1, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. h/, písm. j/ Tr. zák. na neverejnom zasadnutí
1 písm. a/ Tr. por. napadnutý rozsudok sa z r u š u j e v celom rozsahu.
1 Tr. por. vec sa v r a c i a Krajskému súdu v Nitre, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. O d ô v o d n e n i e: Krajský prokurátor v Nitre podal 10. decembra 2003 na Krajskom súde v Nitre obžalobu na J. S. pre skutok právne kvalifikovaný ako pokus trestného činu vraždy
1, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. h/, písm. j/ Tr. zák. Krajský súd v Nitre po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní v dňoch
2 Tr. por. na hlavnom pojednávaní, 19. marca 2004, na možnosť prísnejšieho posúdenia žalovaného konania, ako trestných činov lúpeže
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a pokusu trestného činu vraždy
1, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j/ Tr. zák. a odročení hlavného pojednávania na 15. apríla 2004, na základe žiadosti obžalovaného J. S. o poskytnutie lehoty na prípravu obhajoby v súvislosti s už spomenutým upozornením
2 Tr. por.; rozsudkom z 15. apríla 2004, sp. zn. 3 T 5/2003, na rozdiel od podanej obžaloby uznal obžalovaného J. S. za vinného z pokusu trestného činu vraždy
1, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j/ Tr. zák. v znení zákona č. 253/2001 Z. z. a z trestného činu lúpeže
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v znení zákona č. 253/2001 Z. z. na tom skutkovom základe (ktorý je v podstate totožný s podanou obžalobou), že dňa
2 Tr. zák., s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
3 Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.
1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom poškodeným: - S., š. p., P. X., B., odštepný závod S., š. p., R., N. č. X., B. v sume 1 582 Sk, - V., M. X., B. v sume 77 134,50 Sk. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie krajský prokurátor v Nitre a obžalovaný J. S.. Krajský prokurátor v odvolaní namietal správnosť výroku o vine pokiaľ ide o právne posúdenie konania obžalovaného, ako aj výroku o treste s tým, že obžalo- vanému bol uložený neprimerane mierny trest odňatia slobody a tento bol nedôvodne pre výkon uloženého trestu zaradený do druhej nápravnovýchovnej skupiny.
názoru krajského prokurátora rozčlenenie žalovaného konania na dva samostatné skutky a ich kvalifikácia krajským súdom ako dokonaného trestného činu lúpeže a pokusu trestného činu vraždy nevystihuje podstatu konania 2 To 38/2004 4 obžalovaného. Tento sa totiž na čin pripravoval, vedel, že poškodená ho pozná, a preto mu muselo byť zrejmé, že bez zavraždenia poškodenej bude krátko po čine odhalený. Z tohto dôvodu potom právne posúdenie jeho konania v podanej obžalobe ako pokusu trestného činu vraždy
1, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. h/, písm. j/ Tr. zák. zodpovedalo vykonaným dôkazom. Nedôvodné a nezákonné je aj pominutie znaku, tzv. kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu vraždy, uvedeného v odseku 2 písm. b/ ustanovenia § 219 Tr. zák., teda že obžalovaný sa pokúsil usmrtiť poškodenú obzvlášť surovým spôsobom. Naplnenia tejto okolnosti podmieňujúcej použitie prísnejšej trestnej sadzby nasved- čujú najmä zistenia znalca MUDr. K. Š., že obžalovaný poškodenú najskôr atakoval tvrdými údermi päsťou do tváre a následne sa jej opakovane snažil prerezať veľké krčné cievy. Početnosť rezných a bodných zranení, ich intenzita, ako aj zrane-nia po úderoch päsťou nasvedčujú vysokej surovosti konania, ako to predpokladá ustanovenie § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. Pokiaľ ide o uložený trest vo výmere trinásť a pol roka tento vzhľadom na nárast brutálnych násilných trestných činov nemôže splniť funkciu generálnej prevencie a pre neistú prognózu resocializácie obžalovaného ani funkciu prevencie individuálnej, keď obžalovaný bol navyše pre výkon uloženého trestu nedôvodne zaradený do druhej nápravnovýchovnej skupiny. Vzhľadom k tomu, že v konaní pred krajským súdom boli vykonané všetky dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie a súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, krajský prokurátor navrhol, aby odvolací súd
1 písm. b/, písm. d/, písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a súčasne aby sám vo veci rozhodol
3 Tr. por. tak, že obžalovaného J. S. uzná za vinného z pokusu trestného činu vraždy
1, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. h/, písm. j/ Tr. zák., uloží mu výnimočný trest
2 Tr. zák. v dolnej polovici trestnej sadzby (15 až 25 rokov) a pre výkon trestu ho
3 Tr. zák. zaradí do tretej nápravnovýchovnej skupiny. Obžalovaný J. S. v odvolaní odôvodnenom prostredníctvom jeho ob-hajcu namietal porušenie práva na obhajobu v konaní, ktoré predchádzalo napadnu-tému 2 To 38/2004 5 rozsudku. V tejto spojitosti poukázal na postup krajského súdu na hlavnom pojednávaní 19. marca 2004, kedy došlo
225 ods. 2 Tr. por. k jeho upozor- neniu na možnosť prísnejšieho posúdenia skutku v porovnaní s podanou obžalobou a k odročeniu hlavného pojednávania na
1 Tr. por. ustanovil náhradného obhajcu. Napriek tomu, že tento na hlavnom pojednávaní
2 Tr. por. Súdom poskytnutý čas na prípravu obhajoby aktívne využil len jeho pôvodne ustanovený obhajca, ktorý
1 písm. a/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a
1 Tr. por. vec vrátil krajskému súdu s príkazom, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. 2 To 38/2004 6 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací po zistení, že neprichádza do úvahy rozhodnutie
3 Tr. por. preskúmal
1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohli obaja už spomenutí odvolatelia podať odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že pre závažné porušenie práva obžalovaného J. S. na obhajobu z dôvodov, na ktoré tento poukázal v jeho odvolaní je potrebné zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu
1 písm. a/ Tr. por. a vec vrátiť
1 Tr. por. prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Nedodržanie predpisov procesného práva upravujúcich právo obvineného na obhajobu, na ktoré bude neskôr poukázané a to v konaní pred súdom nasledujúcim po odročení hlavného pojednávania 19. marca 2004 znamená takú podstatnú chybu konania, ktorá sama osebe mohla mať vplyv na správnosť a zákonnosť výrokov rozsudku krajského súdu, predovšetkým výroku o vine, v ktorom majú ostatné výroky základ. Zistené pochy- benie dotýkajúce sa jednej z podstatných zložiek práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6 ods. 3 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základ- ných slobôd opodstatňuje skôruvedený postup odvolacieho súdu a to v rámci neverejného zasadnutia
1 písm. b/ Tr. por., pretože označenú chybu nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí. Súčasťou práva na spravodlivý proces je
článku 6 ods. 3 písm. c/ citovaného Dohovoru právo obhajovať sa osobne alebo za pomoci obhajcu
vlastného výberu. V prípade ustanovenia obhajcu ex offo, vrátane náhradného obhaj- cu ako tomu bolo v posudzovanej veci, má obvinený právo na reálnu právnu pomoc a nie iba na ochranu de iure, spočívajúcu v samotnom akte ustanovenia obhajcu. Podstatnou okolnosťou prípravy obhajoby je zjavne možnosť radiť sa s obhajcom. V posudzovanej veci odhliadajúc od reálne existujúcej pochybnosti o možnosti náhradného obhajcu v dostatočnej miere sa v krátkom časovom úseku (niekoľko hodín) oboznámiť s pomerne rozsiahlym spisovým materiálom, zjavne absentovala možnosť obžalovaného J. S. poradiť sa s náhradným obhajcom, pretože opatrenie o jeho ustanovení mu bolo doručené až
por., pretože náhradný obhajca obžalovanému neposkytol žiadnu právnu pomoc. Tento stav zistený v posudzovanej veci sa blíži situácii akoby obžalovaný obhajcu nemal. Krajský súd sa dopustil aj ďalšieho závažného procesného pochybenia, keď po tom, ako na základe žiadosti obžalovaného po upozornení
2 Tr. por. odročil hlavné pojednávanie 19. marca 2004 z dôvodu poskytnutia lehoty obžalovanému na prípravu obhajoby, mu jej uplatnenie vôbec neumožnil. Napriek tomu, že ustanovenie § 218 ods. 2 Tr. por. predpokladá nové prednesenie záverečných rečí iba v prípade doplnenia dokazovania, takýto postup treba zachovať aj v prípade odročenia hlavného pojednávania z dôvodov uvedených v § 225 ods. 2 Tr. por., pretože právo uplatniť obhajobu v prípade upozornenia na možnosť prísnejšieho právneho posúdenia by bez zachovania uvedeného postupu bolo cel- kom bezobsažné. Trestný poriadok zakotvením povinnosti odročiť hlavné pojedná- vanie predpokladá, že v situácii, keď už bolo dokazovanie vyhlásené za skončené, možno ustanovením § 225 ods. 2 Tr. por. obžalovanému priznané právo na obhajobu uplatniť len na hlavnom pojednávaní predtým, ako sa súd odoberie na záverečnú poradu. Jej vykonaniu
por. však predchádzajú záverečné reči, ktorých zmyslom je pôsobiť na rozhodujúcu – hodnotiacu fázu dokazovania vykonanú súdom a tiež posledné slovo obžalovaného. Vyššie uvedené prvky v konaní krajského súdu na hlavnom pojednávaní 15. apríla 2004 úplne absentovali a preto jeho chybným postupom nemohol obža- lovaný uplatniť zákonom i Ústavou Slovenskej republiky garantované právo na obhajobu. Z týchto dôvodov Najvyšší súd
1 písm. a/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil pre podstatné chyby konania, ktoré mu predchádzali a
1 Tr. por. Krajskému súdu v Nitre prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol, t.j. zopakovať časť konania, nasledujúceho po odročení hlavného pojednávania
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.