Obsah (17)

§ 188§ 382§ 202§ 222§ 219§ 238§ 48§ 60§ 287§ 288§ 319§ 37§ 47§ 368§ 369§ 381§ 371

N a j v y š š í s ú d 2 Tdo 11/2014 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom 4. marca 2014 v Bratislave, v senáte zloţenom z predsedu JU

§ 188ods.

1, 2 písm. c/ Tr. zák. v spojení s § 138 písm. a/ k § 47 ods. 2 Tr. zák., o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 27. mája 2010, sp. zn. 3 To 48/2010, takto r o z h o d o l :

§ 382písm.

c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. R. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo 17. marca 2010, sp. zn. 2 T 70/2009 bol obvinený M. R. uznaný vinným zo spáchania zločinu lúpeţe

§ 188ods.

1, 2 písm. c/ Tr. zák. v spojení s § 138 písm. a/ k § 47 ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe dňa

1. júla 2009 v čase okolo 14.30 hod. v Ţ. n. N. v izbe rodinného domu č. X. v úmysle získať finančné prostriedky, zozadu bez slov pichol do chrbta M. V., obchodného zástupcu spoločnosti P. F., s.r.o. B., a to kuchynským noţom s drevenou rúčkou s dĺţkou čepele cca 15 cm po tom, čo ho zavolal do domu a usadil ho k stolu s tým, ţe mu vyplatí splátku pôţičky vo výške 10 Eur, po ktoré mal obvinený ísť ku kuchynskej linke, M. V. následne vybehol s noţom v chrbte s krikom o pomoc z domu, počas úteku si nôţ z chrbta sám vytiahol, pričom v izbe nechal pracovnú tašku, v ktorej mal vybratú hotovosť od klientov vo výške cca 250 Eur a vlastnú hotovosť vo výške 5 Eur, ktoré obvinený vzal a následne pouţil pre vlastnú potrebu, čím spôsobil škodu spoločnosti P. F., s.r.o. B. vo výške 250 Eur, poškodenému M. V. škodu 2 Tdo 11/2014 2 vo výške cca 5 Eur a tieţ zranenie v podobe bodnej rany zadnej hrudnej steny vpravo, ktoré si vyţiadalo obmedzenie obvyklého spôsobu ţivota v trvaní 25 dní, pričom M. R. sa uvedeného skutku dopustil, hoci bol uţ rozsudkom Okresného súdu Topoľčany z
2. februára 1989, sp. zn. 3 T 16/89, právoplatným
3. februára 1989 odsúdený za trestný čin výtrţníctva

§ 202ods.

1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a trestný čin ublíţenia na zdraví

§ 222ods.

1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. k úhrnnému, trestu odňatia slobody vo výmere dva roky nepodmienečne so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny, pričom mu bol zvyšok trestu odpustený amnestiou prezidenta republiky z 1. januára 1990 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 8. októbra 1993, sp. zn. 1 T 44/93, za trestný čin vraţdy

§ 219ods.

1, 2 písm. f/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a trestný čin porušovania domovej slobody

§ 238ods.

1, 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. bol odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody nepodmienečne vo výmere štrnásť rokov so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny, pričom bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody 31. augusta 2008 uznesením Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2 PP 70/2005 so skúšobnou dobou na sedem rokov. Za to mu bol uloţený

§ 188ods.

2 Tr. zák. s pouţitím § 47 ods. 2 Tr. zák., § 46 Tr. zák. a § 37 písm. m/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere dvadsaťtri rokov, sedem mesiacov a tri dni, na výkon ktorého bol zaradený

§ 48ods.

4 Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráţenia.

§ 60ods.

1 písm. a/ Tr. zák. bol obvinenému uloţený aj trest prepadnutia veci, a to 1 ks kuchynského noţa s drevenou rúčkou o celkovej dĺţke 22 cm, dĺţkou čepele 10 cm s tým, ţe

§ 60ods.

6 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

§ 287ods.

1 Tr. por. bola obvinenému uloţená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti D. Z. P., a.s., so sídlom B., ul. E. X., IČO: X. škodu vo výške 883,15 Eur a poškodenej spoločnosti S. P., pobočka T., nám. M. R. Š. č. X./X. škodu vo výške 227,70 Eur.

§ 288ods.

1 Tr. por. boli poškodený M. V., nar. X.. O. X. v B., trvale bytom R. č. X. a poškodená spoločnosť P. F., s.r.o., so sídlom B., ul. G. č. X., IČO: X. s nárokom na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie. 2 Tdo 11/2014 3 Proti tomuto rozsudku podal obvinený v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Trenčíne uznesením z 27. mája 2010, sp. zn. 3 To 48/2010 odvolanie obvineného M. R.

§ 319Tr.

por. zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom ustanoveného obhajcu

1. decembra 2013 dovolanie, ktoré spolu so spisovým materiálom bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predloţené
2. februára
3. Obvinený v odôvodnení svojho dovolania uviedol ako dovolacie dôvody uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g/, písm. h/ a písm. i/ Tr. por., z ktorých prvý predpokladá, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, druhý, ţe bol uloţený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uloţený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa a tretí, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Obvinený argumentuje nasledovne: „Nesúhlasím s tým, ţe by som sa dopustil zločinu lúpeţe, pre ktorý som bol uznaný vinným. Namietam, ţe by k zraneniam poškodeného z mojej strany došlo v úmysle získať jeho finančné prostriedky. Pre takýto záver súdov nebol v konaní produkovaný ţiaden či uţ priamy alebo nepriamy dôkaz. Z uvedeného dôvodu preto namietam aj právnu kvalifikáciu môjho konania ako zločinu lúpeţe. ... Taktieţ pokiaľ ide o poranenia poškodeného tieto som nespôsobil poškodenému úmyselne. V danom prípade súd ustálil skutkový stav iba na základe domnienok poškodeného, ktoré však neboli podloţené ţiadnymi dôkazmi. ... To ţe poškodený pri opustení domu nechá v dome tašku a ţe v nej bude peňaţenka som ja dopredu nemohol vedieť a medzi zranením poškodeného a tým, ţe som si ponechal peniaze, /ktoré som našiel náhodou, keďţe pri manipulácii s taškou, keď som ju chcel dať von z domu, sa táto otvorila a aţ vtedy som zbadal peňaţenku/, nie je ţiadny priamy súvis. 2 Tdo 11/2014 4 Súdy v mojom prípade pri vyhodnotení dôkazov, vzniknuté rozpory a pochybnosti vyhodnotili jednostranne v môj neprospech. Zločin pre ktorý som bol uznaný vinným je úmyselným zločinom, na naplnenie ktorého sa vyţaduje zo strany páchateľa úmysel, ktorý však v mojom prípade chýbal. Som toho názoru, ţe pri správnom vyhodnotení vykonaných dôkazov a správnom ustálení skutkového stavu mali dospieť súdy, ktoré vo veci konali k záveru, ţe som sa nedopustil zločinu lúpeţe a ţe som mal byť spod obţaloby oslobodený. Porušenie zákona v môj neprospech vidím v tom, ţe som bol odsúdený za zločin, ktorého som sa nedopustil. ... Pri mojom odsúdení v právnej vete bola taktieţ pouţitá priťaţujúca okolnosť

§ 37písm.

m/ Tr. zákona. Domnievam sa, ţe došlo k dvojitému pričítaniu tej istej okolnosti to raz ako priťaţujúcej okolnosti a druhýkrát aj s poukazom na ust. § 47 ods. 2 Tr. zákona. ... Bol mi uloţený trest odňatia slobody vo výmere 23 rokov a 7 mesiacov a 3 dni za pouţitia ustanovenia § 47 ods. 2 Trestného zákona, teda v zmysle zásady „trikrát a dosť“. Súdy konajúce vo veci sa opierali o predchádzajúce právoplatné rozhodnutia vo veci ... Domnievam sa, ţe vzhľadom na znenie amnestie prezidenta z 1.1.1990 má táto taký dôsledok, ţe sa na mňa hľadí ako by som nebol odsúdený, s následnou nepouţiteľnosťou tohto odsúdenia pri aplikácii zásady „trikrát a dosť“

§ 47ods.

2 Tr. zákona.“ Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby dovolací súd rozsudkom vyslovil porušenie zákona v ustanoveniach, o ktoré dovolanie oprel a zrušil uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z

1. mája 2013, sp. zn. 3 To 48/2010 ako aj rozsudok Okresného súdu Partizánske zo
2. marca 2010, sp. zn. 2 T 70/
3. K dovolaniu obvineného sa vyjadrila Okresná prokuratúra Partizánske, ktorá navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky toto dovolanie odmietol

§ 382písm.

c/ Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal, či podané dovolanie spĺňa všetky obsahové a formálne náleţitosti, či je podané oprávnenou osobou a či je prípustné. Dovolaním bolo napadnuté právoplatné uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 27. mája 2010, sp. zn. 3 To 48/2010, ako súdu odvolacieho. Proti takémuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné

§ 368ods.

1, 2 písm. h/ Tr. por. 2 Tdo 11/2014 5 Dovolanie bolo taktieţ podané prostredníctvom obhajcu, čím bola splnená aj podmienka jeho podania oprávnenou osobou

§ 369ods.

2 písm. b/ Tr. por. a § 373 Tr. por. Bolo podané včas a na zákonom určenom mieste (§ 370 Tr. por.), po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku (§ 372 ods. 1 Tr. por.) a označuje chyby konania a dôvod odvolania (§ 374 Tr. por.). Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej na neverejnom zasadnutí

§ 381Tr.

por. zistil, ţe dovolanie podané obvineným M. R. nie je dôvodné a preto ho

§ 382písm.

c/ Tr. por. odmietol. Pokiaľ ide o uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. dovolací súd konštatuje, ţe podané dovolanie v tejto časti je nepreskúmateľné dovolacím súdom, pretoţe len formálne poukazuje na naplnenie tohto dovolacieho dôvodu bez bliţšej argumentácie a obsah uplatnených tvrdení v podanom dovolaní musí vecne zodpovedať pouţitému konkrétnemu dovolaciemu dôvodu. Z obsahu podaného dovolania je zrejmé, ţe tento dovolací dôvod je zaloţený len na názore obvineného o nesprávnosti skutkových zistení súdov a nesprávnom hodnotení dôkazov oboma súdmi. V dovolaní v súvislosti s týmto dovolacím dôvodom nie je uvedený ani jeden dôkaz, ktorý by nebol vykonaný spôsobom, ktorý by pre konkrétny dôkaz predpisoval zákon. Pokiaľ ide o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písmeno i/ Tr. por. platí, ţe tento umoţňuje pouţitie výslovne právnych námietok buď vo vzťahu k právnemu posúdeniu zisteného skutku alebo čo sa týka nesprávnej aplikácie iného hmotnoprávneho ustanovenia. Dovolacie námietky obvineného sa v tomto smere nedotýkali právneho posúdenia zisteného skutku, ale naopak v maximálne moţnej miere spochybňovali skutkové závery súdov prvého a druhého stupňa a subjektívne kritizovali hodnotenie dôkazov doteraz vo veci konajúcimi súdmi, čo nezodpovedá tomuto uplatnenému dovolaciemu dôvodu (a ani ţiadnemu inému). Tu platí, ţe dovolací súd do zisteného skutku nezasahuje a tieţ nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy. Preto pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vţdy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy 1. a 2. stupňa. 2 Tdo 11/2014 6 V prejednávanej trestnej veci to znamená, ţe pre dovolací súd sú rozhodujúce skutkové zistenia,

ktorých obvinený spáchal skutok tak, ako je tento vymedzený v tzv. skutkovej vete rozsudku Okresného súdu Partizánske zo 17. marca 2010, sp. zn. 2 T 70/2009, pretoţe odvolací súd skutkové zistenia nemodifikoval. V rozsudku okresného súdu popísanému skutkovému stavu zodpovedá právny záver vyjadrený v posúdení skutku obvineného ako zločinu lúpeţe

§ 188ods.

1, 2 písm. c/ Tr. zák. v spojení s § 138 písm. a/ k § 47 ods. 2 Tr. zák., pričom úmyselné konanie obvineného (ktoré v dovolaní namieta) je uvedené priamo v skutkovej vete „...v úmysle získať finančné prostriedky, zozadu bez slov pichol do chrbta M. V....“. Subjektom oprávneným na podanie dovolania proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závaţným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci je len minister spravodlivosti (§ 371 ods. 3 Tr. por.). Ďalej však treba konštatovať, ţe tvrdenia obvineného o nesprávnom pouţití priťaţujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. m/ Tr. zák. pri ukladaní trestu, sú správne. Zároveň však treba dodať, ţe okresný súd túto priťaţujúcu okolnosť len formálne uviedol vo výroku o treste rozsudku, pretoţe obvinenému uloţil správny trest odňatia slobody aplikujúc § 47 ods. 2 Tr. zák. Keďţe toto porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného, dovolací súd tento dôvod pouţiť nemohol (§ 371 ods. 5 Tr. por.). Obvinený v rámci dovolacieho dôvodu

§ 371ods.

1 písm. h/ Tr. por. namietal, ţe vzhľadom na amnestiu prezidenta treba hľadieť na neho ako by nebol odsúdený a preto došlo v podstate k nesprávnej aplikácii ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zák. Po preskúmaní spisového materiálu dovolací súd dospel k záveru, ţe súdy správne postupovali, keď potrestali obvineného M. R.

§ 47ods.

2 Tr. zák., pretoţe menovaný obvinený bol uţ za niektorý z trestných činov uvedených v § 43 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody. I keď ide o trestné činy spáchané za účinnosti 2 Tdo 11/2014 7 tzv. „starého“ Trestného zákona, je treba v tomto prípade aplikovať prechodné ustanovenie § 437 ods. 5 Tr. zák. Obvinený sa mýli pokiaľ tvrdí, ţe sa na neho v prípade odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Topoľčany z

1. februára 1989, sp. zn. 3 T 16/89, musí hľadieť ako by nebol odsúdený. Z článku III rozhodnutia prezidenta Československej socialistickej republiky o amnestii z
2. januára 1990 vyplýva, ţe len tresty odňatia slobody, ktoré boli právoplatne uloţené za trestné činy spáchané predo dňom tohto rozhodnutia, pri ktorých horná hranica trestu odňatia slobody neprevyšuje jeden rok (čo v danom prípade nie je splnené), boli odpustené s účinkom, ţe sa na páchateľa hľadí dňom tohto rozhodnutia, ako by nebol odsúdený. V posudzovanej veci, pokiaľ ide o uloţený trest odňatia slobody, ide o taký druh trestu, ktorého uloţenie zákon za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, pripúšťa a rovnako tak výmera tohto trestu je v rámci zákonnej trestnej sadzby a preto ani tento obvineným uvádzaný dovolací dôvod nie je daný. Vzhľadom na vyššie uvedené potom dovolací súd so zreteľom na to, ţe v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania

§ 371ods.

1 písm. g/, písm. h/ a písm. i/ Tr. por., musel dovolanie obvineného M. R.

§ 382písm.

c/ Tr. por. odmietnuť. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 4. marca 2014 JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová