1, ods. 2, § 388 ods. 1 a § 380 ods. 2 Tr. por., takto r o z h o d o l : Rozsudkom Krajského súdu v Ţiline zo 14. augusta 2013, sp. zn. 2 To 44/2013, bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. p o r u š e n ý z á k o n v ustanovení § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. v neprospech obvineného ThLic. Z. A.. Tento rozsudok sa z r u š u j e vo vzťahu k obvinenému ThLic. Z. A.. Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušenú časť rozsudku obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Krajskému súdu v Ţiline sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Obvinený ThLic. Z. A. sa n e b e r i e do väzby. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Ţiline (ďalej len krajský súd) rozhodol tak, ţe
1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 2 T 44/2011-487 zo dňa 30. januára 2013 v časti vo výroku o treste.
Lic. Z. A. a E. I. odsúdil
4 Tr. zák. s pouţitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10,5 (desať a pol) roka.
3 písm. b/ Tr. zák. obţalovaných na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráţenia. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej len okresný súd) uznal obţalovaných ThLic. Z. A. a E. I. vinnými z obzvlášť závaţného zločinu podvodu
1, 4 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe obidvaja na základe vzájomnej dohody s úmyslom neoprávnene rozdeľovať príjem z predaja nehnuteľného cirkevného majetku P. v Slovenskej republike, L., v banke Y., a.s., T., pobočke Banská Bystrica, zaloţili účet s číslom XXXXXXXXXX/XXXX, so samostatným dispozičným právom kaţdého z obţalovaných k nemu, dňa 28.12.2007 potom, čo zistili, ţe obţ. ThLic. Z. A. nemal oprávnenie podpísať dňa 21.12.2007 kúpnu zmluvu, predloţili zástupcovi právnickej osoby P., farnosti V., Mgr. Y. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. XX, okres S., prechodne bytom V. XXX, okres L., na podpis totoţný text kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k parcele registra „E“ s parcelným číslom X., vedenej Správou katastra v L. obec L. I. a katastrálne územie V. a zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX a k parcele registra „C“ s parcelným číslom X., vedenej Správou Katastra v L.pre okres L., obec L. I. a katastrálne územie V. a zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, ktorej zmluvnými stranami boli na strane predávajúceho P., IČO: M., D., okres L., a na strane kupujúceho spoločnosť Y., pričom na jej základe apo predchádzajúcej ústnej dohode so zástupcom kupujúceho Ing. Z. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E., A. XXXX/X, došlo k výplate kúpnej ceny v dvoch splátkach dňa 21.12.2007 vo výške 4.227.800,- Sk, čo je po prepočte konverzným kurzom 140.337,25 Eur a dňa 28.12.2007 po podaní návrhu na zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na Správu katastra v L.vo výške 8.455.600,- Sk, čo je po prepočte konverzným kurzom 280.674.50 Eur, na účet zaloţený obţalovanými č. XXXXXXXXXX/XXXX apo tom, čo bol Správou katastra L.povolený vklad dňa 4.2.2008, sp. zn. V 34/2008, a na účet P. dňa 12.2.2008 poukázali len druhú splátku kúpnej ceny, sumu 4.227,800,- Sk nepreviedli na účet P. ale vyuţili ju pre vlastnú potrebu a pokúsili sa ju dodatočne legalizovať antidatovanou zmluvou o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti medzi P. a X. R., s.r.o., B. X, L. M., ktorú Mgr. Y. M. predloţili k podpisu dňa 25.2.2008, čím spôsobili škodu P. vo výške 4.227.800,- Sk, čo je po prepočte konverzným kurzom 140.337,25 Eur. Za to ich okresný súd odsúdil
4 Tr. zák., § 38 ods. 3 (§ 36 písm. j/) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov, na výkon ktorého oboch obţalovaných zaradil
3 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráţenia. Súčasne im
1, 2 Tr. zák. uloţil trest zákazu činnosti vykonávať činnosť ako fyzická osoba alebo činnosť zástupcu fyzickej osoby alebo štatutárneho zástupcu alebo prokuristu právnickej osoby vo výmere 8 rokov. Okresný súd súčasne
a/ Tr. por. oslobodil obţalovaného spod obţaloby pre skutok kvalifikovaný ako zločin marenia spravodlivosti
1 písm. d/ Tr. zák. Proti rozsudku krajského súdu podal dovolanie obvinený písomným podaním obhajcu zo 7. januára 2014. Ako právny dôvod dovolania uviedol dôvod
1 písm. i/ Tr. por., ktorý vzťahuje na nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku, pre ktorý bol, avšak nemal byť, uznaný za vinného zo spáchania trestného činu. Konkrétne (v zmysle § 374 ods. 1 Tr. por.) rozhodnutiu vyčíta opomenutie dovolateľom tvrdených skutočností, a to platný prevod dotknutej nehnuteľnosti kúpnou zmluvou z
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť. Dovolací súd (ako judikatúra najvyššieho súdu uţ chronicky zdôrazňuje) teda v zmysle citovaného ustanovenia len posúdi, či skutok zistený súdom zodpovedá pouţitej právnej kvalifikácii (všetkým jej znakom). Nevstupuje do procesu hodnotenia dôkazov, teda dôkazy nehodnotí ani nepreskúmava správnosť úvah skôr vo veci konajúcich súdov pri hodnotení dôkazov. Je potrebné tieţ zdôrazniť, ţe podoba skutku uvedená vo výroku rozsudku (správnosť kvalifikácie ktorej sa preskúmava) sa nemôţe povaţovať za doplnenú obsahom odôvodnenia rozsudku a dovolací súd musí pri svojom kvalifikačnom prieskume vychádzať výlučne zo skutkovej vety odsudzujúceho výroku napadnutého rozsudku. Odvolacie námietky sú dôvodné vo vzťahu k okolnosti, vyjadrenej v dovolaní tak, ţe „z popisu skutku nie je zrejmé, v čom mal spočívať omyl poškodených subjektov“. Uvedená okolnosť má zásadný kvalifikačný význam. Preskúmavaný skutok nezodpovedá pouţitej právnej kvalifikácii vo vyššie označenom zákonnom znaku, ktorého skutkový podklad je podmienkou posúdenia konania páchateľa ako podvodného. Z popisu skutku vo výroku rozsudku okresného súdu nevyplýva potrebne zrozumiteľným spôsobom uvedenie do omylu alebo vyuţitie omylu ktorejkoľvek skutkovým opisom dotknutej osoby ako „niekoho“ v zmysle § 221 ods. 1 Tr. zák. Pokiaľ ide o štatutárneho zástupcu právnickej osoby - Y. Mgr. Y. M., skutková veta hovorí o tom, ţe mu obţalovaní 28. decembra 2007 predloţili na podpis totoţný text zmluvy, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam (totoţný vo vzťahu ku obţalovaným A. popísanej zmluve z 21. decembra 2007 s číslom účtu predtým zaloţeného obţalovanými, uvedeným ako číslo účtu predávajúceho, teda F. D.). Vo vzťahu ku zmluve o sprostredkovaní (ktorá je
textu výroku rozsudku pokusom o dodatočnú legalizáciu podvodne získanej sumy 4.227.800,- Sk) sa rozsudok vyjadruje v skutkovej vete tak, ţe antedatovanú zmluvu obţalovaní Mgr. M. predloţili k podpisu
15 Tr. por. trestné stíhanie pred súdom je moţné len na základe obţaloby podanej prokurátorom a tá bola podaná na obţalovaných Z. A. a E. I..“ Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku v dotknutých súvislostiach uvádza: „Aj keď obhajoba namieta, ţe záver okresného súdu o pouţití finančných prostriedkov obţalovanou na získanie rodinného domu v exekúcii sú len dohadmi súdu, pravdou je, ţe časové súvislosti tento záver evokujú. Bez ohľadu na spôsob pouţitia týchto finančných prostriedkov je však nepochybné, ţe celá kúpna cena mala byť poukázaná predávajúcemu, teda farnosti V. a bolo potom na predávajúcom, akú časť tejto kúpnej ceny by poskytla iným osobám za predaj týchto pozemkov. Za osobu konajúcu v mene farnosti V. však nemal právo nikto rozhodovať, a to aj s ohľadom na interné cirkevné predpisy. Uţ správne okresný súd naznačil, ţe v tomto konaní nie je moţné posudzovať zákonnosť či nezákonnosť postupu svedka M..“ Uplatnenie obţalovacej zásady v súdnom konaní (§ 2 ods. 15 Tr. por.) je nepochybné. Mimo rámca hodnotenia dôkazov je zrejmé, ţe v posudzovanom prípade vyjadrenia oboch konajúcich súdov o neposudzovaní zákonnosti, resp. trestnej zodpovednosti Mgr. M. charakterizujú východisko spôsobu formulácie skutkovej vety. Táto veta netvrdí uvedenie menovaného do omylu alebo vyuţitie jeho omylu, a to výslovne ani opisne. Pri znaku „uvedie niekoho do omylu“, alebo „vyuţije niečí omyl“, ako esenciálneho kvalifikačného momentu pri trestnom čine podvodu, však musí byť skutkový podklad tohto zákonného znaku vo výroku odsudzujúceho rozsudku jednoznačne vyjadrený. Právnickú osobu pritom nie je moţné uviesť do omylu len ako právnu formu (inej neţ fyzickej osoby), ktorá nemá vlastné vedomie ani vôľu. Právnickú osobu teda moţno uviesť do omylu len uvedením do omylu fyzickej osoby, ktorá je oprávnená tvoriť vôľu právnickej osoby a prejavovať ju navonok, teda rozhoduje a koná v jej mene (môţe ísť aj o osobu, ktorá je členom štatutárneho alebo iného orgánu právnickej osoby). Rovnako platí, ţe vyuţiť omyl právnickej osoby moţno len vyuţitím omylu fyzickej osoby uvedenej v predchádzajúcej vete. V posudzovanej veci je takou osobou Mgr. Y. M.. Ako uţ bolo uvedené, z popisu skutku vo výroku rozsudku nevyplýva jeho uvedenie do omylu páchateľmi ani vyuţitie jeho omylu z ich strany. Spôsobiť škodu na cudzom majetku moţno pri trestnom čine podvodu
zák. aj uvedením niekoho do omylu alebo vyuţitím niečieho omylu, ak taká (mýliaca sa) fyzická osoba nie je poškodeným ani nereprezentuje poškodenú právnickú osobu. V posudzovanej veci by mohlo ísť o osobu Ing. Z. O.,
skutkovej vety výroku rozsudku okresného súdu zástupcu kupujúceho, teda obchodnej spoločnosti Y.. Vychádzajúc z okolností popísaných v súdom zistenom skutku by tomu tak mohlo byť v prípade, ak by sa menovaný domnieval, ţe peňaţné plnenie (kúpnu cenu) poukazuje na účet predávajúceho (R. C., F. D.), teda nie na účet zaloţený obţalovanými, uvedený vo výroku rozsudku okresného súdu. To však zo skutkovej vety výroku rozsudku nijako nevyplýva. Tá naopak uvádza, ţe k výplate kúpnej ceny v dvoch splátkach, na účet zaloţený obţalovanými, došlo na základe kúpnej zmluvy podpísanej Mgr. M. „a po predchádzajúcej ústnej dohode so zástupcom kupujúceho Ing. Z. O..“ Skutková veta (popis skutku) nie je totoţná s právnou vetou a spravidla nepouţíva terminológiu právnej vety (teda terminológiu dotknutého zákonného ustanovenia), aj keď sa niekedy pouţité výrazy a formulácie skutkovej a právnej vety nevyhnutne prekrývajú (zhodujú). Skutková veta však musí s dostatočnou obsahovou určitosťou vyjadrovať všetky skutkové okolnosti, ktoré sú kvalifikačným momentom pouţitej právnej kvalifikácie. Je ešte potrebné uviesť, ţe okresným súdom pouţitá právna veta cituje obe časti príslušnej formulácie uvedenej v § 221 ods. 1 Tr. zák., a to kumulatívne - teda ţe obţalovaní uviedli niekoho do omylu a ţe vyuţili niečí omyl. Keďţe nie je zo skutkovej vety identifikovateľný omyl niektorej dotknutej osoby, nie je (a ani nemôţe byť) z tejto vety ani zrejmé, ktorej okolnosti sa týka uvedenie niekoho do omylu a ktorej vyuţitie niečieho omylu. Súdom zistený skutok teda nie je správne právne kvalifikovaný, čo v zmysle § 371 ods. 5 Tr. por. zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného a v dovolacom konaní táto okolnosť vyvolala vyslovenie porušenia zákona rozsudkom krajského súdu z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., v ustanovení § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. (kvalifikačne pouţitého), a to v neprospech obvineného. Na to nadväzuje zrušenie napadnutého rozsudku (v celom rozsahu) vo vzťahu k obţalovanému A., ako aj na zrušenú časť rozsudku nadväzujúcich rozhodnutí a vrátenie veci krajskému súdu na nové konanie o odvolaní obţalovaného A. (takto postupoval dovolací súd v zmysle procesných ustanovení, uvedených vo výroku tohto rozsudku). V novom konaní bude krajský súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 391 ods. 1 Tr. por.). Taktieţ bude viazaný zákazom zmeny k horšiemu (§ 391 ods. 2 Tr. por.), ktorá platí pre rozhodnutie v novom konaní vo všetkých smeroch. Nemôţe teda dôjsť k úprave skutku (skutkových zistení), ktorá by umoţňovala skutok kvalifikovať (oproti jeho pôvodnej podobe) ako trestný čin podvodu, alebo iný, pre prípad zmeny popisu skutku kvalifikovateľný, trestný čin. Ostatné dovolacie námietky sú nedôvodné. Platnosť dotknutej kúpnej zmluvy nie je spochybnená, práve v prípade deficitu omylu u Mgr. M. ohľadom výšky kúpnej ceny (podstatná náleţitosť tejto zmluvy v zmysle § 588 Občianskeho zákonníka). Zmluvu o sprostredkovaní predaja však nemoţno uzavrieť aţ po samotnom predaji (ako to uvádza dovolateľ), nakoľko by chýbal predmet sprostredkovania (v čase zmluvného konsenzu o sprostredkovaní by uţ nebolo čo sprostredkovať, keďţe predaj sa uskutočnil uţ pred uzavretím zmluvy). Protiprávnosť v zmysle občianskeho alebo obchodného práva neznamená, ţe zároveň nejde o trestný čin - typicky ide o prípad uloţenia trestu za spáchanie trestného činu, napr. podvodu, v trestnom konaní, pričom konanie páchateľa súčasne vyvoláva jeho povinnosť nahradiť spôsobenú škodu
Občianskeho zákonníka (ide o protiprávnosť aj v zmysle naposledy označeného zákona, sankcionovanú náhradou škody). Súkromnoprávne účinky porušenia povinnosti v právnych vzťahoch, vrátane zákonných a zmluvných sankcií, nič nemenia na okolnosti spáchania trestného činu, ak sú splnené jeho zákonné znaky (čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky, § 8 Tr. zák.). Princíp „ultima ratio“, je predovšetkým vodítkom pre zákonodarcu pri riešení otázky vhodnosti trestnoprávneho postihu určitých typov deliktuálnych konaní. Ak páchateľ svojím konaním naplní zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu, je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdu vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť postupom
Trestného poriadku. Pravidlo „ultima ratio“ moţno uplatniť jedine prostredníctvom materiálneho korektívu v rozsahu § 10 ods. 2 Tr. zák., teda v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy, len pri prečinoch (R 96/2014, čiastka 6/2014). V aplikačnej sfére je teda vţdy potrebné rozlíšiť, či a o aký verejnoprávny delikt ide. Ak ide o trestný čin, nemôţe uţ ísť o priestupok alebo o správny delikt fyzickej osoby (aj keď trestný čin fyzickej osoby môţe
zákona zároveň vyvolať účinky správneho deliktu právnickej osoby, za ktorú dotknutá fyzická osoba koná). Vo vzťahu k fyzickej osobe - páchateľovi je moţný len právny súbeh trestného činu a sankčných účinkov deliktuálneho konania
predpisov súkromného práva. Moţno ešte dodať, ţe princíp „beneficium cohaesionis“ (§§ 324, 401 Tr. por.) sa v dovolacom konaní, ktoré je výrazom individuálneho uplatňovania obhajobných práv,
právnej úpravy Trestného poriadku nepouţíva. V opätovne vedenom odvolacom konaní ním však bude viazaný krajský súd. Najvyšší súd rozhodoval v zmysle § 382a Tr. por. na neverejnom zasadnutí rozsudkom, ktorý v zmysle čl. 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky verejne vyhlásil. Dovolací súd zároveň rozhodol o väzbe v zmysle § 380 ods. 2 Tr. por. Vzhľadom na obsah svojho rozhodnutia a z neho vyplývajúce dôsledky pre rozhodovanie súdu v novom konaní, popísané vyššie, nebolo potrebné vziať obvineného do väzby. O väzbe rozhodol najvyšší súd v rámci rozhodovania o dovolaní týmto rozsudkom. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 26. augusta 2014 JUDr. Libor D u ľ a, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.