← Slovensko

dovolanie obvineného

Obsah (11)§ 386§ 321§ 212§ 194§ 42§ 371§ 15§ 16§ 17§ 18§ 127

N a j v y š š í s ú d 2 Tdo 65/2013 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libor

§ 386ods.

1, 2 a § 388 ods. 1 Tr. por. takto r o z h o d o l : Rozsudkom Krajského súdu v Ţiline zo 14. marca 2013, sp. zn. 3 To 4/2013 bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. porušený zákon v ustanoveniach § 139 ods. 2 a § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v neprospech obvineného J. J.. Tento rozsudok sa zrušuje. Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. 2 2 Tdo 65/2013 Krajskému súdu v Ţiline sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Ţiline (ďalej len krajský súd) rozhodol tak, ţe

§ 321ods.

1 písm. d/, e/ Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6 T 94/2012 zo 16. novembra 2012 a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obţalovaného J. J. uznal za vinného, ţe 1/ dňa 16.2.2012 v čase okolo 16.40 hodine v predajni T. v T. vzal z regálu na pečivo a do vrecka bundy ukryl dve bagety, následne sa snaţil opustiť predajňu popri pokladni bez zaplatenia, čím spoločnosti T. S. S., a.s., K. N. X., X. B., IČO: X., spôsobil škodu krádeţou vo výške 1,30 €, 2/ dňa 3.5.2012 v čase okolo 17.30 hodiny vošiel do predajne C. J. v N., na námestí A. B., kde z regálu s alkoholickými nápojmi vzal 0,7 l fľašu 40 % alkoholu Slovenská Borovička Juníperum v hodnote 7,89 €, ktorú si vloţil za pás nohavíc a následne bez zaplatenia opustil priestor pokladne, čím spoločnosti C. J. N., spotrebné druţstvo, H. č. X., X. N., IČO X., spôsobil škodu odcudzením vo výške 7,89 €, 3/ dňa 6.5.2012 v čase okolo 11.10 hodiny dreveným kolíkom rozbil sklenenú výplň okna rodinného domu, č.p. X. na ulici Č. A. v N., cez vzniknutý otvor vošiel do domu a zo spálne odcudzil 17 kusov fliaš 40 % alkoholu rôznych značiek, čím majiteľovi a uţívateľovi domu R. Š., nar. X..X..X., ktorého poznal a u ktorého noc predtým prespal, spôsobil škodu krádeţou vo výške 87,04 € a poškodením zariadenia vo výške 45,46 €, čím spáchal - v bodoch 1 – 3 rozsudku pokračovací prečin krádeţe

§ 212ods.

2 písm. a/, f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., - v bode 3/ rozsudku zločin porušovania domovej slobody

§ 194ods.

1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. 3 2 Tdo 65/2013 Za to obţalovaného odsúdil

§ 194ods.

3 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., za pouţitia § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. (§ 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák.) na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, pre výkon ktorého J. J. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráţenia. Zároveň rozhodol o zrušení výroku o treste predchádzajúceho rozsudku

§ 42ods.

2 Tr. zák. a taktieţ rozhodol o uplatnenom nároku na náhradu škody. Proti rozsudku krajského súdu podal dovolanie obvinený podaním obhajcu z 9. júla 2013. Ako právny dôvod dovolania uviedol dôvod

§ 371ods.

1 písm. i/ Trestného poriadku. Vecne (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) argumentuje tým, ţe nemohla byť kvalifikačne pouţitá okolnosť, ktorá podmieňuje pouţitie vyššej trestnej sadzby

§ 194ods.

3 písm. a/ Trestného zákona, v zmysle ktorej obvinený pri skutku v bode 3 výroku o vine rozsudku krajského súdu neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal voči chránenej osobe (osobe vyššieho veku) v zmysle § 139 ods. 1 písm. e/, § 127 ods. 3 Trestného zákona. K pouţitiu tejto okolnosti došlo v rozpore s ustanovením k § 139 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s vekom poškodeného ako osoby staršej ako 60 rokov. Táto okolnosť nemala ţiaden vplyv na motiváciu obvineného spáchať trestný čin, nijako mu pri spáchaní trestného činu nepomohla a neovplyvnila priebeh tohto činu. Na základe uvedeného obvinený navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a prikázať Krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Prokurátor navrhol dovolanie obvineného odmietnuť ako nedôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd v zmysle § 377 Trestného poriadku vec preskúmal a zistil, ţe nie je dôvod na odmietnutie dovolania z formálnych ani vecných dôvodov (§ 382 Trestného poriadku). 4 2 Tdo 65/2013 Zároveň zistil, ţe uplatnený dôvod dovolania uvedený v paragrafe 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku je splnený. Krajský súd pochybil v tom, ţe stotoţnil otázku posudzovanú v zmysle § 18 Trestného zákona, teda zavinenie, respektíve jeho vedomostnú zloţku vo vzťahu ku okolnosti, ktorá podmieňuje pouţitie vyššej trestnej sadzby (tu spáchanie trestného činu voči osobe vyššieho veku), a otázku posudzovanú v zmysle § 139 ods. 2 Trestného zákona, teda spáchanie trestného činu v súvislosti s vekom poškodeného (ako ďalšiu podmienku pouţitia dotknutej okolnosti ako okolnosti, ktorá podmieňuje pouţitie vyššej trestnej sadzby). Ide o dve rozdielne otázky.

§ 15

Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

  1. a)chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo
  2. b)vedel, ţe svojím konaním môţe také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, ţe ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

§ 16

Trestného zákona trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ

  1. a)vedel, ţe môţe spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, ţe také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo
  2. b)nevedel, ţe svojím konaním môţe také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

§ 17

Trestného zákona pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne neustanovuje, ţe stačí zavinenie z nedbanlivosti.

§ 18

Trestného zákona na priťaţujúcu okolnosť alebo na okolnosť, ktorá podmieňuje pouţitie vyššej trestnej sadzby, sa prihliadne, ak ide o

  1. a)ťaţší následok, aj vtedy, keď ho páchateľ zavinil z nedbanlivosti, ak tento zákon nevyţaduje aj v tomto prípade zavinenie úmyselné, alebo 5 2 Tdo 65/2013
  2. b)inú skutočnosť, aj vtedy, keď o nej páchateľ nevedel, hoci o nej vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol, ak tento zákon nevyţaduje, aby o nej páchateľ vedel.

§ 127ods. 3 Trestného zákona osobou vyššieho veku sa na účely tohto zákona rozumie osoba staršia ako šesťdesiat rokov. § 139 Trestného zákona znie:

(1)Chránenou osobou sa rozumie
  1. a)dieťa,
  2. b)tehotná ţena,
  3. c)blízka osoba,
  4. d)odkázaná osoba,
  5. e)osoba vyššieho veku,
  6. f)chorá osoba,
  7. g)osoba poţívajúca ochranu

medzinárodného práva,

  1. h)verejný činiteľ alebo osoba, ktorá plní svoje povinnosti uloţené na základe zákona, alebo
  2. i)svedok, znalec, tlmočník alebo prekladateľ.

(2)Ustanovenie odseku 1 sa nepouţije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby. Vedomosť obvineného o tom to, ţe poškodený Š. je osobou staršou ako 60 rokov, teda osobou vyššieho veku v zmysle §§ 127 ods. 3, 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona, ktorou argumentuje krajský súd, najvyšší súd nespochybňuje. Tým je splnená podmienka subjektívnej stránky vo vzťahu k dotknutej okolnosti ako okolnosti, ktorá podmieňuje pouţitie vyššej trestnej sadzby. V posudzovanom prípade ide o podmienku uvedenú v § 18 písm. b/ Trestného zákona, keďţe sa jedná o „inú skutočnosť“ (teda nie o „ťaţší následok“). Inak je tomu vo vzťahu k súvislosti medzi vekom (postavením, stavom) poškodeného a spáchaním trestného činu, ktorá okolnosť sa vyţaduje v zmysle § 139 ods. 2 Trestného zákona. 6 2 Tdo 65/2013 Tu je potrebné, aby bol vek (postavenie, stav) poškodeného (v určitej vecnej súvislosti) zároveň aj motivačným faktorom, ktorý zaloţil alebo podporil vôľovú zloţku (rozhodnutie páchateľa, smerujúce k spáchaniu trestného činu). Keďţe musí byť daná vôľa páchateľa, smerujúca k spáchaniu trestného činu, musí ísť vţdy o úmyselný trestný čin (§ 15 Trestného zákona), pri nedbanlivostnom zavinení (§ 16 Trestného zákona) vôľová zloţka nie je prítomná. To sa týka priameho alebo nepriameho úmyslu vo vzťahu k následku, predpokladanému uţ základnou skutkovou podstatou uvedenou v príslušnom ustanovení osobitnej časti Trestného zákona (§ 17 tohto zákona). Páchateľ teda v dôsledku pouţitia § 139 ods. 2 Trestného zákona nemôţe spáchať trestný čin voči osobe vyššieho veku alebo inej chránenej osobe pri nedbanlivostnom trestnom čine, napríklad pri spôsobení zdravotnej ujmy pri dopravnej nehode. Spáchanie trestného činu voči chránenej osobe je potom (pri súčasnom splnení podmienky uvedenej v § 139 ods. 2 Trestného zákona) okolnosťou, ktorá podmieňuje pouţitie vyššej trestnej sadzby. Pretoţe (ako uţ bolo uvedené) ide o motivačný faktor, páchateľ o tejto okolnosti musel vedieť. Z hľadiska ustanovenia § 18 písm. b/ Trestného zákona je teda vylúčené pouţitie tohto ustanovenia pri konštatovaní len nevedomej nedbanlivosti vo vzťahu k dotknutej okolnosti (tu veku poškodeného), hoci generálne § 18 písm. a/ aj písm. b/ Trestného zákona počíta aj s nevedomou nedbanlivosťou. V nadväznosti na uvedené potom moţno uzavrieť: Ustanovenie § 18 Trestného zákona a ustanovenie § 139 ods. 2 Trestného zákona upravujú spôsob riešenia dvoch odlišných právnych otázok, a to jednak otázku zavinenia vo vzťahu ku okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, a jednak ďalšiu podmienku použitia osobitného kvalifikačného pojmu chránenej osoby, spočívajúcu v súvislosti spáchania činu s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby. Taká súvislosť musí byť daná nielen objektívne, ale z hľadiska páchateľa aj subjektívne. V zmysle § 139 ods. 2 Trestného zákona možno spáchanie činu voči osobe vyššieho veku (§ 127 ods. 3, § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona) považovať za okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, len pri úmyselnom 7 2 Tdo 65/2013 trestnom čine. Zároveň sa vyžaduje, aby páchateľ vedel, že poškodený je osobou vyššieho veku a aby túto okolnosť subjektívne spájal s menším odporom alebo slabšou odvetou poškodeného, umocnením účinku trestného činu voči poškodenému, alebo inou okolnosťou, ktorá zakladá alebo podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin. Taká subjektívna súvislosť, primeraná postaveniu alebo stavu chránenej osoby, sa vyžaduje aj pri kvalifikačnom použití ostatných písmen ustanovenia § 139 ods. 1 Trestného zákona. Vo vzťahu k preskúmavanej veci: Ako uţ opäť bolo uvedené, vedomosť obvineného o vyššom veku poškodeného dovolací súd nespochybňuje. Z formulácie skutkovej vety napadnutého rozsudku pri skutku v bode 3 však nijako nevyplýva, ţe by spáchanie tohto činu bolo z hľadiska obvineného subjektívne ovplyvnené súvislosťou s vekom poškodeného. Ide o krádeţ vlámaním do rodinného domu za účelom odcudzenia alkoholu, ktorým konaním došlo zároveň aj k porušeniu domovej slobody majiteľa domu (z odôvodnenia je zrejmé, ţe v tom čase v dome neprítomného, nakoľko z domu predtým odišiel spoločne s obvineným). Neprítomnosť majiteľa domu, ktorá uľahčila obvinenému spáchať trestný čin (a ktorou argumentuje krajský súd), nijako nesúvisí s vekom poškodeného (majiteľa). Inak by tomu bolo, napríklad, ak by bol v dome prítomný a bolo by potrebné očakávať jeho odpor. Kvalifikačným pouţitím ustanovenia § 194 ods. 3 písm. a/ Trestného zákona v rozpore s ustanovením § 139 ods. 2 Trestného zákona bol teda porušený zákon v neprospech obvineného, a to pouţitím prísnejšej trestnej sadzby. Tým je splnený dôvod dovolania uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku. Najvyšší súd v dôsledku toho pri pouţití ustanovení uvedených vo výroku tohto rozsudku vyslovil porušenie zákona, zásadne ovplyvňujúce postavenie obvineného (§ 371 ods. 5 Trestného poriadku) a prikázal krajskému súdu opätovné prerokovanie veci 8 2 Tdo 65/2013 v potrebnom rozsahu. Pre nové konanie potom platia aj zásady uvedené v § 391 Trestného poriadku. V nadväznosti na uvedené a v dôsledku zákazu zmeny k horšiemu (§ 391 ods. 2 Trestného poriadku), pri novom rozhodovaní nebude moţné v skutkovej časti výroku o vine doplniť predchádzajúce odsúdenie a priestupkový postih (ako sú správne uvedené vo výroku o vine rozsudku okresného súdu). Ide o skutkový podklad pre kvalifikačný moment zhoršujúci postavenie obvineného (pouţitie § 212 ods. 2 písm. f/ a ods. 3 písm. b/ Trestného zákona), ktorý musí mať oporu v zistenom skutku. Aj túto okolnosť bude potrebné kvalifikačne zohľadniť. Dovolací súd rozhodol na neverejnom zasadnutí v zmysle § 382a Trestného poriadku a svoj rozsudok verejne vyhlásil v zmysle článku 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 3. decembra 2013 JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r. predseda senátu Vyhotovil: JUDr. Libor Duľa Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.