← Slovensko

§ 38, § 227 ods. 2 písm. e/ zák. č. 461/2003 Z.z.

Najvyšší súd Slovenskej republiky 10Sţso/52/2014 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Igora Belka v právnej veci ţalobkyne Mgr. M. K., nar. X., bytom N., právne zastúpenej JUDr. Jurajom Šrankom, advokátom so sídlom Nitra, Mostná 29, proti ţalovanej Sociálna poisťovňa – ústredie, Ul.

  1. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ţalovanej č. 30183-2/2013 – BA zo dňa
  2. júla 2013 a č. 30112-4/2013 – BA zo dňa
  3. augusta 2013, o odvolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/154/2013-54 zo dňa
  4. februára 2014, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/154/2013-54 zo dňa
  5. februára 2014 p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. O d ô v o d n e n i e I. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţaloby ţalobkyne ako nedôvodné a ţalobkyni náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe z dôvodu hospodárnosti konania spojil 2 10Sţso/52/2014 na spoločné konanie konanie o ţalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovanej č. 30183-2/2013 – BA zo dňa
  6. júla 2013 a konanie o ţalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovanej č. 30112-4/2013 BA zo dňa
  7. augusta
  8. Rozhodnutím č. 30183-2/2013 – BA zo dňa
  9. júla 2013 ţalovaná na odvolanie ţalobkyne potvrdila rozhodnutie svojej pobočky v Trenčíne č. 200-006951-CA07/2013 zo dňa
  10. marca 2013, ktorým bolo rozhodnuté, ţe ţalobkyňa podľa § 38 zákona č. 461/2003 Z.z. nemá nárok na výplatu nemocenského v období od 23.05.2007 do 21.06.2007 z dôvodu porušenia liečebného reţimu určeného lekárom dňa
  11. mája
  12. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, ţe ţalobkyňa si z poistného vzťahu dobrovoľne nemocensky poistenej osoby uplatnila nárok na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 16.05.2007; správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 200-12541-CA02/2007 zo dňa
  13. mája 2007 jej ţiadosti vyhovel. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom ţiadosťou zo dňa
  14. októbra 2012 poţiadalo pobočku o vyjadrenie sa k oprávnenosti vyplácania nemocenských dávok ţalobkyni v súvislosti so správou Trnavskej univerzity v Trnave zo dňa
  15. augusta 2012, z ktorej vyplynulo, ţe ţalobkyňa dňa
  16. mája 2007 ukončila magisterské štúdium na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave v študijnom odbore právo vykonaním štátnych skúšok. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne v stanovisku z 19.11.2012 vyhodnotil účasť ţalobkyne na štátnej záverečnej skúške počas dočasnej pracovnej neschopnosti ako porušenie liečebného reţimu; správny orgán začal konanie vo veci vylúčenia nároku na výplatu nemocenského a dňa
  17. marca 2013 vydal rozhodnutie č. 200-006951-CA07/2013, ţe ţalobkyňa nemá nárok na výplatu nemocenského v období od 23.05.2007 do 21.06.2007 z dôvodu porušenia liečebného reţimu. V rámci odvolacieho konania ţalovaná poţiadala o stanovisko k porušeniu liečebného reţimu odbor lekárskej posudkovej činnosti, ktorý v stanovisku zo dňa 17.06.2013 uviedol, ţe súhlasí so stanoviskom posudkového lekára, ţe išlo o porušenie liečebného reţimu, keďţe u ţalobkyne išlo o akútny infekt, kedy akákoľvek záťaţ psychického, alebo telesného charakteru, vrátane cestovania mimo bydliska, mala nepriaznivý vplyv na jej zdravotný stav; ţalovaná preto rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdila. Ďalším rozhodnutím č. 30112-4/2013 – BA zo dňa
  18. augusta 2013 ţalovaná na odvolanie ţalobkyne potvrdila rozhodnutie svojej pobočky v Trenčíne č. 200-006870- CA07/2013 zo dňa
  19. marca 2013, ktorým bolo rozhodnuté, ţe ţalobkyňa podľa § 38 zákona č. 461/2003 Z.z. nemá nárok na výplatu nemocenského v období od 15.05.2006 3 10Sţso/52/2014 do 31.05.2006 z dôvodu porušenia liečebného reţimu určeného lekárom dňa 15.,
  20. a
  21. mája
  22. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, ţe ţalobkyňa si z poistného vzťahu dobrovoľne nemocensky poistenej osoby uplatnila nárok na nemocenské pri dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej dňa 13.04.2006; správny orgán jej vyplatil nemocenské za obdobie od
  23. do
  24. apríla 2006 a za obdobie od
  25. do
  26. mája
  27. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Novom Meste nad Váhom ţiadosťou zo dňa
  28. októbra 2012 poţiadalo pobočku o vyjadrenie sa k oprávnenosti vyplácania nemocenských dávok ţalobkyni v súvislosti so správou Trnavskej univerzity v Trnave zo dňa
  29. augusta 2012, z ktorej vyplynulo, ţe ţalobkyňa ako študentka magisterského štúdia na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave v študijnom odbore právo počas dočasnej pracovnej neschopnosti absolvovala v dňoch 15.,
  30. a
  31. mája 2006 zápočty a skúšku na Trnavskej univerzite v Trnave. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne v stanovisku z 19.11.2012 vyhodnotil plnenie si školských povinností počas dočasnej pracovnej neschopnosti ako porušenie liečebného reţimu; správny orgán začal konanie vo veci vylúčenia nároku na výplatu nemocenského a dňa
  32. marca 2013 vydal rozhodnutie č. 200-006870-CA07/2013, ţe ţalobkyňa nemá nárok na výplatu nemocenského v období od 15.05.2006 do 31.05.2006 z dôvodu porušenia liečebného reţimu. V rámci odvolacieho konania ţalovaná poţiadala o stanovisko k porušeniu liečebného reţimu odbor lekárskej posudkovej činnosti, ktorý v stanovisku zo dňa 17.06.2013 uviedol, ţe súhlasí so stanoviskom posudkového lekára, ţe išlo o porušenie liečebného reţimu, keďţe u ţalobkyne išlo najskôr o akútny infekt, kedy je potrebné dodrţiavať kľudový reţim a neskôr sa vystupňovali prejavy koţného ochorenia, ktorého stav ovplyvňujú rôzne vnútorné aj vonkajšie faktory, najmä infekt, telesná, alebo psychická záťaţ; ţalovaná preto rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdila. Krajský súd ďalej uviedol, ţe konanie ţalobkyne, ktoré viedlo k odňatiu nemocenských dávok, nebolo sporné, bolo potrebné posúdiť, či týmto konaním boli splnené podmienky pre vylúčenie nároku ţalobkyne na výplatu nemocenského. Krajský súd má za to, ţe posudkami a na ústnom pojednávaní dňa
  33. februára 2014 za prítomnosti ţalobkyne boli zabezpečené dostatočné dôkazy a náleţite zistený skutkový stav veci v správnom konaní. Ţalobkyňa namietala nedostačujúce zistenie skutkového stavu veci v správnom konaní, avšak počas správneho konania neuviedla dôkazy alebo návrhy na doplnenie dokazovania a neurobila tak ani v odvolaní proti rozhodnutiam správneho orgánu prvého stupňa a ani na pojednávaní súdu dňa
  34. februára
  35. Z týchto dôvodov povaţoval krajský súd túto námietku za neopodstatnenú. Mal za preukázané, ţe ţalobkyňa 4 10Sţso/52/2014 nedodrţala liečebný reţim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, keďţe zdravotná dokumentácia ţalobkyne a odborné lekárske vyšetrenia potvrdzujú, ţe ţalobkyňa bola povinná dodrţať kľudový reţim. Absolvovanie a vykonanie zápočtov a skúšky malo nepriaznivý vplyv na jej zdravotný stav a narušilo jej liečebný reţim. Zistený skutkový stav povaţoval krajský súd za dostatočný na posúdenie porušenia liečebného reţimu určeného ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti v zmysle § 227 ods. 2 písm. e) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalobkyni, ktorá nebola v konaní úspešná, ich náhradu nepriznal. II. Vo včas podanom odvolaní ţalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe preskúmavané rozhodnutia ţalovanej zruší a vec jej vráti na ďalšie konanie. Má za to, ţe súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, následkom čoho jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, ţe súd prvého stupňa sa nevysporiadal s jej námietkou, ţe v konaní nebolo preukázané, aký mala nariadený liečebný reţim od ošetrujúceho lekára, a tým nemohlo byť preukázané ani jeho porušenie. Pokiaľ ţalovaná tvrdí, ţe absolvovanie skúšok a zápočtov spôsobuje stres a má vplyv napr. na diagnózu akné, mal túto skutočnosť priamo vo vzťahu k ţalobkyni aj objektívne preukázať a nevychádzať len zo zovšeobecňujúcich domnienok. Poukázala na vyjadrenie ošetrujúceho lekára MUDr. K. D. zo dňa 21.11.2012, zaloţeného v spise, podľa ktorého návšteva štúdia nemala vplyv na liečbu. Posudkový lekár nezisťoval liečebný reţim ošetrujúceho lekára, nevyţiadal si jeho stanovisko a nezabezpečil ţiadny dôkaz o tom, ţe bol liečebný reţim porušený. Podľa internej normy ţalovanej, Metodického usmernenia č. 31/2010, za porušenie liečebného reţimu sa povaţuje konanie dočasne práceneschopného poistenca, ktoré nie je v súlade s pokynmi ošetrujúceho lekára a ktoré nepriaznivo pôsobí na jeho liečenie a spôsobuje oddialenie pracovnej schopnosti, čo musí byť splnené kumulatívne. Nakoľko nebol vôbec zistený liečebný reţim nariadený ošetrujúcim lekárom, nemohol byť v konaní dostatočne zistený skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci samej. 5 10Sţso/52/2014 Ţalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, ţe trvá na skutočnostiach uvedených vo vyjadreniach zo dňa 15.10.2013 a zo dňa 08.11.2013 k ţalobám ţalobkyne. Poukázala na skutočnosť, ţe ide o dve dočasné pracovné neschopnosti v rôznych obdobiach na rôzne diagnózy, pri oboch boli aţ počas ich trvania povolené vychádzky ošetrujúcim lekárom, čo je rozhodujúcou skutočnosťou vzhľadom na dátumy porušenia liečebného reţimu ţalobkyňou. Ţalovaná trvá na tom, ţe dostatočne prešetrila skutkový stav veci. Posudkový lekár pobočky päťkrát zaujal stanoviská k porušeniu liečebného reţimu ţalobkyňou, a to 19.11.2012, 21.02.2013 k vyjadreniu ţalobkyne k začatiu konania, 29.04.2013, 14.05.2013 a 02.08.2013 k odvolaniam ţalobkyne a v rámci odvolacieho konania bolo vyţiadané stanovisko odboru lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, ústredie, pri ktorom odbor vychádzal z fotokópii zdravotnej dokumentácie predloţenej ošetrujúcim lekárom ţalobkyne a taktieţ zo stanoviska ošetrujúceho lekára zo dňa
  36. júna
  37. Pri spätnom prešetrení okolností prípadu porušenia liečebného reţimu je moţné vyhodnotiť dodrţiavanie liečebného reţimu výhradne iba na základe údajov o zdravotnom stave uvedených v zdravotnej dokumentácii a z vyjadrenia ošetrujúceho lekára. Pri prvej dočasnej pracovnej neschopnosti trvajúcej v období od
  38. apríla 2006 do
  39. mája 2006 s diagnózou akútny zápal priedušiek (s vedľajšou diagnózou Akné s lokalizáciou koţných prejavov v oblasti tváre a na hrudi) zo stanoviska odboru lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa
  40. júna 2013 jasne vyplýva, ţe nakoľko u ţalobkyne išlo najprv o akútny infekt, kedy je potrebné dodrţiavať kľudový reţim a neskôr sa vystupňovali prejavy koţného ochorenia, ktorého stav ovplyvňujú rôzne vnútorné aj vonkajšie faktory, najmä infekt, telesná alebo psychická záťaţ, tzn. ţe príprava a absolvovanie skúšok v dňoch 15.,
  41. a
  42. mája 2006 malo nepriaznivý vplyv na zdravotný stav ţalobkyne, a tým aj vplyv na oddialenie obnovy jej pracovnej schopnosti. Ţalovaná teda nevychádzala zo zovšeobecňujúcich domnienok, ale z podrobne prešetreného zdravotného stavu a diagnózy ţalobkyne, vrátane stanoviska jej ošetrujúceho lekára MUDr. K. D. z 21.11.
  43. I keď ţalobkyňa mala od
  44. apríla 2006 povolené vychádzky, ich účelom v ţiadnom prípade nebolo absolvovanie zápočtov a skúšok na akejkoľvek škole. Inštitút dočasnej pracovnej neschopnosti v zmysle § 33 ods. 1 zákona znamená uznanie poistenca pre chorobu alebo úraz za dočasne práceneschopného na výkon zárobkovej činnosti a Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti slúţi aj na účely ospravedlnenia 6 10Sţso/52/2014 neprítomnosti v práci, resp. na ospravedlnenie akejkoľvek činnosti, ktorá nie je v súlade s dodrţiavaním liečebného poriadku počas dočasnej pracovnej neschopnosti a môţe spôsobiť oddialenie pracovnej schopnosti poistenca. Ţalobkyňa práve naopak namiesto toho, aby ospravedlnila svoju účasť na skúškach a zápočtoch predloţením Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, vyuţila inštitút povolených vychádzok počas dočasnej pracovnej neschopností a v rámci nich sa zúčastnila na skúškach a zápočtoch na vysokej škole. Vzhľadom na uvedené má ţalovaná za to, ţe dostatočne zistila skutkový stav veci a jej rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Trenčíne potvrdil ako vecne správny. III. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O.s.p. v spojení s § 250s O.s.p.), dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.07.2015 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.). Podľa § 2 ods. 11 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, sluţbách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, liečebný reţim je ţivotospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Podľa § 38 zákona o sociálnom poistení zabezpečení, poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dna porušenia liečebného reţimu určeného lekárom do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného reţimu určeného lekárom. 7 10Sţso/52/2014 Podľa § 227 ods. 2 písm. d a f/ zákona o sociálnom poistení, poistenec a poberateľ dávky sú povinní dodrţiavať liečebný reţim určený lekárom počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti a zdrţovať sa počas dočasnej pracovnej neschopnosti na adrese uvedenej v ţiadosti o priznanie nemocenského. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania odvolací súd skúmal aj napadnuté rozhodnutia ţalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu, ktorý rozhodol, ţe ţalobkyňa nemá nárok na výplatu nemocenského z dôvodu porušenia liečebného reţimu určeného lekárom. Skutkové okolnosti neboli v konaní sporné, sporným bolo posúdenie, či sa ţalobkyňa účasťou na skúškach a zápočte, resp. na štátnej záverečnej skúške v rámci dočasnej pracovnej neschopnosti dopustila porušenia liečebného reţimu určeného lekárom a teda či bol naplnený zákoný dôvod na rozhodnutie podľa § 38 zákona. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, vrátane administratívneho spisu ţalovanej dospel k záveru, ţe ţalovaná, ako aj súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistili skutkový stav veci, a preto v celkom rozsahu naň poukazuje. Ďalej v zmysle § 219 ods. 2 OSP dopĺňa nasledovné. Podstatou odvolania je námietka, ţe v konaní nebolo zistené, aký mala ţalobkyňa nariadený liečebný reţim od ošetrujúceho lekára, a tým nemohlo byť preukázané ani jeho porušenie a ţe ţalovaná vychádzala len zo zovšeobecňujúcich domnienok. Tieto námietky odvolací súd nepovaţuje za opodstatnené. Ako uviedla aj ţalovaná vo vyjadrení k odvolaniu, k otázke porušenia liečebného reţimu určeného lekárom sa posudkoví lekári vyjadrovali opakovane, pričom vychádzali z údajov o zdravotnom stave ţalobkyne uvedených v zdravotnej dokumentácii a z vyjadrenia ošetrujúceho lekára, keďţe pri spätnom hodnotení dodrţiavanie liečebného reţimu iné dôkazy nie sú k dispozícii. Z jednotlivých vyjadrení posudkového lekára pobočky, ako aj zo stanoviska odboru lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa
  45. júna 2013 vyplýva jednoznačný záver, ţe ţalobkyňa v oboch prípadoch dočasnej pracovnej neschopnosti vykonávaním povinností študentky magisterského štúdia na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave v študijnom odbore právo porušila liečebný reţim určený lekárom. 8 10Sţso/52/2014 Štátnu záverečnú skúšku vykonala dňa
  46. mája 2007 (v rámci dočasnej pracovnej neschopnosti v období od 16.05.2007 do 27.07.2007) v čase, keď nemala povolené vychádzky ošetrujúcim lekárom a vzhľadom na akútny charakter ochorenia príprava a absolvovanie skúšky malo nepriaznivý vplyv na zdravotný stav ţalobkyne, a tým aj vplyv na oddialenie obnovy jej pracovnej schopnosti (podľa vyjadrenia riaditeľky odboru lekárskej posudkovej činnosti ţalovanej zo dňa 17.06.2013 „Išlo o akútny infekt, kedy akákoľvek záťaţ psychického alebo telesného charakteru, vrátane cestovania mimo bydliska malo nepriaznivý vplyv na zdravotný stav menovanej“). V prípade dočasnej práceneschopnosti od 13.04.2006 do 31.05.2006 z dôvodu kataru horných ciest dýchacích s horúčkovým stavom ţalobkyňa vykonala skúšky, resp. zápočet v dňoch 15.,
  47. a 19.05.2006, kedy síce mala povolené vychádzky, ale – ako uviedol ošetrujúci lekár ţalobkyne MUDr. K. D. v stanovisku z 11.06.2013, porušenie liečebného reţimu posudzuje ... posudkový lekár sociálneho poistenia. Ten v stanovisku zo 17.06.2013 uviedol, ţe „príprava a absolvovanie skúšok dňa
  48. mája,
  49. mája a
  50. mája 2006 malo nepriaznivý vplyv na zdravotný stav menovanej“ a teda došlo k porušeniu liečebného reţimu vzhľadom na akútny infekt, kedy je potrebné dodrţiavať kľudový reţim a následné prejavy koţného ochorenia rovnako nepriaznivo ovplyvňuje telesná alebo psychická záťaţ. Navyše vzhľadom na vzdialenosť trvalého bydliska ţalobkyne a miesta výkonu skúšky nebolo moţné skúšku absolvovať v rámci povolenej vychádzky (odhliadnuc od skutočnosti, ţe povolené vychádzky neslúţia na výkon práce, a teda ani na plnenie študijných povinností, ale na oddych, príp. zabezpečenie základných ţivotných potrieb). Závery posudkových lekárov teda vychádzajú z konkrétnych okolností prípadu a liečebný reţim určeného lekárom je daný charakterom ochorenia, tzn. v prípade akútneho infektu pôjde o kľudový reţim bez fyzickej a psychickej námahy. Podľa názoru odvolacieho súdu ţalobkyňa v predmetnej veci nepreukázala, ţe postupom ţalovanej bola ukrátená na svojich právach. Ţalovaná postupovala v správnom konaní v súlade so zákonom, pre svoje rozhodnutia si zadováţila dostatočné skutkové podklady, na základe ktorých vyvodila správny právny záver, ţe ţalobkyňa z dôvodu porušenia liečebného reţimu nemá nárok na výplatu nemocenského, ktorý v napadnutých rozhodnutiach aj náleţitým spôsobom odôvodnila. Najvyšší súd SR ako súd odvolací sa z týchto dôvodov stotoţnil so záverom krajského 9 10Sţso/52/2014 súdu, ţe preskúmavané rozhodnutia ţalovanej boli vydané v súlade so zákonom, preto jeho rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, ţe účastníkom nepriznal ich náhradu, pretoţe ţalobkyňa nemala úspech a ţalovaná nemá na ich náhradu zákonný nárok. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
  51. júla 2015 JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.