Obsah (8)

§ 250j§ 36§ 6§ 23§ 33§ 3§ 219§ 250k

Najvyšší súd Slovenskej republiky 10Sţso/53/2014 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu J

§ 250jods.

2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie ţalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalobcovi priznal náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 417,98 €. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe Úrad práce, soc. vecí a rodiny Ţilina rozhodnutím č. ZAl/OSAP/ZAM/2013/12086 zo dňa 01.07.2013 vyradil ţalobcu

§ 36ods.

1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z.z. o sluţbách zamestnanosti z evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 02.06.2012 z dôvodu nepreukázania skončenia ani pozastavenia prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti (predloţeným dokladom preukázal pozastavenie oprávnenia prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť odo dňa 10.07.2008 do 01.06.2013). Ţalovaný na odvolanie ţalobcu rozhodnutím č. 2013/72371/22445/OPČ-SSZ zo dňa 25.09.2013 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie ţalobcu zamietol, pretoţe dospel k záveru, ţe prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom. Krajský súd skonštatoval, ţe rozhodnutia ţalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu majú povahu tzv. administratívnej sankcie a preto musia spĺňať aj formálne náleţitostí výroku uvedené v skutkových znakoch porušenia povinnosti ţalobcu, pričom na tieto nedostatky musí súd prihliadať ex offo. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním, teda vo výroku rozhodnutia je potrebné popísať skutok s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností vylučujúcich zamenenie skutku. V konkrétnej veci to znamená, ţe vo výrokovej časti musí byť uvedený dôvod, pre ktorý došlo k vyradeniu ţalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie tak, aby bolo jednoznačne špecifikované porušenie povinnosti vo vzťahu k sankcii. Nestačí, aby boli tieto náleţitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Uvedený 3 10Sţso/53/2014 právny názor vychádza z ustálenej judikatúry správnych súdov, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sţso 33/2011 zo dňa 25.08.201, aj sp. zn. 4So 75/2013 zo dňa 29.10.2013. II. Odvolanie žalovaného a vyjadrenie žalobcu Vo včas podanom odvolaní ţalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K veci uviedol, ţe ţalobca si podal dňa 11.07.2008 ţiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na základe pozastavenia prevádzkovania ţivnosti predloţením Rozhodnutia o pozastavení prevádzkovania ţivnosti na obdobie 24 mesiacov od 10.07.2008. Počas vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie poţiadal o predĺţenie pozastavenia ţivnosti do 01.06.2012. Dňa 02.06.2012 ţalobca prestal spĺňať podmienky uchádzača o zamestnanie

§ 6ods.

1 písm.

1. c)zákona o sluţbách zamestnanosti. Dňa 28.06.2013 bola so ţalobcom spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, kedy sa mohol vyjadriť k začatiu správneho konania vo veci vyradenia z evidencie uchádzačov a doloţiť nové relevantné skutočnosti. Následne bol rozhodnutím z 01.07.2013 v zmysle § 36 ods. 1 písm.
2. c)zákona o sluţbách zamestnanosti vyradený evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 02.06.2012 z dôvodu skončenia pozastavenia prevádzkovania alebo pozastavenia vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti a ţalovaný toto rozhodnutie ako zákonné potvrdil. Ţalovaný nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý krajský súd jeho rozhodnutie zrušil; dôvod vyradenia ţalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie

§ 36ods.

1 písm. c) zákona o sluţbách zamestnanosti dňom nasledujúcim po dni skončenia pozastavenia prevádzkovania alebo pozastavenia vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti nemoţno chápať ako sankciu voči uchádzačovi o zamestnanie, ale ako dôvod, pre ktorý prestal spĺňať podmienky pre jeho vedenie ako uchádzača o zamestnanie. U ţalobcu sa nejedná o sankciu, lebo dôvodom jeho vyradenia nebolo porušenie povinnosti, ale obnovenie vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti. Neobstojí preto odkaz na Dohovor o ľudských právach a základných slobodách, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 7Sţo/33/2011 a 4So/75/2013, nakoľko túto vec nemoţno povaţovať za obdobnú. Neobstojí ani konštatovanie súdu, ţe vo výroku chýba dátum vyradenia ţalobcu z evidencie, pretoţe výrok 4 10Sţso/53/2014 rozhodnutia tento dátum obsahuje. Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na obsah zápisnice zo dňa 28.06.2013, v ktorej ţalobca na záver konania poznamenal nespochybniteľnú skutočnosť, ţe mu bolo znemoţnené nahliadnuť do spisu a vyjadriť sa k podkladom a listinným dôkazom pre vydanie rozhodnutia č. 2013/72371/122445/OPČ-SSZ zo dňa 25.09.2013 pre údajnú vyťaţenosť zamestnankyne správneho orgánu, čo malo za následok nedostatočne zistený skutkový stav, táto zápisnica je dôkazom o pochybeniach správneho orgánu prvého stupňa. Za nesprávny treba označiť právny názor ţalovaného správneho orgánu, ţe aj fyzickú osobu, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, resp. vlastníka ţivnostenského oprávnenia alebo člena spoločnosti s ručením obmedzeným

osobitného predpisu je potrebné povaţovať za SZČO a nie je potrebné zisťovať, či spoločnosť vykonáva nejakú činnosť a či ţalobca ako jej spoločník alebo majiteľ má príjem z tejto činnosti, alebo nie. Ustanovenie § 5 písm. d/ zákona o sluţbách zamestnanosti presne špecifikuje SZČO. Zápis v ţivnostenskom registri nebráni jeho zaradeniu ako uchádzača o zamestnanie, pretoţe ţalovaný ako majiteľ ţivnostenského oprávnenia zárobkovú činnosť neprevádzkuje a ani nevykonáva, k čomu by dospel aj správny orgán, keby dal moţnosť ţalobcovi vyjadriť sa k vydávanému rozhodnutiu. Ďalej uviedol, ţe právne nepodloţený je aj záver ţalovaného, ţe ţalobca ako vlastník ţivnostenských oprávnení automaticky nespĺňa zákonom stanovené podmienky pre zápis do evidencie uchádzačov o zamestnanie

§ 6ods.

2 písm. b/ zákona o sluţbách zamestnanosti. V tejto súvislosti poukázal na dôvody sporu s bývalým zamestnávateľom Ţilinská teplárenská, s.r.o. Ţalobca má za to, ţe ţalovaný pochybil, keď sa nezaoberal jeho námietkami na dodrţiavanie procesnoprávnych ustanovení v správnom konaní. Hoci ţalobca preukázal dňa 28.06.2013 na správnom orgáne prvého stupňa zmenené postavenie potvrdeniami o vyradení zo ţivnostenského registra, v odôvodnení rozhodnutí zmienka o tejto skutočnosti absentuje. Ţalobca sa stotoţňuje aj s právnym názorom krajského súdu o nevyhnutnosti úplnej špecifikácii správneho deliktu vo výroku rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny a ţalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 142.04 € za jeden úkon právnej sluţby vrátane paušálnej náhrady. 5 10Sţso/53/2014 III. Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom odvolacím Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O.s.p. v spojení s § 250s O.s.p.), dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania

ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.07.2015 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

§ 23ods.

1 Správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

§ 33ods.

2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám moţnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

§ 3ods.

2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vţdy príleţitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania odvolací súd skúmal 6 10Sţso/53/2014 aj napadnuté rozhodnutia ţalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu o vyradení ţalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie v zmysle § 36 ods. 1 písm.

1. c)zákona o sluţbách zamestnanosti dňom 02.06.2012. Odvolací súd sa nestotoţňuje s právnym názorom krajského súdu, ţe v danom prípade ide o rozhodnutie, ktoré má povahu administratívnej sankcie, pretoţe zákonný dôvod, pre ktorý bol ţalobca z evidencie vyradený, nie je skutkovou podstatou správneho deliktu. Ţalobca bol vyradený z evidencie, lebo nepreukázal skončenie prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti ani pozastavenie oprávnenia prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na obdobie po 01.06.2012, čím sa nedopustil správneho deliktu, iba naplnil zákonný dôvod na jeho vyradenie ako uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Súhlasí s krajským súdom, ţe rozhodnutie by nebolo zákonné, ak by správny orgán do výroku neuviedol deň vyradenia z evidencie, ale takúto vadu rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nevykazuje – vo výroku je jasne uvedené, ţe Ing. E. H., nar. X., sa vyraďuje z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 02.06.2012 v zmysle § 36 ods. 1 písm.
2. c)zákona o sluţbách zamestnanosti. Odvolací súd má za to, ţe odkaz na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sţso/33/2011 v tejto súvislosti neobstojí, pretoţe nešlo o rozhodnutie vydané v obdobnej veci, ale o zastavenie výplaty príspevkov ako druh sankcie, pričom nebola jasne vymedzená povinnosť, ktorú mala ţalobkyňa porušiť. Odvolací súd ale povaţuje za dôvodnú námietku ţalobcu, ţe v správnom konaní neboli rešpektované jeho práva v zmysle vyššie citovaných ustanovení Správneho poriadku; zo zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 28.06.2013 vyplýva, ţe ţalobca ako účastník konania nemal moţnosť robiť si výpisy z evidencie, lebo pracovníčka úradu, ktorá s ním komunikovala, „nemala čas a zastupovala kolegyňu“. Neobstojí preto konštatovanie ţalovaného v odôvodnení jeho rozhodnutia, ţe ţalobca sa „pred vydaním rozhodnutia vo veci samej sa dostavil na úrad, kedy s ním bola spísaná zápisnica a mal moţnosť poţiadať alebo navrhnúť ďalšie dokazovanie, resp. poţiadať o nahliadnutie do spisu, čo nevyuţil“. V konaní správneho orgánu teda bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, čo zakladá dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia, pretoţe jeho postup nebol v súlade so zákonom. 7 10Sţso/53/2014 Najvyšší súd SR ako súd odvolací sa z týchto dôvodov stotoţnil so záverom krajského súdu, ţe rozhodnutie v medziach ţaloby nie je v súlade so zákonom, i keď z iného dôvodu, preto jeho rozhodnutie

§ 219OSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.

Pri vydaní nového rozhodnutia sa ţalovaný vysporiada aj s vecnými námietkami proti vyradeniu z evidencie, ktoré ţalobca uplatnil v odvolaní. IV. Trovy konania Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol

§ 250kods.

1 OSP tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu z titulu trov právneho zastúpenia

vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v celkovej výške 142,04 €, ktorá pozostáva zo sumy 134 € za jeden úkon právnej sluţby (vyjadrenie k odvolaniu) a 8,04 € reţijný paušál. Priznanú náhradu je ţalovaný povinný zaplatiť na účet advokáta ţalobcu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 29. júla 2015 JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková