N a j v y š š í s ú d 2 Tost 14/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti obvinenému R. B. a spol., pre zločin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí
- mája 2014 v Bratislave o sťaţnosti obvineného M. B. a Mgr. M. K. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len ŠTS) z
- apríla 2014, sp. zn. Tp 48/2013, takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosti obvinených M. B. a Mgr. M. K. sa z a m i e t a j ú. O d ô v o d n e n i e Citovaným uznesením ŠTS podľa § 79 ods. 3 Tr. por. zamietol ţiadosti obvinených M. B. a Mgr. M. K. o prepustenie z väzby na slobodu a zároveň neuloţil obvineným ani dohľad mediačného a probačného úradníka ako náhradu za väzbu. Proti tomuto uzneseniu obaja obvinení v zákonom stanovenej lehote podali sťaţnosť, ktorú prostredníctvom svojich obhajcov písomne odôvodnili. Mgr. M. K. namietal, ţe v predmetnej trestnej veci sa cíti byť nevinný. Konanie proti nemu je vykonštruované orgánmi prípravného konania za vymyslené skutky. Doposiaľ neboli produkované ţiadne dôkazy, ktoré by odôvodňovali trestné stíhanie. Orgány prípravného konania, ale aj súd ignorovali skutočnosť, ţe sa podrobil ako policajt aj testom na detektore lţi. Preto rozhodnutie ŠTS je potrebné povaţovať za neobjektívne, arbitrárne a nedôvodné. 2 2 Tost 14/2014 Rovnako dĺţka konania o ţiadosti o prepustenie z väzby je neprimeraná, trvá od
- marca
- V ďalšom poukázal na úplne amatérske formulovanie skutku, ktorý je mu kladený za vinu nenapĺňajúci skutkovú podstatu obzvlášť závaţného zločinu lúpeţe (bod IV. uznesenia) podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. c/ s poukazom na § 138 písm. a/, písm. f/, § 141 písm. a/ Tr. zák. V uvedenom ohľade napriek jeho uţ skorším námietkam sa s touto okolnosťou nevyrovnal ani ŠTS, ktorý poukázal alibisticky na to, ţe pánom sporu v tejto fáze trestného konania je prokurátor, nepovšimnutú túto skutočnosť ponechal aj prokurátor a stanovisko k tomu nezaujal ani najvyšší súd v ostatnom rozhodnutí z
- októbra 2013, sp. zn. 4 Tost 31/
- Pokiaľ sa týka samotných dôvodov väzby aj v tomto prípade rozhodnutie ŠTS je vykonštruované. Hodnotenie dôkazov súdom je vykonávané len v neprospech obvineného. Výpoveď R. B., tieţ nie je moţné hodnotiť ako relevantnú, sám je totiţ tieţ obvineným v predmetnej trestnej veci a predchádzajúce výpovede zmenil v jeho neprospech len pod tlakom polície. Pokiaľ teda nie je k dispozícii ţiadny relevantný dôkaz, ţe ovplyvňoval nejakého svedka, ako v tomto prípade, nie sú dané ani väzobné dôvody podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.. Neexistuje ale ani dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., pretoţe ţiadnej trestnej činnosti sa nedopustil, nemôţe teda v nej pokračovať. Ţiadny z jeho kolegov, príslušníkov polície, nikdy nepotvrdili, ţe by sa na trestnej činnosti niekedy podieľal. Ţiadal preto, aby najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie a prepustil ho z väzby na slobodu. Obvinený M. B. rovnako ako Mgr. M. K. poprel, ţe by sa dopustil skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu. Nikdy nebol súčasťou ţiadnej zločineckej skupiny a väčšinu zo spoluobvinených ani nepozná. Nevykonával pre nikoho zo spoluobvinených ţiadnu prácu a preto ani nemohol od nich poberať peniaze. Namietal tieţ, ţe zatiaľ bol len raz vypočutý a kauza je umelo predlţovaná. Ţiadal preto, aby najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie a prepustil ho z väzby na slobodu. 3 2 Tost 14/2014 Na základe takto podanej sťaţnosti najvyšší súd preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťaţovatelia podali sťaţnosť ako aj konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a zistil, ţe sťaţnosť oboch obţalovaných nie je dôvodná. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloţeného spisového materiálu dospel k záveru, ţe prvostupňový súd rozhodol v súlade zo zákonom, vecne správne, vrátane dodrţania procesného postupu týkajúceho sa rozhodovania o ţiadosti obvinených o prepustenie z väzby. Prvostupňový súd zároveň svoje rozhodnutie veľmi podrobne odôvodnil, preto najvyšší súd v podrobnostiach ďalej môţe uţ len poukázať na jeho vecne správne a konkrétne argumenty obsiahnuté v tomto uznesení, s ktorými sa v plnom rozsahu stotoţňuje. V ţiadnom prípade nie je moţné súhlasiť s názorom obvinených, hlavne Mgr. M. K., ţe rozhodnutie prvostupňového súdu je zaujaté vo vyhodnocovaní doterajších dôkazov, alebo ţe je arbitrárne. Naopak v uznesení ŠTS sú vymenované konkrétne skutočnosti, dôkazy, ţe obaja obvinení sú dôvodne podozriví, zo skutkov, ktoré sú im kladené za vinu a sú preto dané aj konkrétne dôvody väzby, ktoré prvostupňový súd presvedčivo pomenoval. K námietkam obvineného Mgr. K., ktorý spochybňuje výpovede smerujúce proti jeho osobe napr. ich nedôveryhodnosťou, pretoţe ide o výpovede závadových osôb je treba podotknúť, ţe ide ohľadne ich vierohodnosti zatiaľ len o jeho subjektívny názor, pričom konečné hodnotenie je oprávnený uskutočniť len súd v rámci meritórneho rozhodnutia, na čo poukázal aj prvostupňový súd. V plnom rozsahu sa to týka aj výpovede R. B., ktorý usvedčuje Mgr. M. K. vo svojej výpovedi aj v prítomnosti jeho obhajcu, a na konkrétnu otázku či je na neho zo strany polície vyvíjaný nátlak odpovedal negatívne. V uvedenom zmysle je teda moţné uzatvoriť, ţe dôvodné podozrenie, ţe obaja obvinení sa dopustili trestnej činnosti tak, ako je im kladená za vinu naďalej existuje, vykonanými dôkazmi nebolo nijak zoslabené a v nezmenenej podobe naďalej trvajú aj dôvody väzby u oboch obvinených podľa § 71 písm. b/, písm. c/ Tr. por. Na druhej strane aj najvyšší súd súhlasí s námietkou obvineného Mgr. M. K., ţe skutok kladený mu za vinu v bode IV. právne kvalifikovaný ako obzvlášť závaţný zločin 4 2 Tost 14/2014 lúpeţe podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. s pouţitím §§ 138 písm. a/, písm. f/, 141 písm. a/ spáchaného v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zák. je konštruovaný skutočne ťaţkopádne. Najvyšší súd zároveň súhlasí aj s námietkou obvineného, ţe orgány prípravného konania, ako aj súd sú povinný zaoberať sa právnou kvalifikáciou skutku. V tomto ohľade nie je moţné odvolať sa len na to, ţe „pánom“ sporu v prípravnom konaní je prokurátor, ako to uvádza ŠTS v napadnutom uznesení. Podľa § 71 ods. 1 Tr. por. obvinený môţe byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, ţe skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, ţe skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava z následkov uvedených pod písm. a/ aţ c/ tohto ustanovenia. Ak pominie dôvod väzby, dôvod na jej ďalšie trvanie alebo uplynie lehota uvedená v § 76 ods. 6 alebo 7 alebo § 78, musí byť obvinený ihneď prepustený na slobodu. V prípade, ţe sudca pre prípravné konanie, pri rozhodovaní o väzbe dôjde k záveru, ţe konkrétne skutočnosti nepodporujú dôvodné podozrenie zo spáchania skutku, ktorý je obvinenému kladený za vinu, alebo skutok evidentne nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu, nie je oprávnený takéto uznesenie zrušiť. V tomto ohľade skutočne „pánom“ sporu je prokurátor. Zároveň však platí, ţe ak sudca pre prípravné konanie pri rozhodovaní o návrhu na vzatie obvineného do väzby alebo o ďalšom trvaní väzby zistí skôr uvedené skutočnosti, musí ich zobrať do úvahy a rozhodnúť, či vôbec sú dané podmienky väzby, resp. či je moţné jej ďalšie trvanie, napr. ak by sa neskôr zistilo, ţe ide o trestný čin s niţšou trestnou sadzbou, teda miernejšou právnou kvalifikáciou. V tomto zmysle „pánom“ sporu nemôţe byť prokurátor ako na to poukazuje ŠTS, ale len súd. V konkrétnom prípade však napriek spomenutej formulácii skutku nie je moţné konštatovať, ţe v danom štádiu trestného stíhania by popis skutku bol v rozpore s jeho právnou kvalifikáciou. Dôvodné podozrenie, ţe skutok obvineným bol spáchaný tak ako mu je kladený za vinu je doteraz podporovaný vykonanými dôkazmi tak, ako to uvádza aj sudca pre prípravné konanie ŠTS. K tomu najvyšší súd iba dodáva, ţe z obsahu spisového materiálu, najmä rozsudku Okresného súdu Piešťany z
- marca 2013, sp. zn. 2T 172/2012, týkajúceho sa Ľ. B., ktorý sa mal dopustiť lúpeţe
- júna 2012 v obci R. (s doposiaľ 5 2 Tost 14/2014 nestotoţnenou osobou) sa k lúpeţi nepriznal. Uvedená skutočnosť spoločne s uţ uvedenými dôkazmi konštatovanými v napadnutom uznesení ŠTS posilňuje preto podozrenie, ţe informácia o mieste, kde sa mal nestotoţnený páchateľ a veci pochádzajúce z lúpeţe mali nachádzať mohla pochádzať práve z prostredia polície a konkrétne od obvineného Mgr. M. K. (bezprostredne totiţ po zadrţaní Ľ. B. políciou nasledovala akcia popísaná v skutku IV). Najvyšší súd pri preskúmaní spisu sa nestotoţnil s námietkou obvineného, ţe rozhodovanie o jeho ţiadosti trvalo príliš dlho. K tomu je potrebné uviesť, ţe obvinený síce podal svoju ţiadosť o prepustenie z väzby
- marca 2014, o ktorej však prioritne rozhodoval prokurátor, ktorý jej nevyhovel a preto túto predloţil na rozhodnutie ŠTS, ktorý o nej rozhodol
- apríla
- Uvedenú dobu preto v ţiadnom prípade nie je moţné povaţovať za neprimeranú a je v súlade s rozhodovacou praxou nielen najvyššieho ale aj ústavného súdu. Pretoţe Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil ţiadne pochybenie prvostupňového súdu ani v rozhodnutí o neuloţení dohľadu probačného a mediačného úradníka nad obvinenými ako náhradu väzby, o sťaţnosti obvinených Mgr. M. K. a M. B. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná. V Bratislave
- mája 2014 JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r. predseda senátu Vyhotovil: JUDr. Ing. Anton Jakubík Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová