zák., o sťaţnosti obvineného J. H. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 30. apríla2015, sp. zn. PK-1T 12/2015, takto r o z h o d o l :
1 písm. b/ Tr. por. sa zrušuje uznesenie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z
1 Tr. por. o zaistení majetku obvineného J. H. a
2 Tr. por. zakázal menovanému a obchodnej spoločnosti V.V.V. s.r.o. nakladať s majetkom špecifikovaným vo výrokovej časti označeného uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil stručne, keď okrem citácie zákonných ustanovení uviedol, ţe: „Súd chcel vypočuť obvineného J. H. aj k podnetu prokurátora na postup
1 Trestného poriadku. Ten však vyuţil svoje právo nevypovedať. Samotnému výsluchu obvineného predchádzala činnosť súdu v tom smere, ţe dostupnými informačnými prostriedkami zistil skutočnosti o majetku obvineného. Na základe takto zistených informácii o zaistení rozhodol a v uznesení primeraným spôsobom špecifikoval tento majetok.“ Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas sťaţnosť obvinený prostredníctvom svojho obhajcu. V sťaţnosti uviedol i nasledovné: „Ustanovenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd garantuje okrem iného aj právo na odôvodnenie súdneho 2 2 Tost 16/2015 rozhodnutia, čo má význam pre ochranu pred arbitrárnym a neprehľadným rozhodnutím, avšak najmä je základným predpokladom toho, aby mohol účastník konania účinne uplatňovať opravné prostriedky, ktoré má k dispozícii. Uznesenie o zaistení majetku je postihnuté absenciou odôvodnenia, kde nie sú zrejmé dôvody vedúce senát Špecializovaného trestného súdu k prijatiu predpokladu, ţe je daná obava zo zmarenia alebo sťaţenia výkonu prípadného trestu prepadnutia majetku a tieţ dôvody umoţňujúce súdu prvého stupňa zaradiť pod pojem majetok účet vedený v banke, ţivotné alebo investičné poistenie, a tieţ nie dôvody postačujúce pre zaistenie účtu patriaci inej účtovej jednotke ako som ja, t.j. také, na ktoré sa nemôţe vzťahovať zaistenie majetku ani trest prepadnutia majetku. Pojem majetok nie je v Trestnom zákone priamo definovaný.
4 písm. a) zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve tvoria majetok tie aktíva účtovnej jednotky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, je takmer isté, ţe v budúcnosti zvýšia ekonomické úţitky účtovnej jednotky a dajú sa spoľahlivo oceniť
aţ 28 a vykazujú sa v účtovnej závierke v súvahe alebo vo výkaze o majetku a záväzkoch. Obchodná spoločnosť V.V.V. s.r.o. je odo mňa odlišnou účtovnou jednotkou, jej bankový účet nie je mojím vlastníctvom, netvorí súčasť môjho majetku a ani peňaţné prostriedky na tomto účte nie sú v mojom vlastníctve ani netvoria súčasť môjho majetku. V podstate nie sú ani vo vlastníctve spoločníkov uvedenej obchodnej spoločnosti, ale stali by sa ich vlastníctvom a prešli do ich majetku aţ na základe deľby zisku po riadnej účtovnej uzávierke. Samotný bankový účet nie je moţné zaradiť pod pojem majetok, keďţe samotný účet (inak ako na ňom vloţené peňaţné prostriedky) nemá povahu majetku - nemá vlastnú hodnotu. Vzhľadom na skutočnosť, ţe v súčasnosti nemám príjem nie je moţné ani očakávať, ţe by som vkladom na bankový účet nakladal so svojím majetkom, tak aby som maril účel výkonu prípadného trestu prepadnutia majetku. Účty v bankách V., a.s. číslo X., v Z. číslo X. a číslo X. sú dotované výhradne vkladmi mojej manţelky a nie sú teda výsledkom mojich minulých vkladov, navyše slúţia na krytie základných ţivotných potrieb mojej rodiny, akými sú napr. platenie účtov domácnosti. Účet v U. a.s. číslo X. patrí inej účtovnej jednotke a to spol. V.V.V., s.r.o. Ţivotné poistenie IŢ05 - PZ č. X. a SD3-PZ č. X. v poisťovni K., a.s. nie je majetkom, keďţe nemá hodnotu bez právnej udalosti - smrť poistenca. Okrem uvedeného je zo ţivotného poistenia benefitovaná tretia osoba pre prípad smrti poistenca a teda ani výnos z poistnej udalosti nie je majetkom zomrelého, ktorý by prešiel do masy majetku v dedičskom konaní. Obdobne povaha investičného poistenia, neumoţňuje tento inštitút vnímať bez ďalších zistení ako majetok konkrétnej účtovnej jednotky. Tento typ sporenia je sprevádzaný vysokými a neprehľadnými nákladmi a súd I. stupňa nevyriešil situáciu kto má udrţiavať predmetné sporenia v platnosti počas doby 3 2 Tost 16/2015 zaistenia. Zároveň sa súd I. stupňa nevysporiadal s otázkou dostupnosti a nákladov predčasného výberu. Je neprimerané, aby z dôvodu zaistenia majetku ako aj z dôvodu uloţenia trestu prepadnutia majetku postihli obvineného sankcie od banky pre porušenie zmluvných podmienok. Poukazujem na základnú zásadu Trestného poriadku uvedenú v ustanovení § 2 ods. 2 Tr. por.
ktorej je do základných práv a slobôd osôb moţné zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie. Zaistenie bankových účtov by malo nepriaznivý vplyv na beţný ţivot a pokrývanie základných ţivotných potrieb mojej rodiny, nie je zlučiteľný z účelom ustanovenia § 425 ods. l Tr. por. a ani zo základnými zásadami Trestného poriadku. Preto navrhujem, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa so spisovým materiálom
l písm. b) Tr. por. zrušil uznesenie Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. PK-1 T 12/2015 zo dňa 30.04.2015 o zaistení majetku
1 Tr. por. a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.“ Na základe podanej sťaţnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal
1 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie ktoré predchádzalo rozhodnutiu a zistil, ţe sťaţnosť obvineného J. H. je opodstatnená, najmä preto, ţe napadnuté uznesenie je z dôvodu nedostatočného odôvodnenia nepreskúmateľné. Je potrebné prisvedčiť námietke obvineného prezentovanej v sťaţnosti, ţe napadnuté uznesenie nezodpovedá poţiadavkám § 176 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. a
názoru najvyššieho súdu je rozporné i s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. uznesenie musí obsahovať odôvodnenie, ak zákon neustanovuje niečo iné. V odôvodnení treba, ak to prichádza
povahy veci do úvahy, uviesť najmä skutočnosti, ktoré sa povaţujú za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne úvahy, na ktorých základe
príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti. Z rôznorodosti uznesení vyplýva poţiadavka na rôzny rozsah odôvodnenia. Niektoré uznesenia sa svojim významom pribliţujú významu rozsudku. Ide najmä o rozhodnutia 4 2 Tost 16/2015 vo veci samej (napr. postup
por.), ale aj ďalšie najmä tie, ktorými sa zasahuje do ústavne chránených práv a slobôd (napr. postup
por.). Zásah súdu do Ústavou Slovenskej republiky (čl. 20) zaručeného práva kaţdej fyzickej alebo právnickej osoby pokojne užívať svoj majetok vo forme rozhodnutia o jeho zaistení
por., a tým obmedzením moţnosti
svojej vôle a pokojne disponovať so svojim majetkom predstavuje také významné rozhodnutie, ktorého odôvodnenie musí tomuto významu aj zodpovedať. V čl. 6 ods. 1 Dohovoru je okrem iného obsiahnuté aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Význam tohto práva, či uţ priamo pre účastníka konania ako jeho nositeľa, tak pre celú spoločnosť je potrebné vidieť v troch rovinách. Správne a úplné odôvodnenie súdneho rozhodnutia - je korelátom práva účastníka konania prednášať návrhy, argumenty a námietky, aby na ne dostal primeranú odpoveď, - je jednou zo záruk, ţe výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný a ţe rozhodovanie súdu je kontrolované verejnosťou, - je predpokladom toho, aby účastník konania mohol účinne uplatňovať opravné prostriedky, ktoré má k dispozícii. V kontexte vyššie uvedeného, zohliadniac, ţe Špecializovaný trestný súd uznesenie odôvodnil v podstate štyrmi vyššie uvedenými vetami, (okrem citácie znenia § 425 ods.1 Tr. por. a § 50 ods. 2 Tr. por.), konštatuje najvyšší súd, ţe sťaţnosťou napadnuté uznesenie je nezrozumiteľné, nejasné a nepreskúmateľné. Na rozhodnutie o zaistení majetku musia byť splnené podmienky uvedené v ustanovení § 425 Tr. por. a to: očakávanie uloţenia trestu prepadnutia majetku s ohľadom na povahu a závažnosť činu a na pomery páchateľa, obava, ţe výkon trestu prepadnutia majetku bude zmarený či sťaţený a konkrétne poznatky o takomto správaní sa páchateľa. Ak súd zistí, ţe splnené boli, je potom jeho povinnosťou odôvodniť na základe čoho (akých dôkazov, akých skutkových zistení a akých úvah) dospel k záveru o ich naplnení a vysvetliť, aké právne úvahy ho viedli k rozhodnutiu. 5 2 Tost 16/2015 Absencia relevantnej konkrétnej vysvetľujúcej právnej argumentácie v odôvodnení uznesenia Špecializovaného trestného súdu činí toto uznesenie nepreskúmateľným a rozporným s § 176 ods. 2 Tr. por. a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Ťaţisko presvedčivosti rozhodnutia súdu spočíva v jeho odôvodnení. Len spravodlivé a presvedčivé rozhodnutie môţe byť spôsobilé na korektné pochopenie a akceptovanie nielen dotknutou osobou, ale aj verejnosťou vo vzťahu, ku ktorej predstavuje istý výchovný prvok. Len komplexne odôvodnené rozhodnutie s relevantnými argumentmi, či uţ o skutkových zisteniach alebo o úvahách, ako dospel súd k týmto zisteniam, a tieţ o právnych úvahách odôvodňujúcich spôsob rozhodnutiach môţe spĺňať všetky atribúty zákonnosti rozhodnutia súdu. Napadnuté rozhodnutie nemoţno povaţovať za zákonné z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, pretoţe nemoţno zistiť napr. to ako súd dospel k moţnosti - zaistiť účet č. X. v U. a.s. – zahraničnej banky - zaistiť ţivotné poistenie IŢP5-P2 č. X. - zaistiť investičné poistenie a nie sumy zodpovedajúce odkupnej hodnote ku dňu ... z poistnej zmluvy... v tej ktorej poisťovni. Vo vzťahu k obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným (zákaz nakladať s majetkom aj obchodnej spoločnosti V.V.V. s.r.o.), ak je osoba (fyzická alebo právnická) jej spoločníkom, je potrebné predbeţne poznamenať, ţe táto spoločnosť je samostatným subjektom majetkových práv (vrátane vlastníckeho) a záväzkov, majetok spoločnosti je rozdielny od majetku spoločníka. Majetkom spoločníka je obchodný podiel (§ 114 Obch. zák.), predstavujúci jeho účasť na spoločnosti (a ten moţno na majetku obvineného zaistiť). Obchodný podiel však neznamená vlastnícky, či iný majetkový vzťah spoločníka ku jednotlivým súčastiam majetku spoločnosti, pričom v zmysle § 425 ods. 1 Tr. por. sa pri zaistení postupuje primerane
2 Tr. por., nie aj
odseku 1 tohto ustanovenia. Aj z tejto premisy bude potrebné pri rozhodovaní a odôvodnení rozhodnutia vychádzať. Z hľadiska rozsahu zaistenia majetku nemôţe byť výpočet majetkových súčastí, podliehajúcich zaisteniu, uvedený v uznesení (§§ 425 ods. 1, 50 ods. 2 Tr. por.) výlučný, nakoľko
1 Tr. por. zaistenie sa vzťahuje na celý majetok obvineného, ako aj na majetok, ktorý obvinený nadobudne po zaistení a nevzťahuje sa len na prostriedky a veci, 6 2 Tost 16/2015 na ktoré sa
zákona nevzťahuje prepadnutie majetku (takto treba aj interpretovať aktuálnu judikatúru - R 94/2014). Táto okolnosť sa však vo výroku napadnutého uznesenia neprejavila a v dôsledku zákazu zmeny k horšiemu (§ 195 ods. 1 a ods. 3 Tr. por.) sa ani pri ďalšom rozhodovaní o dotknutom zaistení majetku neprejaví, nakoľko sťaţnosť proti napadnutému uzneseniu podal len obvinený. Rozsah zaisteného majetku teda uţ nebude moţné rozšíriť. S ohľadom na uvedené povaţoval najvyšší súd sťaţnosť obvineného J. H. za odôvodnenú, a preto postupom
1 písm. b/ Tr. por. zrušil uznesenie Špecializovaného trestného súdu a uloţil tomuto, aby vo veci znovu konal a rozhodol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná. V Bratislave 19. mája 2015 JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r. predseda senátu Vyhotovil: JUDr. Martin Bargel Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Libuša Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.