zák., o sťažnosti obvineného J. H. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 30. apríla 2015, sp. zn. PK-1T 12/2015 takto r o z h o d o l :
1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného J. H. sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Špecializovaný trestný súd v Pezinku uznesením z 30. apríla 2015, sp. zn. PK – 1T 12/2015 rozhodol
1 písm. e/ Tr. por., § 79 ods. 2 Tr. por. s poukazom na § 238 ods. 3 Tr. por. o ponechaní obvineného J. H. vo väzbe. Svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: “Formálne podmienky ďalšieho trvania väzby sú u obvineného splnené. Pri posudzovaní materiálnych podmienok ďalšieho trvania väzby v konaní pred súdom sa súd opieral o skutočnosti uvedené v obžalobe pri ich porovnaní z predloženým spisovým materiálom. Ďalej vychádzal z pôvodných rozhodnutí sudcov pre prípravné konanie, keď rozhodovali o vzatí obvineného do väzby, resp. o jeho ďalšom ponechaní vo väzbe a predlžení väzby. Súd si v celom rozsahu osvojil závery z uznesení Najvyššieho súdu SR, ktorými bola obvinenému predĺžená väzba do
ktorej je nutné rozlišovať dva druhy prostriedkov nahradzujúcich väzbu, a to na jednej strane prostriedky, ktorých obmedzujúce preventívne pôsobenie vyplýva z existencie rizika nemateriálnej (napr. sľub obvineného) alebo materiálnej (napr. peňažná záruka) ujmy pre obvineného v prípade, ak by sám naplnil konanie, v ktorom sa mu malo väzbou zabrániť alebo nedodržal uložené obmedzenia. Na druhej strane rozlišuje prostriedky nahradzujúce väzbu, u ktorých sa predpokladá len sprostredkované obmedzujúce pôsobenie na obvineného, keďže obvinenému nehrozí žiadna bezprostredná ujma v prípade naplnenia väzobného dôvodu alebo nedodržania obmedzení. Takáto materiálna (napr. pri peňažnej záruke) alebo nemateriálna (pri záruke dôveryhodnej osoby) ujma naopak hrozí tretej osobe a (aj) jej odvrátenie má byť pre ňu motiváciou, aby vplývala na obvineného v jeho konaní. Vzhľadom na materiálnu alebo nemateriálnu ujmu, ktorá v týchto prípadoch hrozí buď obvinenému alebo inej osobe je logické, že nahradenie väzby týmito prostriedkami si vyžaduje ich prejav vôle a v niektorých prípadoch (§ 81 ods. 1 štvrtá veta Tr. por.) aj súhlas obvineného. Nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka je však iným druhom preventívneho (zabezpečovacieho) opatrenia. V tomto prípade nejde o pravú „záruku“, keďže obvinený tu nie je motivovaný k sebaobmedzovaniu hrozbou dodatočnej materiálnej či nemateriálnej ujmy seba samého alebo iných osôb. Ďalej uviedol, že
názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky z citovaných ustanovení vyplýva práve to, že dohľad probačného a mediačného úradníka nie je vôbec viazaný na výslovný návrh, resp. prejav vôle zo strany či už obvineného alebo daného úradníka. To zodpovedá aj právnej úprave – žiadne ustanovenia Trestného poriadku totiž neustanovuje, že by bolo povinnosťou obvineného alebo inej osoby výslovne navrhnúť tento prostriedok nahradenia väzby. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze, sp. zn. II. ÚS 67/2013 uvádza, že súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhodujúci o väzbe je oprávnený (a vzhľadom na preferenciu osobnej slobody vyplývajúcej z článku 5 ods. 1 Dohovoru) aj povinný skúmať, či účel väzby nemožno rovnako dobre dosiahnuť ponechaním alebo prepustením obvineného na slobodu za súčasného dozoru probačného a mediačného úradníka, a to aj v prípade, že takýto návrh nebol výslovne uplatnený. Opačný výklad ustanovenia § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nemožno 3 2 Tost 15/2015 považovať za ústavne súladný.
obvineného predmetný nedostatok napadnutého uznesenia nie je možné napraviť postupom
3 Tr. por., t.j. bez zrušenia uznesenia súdu prvého stupňa, keďže chyba nespočíva len v absencii výroku, ale vo vysporiadaní sa s predmetnou náhradou väzby. Nesplnenie formálnych požiadaviek kladených na rozhodnutia o ďalšom trvaní väzby je samo o sebe dostatočné na to, aby bolo konštatované porušenie článku 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (rozhodnutie ESĽP o sťažnosti č.20251/04 zo 4. novembra 2008 vo veci Janulis v. Poľsko). Obvinený v sťažnosti uviedol, že pokiaľ ide o skúmanie jednej z materiálnych podmienok väzby - pretrvávania dôvodnosti podozrenia, tak práve podanie obžaloby je spravidla momentom, ktorý bez vykonania dokazovania pred senátom Špecializovaného trestného súdu možno hodnotiť ako okolnosť potvrdzujúcu trvanie podozrenia. Obvinený je však presvedčený, že obžaloba bola podaná napriek porušeniu jeho základných práv pri úkone § 208 Tr. por., keď mu bola predložená v podstatnom rozsahu iba kópia spisu, časti spisu boli nesprávne číslované a vyšetrovateľka po skončení úkonu
por. vykonala zmeny v spise bez toho, aby mu novým úkonom
por. umožnila sa s nimi oboznámiť. Napriek nemožnosti zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zmeniť fakt prijatia obžaloby je presvedčený, že obžaloba mala byť odmietnutá
l písm. h) Tr. por. a nemalo byť rozhodnuté o jeho ponechaní vo väzbe
3 Tr. por. S poukazom na uvedenú argumentáciu obvinený v sťažnosti navrhol, aby Najvyšší súd po oboznámení sa zo spisovým materiálom,
1 písm. b/ Tr. por. pre nesprávnosť výroku a pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, konkrétne § 2 ods. 2, § 34 ods. 4, § 80 ods. 1 písm. c/, § 176 ods. 2 Tr. por. zrušil uznesenie špecializovaného trestného súdu z
zák., v bode 2/ trestného činu vraždy spolupáchateľstvom
2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, c/, h/ Tr. zák. č. 140/61 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z. formou účastníctva
1 písm. c/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z.z., v bode 3/ pre trestný čin vraždy
spolupáchateľstvom z časti dokonaný a z časti v štádiu pokusu
2 § 8 ods. 1 5 2 Tost 15/2015 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/, j/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 171/2003 Z.z. formou účastníctva
1 písm. c/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 171/2003 Z.z. a v bode 4/ za zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
1, ods. 2, ods. 5 písm. a/, b/ Tr. zák. s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák. v súbehu s obzvlášť závažným zločinom nedovolaného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
1 písm. a/, b/, ods. 4 písm. a/, ods. 5 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák. pre skutky podrobne rozvedené vo výrokovej časti obžaloby. Po podaní obžaloby špecializovaný trestný súd uznesením z 30. apríla 2015, sp. zn. PK-1T 12/2015 (č.l. 6790-6802) rozhodol o ponechaní obvineného J. H. vo väzbe. Z uvedeného prehľadu vyplýva, že o väzbe obvineného J. H. bolo doposiaľ rozhodované priebežne, plynulo a urýchlene v súlade s § 2 ods. 6 Tr. por., článkom 17 ods. 1, ods. 2, ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 5 ods. 1 písm. c/, ods. 3, ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Námietku obvineného, že Špecializovaný trestný súd pochybil, keď nerozhodol aj
1 písm. c/ Tr. por. o nahradení, resp. nenahradení väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka považuje najvyšší súd za čiastočne opodstatnenú. Argumenty obhajoby v podanej sťažnosti opreté o Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II ÚS 67/13 z
por.) zvyšuje riziko naplnenia konania. Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. IV. ÚS 346/08 zo 16.decembra 2008 uviedol, že príslušný súd je povinný zaoberať sa a rozhodnúť o návrhu na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka Z uvedeného možno vyvodiť a zovšeobecniť nasledovné: Ak bol podaný návrh na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka súd resp. sudca pre prípravné konanie je vždy povinný o takomto návrhu rozhodnúť samostatným výrokom (IV. ÚS 346/2008). Ak takýto návrh nebol podaný súd resp. sudca pre prípravné konanie je, s ohľadom na povahu dohľadom probačného a mediačného úradníka, vždy povinný zaoberať sa možnosťou nahradenia väzby týmto procesným prostriedkom a v prípade negatívneho záveru svoje stanovisko vysvetliť v odôvodnení uznesenia (II. ÚS 67/2013). Je potrebné súhlasiť s obhajobou v tom, že Špecializovaný trestný súd sa pri rozhodovaní o ponechaní obvineného J. H. nezaoberal možnosťou nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, pretože odôvodnenie napadnutého uznesenia nerieši túto otázku. Rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a jeden celok, preto možno vytýkaný nedostatok napraviť prieskumnou a rozhodovacou činnosťou najvyššieho súdu, ktorý nižšie vysvetlí prečo nezistil podmienky na nahradenie väzby u obvineného J. H. dohľadom probačného a mediačného úradníka. 7 2 Tost 15/2015 Na pozitívne rozhodnutie o nahradení väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka musia byť splnené podmienky uvedené v § 80 ods. 1 písm. c) a ods. 2 Tr. por.
1 písm. c/ Tr. por. ak je daný dôvod väzby
1 písm.
osobitného predpisu.
2 tretia veta Tr. por. ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby
2 písm.
odseku 3 alebo
4, možno záruku alebo sľub prijať alebo uložiť dohľad, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Hoci doslovné znenie Trestného poriadku nepripúšťa nahradenie väzby procesnými prostriedkami uvedenými v ustanovení § 80 ods. 1 Tr. por. a § 81 ods. 1 Tr. por., v prípade ak je u obvineného zistený a ustálený dôvod väzby
1 písm. b) Tr. por. – tzv. kolúzna väzba, v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. I. ÚS 100/2004, I. ÚS 230/2004) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 57/2005) sa pripustila možnosť nahradenia väzby aj vo vzťahu k dôvodom tzv. kolúznej väzby, a to s poukazom na ustanovenie článku 5 ods. 3 druhá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 17 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Preto rozhodovanie o nahradení väzby označenými procesnými prostriedkami aj v prípade, ak ide o tzv. kolúznu väzbu, je v súlade s rozhodovacou činnosťou ústavného súdu i najvyššieho súdu. Najvyšší súd pri úvahách či možno väzbu obvineného J. H. nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka dospel k negatívnemu záveru. Menovaný je stíhaný za obzvlášť závažnú trestnú činnosť vykazujúcu znaky „mafiánskych“ praktík. Závažnosť, rozsah a spoločenská škodlivosť protiprávnej činnosti, pre ktorú je stíhaný, ako povaha prejednávaného prípadu neumožňuje najvyššiemu súdu vysloviť, že nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka a následné 8 2 Tost 15/2015 prepustenie obvineného na slobodu, by bolo dostatočné na to, aby bol naplnený účel väzby. Zo spisového materiálu vyplýva, že obvinený J. H. mal mať v zločineckej skupine výnimočné, nadradené a špeciálne utajené postavenie ako jeden z najbližších ľudí „šéfovi“, a to nielen ako jeho dôverník ale i ako pobočník starajúci sa o také záležitosti, o ktorých ďalší členovia nemali vedomosť. Niektorí členovia zločineckej skupiny dokonca nemali vedomosť ani o jeho existencii. Osoba obvineného teda tiež nedáva záruku, že nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka by mohlo splniť účel väzby. Podmienenie použitia procesných prostriedkov nahradenia väzby
1 písm. a/, b/, c/ Tr. por. a § 81 ods. 1 Tr. por. výnimočnými okolnosťami prípadu v zmysle § 80 ods. 2 a § 81 ods. 1 druhá veta Tr. por. upresňuje Článok 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na účely postupov vnútroštátnych orgánov pri rozhodovaní o väzbe tak, že zohľadňuje nielen závažnosť skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie (obzvlášť závažný zločin), ale aj správanie sa obvineného, ktorý nerešpektuje dobrodenie vo forme predchádzajúceho ponechania na slobode na základe už použitých prostriedkov nahradenia väzby (§ 80 ods. 3, § 81 ods. 4 Tr. por.), alebo dokonca opätovne vyvolá existenciu dôvodov väzby po tom, čo bol z väzby prepustený (opätovná väzba), Výnimočná okolnosť prípadu sa posudzuje z hľadiska pomerov páchateľa a podstatných okolností prípadu. So zreteľom na vyššie uvedené najvyšší súd konštatuje, že ani osoba obvineného a ani povaha prejednávaného prípadu nedávajú dostatočnú záruku na to, aby účel väzby mohol byť dosiahnutý dohľadom probačného a mediačného úradníka. Najvyšší súd naviac nezistil existenciu žiadnej výnimočnej okolnosti prípadu (§ 80 ods. 2 tretia veta Tr. por.) na pozitívne rozhodnutie o nahradení väzby týmto procesným prostriedkom. Najvyšší súd napravil pochybenie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku sám týmto rozhodnutím. Pokiaľ ide o materiálne podmienky väzby, ktorými sú dôvodnosť (opodstatnenosť) trestného stíhania a existencia niektorého z dôvodov väzby, najvyšší súd konštatuje, že i v súčasnom štádiu konania sú naplnené do takej miery, aby odôvodňovali ďalšie pretrvávanie väzby. 9 2 Tost 15/2015 Skončením vyšetrovania a podaním obžaloby sa dôvodnosť trestného stíhania neoslabila, ale práve naopak. Najvyšší súd vychádzajúc z predloženého spisového materiálu nemá v súčasnom štádiu konania dôvod spochybňovať kvalitu ani rozsah vykonaných procesných úkonov, ktoré preukazujú podozrenie na spáchanie trestných činov uvedených v obžalobe. Dôvody väzby
1 písm. b/, c/ Tr. por. ustálené u obvineného J. H. súdom už pri jeho vzatí do väzby, podaním obžaloby nezanikli a ani sa neoslabili, pričom i v predpokladane nastávajúcom súdnom konaní hrozí obava, že obvinený by mohol obdobným, ale i iným spôsobom ako bolo zničenie dôležitého telefónu, mariť objasnenie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Aj v súčasnom štádiu konania hrozí obava, že by mohol pokračovať v trestnej činnosti, čo vyplýva najmä zo skutočnosti, že trestný čin mal
obžaloby páchať minimálne od roku 1997, a to až do okamihu, kedy bol vzatý do väzby, t.j. do
por. na č.l. 6664-6665. Najvyšší súd považuje postup prokurátora za zákonný a adekvátny spôsob vybavenia takejto námietky a zároveň ako podklad pre ďalší postup súdu
por. Pokiaľ obvinený v sťažnosti namietal, že odôvodenie uznesenia Špecializovaného trestného súdu v Pezinku je nedostatočné a v dôsledku toho rozporné s ustanovením § 176 ods. 2 Tr. por. a § 72 ods. 2 Tr. por. tu je na mieste uviesť, že súdne rozhodnutie má byť odôvodnené tak, aby bolo stručné, prehľadné, zrozumiteľné a presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať také argumenty, ktoré sú významné pre rozhodnutie a ktoré sú rozhodné pre komplexné odôvodnenie výroku rozhodnutia. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu. Z rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu i tohto rozhodnutia najvyššieho súdu možno,
názoru najvyššieho súdu, zrozumiteľne vyvodiť prečo a z akých dôvodov bolo rozhodnuté o ponechaní obvineného J. H. vo väzbe. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia stavu veci a ak sa neriadi jej výkladom všeobecných záväzných právnych predpisov (III. ÚS 339/08, II.ÚS 197/07, II.ÚS 78/05, IV.ÚS 252/04). 10 2 Tost 15/2015 Najvyšší súd v rámci prieskumu
1 Tr. por. tiež zistil, že uznesenie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp. zn. PK-1T 12/2015, z 30. apríla 2015 obsahuje nesprávne poučenie o možnosti podať sťažnosť v lehote do troch dní od oznámenia uznesenia a že v konaní na neverejnom zasadnutí nebolo vyhlásené uznesenie zaznamenané do zápisnice v plnom znení spolu s odôvodnením a poučením. Uvedené pochybenia Špecializovaného trestného súdu však nemali na práva obvineného žiadny negatívny dopad, pretože obvinený J. H. podal sťažnosť ihneď do zápisnice o neverejnom zasadnutí (čl. 6785) a mal dostatok času od doručenia písomného vyhotovenia uznesenia sťažnosť odôvodniť. K vyššie uvedenému najvyšší súd poznamenáva. Rozhodnutie súdu o väzbe
3 Tr. por. (o ponechaní obvineného vo väzbe) je rozhodnutím
3 Tr. por.
3 Tr. por. súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhodne o väzbe (aj o ponechaní obvineného vo väzbe
3 Tr. por.) alebo o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní tak, aby v prípade podania sťažnosti proti rozhodnutiu mohol byť spis predložený nadriadenému súdu najneskôr päť pracovných dní pred uplynutím lehoty, ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní alebo pred uplynutím lehoty väzby v prípravnom konaní; nadriadený súd rozhodne do uplynutia lehoty, ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní alebo lehoty, ktorá sa má predĺžiť, inak predseda senátu nadriadeného súdu prepustí obvineného z väzby na slobodu písomným príkazom, ktorý musí byť primerane odôvodnený.
3 Tr. por. ak v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie nevyhovie návrhu prokurátora vziať obvineného do väzby, rozhodne o nevzatí do väzby uznesením, ktoré v plnom znení s odôvodnením a poučením uvedie v zápisnici o úkone; to platí aj pre rozhodnutie o väzbe, ak súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhoduje
3 alebo 4.
3 Tr. por. proti uzneseniu o nevzatí do väzby alebo uzneseniu o prepustení zatknutého obvineného na slobodu môže prokurátor podať sťažnosť len ihneď po vyhlásení uznesenia; to platí aj pre podanie sťažnosti obvineným, obhajcom mladistvého obvineného alebo prokurátorom proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd alebo 11 2 Tost 15/2015 sudca pre prípravné konanie rozhodoval
3 alebo 4, ustanovenie § 186 ods. 2 sa v tomto prípade nepoužije. Z vyššie uvedeného potom vyplýva nasledovný záver a do budúcna je potrebné v obdobných prípadoch i takto postupovať. Pri rozhodovaní o ponechaní obvineného vo väzbe
3 Tr. por. postupuje samosudca
2 Tr. por. a senát
2 Tr. por. a § 304 ods. 2 Tr. por. V upovedomení o úkone je potrebné obvineného, obhajcu a prokurátora poučiť o tom, že „proti uzneseniu, ktoré bude v rámci úkonu predpokladane vyhlásené bude možné podať sťažnosť len ihneď po vyhlásení uznesenia a o možnosti zúčastniť sa aspoň vyhlásenia uznesenia“ (II.ÚS 116/2011). Do zápisnice o úkone treba uznesenie zaznamenať v plnom znení s odôvodnením a poučením (§ 72 ods. 3 veta za bodkočiarkou Tr. por.). V poučení uznesenia musí byť uvedené, že sťažnosť je možné podať len ihneď po vyhlásení uznesenia (§ 83 ods. 2 veta za bodkočiarkou Tr. por.), pretože rozhodnutie o ponechaní obvineného vo väzbe je rozhodnutím
3 Tr. por. Na podklade týchto úvah najvyšší súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná. V Bratislave 19. mája 2015 JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r. predseda senátu Vyhotovil: JUDr. Martin Bargel Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Libuša Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.