c/ Tr. por. dovolanie obvinenej J. H. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Ţilina z 11. januára 2011, sp. zn. 34 T 104/2010 bola obvinená J. H. uznaná za vinnú z obzvlášť závaţného zločinu vraţdy
1 Tr. zák. spolupáchateľstvom
zák. na tom skutkovom základe, ţe 23. októbra 2009 v čase od 15,50 hod. do 19,00 hod. v izbe bytu č. X. na J. ulici č. X. v L. M., časť P., pod vplyvom alkoholu po nezistenom konflikte v úmysle usmrtiť prineseným noţom s dĺţkou čepele 12 cm spoločne s odsúdeným J. O. striedavo 25-krát bodli najmä do oblasti krku a hrudníka spredu aj zozadu M. M., nar. X., čím jej spôsobili mnohopočetné bodné poranenia krku a hrudníka s poškodením veľkých ciev krku, krčných orgánov, ľavých a pravých pľúc, pohrudnice a osrdcovnice, s vykrvácaním do pohrudničných dutín a navonok, na následky traumaticko- hemoragického šoku na mieste zomrela. 2 2 Tdo 34/2014 Za to bola odsúdená
1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov.
4 Tr. por. bola pre výkon uloţeného trestu zaradená do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia.
1, § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenej uloţený ochranný dohľad na 2 (dva) roky.
1 písm. b/ Tr. zák. bola obvinenej uloţená povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody jedenkrát mesačne sa osobne hlásiť u probačného a mediačného úradníka v obvode miesta svojho pobytu.
1 Tr. por. bola poškodená T. M., nar. X.. M. X. v Z., okres D. K., trvale bytom L. M., J. X. s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie obvinená J. H.. Na jeho podklade Krajský súd v Ţiline ako súd odvolací rozsudkom z 3. mája 2011, sp. zn. 1 To 30/2011
1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody a
3 Tr. por. rozhodol tak, ţe obvinenú J. H.
4 Tr. zák. zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráţenia. Proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Ţiline podala obvinená J. H. dovolanie, v ktorom uplatnila dovolacie dôvody
1 písm. c/, g/ a i/ Tr. por., z ktorých prvý predpokladá porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom, ďalší, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, a ostatný, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. V súvislosti s dovolacím dôvodom
1 písm. c/ Tr. por. obvinená poukázala na zásadu prezumpcie neviny a z nej vyplývajúce pravidlo „in dubio pro reo“, ktoré
nej nebolo súdmi niţších stupňov rešpektované. Rozhodnutie o jej vine nebolo moţné 3 2 Tdo 34/2014 zaloţiť aj na jej priznaní, keďţe bolo preukázané, ţe je mentálne retardovanou osobou, pričom sa vôbec neskúmalo, či je vôbec spôsobilá ku skutku vypovedať. Rovnako tak nebolo moţné výrok o vine oprieť o výpoveď spoluobvineného J. O. najmä preto, ţe jeho tvrdenia odporujú objektívnym zisteniam – absencia krvných stôp na jej odevných zvrškoch, ktoré by
vyjadrenia znalca MUDr. Š., PhD. museli byť prítomné, ak by sa zúčastnila útoku. Navyše odsúdený O. na záver konfrontácie s ňou jednoznačne uviedol, ţe s ním v čase skutku v byte nebola. Ani s týmto dôkazom svedčiacim o jej nevine sa súdy vôbec nevysporiadali. Pri hodnotení výpovedí odsúdeného O. došlo k deformácii tohto dôkazu tým, ţe prvostupňový súd z jeho výpovede vybral len skutočnosti podporujúce obţalobu a na strane druhej z rovnakej výpovede odignoroval okolnosti, ktoré jej vinu spochybňujú. Osvojenie si skutočností odlišných od odborného znaleckého skúmania a síce, ţe ani krvácanie tela obete nemuselo nevyhnutne zanechať biologické stopy na oblečení obvinenej, ako to uviedol v odôvodnení odvolací súd, predstavuje nevysvetliteľné popretie akejkoľvek dôkaznej sily odborného znaleckého posudku a v tom spočíva porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom. Toto spočíva aj v odmietnutí vykonania dôkazu výsluchom jej švagra, ktorý mal potvrdiť, ţe kritického dňa v čase medzi 15,30 a 16,15 hod. sa obvinená nachádzala doma, ďalej v nezákonnej prítomnosti vyšetrovateľky pri pitve poškodenej a v okolnostiach zadrţania obvinenej, ku ktorému došlo skôr ako je uvedená oficiálna doba. Napokon boli odignorované všetky znalecké posudky svedčiace o jej nevine a tieţ výpovede svedkov A. M., I. L. a J. F., ktorí potvrdzovali, ţe boli s obvinenou v čase útoku celkom na inom mieste (v bare Jumbo). Rozsudky súdov oboch stupňov preto vykazujú znaky arbitrárnosti. Dovolací dôvod
1 písm. g/ Tr. por. je naplnený tým, ţe rozhodnutie o vine sa opiera o výpoveď odsúdeného O. z 28. októbra 2009, z ktorej je zrejmé, ţe otázky krajskej prokurátorky a sudcu pre prípravné konanie neboli protokolované, takţe sa nedá zistiť, čo bolo obsahom týchto otázok. Obvinená J. H. naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. vidí v extrémnom nesúlade medzi právnymi závermi a vykonanými skutkovými zisteniami, resp. v zjavnom rozpore medzi skutkovými zisteniami a vykonanými dôkazmi. Dovolateľka v tejto spojitosti poukazuje aj na rozhodovaciu prax ústavného súdu a Najvyššieho súdu Českej republiky. Celkom na záver obvinená vyslovila názor, ţe v súlade so zásadou in dubio pro reo mala byť oslobodená spod obţaloby. 4 2 Tdo 34/2014 Z uvedených dôvodov obvinená navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
por. rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 3. mája 2011, sp. zn. 1 To 30/2011 zrušil (a
okolností prípadu aj jemu predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Ţilina z 11. januára 2011, sp. zn. 34 T 104/2010) a aby
por. prikázal odvolaciemu súdu (
okolností prípadu súdu prvého stupňa), aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Ţiline vo vyjadrení k dovolaniu obvinenej J. H. uviedol, ţe toto sa z podstatnej časti len formálne opiera o ustanovenie § 371 ods. 1 písm. c/ a i/ Tr. por., lebo v rámci neho sa v skutočnosti uplatňujú tvrdenia smerujúce k revízii skutkových zistení, ktoré ale nemôţu byť predmetom prieskumu dovolacím súdom. V ţiadnom prípade nemoţno hovoriť o extrémnom nesúlade medzi vykonanými dôkazmi a skutkovými zisteniami súdov oboch stupňov. Čo sa týka namietanej nezákonnosti vykonanej pitvy za prítomnosti vyšetrovateľky, ktorá mala prevziať od znalcov vzorky DNA, o čom neboli upovedomení obhajcovia, nešlo o úkon vyšetrovateľky, ale o znalecký úkon, a preto vyšetrovateľ nemohol obhajcov upovedomiť o úkone, ktorý nevykonával. Okolnosti prvotného obmedzenia osobnej slobody obvinenej nemôţu mať vplyv na zákonnosť meritórneho rozhodnutia súdov v riadnom konaní. Napokon pokiaľ ide o námietku nezákonného pouţitia výpovede obvineného O., táto nie je namieste, pretoţe z namietanej výpovede je úplne zrejmé, čo menovaný vypovedal spontánne a čo na otázky prítomných osôb. Z uvedených dôvodov prokurátor Krajskej prokuratúry v Ţiline navrhol dovolanie obvinenej J. H.
c/ Tr. por. odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, ţe dovolanie bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou
2 písm. b/ Tr. por. prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.) po tom, ako vyuţila svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok (v danom prípade odvolanie), o ktorom bolo rozhodnuté, s obsahovými náleţitosťami
1, 2 Tr. por., ale súčasne aj to, ţe dovolanie obvinenej je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por., lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené ňou uplatnené dovolacie dôvody, ktorými je dovolací súd viazaný (§ 385 ods. 1 Tr. por.). 5 2 Tdo 34/2014
4 Tr. por. dôvody
odseku 1 písm. a/ aţ g/ nemoţno pouţiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva odvolanie, známa uţ v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak podáva dovolanie minister spravodlivosti. S poukazom na vyššie uvedenú zákonnú úpravu a skutočnosť, ţe dovolateľom je v posudzovanom prípade obvinená (ako oprávnená osoba
2 písm. b/ Tr. por.), nebolo moţné z jej strany pouţiť ako dôvod dovolania tvrdenú nezákonnú výpoveď pôvodného spoluobvineného J. O. z 28. októbra 2009 a nezákonne vykonanú pitvu poškodenej (v prípade zistenia nezákonnosti pri vykonávaní označených dôkazov by išlo len o naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. g/ Tr. por.), pretoţe dovolateľke v dôsledku preštudovania spisu aj za prítomnosti jej vtedajšieho obhajcu boli spomenuté namietané skutočnosti známe uţ v pôvodnom konaní, kde ich ale neuplatnila. Toto zistenie vylučuje ich pouţitie v dovolacom konaní a moţnosť ich prieskumu dovolacím súdom. Tvrdené zadrţanie obvinenej zhruba o deň skôr ako je toto deklarované v trestnom spise pri znemoţnení obhajovacích práv, ktoré zákon priznáva aj podozrivej osobe, by bolo subsumovateľné pod porušenie práva na obhajobu a eventuálne aj dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. za predpokladu preukázania, ţe sa tak skutočne stalo a ţe postup orgánov činných v trestnom konaní negatívne ovplyvnil vykonávanie procesných úkonov po začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, teda neskoršie výpovede osoby v procesnom postavení obvineného. V posudzovanej veci z vykonanej prieskumnej činnosti nemoţno uzavrieť, ţe vyššie uvedený stav nastal a teda ţe je z tohto dôvodu naplnený dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. Dovolací súd však podotýka, ţe cez inú optiku prieskumnej povinnosti by bolo nutné pristupovať pokiaľ by bolo podané dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 3 Tr. por. ministrom spravodlivosti. 6 2 Tdo 34/2014 Právo na obhajobu obvinenej nebolo porušené tým, ţe súd prvého stupňa odmietol vykonať dôkaz výsluchom švagra obvinenej, keď neodôvodnenie tohto postupu dostatočne a vecne správne nahradil v dôvodoch svojho rozsudku odvolací súd. Za porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. totiţ nemoţno povaţovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe pouţitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti
10 Tr. por., resp. pri uplatnení oprávnenia
11 Tr. por. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, ţe určitú skutkovú okolnosť povaţuje za dokázanú a ţe ju nebude overovať ďalšími dôkazmi zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm. c/ Tr. por., odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktoré vyjadruje zásadu, ţe účelom dovolacieho konania pri uplatnení tohto dovolacieho dôvodu je posudzovanie právnych otázok a nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu (bliţšie k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 Tdo 45/2009 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 7/2011). Ostatné námietky dovolateľky subsumované či uţ pod dovolací dôvod
1 písm. c/ alebo písm. i/ Tr. por. sú zjavne skutkovej povahy, lebo ich podstata spočíva v nestotoţnení sa so zisteným skutkovým stavom, hodnotením vykonaných dôkazov a s rozsahom vykonaného dokazovania. Námietky tejto povahy sú však uplatniteľné len v rámci dovolacieho dôvodu
3 Tr. por., kedy je oprávnenou osobou na podanie dovolania len minister spravodlivosti. Z toho plynie, ţe vecne (obsahovo) nezodpovedajú uplatneným dovolacím dôvodom, a preto sa nimi dovolací súd nezaoberal. Pre úplnosť treba dodať, ţe dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. pripúšťa výlučne namietanie právnych chýb, konkrétne vo vzťahu k zistenému skutku nesprávnosť jeho právnej kvalifikácie. Zistený skutok obvinenej J. H. bol právne kvalifikovaný v súlade so zákonom, tejto otázky sa však jej dovolanie vôbec nedotýka, ale výslovne akcentuje skutkové pochybenia so záverom, ţe nie je páchateľkou činu, z ktorého bola uznaná za vinnú, a preto mala byť oslobodená spod obţaloby. 7 2 Tdo 34/2014 Preskúmavanie veci z naznačených hľadísk je v rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. vylúčené. Pokiaľ dovolateľka uvádza, ţe z tohto zákazu existuje výnimka v prípade zistenia, ţe medzi vykonanými dôkazmi a skutkovými zisteniami existuje extrémny nesúlad, jej názor je nesprávny. Evidentne je inšpirovaný zákonnou úpravou v Českej republike, ktorá je ale od slovenskej odlišná (neobsahuje pri dovolacom dôvode obsahovo totoţnom s dovolacím dôvodom
1 písm. i/ Tr. por. výslovný zákaz skúmať správnosť a úplnosť zisteného skutku) a rozhodovacou praxou Ústavného a Najvyššieho súdu Českej republiky. Vyhovenie návrhu dovolateľky by znamenalo, ţe v naznačenej situácii (extrémny nesúlad zisteného skutku s vykonanými dôkazmi) by si dovolací súd atrahoval prieskum v rozsahu, ktorý mu zákon nezveruje a porušil by tak ústavný princíp konania štátneho orgánu len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktorý je základným atribútom právneho štátu. Tvrdené pochybenia skutkovej povahy v podstatných okolnostiach sú, ako uţ bolo spomenuté, uplatniteľné len v rámci dovolacieho dôvodu
3 Tr. por. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvinenej J. H. odmietol na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 12. augusta 2014 JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.