1, § 155 ods. 1 Tr. zák. a iné, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 2 T 120/06, prerokoval na verejnom zasadnutí
1, ods. 2 a § 388 ods. 1 Tr. por. takto r o z h o d o l: Rozsudkom Krajského súdu v Nitre z
1, § 155 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu výtržníctva
1 písm. a/ Tr. zák. a v bode 2/ z prečinu ublíženia na zdraví
1 Tr. por. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
1 písm. a/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva
zák. na tom skutkovom základe, že 1/ dňa
1 Tr. zák., § 36 písm. j/, písm. k/ Tr. zák. a § 37 písm. h/ Tr. zák., kedy pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je u neho 2:1, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky. 2 Tdo 7/2008 3
2 písm. a/ Tr. zák. bol obvinený pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 písm. a/ Tr. zák. mu bol uložený trest prepadnutia veci – 1 ks nožíka – motýlika so strieborno-čiernou rúčkou s tým, že
6 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor v neprospech obvineného M. M., pričom tento opravný prostriedok obmedzil len na výrok o treste a namietal v ňom nepoužitie ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák., upravujúceho tzv. asperačnú zásadu v zmysle ktorej mal byť obvinenému M. M. ukladaný úhrnný trest odňatia slobody v rozpätí od 8 rokov a 8 mesiacov do 13 rokov a 4 mesiacov. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací na podklade podaného odvolania zrušil napadnutý rozsudok
1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. u obvineného M. M. vo výroku o treste a
3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že obvinenému M. M. uložil
1 Tr. zák. postupom
1 Tr. zák. a s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., s poukazom na ustanovenie § 36 písm. j/, písm. k/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky. Rovnako ako súd prvého stupňa zaradil obvineného
2 písm. a/ Tr. zák. na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 písm. a/ Tr. zák. uložil obvinenému trest prepadnutia veci – 1 ks noža – motýlika so strieborno-čiernou rukoväťou, zapísaného v zozname vecí vzatých do úschovy na Okresnej prokuratúre v Nitre pod položkou č. 57/06 s tým, že
6 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky dovolanie v neprospech obvineného M. M., pričom tento mimoriadny opravný prostriedok oprel o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por., konkrétne o to, že obvinenému M. M. bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
názoru dovolateľa je nesprávny právny názor krajského súdu, že použitie asperačnej zásady
2 2 Tdo 7/2008 4 Tr. zák. prichádza do úvahy len vtedy, ak aspoň jeden zo zbiehajúcich sa trestných činov je dokonaným zločinom.
2 Tr. zák. pokus trestného činu je trestný
trestnej sadzby ustanovenej za dokonaný trestný čin, a preto ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák., ktoré je kogentnej povahy sa musí aplikovať pri akýchkoľvek vývojových štádiách trestného činu. Preto neuloženie trestu v rámci upravenej trestnej sadzby
2 Tr. zák. je dôvodom dovolania
1 písm. h/ Tr. por. Z uvedených dôvodov generálny prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Tr. por. rozsudkom vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 02. októbra 2007, sp. zn. 3 To 46/2007 bol porušený zákon v ustanovení § 41 ods. 2 Tr. zák. v prospech obvineného M. M., aby
2 Tr. por. tento rozsudok zrušil a aby
1 Tr. por. Krajskému súdu v Nitre prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Obvinený M. M. vo vyjadrení k podanému dovolaniu prostredníctvom obhajcu uviedol, že postup krajského súdu pri ukladaní trestu zodpovedal zákonu a generálnym prokurátorom uplatnený dôvod dovolania nie je naplnený. Dovolateľ nesprávne poukazuje na ustanovenie § 14 ods. 2 Tr. zák., lebo toto ustanovenie neuvádza, čo sa rozumie trestným činom. Jeho definícia je vyjadrená v § 8 Tr. zák. tak, že ide o protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Jednotlivé trestné činy sú definované v osobitnej časti Trestného zákona, označenej ako druhá časť. Už z uvedeného je zrejmé, že odvolávanie sa na prvú (všeobecnú) časť nie je dôvodné. Trestným činom v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 8 Tr. zák. treba rozumieť dokonaný trestný čin, a preto aplikácia § 41 ods. 2 Tr. zák. v posudzovanej veci neprichádza do úvahy. Výklad ponúknutý dovolateľom nemožno vyvodiť pri štan- dardnom výklade práva. Z uvedených dôvodov obvinený navrhol dovolanie gene- rálneho prokurátora zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. a/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.), že sú splnené 2 Tdo 7/2008 5 podmienky dovolania
por. ako aj to, že v posudzovanej veci nie sú dané dôvody pre odmietnutie dovolania na neverejnom zasadnutí pre zrejmosť toho, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. Dovolací súd preto
1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, so zameraním na uplatnený dôvod dovolania (ktorým je dovolací súd
1 Tr. por. viazaný) a zistil, že dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.
2 Tr. zák., ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom spáchaných dvomi alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo ods. 3. Predpokladom aplikácie citovaného ustanovenia zakotvujúceho asperačnú (zostrujúcu) zásadu je spáchanie minimálne dvoch úmyselných trestných činov v reálnom súbehu, t.j. najmenej dvomi samostatnými skutkami, pričom aspoň jeden z takých trestných činov musí byť zločinom. Jednou z podmienok použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. je, aby aspoň jeden z viacerých úmyselných trestných deliktov napĺňal znaky zločinu ako typovo závažnej kategórie trestných činov, pričom sa ale nevyžaduje, aby išlo o dokonaný zločin ako to nesprávne uzavrel krajský súd v napadnutom rozsudku. Taký záver nemá oporu ani v ustanovení § 8 Tr. zák., na ktoré poukazuje vo svojom vyjadrení obvinený M. M., lebo trestným činom treba rozumieť aj jeho vývojové štádia, rovnako trestné ako dokonaný trestný čin, ktorými sú príprava na zločin
zák. a pokus trestného činu (teda aj prečin)
zák. Argumentácia krajského súdu je zjavne nesprávna najmä v porovnaní s ustanovením § 47 ods. 2 Tr. zák. obsahujúcim tzv. zásadu „trikrát a dosť“, ktoré výslovne vyžaduje, aby ostatné (tretie) odsúdenie sa vzťahovalo na niektorý 2 Tdo 7/2008 6 dokonaný trestný čin tam uvedený. V prípade, že treba dosah a účinky niektorých ustanovení zákona obmedziť len na určité situácie, vyžaduje sa, aby konkrétna úprava pozitívne vymedzila okruh prípadov, na ktoré sa vzťahuje. Tak je tomu, napr. už pri spomenutej zásade „trikrát a dosť“. Na rozdiel od ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zák. asperačná zásada v § 41 ods. 2 Tr. zák. nevyžaduje, aby zločin bol spáchaný v jeho dokonanej podobe, ale stačí, že dospeje aj do prvej vývojovej fázy trestného činu – do štádia prípravy. Dôvodne preto okresný prokurátor už v podanom odvolaní namietal porušenie zákona v prospech obvineného M. M. výrokom o treste, pretože nesprávnym uložením úhrnného trestu
1 Tr. zák., hoci tento mal byť správne ukladaný za použitia asperačnej zásady
2 Tr. zák., bol obvinenému uložený trest odňatia slobody mimo upravenej trestnej sadzby (8 rokov a 8 mesiacov až 13 rokov a 4 mesiace). So zreteľom na to, že Krajský súd v Nitre ako súd odvolací pochybenie prvostupňového súdu nenapravil, jeho rozsudkom z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.