2 písm. a/ OSP zrušil rozhodnutie ţalovaného č. UHCP-112-5/RCP-BB-SK-2009 zo dňa 8. januára 2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol tak, ţe ţalovaného zaviazal uhradiť ţalobkyni trovy konania vo výške 653,16 Eur do troch dní na účet jej právneho zástupcu. V dôvodoch napadnutého rozsudku uviedol, ţe správny orgán nesprávne pochopil intencie predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, keď svoje pôvodné dva dôvody zamietavého stanoviska v následnom konaní rozšíril zhruba o ďalšie dva podloţené podpornými stanoviskami pre svoje rozhodnutie, (potvrdeniami Generálneho konzulátu SR v Šanghaji, agentúry SARIO a MH SR) a z toho vyvodil záver o nedostatku verejného záujmu. Krajský súd zdôraznil, ţe je potrebné chápať verejný záujem ako taký záujem, ktorý je moţné označiť za všeobecne či verejne prospešný a ktorého nositelia sú síce bliţšie neurčení, ale aspoň rámcovo determinovateľní. V prípade malého podnikateľa obchodníka - cudzinca, ktorý chce podnikať na území SR, nemoţno
krajského súdu teda označiť ako nositeľa všeobecného či verejného záujmu, štát jeho ekonomické štruktúry a celé obyvateľstvo, ak výsledok činnosti malého podnikania bude ovplyvňovať nanajvýš okruh obyvateľstva v mieste podnikania. Rámcová determinovanosť takéhoto okruhu bude daná skupinou ľudí, majúcich záujem kupovať tovar, nech sa uţ jedná o tovar čínskej alebo vietnamskej výroby. Tovar, ktorý všeobecne nesie istý znak menšej kvality alebo tovar lacný, cenovo prístupný pre najširší okruh spotrebiteľov, ekonomicky a zárobkovo slabých, ktorých na území SR nesporne je dostatok. Ak teda
krajského súdu výsledok činností cudzinca ako malého podnikateľa v tejto oblasti bude slúţiť práve takémuto záujmu a okruhu spotrebiteľov, je úplne zbytočné a nad rámec posudzovania záleţitostí v zmysle zákona narábať s makroekonomickými dôvodmi, nie celkom relevantnými prieskumami verejnej mienky, agentúrnymi vyjadreniami a pod. 3 1Sža/87/2010 Na základe uvedeného krajský súd dospel k záveru, ţe ţalovaný vo svojom rozhodnutí napriek doplnenému dokazovaniu náleţite neodôvodnil, prečo došlo k uprednostneniu verejného záujmu nad súkromným záujmom ţalobkyne v kontexte so zmyslom, poslaním a napokon zavedenou judikatúrou ESĽP v súvislosti s čl. 8 Dohovoru. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote ţalovaný odvolanie, v ktorom uviedol, ţe nové konanie bolo zamerané na riadne zistenie a posúdenie kritérií vyplývajúcich z § 26 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, prvostupňový správny orgán ako aj ţalovaný posudzovali verejný záujem, bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby SR a prínos podnikateľskej činnosti ţalobkyne pre hospodárstvo SR. Zdôraznil, ţe automatickým udeľovaním akéhokoľvek povolenia na pobyt po doloţení všetkých poţadovaných dokumentov, by štát stratil moţnosť regulovať počty cudzincov na svojom území. Samotný proces povoľovania pobytu vychádza aj z dostupných analýz a trendov zneuţívania rôznych druhov pobytov cudzincami a s tým súvisiacich interných aktov riadenia.
ţalovaného prvostupňový správny orgán vychádzajúc z miestnej a osobnej znalosti, uvedomujúc si trend masívneho nárastu ţiadostí o povolenie na prechodný pobyt na účel podnikania u štátnych príslušníkov Čínskej ľudovej republiky, dôkladne zváţil prínos podnikateľskej činnosti a verejný záujem na rozvoji podnikateľských aktivít ţalobkyne, vo vzájomnej súvislosti so súkromným záujmom ţalobkyne, pričom dôvody uprednostnenia verejného záujmu riadne odôvodnil. Ţalovaný vychádzal z nasledujúcich podporných stanovísk: z miestnej a osobnej znalosti podnikateľského prostredia, súčasnej nezamestnanosti v regióne a trendu ţiadosti o povolenie pobytov na území SR vo svojom územnom obvode, z interných aktov riadenia, zo stanoviska mesta Ruţomberok, z ankety v miestnom periodiku, zo stanoviska Generálneho konzulátu SR v Šanghaji, zo stanoviska MH SR a agentúry SARIO. Ţalovaný uviedol, ţe vo svojom rozhodnutí vychádzal z konštatovania ESĽP, ţe pojem verejný záujem, resp. verejná prospešnosť je nevyhnutne rozsiahly a preto je 4 1Sža/87/2010 prirodzené, ţe štát má pomerne široký priestor na voľnú úvahu pri uskutočňovaní sociálnej a hospodárskej politiky. Ţalovaný uviedol, ţe v danom konaní vychádzal najmä z dôvodovej správy zákona č. 693/2006 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil zákon o pobyte cudzincov, kde sa uvádza, ţe verejným záujmom sa rozumie taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom, ako aj to, ţe umoţní regulovať počty cudzincov z tretích štátov na určitom území, aj na základe podkladov vyţiadaných napríklad od štátnych orgánov a orgánov územnej samosprávy. K argumentácii krajského súdu, ţe stanoviská Mesta Ruţomberok moţno povaţovať za spochybnené uţ tým, pôvodne negatívny postoj svojim doplnkom k vyhláseniu a ospravedlnením sa samotnej ţalobkyni, ţalovaný uviedol, ţe prvé stanovisko Mesta Ruţomberok bolo doloţené 10.1.2008. V stanovisku je uvedené, ţe „S ohľadom na verejný záujem a predmet podnikania cudzincov, mesto Ruţomberok nemá záujem o rozširovanie takejto obchodnej činnosti...“ V druhom stanovisku mesta Ruţomberok (zo dňa 18.3.2008), ktoré bolo súčasťou prvého odvolania ţalobkyne je uvedené, ţe mesto Ruţomberok po prehodnotení prvého stanoviska pre Oddelenie cudzineckej polície PZ v Ruţomberku konštatuje, ţe v predmetnom stanovisku sa mesto Ruţomberok nesprávne vyjadrilo v časti :“Udelenie povolenia na pobyt týmto cudzincom, teda nie je vo verejnom záujme, za čo sa ospravedlňujeme. Udelenie povolenia na pobyt v zmysle ust. § 26 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov je v kompetencii PZ SR.“ Ţalovaný poukázal na to, ţe v druhom stanovisku mesta Ruţomberok je uvedené, ţe...“občania ČĽR uvedení v hore uvedenom vyţiadaní a stanovisku v súlade so ŢR uvádzajú predmet podnikania – obchodná činnosť - maloobchod v rozsahu voľných ţivností. Na základe doterajších skúsenosti, v našom meste ide prevaţne o predaj textilu, odevov a obuvi a táto aktivita je v našom meste uţ bohato zastúpená a nie je potrebné ju v meste ďalej rozširovať.“ 5 1Sža/87/2010 Preto mesto Ruţomberok v prvom stanovisku uviedlo, ţe mesto nemá záujem o takýto druh podnikania. Vo všeobecnosti má mesto záujem na tom, aby sa v meste etablovali také aktivity, ktoré mestu chýbajú alebo sú slabo zastúpené. Zároveň mesto nespochybňuje vydanie ţivnostenského oprávnenia pre účastníka konania, ani mu neupiera jeho práva vyplývajúce z Ústavy SR. Ţalovaný k tvrdeniu krajského súdu, ţe článok v miestnych novinách a výsledok ankety nemoţno brať ako dôveryhodný zdroj na posúdenie verejného záujmu uviedol, ţe predmetná anketa v miestnom periodiku bola len jedným z faktorov, ktoré bral do úvahy prvostupňový správny orgán, a ktoré mali za úlohu podporiť jeho rozhodnutie.
ţalovaného zohráva dôleţitú úlohu v rozhodovacom procese aj miestna a osobná znalosť prostredia, ktorú vo svojom rozhodovacom procese zohľadnil prvostupňový správny orgán. Znalosť podnikateľského prostredia v územnom obvode prvostupňového správneho orgánu bola podporená aj upraveným stanoviskom mesta Ruţomberok a taktieţ anketou spracovanou miestnym periodikom. K vyhodnoteniu stanoviska agentúry SARIO krajským súdom, ţalovaný uviedol, ţe predmetná agentúra je
jeho názoru kompetentným orgánom na zaujatie stanoviska ku skutočnosti, či podnikateľská aktivita účastníka konania je prínosom pre hospodárstvo SR, teda či jeho podnikanie je vo verejnom záujme SR.
ţalovaného aj vyjadrenie MH SR je významné z dôvodu riadneho a objektívneho posúdenia verejného záujmu, či udelenie povolenia na prechodný pobyt ţalobkyne je vo verejnom záujme SR, za tým účelom oslovil ústredný orgán štátnej správy, ktorý vo svojom stanovisku uviedol, ţe vzhľadom na skúsenosti MH SR predpokladá, ţe maloobchod účastníka konania sa bude týkať dovozu textilu (a obuvi) z Čínskej ľudovej republiky jeho predaj v SR, pričom vplyv podnikateľskej činnosti účastníka konania na hospodárstvo SR a na obchodné vzťahy s Čínskou ľudovou republikou bude zrejme zanedbateľný. Ţalovaný napokon uviedol, ţe z dôvodu spoľahlivo zisteného stavu veci a riadneho posúdenia podkladov na svoje rozhodnutie, musel prvostupňový správny orgán a taktieţ aj ţalovaný vychádzať zo stanoviska Generálneho konzulátu SR v Šanghaji, ktorý ako jediný 6 1Sža/87/2010 orgán štátnej správy prichádza do priameho kontaktu s cudzincom pre udelením pobytu, pričom na základe interných predpisov uţ samotné zamietavé stanovisko konzulátu je dôvodom na zamietnutie ţiadosti. Prvostupňový správny orgán a takisto aj ţalovaný doplnil rozhodovací proces o ďalšie argumenty. Na základe uvedeného navrhol, aby najvyšší súd ţalobu ţalobkyne zamietol a trovy konania ţalobkyni nepriznal. Ţalobkyňa sa k odvolaniu ţalovaného nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 264c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného je potrebné priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
2 písm. h/ zákona o pobyte cudzincov a odvolanie ţalobkyne bolo zamietnuté. Z obsahu spisu vyplynulo, ţe predchádzajúce rozhodnutie ţalovaného bolo rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sţa 1/2009 zo dňa 4.6.2009 zrušené a vec bola ţalovanému vrátená na ďalšie konanie. Z odôvodnenia predmetného rozsudku najvyššieho súdu vyplynulo, ţe ţalovaný je povinný sa v ďalšom konaní vysporiadať vzhľadom na uplatnenú námietku ţalobkyne s otázkou, či došlo k stretu dvoch základných práv a slobôd, na jednej strane práva ţalobkyne na slobodnú voľbu povolania a právo podnikať na území SR, ktoré je však podmienené povolením k pobytu na území SR, ktorého sa ţalobkyňa domáha a na druhej strane práva štátu na zásah do tohto práva, resp. jeho oprávnenie regulovať vstup (pobyt) cudzincov na území SR z dôvodu ochrany verejného záujmu. Pokiaľ teda správny orgán dospeje k záveru, ţe došlo k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným, musí vo svojom rozhodnutí v prípade, ţe uprednostní záujem verejný, náleţite odôvodniť, prečo došlo k jeho uprednostneniu, tak, aby bolo moţné jednoznačne z obsahu rozhodnutia správneho orgánu posúdiť, či odopretím udelenia povolenia k jeho pobytu na území SR za účelom podnikania, nebolo neprimerane obmedzené, resp. odňaté právo ţalobkyne (cudzinca) podnikať na území SR, a to v kontexte čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorého pôsobnosť sa na ţalobkyne vzťahuje. Ţalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. p.: UHCP-8-12/RCP-BB-SK-2009 zo dňa 27.7.2009 rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Ruţomberok č. p.: UHCP-208-14/RHCP-BB-CP-RK-PP-2007 zo dňa 31.1.2008 zrušil a vec vrátil Oddeleniu cudzineckej polície PZ Ruţomberok na nové konanie a rozhodnutie. 8 1Sža/87/2010 Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí, ktorým zamietol ţiadosť ţalobkyne o udelenie povolenia na prechodný pobyt na území SR na účel podnikanie, uviedol, ţe vychádzal zo spisového materiálu, z ktorého zistil, ţe v deň podania ţiadosti bol so ţalobkyňou na Generálnom konzuláte SR v Šanghaji vykonaný pohovor: Generálny konzulát vyhodnotil dostupné poznatky k osobe ţiadateľky, a to, osobný stav, dosiahnuté vzdelanie, predchádzajúce a súčasné zamestnanie, rodinné a sociálne zázemie, jazykové znalosti a finančné zabezpečenie a na základe vyhodnotenia relevantných skutočností s prihliadnutím na verejný záujem, osobitne hospodárske potreby SR z pohľadu, či podnikateľská činnosť cudzinca bude prínosom pre hospodárstvo SR, na situáciu a vývoj na trhu práce v zmysle § 26 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, neodporučil účastníkovi konania udeliť povolenie na pobyt. Prvostupňový správny orgán uviedol, ţe uvedenému stanovisku pripisuje veľký význam, nakoľko sa jedná o jediný orgán štátnej správy, ktorý prišiel s účastníkom konania osobne do styku, pozná prostredie, z ktorého pochádza, celkovú situáciu v regióne a z osobného pohovoru si vytvoril úsudok o jeho zámeroch na území SR. Prvostupňový správny orgán vyhodnotil stanovisko Mesta Ruţomberok č. 4575/2007 zo dňa 28.12.2007 k podnikateľskej činnosti občanov Číny, ako aj prehodnocujúce stanovisko Mesta Ruţomberok č. 953/2008, ktoré mu bolo doručené dňa 18.3.2008 a dospel k záveru, ţe Mesto Ruţomberok v zastúpení primátora mesta prehodnotilo len tú časť svojho stanoviska k podnikateľskej činnosti účastníka konania, ktorá sa týka rozhodovania o udelení povolenia na pobyt účastníkovi konania z hľadiska verejného záujmu.
prvostupňového správneho orgánu zostáva v platnosti stanovisko mesta, ţe nemá záujem o rozširovanie podnikateľských aktivít, ktoré má v predmete podnikania účastník konania. V tejto súvislosti prvostupňový správny orgán poukázal na článok v miestnej tlači Ruţomberský hlas č. 8 zo dňa 24.4.2009, s názvom „Ruţomberčanom prekáţajú najmä nekvalitné obchody“. V predmetnom článku je uvedené, ţe
výsledkov ankety, ktorá bola na stránke rkhlas.sk uverejnená od 19.3 do 19.4., vadia hlasujúcim v Ruţomberku najviac nekvalitné tzv. čínske obchody. Z 227 respondentov zastáva názor aţ 55 %. Lacné obchody s pochybným tovarom sa rozmohli v Ruţomberku pred niekoľkými rokmi a postupne zaplnili centrum mesta, najmä ulice Mostová a Podhora. Oproti tomu došlo 9 1Sža/87/2010 k radikálnemu úbytku značkových obchodov s kvalitným tovarom, ktoré v strede Ruţomberka prakticky nenájdete. Prvostupňový správny orgán uviedol, ţe počas konania o ţiadosti účastníka konania vypočul ako svedka pani H., ktorá do zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 7.3.2008 uviedla, ţe ţalobkyňa má v Číne svoj obchod kde pracuje ako predavač rôzneho textilu, obuvi a ďalšieho rôzneho tovaru. Svedkyňa do zápisnice uviedla, ţe ţalobkyňa chce mať tieţ na Slovensku obchod s čínskym tovarom.
prvostupňového správneho orgánu v prípade ţiadosti ţalobkyne o udelenie povolenia na prechodný pobyt došlo k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným a na základe uvedených skutočností dospel k záveru, ţe udelenie povolenia na prechodný pobyt na území SR na účel podnikania ţalobkyni nie je vo verejnom záujme. Proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala ţalobkyňa odvolanie, v ktorom vyjadrila presvedčenie, ţe prvostupňový správny orgán sa nevysporiadal a neakceptoval právny názor vyslovený v rozsudku NS SR zo dňa 4.6.2009 sp. zn. 8Sţa 1/2009. Napadnutým rozhodnutím jej bolo odňaté právo cudzinca podnikať na území SR a nebolo posudzované v súlade s čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Ţalovaný v rozhodnutí, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu a odvolanie ţalobkyne zamietol, uviedol, ţe z dôvodu riadneho a objektívneho posúdenia verejného záujmu, či udelenie povolenia na prechodný pobyt ţalobkyni je vo verejnom záujme SR, doplnil dokazovanie a a oslovil agentúru SARIO a MH SR, či podnikateľská aktivita účastníka konania je prínosom pre hospodárstvo SR, teda či jeho podnikanie je vo verejnom záujme SR. Agentúra SARIO dňa 23.12.2009 doručila ţalovanému stanovisko, v ktorom uviedla, ţe v praxi realizuje svoje kompetencie vydávaním potvrdenia o tom, ţe ide o významného zahraničného investora pre samotných zahraničných investorov, na základe ich písomnej ţiadosti, pričom agentúra SARIO neeviduje poţiadavku účastníka konania na investovanie 10 1Sža/87/2010 v SR. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, agentúra SARIO sa vyjadrila, ţe nevydáva podporné stanovisko na podnikanie v SR pre účastníka konania. MH SR dňa 23.12.2009 doručilo ţalovanému stanovisko, v ktorom uviedlo, vzhľadom na skúsenosti MH SR predpokladá, ţe maloobchod účastníka konania sa bude týkať dovozu textilu (a obuvi) z Čínskej ľudovej republiky jeho predaj v SR, pričom vplyv podnikateľskej činnosti účastníka konania na hospodárstvo SR a na obchodné vzťahy s Čínskou ľudovou republikou bude zrejme zanedbateľný. MH SR uviedlo, ţe vo všeobecnosti moţno prínos takéhoto podnikania hodnotiť negatívne, pretoţe prispieva k výraznému obchodnému deficitu SR voči Čínskej ľudovej republike. Na základe uvedeného sa MH SR stotoţnilo so stanoviskom Generálneho konzulátu SR v Šanghaji, ţe udelenie povolenia na prechodný pobyt na území SR nie je vo verejnom záujme. Ţalovaný uviedol, ţe v prípade zamietnutia ţiadosti účastníkovi konania skutočne došlo k zásahu do práva na rešpektovanie súkromia a rodinného ţivota, avšak výlučne v súlade s čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Ţalovaný uviedol, ţe v tomto konaní dochádza k stretu dvoch základných práv a slobôd, na jednej strane právo účastníka konania podnikať na území SR a na druhej strane právo štátu na zásah do tohto práva, resp. oprávnenie regulovať vstup a pobyt cudzincov na území SR z dôvodu ochrany verejného záujmu. Ţalovaný sa však stotoţnil s názorom prvostupňového správneho orgánu a zastáva názor, ţe verejný záujem na regulovaní počtu cudzincov z tretích štátov na určitom území, je vo verejnom záujme SR a dospel k záveru, ţe prvostupňový správny orgán rozhodol na základe relevantných faktov, ktoré boli v odvolacom konaní potvrdené aj stanoviskami kompetentných orgánov štátnej správy.
1 zákona o pobyte cudzincov ţiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt podáva cudzinec osobne v zahraničí na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, ktorý mu vydal cestovný doklad, alebo na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, v ktorom má bydlisko, ak tento zákon neustanovuje inak; ak nie je takýto zastupiteľský úrad alebo v prípadoch hodných osobitného zreteľa určí ministerstvo zahraničných vecí po dohode s ministerstvom vnútra iný zastupiteľský úrad, na ktorom cudzinec podá ţiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt. Orgán, ktorý ţiadosť prijal, vydá ţiadateľovi v deň podania ţiadosti potvrdenie o jej prijatí. 11 1Sža/87/2010 Ţiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt môţe cudzinec podať aj na policajnom útvare, ak ide o cudzinca, u ktorého sa vízum nevyţaduje, alebo ak ide o prechodný pobyt cudzinca na účel zamestnania, na ktoré sa udeľuje povolenie bez prihliadnutia na situáciu na trhu práce, alebo o pobyt cudzinca
1 písm. b), d) a f), alebo o pobyt manţela azylanta, alebo o pobyt cudzinca
alebo ak ide o cudzinca s dlhodobým pobytom, alebo ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva. Policajný útvar vydá ţiadateľovi v deň podania ţiadosti potvrdenie o jej prijatí (ods. 2).
1 zákona o pobyte cudzincov ţiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt podáva cudzinec na úradnom tlačive. Pri podávaní ţiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt je cudzinec povinný predloţiť cestovný doklad. Ak cudzinec nepredloţí cestovný doklad, zastupiteľský úrad alebo policajný útvar neprijme ţiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt. K ţiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt je cudzinec povinný priloţiť dve fotografie z toho istého negatívu s rozmermi 3 x 3,5 cm, zobrazujúce jeho aktuálnu podobu (ods. 2). Cudzinec priloţí k ţiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt doklady nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú (ods. 3) a) účel pobytu, b) bezúhonnosť; to neplatí, ak ide o cudzinca
, 23a, zmenu účelu pobytu, cudzinca s dlhodobým pobytom alebo ak ide o cudzinca mladšieho ako 14 rokov, c) finančné zabezpečenie pobytu; to neplatí, ak ide o cudzinca
, d) zabezpečenie ubytovania počas prechodného pobytu; to neplatí, ak ide o cudzinca, ktorý pravidelne dochádza do zamestnania alebo do školy cez štátnu hranicu zo susedného štátu, cudzinca, ktorému bol udelený prechodný pobyt
a študuje na vysokej škole, a cudzinca, ktorému bol udelený prechodný pobyt
2,
4).
1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti cudzinca pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na verejné zdravie.
26 ods. 2 písm. h/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar ţiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt zamietne, ak udelenie povolenia na prechodný pobyt nie je vo verejnom záujme. Policajný útvar rozhodne o ţiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt do 90 dní; vo zvlášť zloţitých prípadoch moţno túto lehotu predĺţiť najviac o 90 dní. Ak ide o cudzinca
3). Na udelenie povolenia na prechodný pobyt nemá cudzinec právny nárok, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 6). Najvyšší súd SR na rozdiel od názoru krajského súdu, dospel k záveru, ţe ţalovaný sa náleţite vysporiadal s otázkou stretu dvoch základných práv, a to práva účastníka konania podnikať na území SR, ktoré je podmienené povolením na pobyt na území SR a na druhej strane práva štátu na zásah do tohto práva, resp. oprávnenia regulovať vstup a pobyt cudzincov na území SR z dôvodu ochrany verejného záujmu.
2 OSP pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. 13 1Sža/87/2010 Úlohou súdu v právnom súdnictve
druhej hlavy piatej časti OSP nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom. Rozhodnutie vydané na základe správneho uváţenia je súdom preskúmateľné. Pri tomto uváţení si správny orgán nemôţe počínať ľubovoľne. Zákon pre neho vytvára kritériá,
ktorých a v rámci ktorých môţe správny orgán uskutočniť výber a zisťovanie skutočnosti konkrétneho prípadu, ktoré sú potrebné pre jeho rozhodnutie. Súd preskúma rozhodnutie správneho orgánu len v tom smere, či nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom (§ 245 ods. 2 OSP, či je v súlade s logickým uvaţovaním a či predpoklady takéhoto úsudku boli zistené procesným postupom. Pokiaľ sú tieto predpoklady splnené, nemôţe súd z tých istých skutočností vyvodzovať iné alebo opačné závery. Ţalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, v čom prevaţuje verejný záujem SR nad súkromným záujmom ţalobkyne, pričom na podporu svojho názoru vyuţil stanoviská mesta Ruţomberok, agentúry SARIO, MH SR a Generálneho konzulátu SR v Šanghaji ako aj poznatky správneho orgánu zisťované v podmienkach miestnej a osobnej znalosti podnikateľského prostredia, súčasnej nezamestnanosti v regióne a z ankety v miestnom periodiku. Všetky stanoviská orgánov, z podkladov ktorých správne orgány vychádzali boli v prospech tvrdenia správnych orgánov o nedostatku verejného záujmu na podnikateľských aktivitách účastníka konania, ktoré hodlal realizovať na území SR, preto s poukazom na skutočnosť, ţe na udelenie povolenia na prechodný pobyt nemá cudzinec právny nárok, odvolací súd dospel k záveru, ţe vzhľadom k tomu, ţe predpoklady úsudku správnych orgánov boli zistené riadnym procesným postupom, o ktorom nemal odvolací súd ţiadne pochybnosti, uváţenie správnych orgánov nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (§ 245 ods. 2 O.s.p.), je v súlade s pravidlami logického myslenia, nebolo moţno z uvedených skutočností vyvodiť iný alebo opačný záver. 14 1Sža/87/2010 Najvyšší súd SR sa nestotoţnil so záverom krajského súdu, ţe ţalovaný vo svojom rozhodnutí napriek doplnenému dokazovaniu náleţite neodôvodnil, prečo došlo k uprednostneniu verejného záujmu nad súkromným záujmom ţalobkyne v kontexte so zmyslom, poslaním a napokon zavedenou judikatúrou ESĽP v súvislosti s čl. 8 Dohovoru. Naopak dospel k záveru, ţe ţalovaný riadne a náleţite odôvodnil v čom prevaţuje verejný záujem SR nad súkromným záujmom ţalobkyne. Ţalovaný totiţ uviedol, ţe v prípade zamietnutia ţiadosti účastníkovi konania skutočne došlo k zásahu do práva na rešpektovanie súkromia a rodinného ţivota, avšak výlučne v súlade s čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. S takýmto záverom sa odvolací súd stotoţnil, pretoţe záujem na regulovaní počtu cudzincov z tretích štátov na určitom území, (za situácie, keď ţalobkyňa ako účastníčka správneho konania svoju ţiadosť o povolenie na prechodný pobyt za účelom podnikania zakladala na podnikateľskej činnosti, o ktorú nemalo v danom prípade záujem Mesto Ruţomberok ani väčšina jeho obyvateľstva, prínos takéhoto podnikania moţno hodnotiť negatívne aj
ďalších orgánov správy), je aj
odvolacieho súdu vo verejnom záujme SR, pričom zásah do práva na rešpektovanie súkromia a rodinného ţivota, sa realizoval v danom prípade aj
odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosť, ţe správne orgány rozhodovali na základe relevantných faktov, ktoré boli v odvolacom konaní potvrdené aj stanoviskami kompetentných orgánov štátnej správy, v súlade s čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na základe uvedeného najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu
O trovách konania rozhodol
1 v spojení s 224 ods. 2 a s § 250k ods. 1 OSP tak, ţe ţalobkyni náhradu trov konania nepriznal, pretoţe ţalobkyňa nemala v konaní úspech a preto jej nevznikol nárok na ich náhradu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. 15 1Sža/87/2010 V Bratislave 7. decembra 2010 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.