu ak tento zákon neustanovuje inak, a) manţelovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
, ak manţelstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
, alebo osoby
písmena
(ods. 1) Ţiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdrţiavať na území Slovenskej republiky (ods. 2). Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť
5 (ods. 3).
1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu
2 písm. i), rozhodne tieţ, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu navrhovateľovi na území SR a o neposkytnutí doplnkovej ochrany, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Z administratívneho spisu je zjavné, ţe odporca vykonal v konaní náleţité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu (Správa o dodrţiavaní ľudských práv v Číne, vydaná Úradom pre demokraciu, ľudské práva a prácu Ministerstva zahraničných vecí USA z 11.3.2009, správa Human Rights Watch, správa zo rok 2008 publikovaná v januári 2009, správa Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, Čína 1Sža/96/2010 9 z 29.1.2009, Svetová kniha faktov, Čína z 22.1.2009, ako aj články slovenských denníkov z rokov 2009 a 2010 a iné verejne dostupné zdroje), z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ ţiadal o udelenie azylu. Ako vyplynulo z dotazníka ţiadateľa o udelenie azylu zo dňa 18.12.2009 navrhovateľ pricestoval na Slovensko legálne v júli 2008 za účelom podnikania. V Bratislave bol spoločníkom firmy O. s. r. o., ktorá sa zaoberala distribúciou odevov. Povolenie na prechodný pobyt mal do apríla 2009, potom poţiadal o jeho predĺţenie, ale nebol mu predlţený, nakoľko nepredloţil všetky potrebné doklady. Potom sa rozhodol, ţe poţiada o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Cestovný pas stratil a jeho stratu nikde nenahlásil. Na výzvu, aby uviedol všetky dôvody, pre ktoré sa rozhodol poţiadať o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky uviedol, ţe o azyl na území Slovenskej republiky poţiadal preto, lebo sa mu skončilo na území Slovenskej republiky povolenie na pobyt a keďţe sa nechcel vrátiť domov, tak nemal inú moţnosť ako poţiadať o azyl na území Slovenskej republiky. Do Číny sa nechcel vrátiť preto, lebo má priateľov, ktorí sú prívrţencami Falun Gong a bál sa toho, ţe by ho čínska vláda nepustila kvôli tomu naspäť do krajiny. Tieţ sa začal zaujímať o Falun Gong od tej doby, ako bol na území Slovenskej republiky. V Číne sa o Falun Gong vôbec nezaujímal. Síce o tom počul, ale nezaoberal sa tým. Aţ na Slovensku sa stretával s ľuďmi, ktorí boli asi prívrţenci tohto hnutia a tak sa bliţšie zoznámil s Falun Gong. Táto organizácia sa mu pozdávala a preto začal uvaţovať, ţe sa stane členom tejto organizácie. V marci v roku 2009 sa teda stal členom hnutia Falun Gong, nemá ale ţiaden doklad, ktorý by potvrdzoval jeho členstvo v tomto hnutí. Bolo to riešené ústnou formou. Navrhovateľ ďalej uviedol, ţe Falun Gong zaloţil Li Houng Zhi asi v roku 1999 a ţe keď bude praktizovať Falun Gong bude sa cítiť lepšie, bude šťastnejší a bude to preňho veľký prínos. Uviedol aj, ţe je inšpirované budhizmom. Prvky Falun Gong vymenovať nevedel. Nevedel uviesť ani symbol, koľko hlavných cvičení má Falun Gong, nevedel ich vymenovať ani predviesť. Ďalej uviedol, ţe v poslednom čase sa tomu nevenuje vôbec, ale v marci 2009 a tomu venoval intenzívnejšie, asi raz za dva dni. Zvykol cvičiť sám, ale často spoločne s ostatnými členmi organizácie, a to v parkoch a na námestiach Bratislavy. Dlhšiu dobu sa nestretol s prívrţencami Falun Gong. V minulosti to bolo častejšie. Pravidelne sa 1Sža/96/2010 10 stretáva so 4 členmi. Je si vedomý toho, ţe táto organizácia je v Číne zakázaná, ale aj napriek tomu sa stal členom, lebo si myslí, ţe to nie je zlá vec. Navrhovateľ ďalej uviedol, ţe v krajine pôvodu nemal problémy, nie je členom politickej strany, hnutia alebo inej organizácie a nebolo ani nie je proti nemu vedené trestné konanie. Odporca zdôvodnil rozhodnutie o neudelení azylu navrhovateľovi na území Slovenskej republiky nepreukázaním opodstatnenosti obáv z prenasledovania v zmysle zákona o azyle. Absentuje u neho samotný pojem prenasledovania, ako aj preukázanie pôvodcu prenasledovania - štát, politické organizácie alebo hnutia, ktoré ovládajú krajinu, nakoľko menovaný v krajine pôvodu nebol nikým prenasledovaný a nemal ţiadne problémy. Krajinu pôvodu opustil legálne na svoj vlastný cestovný pas. Uţ aj táto skutočnosť svedčí o tom, ţe v krajine nemohol mať ţiadne problémy so štátnymi orgánmi, ak mu tie umoţnili legálne vycestovanie. Vzhľadom na to, ţe menovaný nevyvíjal ţiadne politické aktivity voči reţimu krajiny a nebol členom ţiadnej politickej strany, moţno politické prenasledovanie vylúčiť. Odporca ďalej zdôraznil, ţe pokiaľ by mal menovaný nejaké problémy v krajine pôvodu, poţiadal by, resp. mohol poţiadať o určitú formu ochrany v niektorej susednej krajine, alebo v krajinách, cez ktoré prechádzal. On však v zápisnici uviedol, ţe mal v záujme vycestovať do zahraničia za účelom podnikania, konkrétne na Slovensko, čo zjavne nasvedčuje o účelovosti jeho ţiadosti. Územie Slovenskej republiky hraničí s krajinami, ktoré pristúpili k Ţenevskému dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951 a v praxi ho realizujú prostredníctvom zákonov na ochranu utečencov či ţiadateľov o azyl. V prípade, ak by dôvodom menovaného bolo prenasledovanie a z toho vyplývajúca obava o ţivot, poţiadal by o azyl uţ v prvej krajine, ktorá mu takúto formu ochrany môţe poskytnúť a teda nie aţ na území Slovenskej republiky. Právo na azyl nie je právom vybrať si krajinu, v ktorej ţiadateľ bude chcieť toto právo uplatniť. Azyl nie je univerzálnym nástrojom na poskytnutie ochrany pred akýmkoľvek hrubým a surovým zaobchádzaním. Dôvody na poskytnutie azylu sú zákonom striktne a pomerne úzko vymedzené. Skutočnosť, ţe tak neurobil nasvedčuje tomu, ţe nehľadal ţiadnu formu ochrany, ale sa snaţil usídliť v takej európskej demokratickej krajine, ktorá by mu mohla poskytnúť najvýhodnejšie sociálno-ekonomické podmienky. Nasvedčujú tomu aj ďalšie faktory, ktoré uviedol počas vstupného, ako aj doplňujúceho pohovoru. Údajne po skončení školy /1998/ pracoval 4 roky ako kuchár a potom bol niekoľko rokov nezamestnaný, a to aţ do odchodu z krajiny. Jeho rodičia boli taktieţ nezamestnaní a ţili iba z príspevkov, ktoré dostávali 1Sža/96/2010 11 ako nezamestnaní. Do Číny sa nechce vrátiť, pretoţe má kamarátov, ktorí praktizovali prvky hnutia Falun Gong, a bojí sa toho, ţe by sa to štátne orgány jeho krajiny mohli dozvedieť. Menovaný v Číne nebol stúpencom Falun Gong. Síce tvrdí, ţe na Slovensku sa začal viac zaujímať o Falun Gong, dokonca tvrdí, ţe bol aj jeho členom, túto skutočnosť však nevedel ničím hodnoverným preukázať. Miera znalostí a demonštrácia piatich cvičení sú dôleţité na posúdenie kredibility ţiadateľa Falun Gong. Je potrebné poznamenať, ţe menovaný nemal dostatočné vedomosti o tomto hnutí, vedel uviesť iba meno zakladateľa tohto hnutia a okrem toho nevedel uviesť prvky FG, symbol, neuviedol ani cviky a dokonca ich nevedel ani zacvičiť. Je preto značné podozrenie, ţe menovaný nebol stúpencom Falun Gong, nakoľko nemal skoro ţiadne vedomosti o tomto hnutí. Ak by menovaný skutočne bol stúpencom tohto hnutia, celkom určite by vedel odpovedať na najzákladnejšie otázky o tomto hnutí. Človek, ktorý sa cíti byt' v prípade návratu do krajiny pôvodu ohrozený kvôli členstvu v hnutí Falun Gong a pritom nevie vymenovať všetky prvky cvičenia tohto hnutia, pričom ich údajne aj cvičil, sa javí
názoru odpocu ako nezvyčajný a ešte k tomu aj nedôveryhodný. Základom praktizovania tohto hnutia sú cviky a ich cvičenie. Verejné aktivity Falun Gong v krajine zostávajú zanedbateľné a ľudia praktizujúci toto cvičenie v zahraničí hlásili, ţe vládne opatrenia proti skupine Falun Gong pokračovali. V minulosti bola viera v disciplínu dostatočnou príčinou pre prívrţencov hnutia prijímať tresty siahajúce od straty zamestnania aţ po uväznenie. Čo však nebol prípad menovaného, nakoľko ten neuviedol ani jednu z týchto príčin. Ústava, zákony a nariadenia negarantujú slobodu náboţenstva, ale iba slobodu náboţenskej viery. Čínske zákony a nariadenia chránia len normálne náboţenské aktivity. Občania, ktorí praktizujú vieru nad oficiálne schválené normy riskujú obťaţovanie, väznenie a iné hrubé zaobchádzanie zo strany úradov. Menovaný vo svojej výpovedi taktieţ potvrdil, ţe štátne orgány jeho krajiny, by v prípade jeho návratu, nemali odkiaľ dozvedieť sa o jeho členstve v hnutí Falun Gong, ak by im to on sám neuviedol. Nechce sa mu veriť, ţe by sa to štátne orgány mohli od niekoho dozvedieť. To, ţe menovanému bol umoţnený bezproblémový, legálny odchod z krajiny pôvodu potvrdzuje skutočnosť, ţe nemal ţiadne problémy so štátnymi orgánmi krajiny, nebol z ich strany prenasledovaný, ani hľadaný. Odporca dospel k záveru, ţe keďţe v jeho prípade nie je moţné hovoriť o perzekúcii, nemohla u neho vzniknúť ani opodstatnená obava z prenasledovania z dôvodov § 8 zákona o azyle. Na základe výpovede menovaného, ako aj všetkých dostupných informácii je zrejmé, ţe dôvody ktoré uviedol, nejavia ţiadne známky perzekúcie, nezodpovedajú kritériám ustanovení § 2 písm. d/ zákona o azyle, a preto ich moţno povaţovať za irelevantné z hľadiska udelenia azylu na území Slovenskej republiky. 1Sža/96/2010 12 Vzhľadom k tomu, ţe neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu, odporca skúmal, či navrhovateľ spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle zákona o azyle.
odporcu navrhovateľ nesplnil ani zákonom stanovené podmienky pre udelenie doplnkovej ochrany, ktorá sa poskytuje vtedy, ak sú váţne dôvody domnievať sa, ţe by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
f/ zákona o azyle sa za váţne bezprávie povaţuje uloţenie trestu smrti alebo jeho výkon, mučenie alebo neľudské alebo poniţujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo váţne a individuálne ohrozenie ţivota alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho konfliktu. Keďţe v súčasnej dobe v Číne neprebieha ţiadny ozbrojený konflikt, nie je odôvodnené domnievať sa, ţe by na menovanom bolo spáchané váţne bezprávie. Ako vyplýva z výpovede menovaného, nikdy nebolo proti nemu vedené trestné konanie, nebol väznený, zatknutý alebo zadrţaný a nemal ţiadne problémy s čínskymi štátnymi orgánmi, nebol vystavený mučeniu, neľudskému alebo poniţujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Tak, ako uviedol, v Číne nemal ţiadne problémy. V prípade návratu do Číny sa preto nemusí obávať akýchkoľvek problémov. Ţiadateľ pred svojim odchodom z Číny nebol vystavený ţiadnemu ohrozeniu, ktoré by sa dalo kvalifikovať ako váţne bezprávie a ţil tam bez problémov. Vláda povolila väčšine občanov legálne emigrovať a cestovať do zahraničia. Väčšina občanov mohla získať pasy, hoci osoby, ktoré vláda povaţovala za hrozbu, vrátane náboţenských vodcov, politických disidentov a niektorých príslušníkov etnických menšín, mali naďalej ťaţkosti pri získaní pasov. Existovali správy o tom, ţe niektorí študenti čelili cestovným obmedzeniam v čase citlivých výročí, najmä
jeho slov nebolo voči nemu vedené trestné konanie a nie sú preto závaţné dôvody domnievať sa, ţe by bol po návrate do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia. Vyslovenie tejto skutočnosti nie je príkazom na vyhostenie, alebo vrátenie do krajiny pôvodu, predpokladá iba moţnosť vrátenia do krajiny a je vecou príslušného správneho orgánu, či k pouţitiu tohto inštitútu pristúpi. Na základe týchto skutočností odporca navrhovateľovi neposkytol doplnkovú ochranu. Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, ţe odporca riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie azylu
dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe povinnosť zistiť skutočný stav veci
71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré ţiadateľ v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo ţiadneho ustanovenia zákona nemoţno vyvodiť, ţe by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu ţiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. 1Sža/96/2010 14 Odvolací súd sa nezaoberal námietkami navrhovateľa - nevenovanie náleţitej pozornosti výroku jeho administratívneho vyhostenia do krajiny pôvodu, ako aj rozhodnutie migračného úradu o zamietnutí ţiadosti ako zjavne neopodstatnenej, z dôvodu, ţe výroková časť rozhodnutia migračného úradu takého výroky vôbec neobsahuje. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu
zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania ţiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu. Odvolací súd dospel k záveru, ţe je potrebné povaţovať za správny záver správneho orgánu i krajského súdu, ţe u navrhovateľa neboli zistené dôvody pre udelenie azylu ani z ďalších relevantných dôvodov v zmysle zákona o azyle. Rovnako za správny povaţoval odvolací súd záver odporcu, ţe neboli dané predpoklady pre udelenie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, lebo jeho dôvody odporca nepovaţoval za také, pre ktoré by bol navrhovateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle. Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, ktorým krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil.
názoru odvolacieho súdu rozhodol krajský súd vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
1Sža/96/2010 15 O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, ţe navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 7. december 2010 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.