Obsah (10)

§ 250§ 258§ 39a§ 256§ 8§ 228§ 254§ 233§ 2§ 31

N a j v y š š í s ú d 2 To 10/2013 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. A

§ 250ods.

1, ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom do

1. januára 2006 na verejnom zasadnutí konanom
2. februára 2014 v Bratislave, o odvolaní obţalovaného Ing. V. G. a krajského prokurátora v Bratislave proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo
3. septembra 2012, sp. zn. 1T 46/2001, rozhodol t a k t o : I.

§ 258ods.

1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006 sa napadnutý rozsudok z r u š u j e vo výroku o treste u obţalovaného Ing. V. G.. Na základe § 259 ods. 3 Tr. por. sa

§ 250ods.

4 v znení účinnom do 1. januára 2006 s pouţitím § 40 ods. 1 Tr. zák. u k l a d á obţalovanému Ing. V. G., nar. X., bytom B., B. X. trest odňatia slobody vo výmere 4 a pol (štyri a pol) roka.

§ 39aods.

3 Tr. zák. sa obţalovaný na výkon uloţeného trestu zaraďuje do I. nápravnovýchovnej skupiny. 2 2 To 10/2013 II.

§ 256Tr.

por. v znení účinnom do

1. januára 2006 odvolanie krajského prokurátora sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo
2. septembra 2012, sp. zn. 1T 46/2001, boli v bode I/ obţalovaní M. M. (u ktorého uţ rozsudok nadobudol právoplatnosť) a Ing. V. G. uznaní za vinných z pokračovacieho trestného činu podvodu

§ 250ods.

4 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, na tom skutkovom základe, ţe v bode I. obţalovaný M. M., majiteľ firmy D., S., so sídlom v B., D. č. X., uznal v roku 1994 neexistujúci záväzok v sume 500 000 000 Kčs, ktorý mal vzniknúť jeho firme k firme R.; K., B., zastúpenej konateľkou H. W. a obţalovaný Ing. V. G., spolumajiteľ firmy B. spol. s r.o. so sídlom B., D. č. X. uznal v roku 1993 neexistujúci záväzok v sume 100 000 000 Kčs, ktorý mal vzniknúť jeho firme k firme R., zastúpenej prokuristom J. N., C. č. X., P. a tieto začali uhrádzať formou clearingového zúčtovania v tzv. „starom bloku“ v pomere 1 Sk ku 1 Kč v roku 1993 a 1994 prostredníctvom účtu firmy M. spol. s r.o. číslo X.-X./X. zaloţeného v I., a.s. B. a osobného účtu na meno Ing. V. G. číslo X./X. zaloţeného v T., A.S. V. X., B. dňa

1. decembra 1992 a osobného účtu na meno M. M., K. X., P., číslo X./X. zaloţený v T. a. s. B. dňa
2. februára 1994, na účet číslo X.-X./X. firmy R. zaloţený v K. a účet číslo X./X. neexistujúcej firmy I. spol. s r.o. P., Š. č. X., zaloţený v I. a.s. P., P. č. X. na odcudzený občiansky preukaz na meno V. S., trvale bytom P., T. X./X. nasledovne : ÚHRADY ZO SLOVENSKEJ REPUBLIKY DO ČESKEJ REPUBLIKY VYKONANÉ OBŢALOVANÝM ING. V. G. Dátum príkazu Číslo účtu suma v Sk suma v euro celková škoda z danej platby pre SR na úhradu v Sk v euro 22.4.1993 X.-X. 120 000 Sk 3 983,27 € 29 933,85 Sk 993,62 € 30.4.1993 X.-X. 900 000 Sk 29 874,53 € 223 765,17 Sk 7 427,64 € 3 2 To 10/2013 04.05.1993 X.-X. 200 000 Sk 6 638,78 € 49 643,54 Sk 1 647,86 € 30.05.1993 X.-X. 800 000 Sk 26 555,14 € 192 320,46 Sk 6 383,87 € 14.07.1993 X.-X. 880 000 Sk 29 210,65 € 206 635,48 Sk 6 859,04 € 11.08.1993 X. 980 000 Sk 32 530,04 € 227 337,23 Sk 7 546,21 € 23.08.1993 X. 1 050 000 Sk 34 853,61 € 239 056,97 Sk 7 935,24 € 17.09.1993 X. 7 940 000 Sk 263 559,72 € 1 787 742,75 Sk 59 342,19 € 28.09.1993 X. 5 700 000 Sk 189 205,34 € 1 277 085,66 Sk 42 391,48 € 06.10.1993 X. 3 300 000 Sk 109 539,93 € 729 886,34 Sk 24 227,79 € 14.10.1993 X. 6 000 000 Sk 199 163,51 € 1 322 258,55 Sk 43 890,94 € 25.10.1993 X. 6 000 000 Sk 199 163,51 € 1 315 648,21 Sk 43 671,52 € 05.11.1993 X. 7 400 000 Sk 245 635,00 € 1 599 729,64 Sk 53 101,30 € 24.11.1993 X. 1 630 000 Sk 54 106,09 € 349 283,72 Sk 11 594,10 € 24.11.1993 X. 5 620 000 Sk 186 549,82 € 1 222 777,89 Sk 40 588,79 € 02.12.1993 X. 7 780 000 Sk 258 248,69 € 1 643 932,76 Sk 54 568,57 € 13.12.1993 X. 8 200 000 Sk 272 190,13 € 1 723 723,10 Sk 57 217,12 € 05.01.1994 X. 4 900 000 Sk 162 650,20 € 1 009 473,03 Sk 33 508,37 € 14.01.1994 X. 4 000 000 Sk 132 775,68 € 820 499,03 Sk 27 235,58 € 18.01.1994 X. 3 700 000 Sk 122 817,50 € 757 497,81 Sk 25 144,32 € 01.02.1994 X. 5 800 000 Sk 192 524,73 € 1 168 730,71 Sk 38 794,75 € 03.02.1994 X. 2 600 000 Sk 86 304,19 € 523 401,43 Sk 17 373,74 € 14.02.1994 X. 8 100 000 Sk 268 870,74 € 1 621 817,98 Sk 53 834,49 € 29.03.1994 X. 2 500 000 Sk 82 984,80 € 484 282,36 Sk 16 075,23 € 29.03.1994 X. 5 000 000 Sk 165 969,59 € 968 564,72 Sk 32 150,46 € 18.04.1994 X. 1 800 000 Sk 59 749,05 € 341 996,37 Sk 11 352,20 € SPOLU 102 900 000 Sk 3 415 654,25 € 21 837 024,76 Sk 724 856,43 € ÚHRADY ZO SLOVENSKEJ REPUBLIKY DO ČESKEJ REPUBLIKY VYKONANÉ OBŢALOVANÝM M. M. Dátum príkazu na úhradu Číslo účtu suma v Sk suma v euro celková škoda z danej platby pre SR v Sk v euro 15.02.1994 X. 1 400 000 Sk 46 471,49 € 280 176,28 Sk 9 300,15 € 4 2 To 10/2013 28.02.1994 X. 5 000 000 Sk 165 969,59 € 994 225,31 Sk 33 002,23 € 02.03.1994 X. 5 000 000 Sk 165 969,59 € 981 802,41 Sk 32 589,87 € 08.03.1994 X. 5 500 000 Sk 182 566,55 € 1 076 746,77 Sk 35 741,44 € 11.03.1994 X. 5 000 000 Sk 165 969,59 € 977 389,85 Sk 32 443,40 € 18.03.1994 X. 6 000 000 Sk 199 163,51 € 1 168 749,43 Sk 38 795,37 € 22.03.1994 X. 5 500 000 Sk 182 566,55 € 1 069 196,39 Sk 35 490,82 € 28.03.1994 X. 5 000 000 Sk 165 969,59 € 969 055,01 Sk 32 166,73 € 08.04.1994 X. 8 000 000 Sk 265 551,35 € 1 527 799,50 Sk 50 713,65 € 08.04.1994 X. 6 500 000 Sk 215 760,47 € 1 241 337,09 Sk 41 204,84 € 18.04.1994 X. 14 200 000 Sk 471 353,65 € 2 697 971,33 Sk 89 556,24 € 19.04.1994 X. 9 000 000 Sk 298 745,27 € 1 709 102,57 Sk 56 731,81 € 20.04.1994 X. 10 500 000 Sk 348 536,15 € 1 992 927,19 Sk 66 153,06 € 22.04.1994 X. 18 400 000 Sk 610 768,11 € 3 488 772,45 Sk 115 806,03 € 27.04.1994 X. 13 500 000 Sk 448 117,90 € 2 553 102,72 Sk 84 747,48 € 27.04.1994 X. 11 800 000 Sk 391 688,24 € 2 231 600,90 Sk 74 075,58 € 29.04.1994 X. 24 000 000 Sk 796 654,05 € 4 534 159,89 Sk 150 506,54 € 02.05.1994 X. 10 000 000 Sk 331 939,19 € 1 866 843,26 Sk 61 967,84 € 03.05.1994 X. 1 500 000 Sk 49 790,88 € 279 880,55 Sk 9 290,33 € 04.05.1994 X. 22 000 000 Sk 730 266,22 € 4 102 774,16 Sk 136 187,15 € 04.05.1994 X. 10 000 000 Sk 331 939,19 € 1 864 897,35 Sk 61 903,25 € 06.05.1994 X. 12 000 000 Sk 398 327,03 € 2 235 541,72 Sk 74 206,39 € 06.05.1994 X. 10 000 000 Sk 331 939,19 € 1 862 951,43 Sk 61 838,66 € 09.05.1994 X. 16 200 000 Sk 537 741,49 € 3 013 252,74 Sk 100 021,67 € 11.05.1994 X. 12 000 000 Sk 398 327,03 € 2 229 703,97 Sk 74 012,61 € 11.05.1994 X. 12 000 000 Sk 398 327,03 € 2 229 703,97 Sk 74 012,61 € 12.05.1994 X. 11 100 000 Sk 368 452,50 € 2 061 396,19 Sk 68 425,82 € 12.05.1994 X. 11 000 000 Sk 365 133,11 € 2 042 825,05 Sk 67 809,37 € 12.05.1994 X. 5 200 000 Sk 172 608,38 € 965 699,11 Sk 32 055,34 € 13.05.1994 X. 24 600 000 Sk 816 570,40 € 4 566 106,18 Sk 151 566,96 e SPOLU 311 900 000 Sk 10 353 183,30 € 58 815 690,76 Sk 1 952 323,27 € čím spôsobili Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom financií Slovenskej republiky škodu obţalovaný M. M. v sume 58 815 690,76 Sk (1 952 323,27 €) a obţalovaný Ing. V. G. v sume 21 837 024,76 Sk (724 856,43 €). V bode II/ obţalovaný JUDr. I. Z. (ohľadne, ktorého však rozsudok krajského súdu uţ nadobudol právoplatnosť) bol uznaný za vinného z pokusu trestného činu podvodu

§ 8ods.

1, § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku. Za to bol obţalovanému M. M.

§ 250ods.

4 Tr. zák., § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, uloţený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov.

§ 39aods.

3 Tr. zák., účinného v čase spáchania skutku pre výkon tohto trestu bol zaradený do I. nápravnovýchovnej skupiny. 5 2 To 10/2013 Obţalovanému Ing. V. G. bol

§ 250ods.

4 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku uloţený trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov, pre jeho výkon bol zaradený

§ 39aods.

3 Tr. zák. tieţ do I. nápravnovýchovnej skupiny.

§ 228ods.

1 Tr. por. účinného do

1. januára 2006 súd zaviazal obţalovaného M. M. nahradiť Ministerstvu financií Slovenskej republiky spôsobenú škodu vo výške 1 952 323,27 € a Ing. V. G. vo výške 724 856,43 €, kaţdému s úrokom z omeškania vo výške 19,50% od
2. decembra 1995 do zaplatenia. Proti tomuto rozsudku do zápisnice o hlavnom pojednávaní zahlásili odvolanie obţalovaný M. M., Ing. V. G., ktorý svoje odvolanie bliţšie písomne neodôvodnil a krajský prokurátor v Bratislave. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z
3. októbra 2013 obţalovaného Ing. V. G. vylúčil na samostatné konanie, pretoţe verejného zasadnutia z dôvodu ochorenia sa opakovane nezúčastnil. O odvolaní M. M. toho istého dňa meritórne rozhodol tak, ţe

§ 258ods.

1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. účinnom do 1. januára 2006 zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám mu uloţil

§ 250ods.

4 Tr. zák. s pouţitím § 35 ods. 2 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 a pol roka a pre jeho výkon ho zaradil

§ 39aods.

3 Tr. zák. do I. nápravnovýchovnej skupiny. Odvolanie krajského prokurátora

§ 256Tr.

por. zamietol ako nedôvodné. V teraz prejednávanej trestnej veci ohľadom obţalovaného Ing. V. G. je potrebné uviesť, ţe (rovnako ako v prípade odvolania M. M.) krajský prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania namietal, ţe obţalovaným boli rozhodnutiami orgánov prípravného konania zaistené na účtoch peňaţné prostriedky, ktoré mali

jeho názoru pochádzať z trestnej činnosti obţalovaných, preto prichádzalo do úvahy, aby krajský súd uloţil aj trest prepadnutia veci. Krajský súd takýto trest neuloţil. Pritom platí, ţe ak takýto trest nebol uloţený rozsudkom, uţ nie je moţné ho uloţiť dodatočne napr. na verejnom zasadnutí, a ani ochranné opatrenie - zhabanie veci. Ţiadal preto, aby najvyšší súd z tohto dôvodu zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby rozhodol aj o zaistených prostriedkoch na účtoch obţalovaných. 6 2 To 10/2013 Obhajca obţalovaného Ing. V. G. na verejnom zasadnutí, na ktorom sa obţalovaný opätovne nezúčastnil, navrhol, aby odvolací súd obţalovaného, ktorý sa necíti byť vinným, oslobodil spod skutku obţaloby. Pokiaľ odvolací súd by sa s týmto návrhom nestotoţnil, ţiadal modifikovať napadnutý rozsudok vo výroku o treste s prihliadnutím na účel trestu a dĺţku konania tak, ţe obţalovanému bude uloţený podmienečný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal na podklade takto podaných odvolaní

§ 254ods.

1, ods. 2 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, týkajúcich sa obţalovaného Ing. V. G., proti ktorým mohli odvolatelia podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na eventuálne chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané. Najvyšší súd rozhodoval na verejnom zasadnutí v neprítomnosti obţalovaného, pretoţe na takýto postup mal splnené všetky zákonné podmienky uvádzané v §§ 233 ods. 1, 263 ods. 4 a § 63 ods. 2, ods. 3 Tr. por. účinného do

1. januára
2. Z uvedených ustanovení Trestného poriadku vyplýva, ţe verejné zasadnutie o odvolaní obţalovaného nie je moţné konať (s výnimkou, ak obţalovaný s konaním v jeho neprítomnosti súhlasí) iba vtedy, ak je vo výkone trestu alebo vo väzbe, čo v prejednávanom prípade nebolo. Odvolací súd zároveň obţalovaného riadne a včas upovedomil (tzn., ţe

§ 233ods.

1 Tr. por. jeho účasť na verejnom zasadnutí nepokladal za nevyhnutnú). Ing. V. G. si však upovedomenie o verejnom zasadnutí, ktoré mu bolo doručované na všetky súdu známe adresy prostredníctvom Slovenskej pošty, ale aj prostredníctvom Policajného zboru Slovenskej republiky nevyzdvihol v odbernej lehote (§ 63 ods. 2, ods. 3 Tr. por.) a preto jej márnym uplynutím je zo zákona zásielka povaţovaná za doručenú. Na splnení vyššie uvedených zákonných ustanovení pre konanie verejného zasadnutia odvolacieho súdu v neprítomnosti potom nemohlo mať uţ ţiadny vplyv ani prehlásenie obhajcu Ing. V. G., ţe sa s obţalovaným pred termínom verejného zasadnutia spojil, pričom tento mu uviedol, ţe je chorý a ţiadal obhajcu, aby sa konania nezúčastnil. Na ďalšie telefonáty obhajcu uţ nereagoval a tak nemohli byť a ani neboli súdu predloţené 7 2 To 10/2013 v čase konania verejného zasadnutia ţiadne relevantné podklady, ktoré by preukazovali, či obţalovaný je skutočne nemocný resp. práceneschopný a v prípade, ţe áno, či vôbec jeho choroba by mu bránila v účasti na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu. Z histórie verejných zasadnutí vytyčovaných v tejto veci odvolacím súdom je skôr zrejmé, ţe obţalovaný vôľu zúčastniť sa osobne na prerokovaní jeho veci pred najvyšším súdom len deklaroval, ale v praktickej rovine vyuţíval všetky moţnosti, ako úkony najvyššieho súdu zmariť. Signifikantné v tomto smere sú dôkazy zaloţené v spise t. j., ţe po vytýčení kaţdého termínu verejného zasadnutia odvolacím súdom (celkom od júla 2013 do februára 2014 v 6-tich prípadoch, z čoho l mesiac odvolací súd nemohol pojednávať v dôsledku uplatnenej námietky zaujatosti senátu obţalovaným

1. novembra 2013, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté
2. decembra 2013) obţalovaný vţdy ochorel, pričom napr. bol aj hospitalizovaný, a to zásadne vţdy len na čas, kedy sa konalo verejné zasadnutie súdu, pričom do nemocnice nastúpil deň pred konaním verejného zasadnutia a dokonca poobede v deň konania verejného zasadnutia bol z hospitalizácie prepustený. Rovnako pozornosť si zaslúţi aj skutočnosť, ţe obţalovaný neustále uvádzal ako adresu trvalého pobytu B. ul. X. v B., hoci tam nebýval ani sa tam nezdrţiaval. Najvyššiemu súdu aţ za pomoci Policajného zboru Slovenskej republiky sa podarilo zistiť, ţe sa zdrţiaval na ul. Č. X., B., kde sa však tieţ zatajoval a nepreberal zásielky. Trestný poriadok vo svojich ustanoveniach (v súlade medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, Listinou ľudských práv a slobôd a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva) konkretizuje právo obţalovaného na obhajobu, medzi ktoré patrí bezpochyby aj umoţnenie jeho osobnej prítomnosti a obhajoby pred súdom. Na druhej strane Trestný poriadok konkretizuje aj povinnosť orgánov činných v trestnom konaní tak, aby trestné činy boli náleţite zistené a ich páchatelia potrestaní (§ 1 ods. 1), pričom sú povinné prejednávať veci čo najrýchlejšie (§ 2 ods. 4 Tr. por.). Uvedené práva a povinnosti sú takto navzájom súvzťaţné a porušenie jedného práva spôsobuje automaticky porušenie práva iného. 8 2 To 10/2013 Z toho je logicky moţné dovodiť, ţe obidve práva (a zároveň povinnosti) subjektov trestného konania majú svoj zmysel len a len vtedy keď sú vo vzájomnej rovnováhe, t. j. v prípade obţalovaného len vtedy, ak jeho úmysel zúčastniť sa verejného zasadnutia a osobne pred odvolacím súdom realizovať svoje obhajovacie práva je myslené váţne a nie je len v deklaratórnej polohe. Pokiaľ je však na základe evidentných, získaných skutočností dostatočne preukázané, ţe obţalovaný koná tak, aby vedome vyuţíval právo dané mu inak zákonom v jeho prospech na marenie úkonov trestného konania a zasahuje tak masívne a rušivo do práva iného subjektu trestného konania, bolo by zrejme proti zmyslu zákona a elementárnej spravodlivosti, aby v takomto konaní mohol pokračovať zneuţívajúc tak svoje právo, na marenie trestného konania a jeho predlţovanie, čím spôsobuje ujmu na právach iných subjektov zúčastnených na trestnom konaní a koniec koncov aj sebe samému. V takomto prípade teda, keď z reálneho konania a úmyslu obţalovaného vyplýva, ţe sa osobne nemieni zúčastniť verejného zasadnutia o jeho odvolaní a realizovať tak svoje právo, ale naopak má záujem verejné zasadnutie mariť, je treba povaţovať za plne odôvodnené rozhodnutie súdu vykonať verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti, čo napokon je aj vyjadrením skutočnej vôle obţalovaného. Najvyšší súd teda na verejnom zasadnutí v neprítomnosti obţalovaného pri splnení vyššie uvedených zákonných podmienok prerokoval podané odvolania (obţalovaného a krajského prokurátora) a dospel k týmto zisteniam a záverom : V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku nezistil odvolací súd ţiadne porušenie ustanovení Trestného poriadku, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci a právo obţalovaného na obhajobu. Krajský súd zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 5 Trestného poriadku vykonal všetky dostupné dôkazy potrebné pre jeho rozhodnutie, zároveň dôkazy vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach ako aj v ich logickom súhrne

§ 2ods.

6 Tr. por., preto tomuto spôsobu z hľadiska pravidiel pre hodnotenie dôkazov nemoţno nič vytknúť. 9 2 To 10/2013 Na tomto podklade potom krajský súd vyvodil z dôkazov o podstate súdeného trestného činu úplne správne skutkové zistenia. V tejto súvislosti je potrebné poukázať, ţe krajský súd v predmetnej trestnej veci uţ raz rozhodoval, a to rozsudkom z 24. novembra 2004, sp. zn. 1T 46/01, ktorým obţalovaného Ing. V. G. (spolu s M. M.) uznal za vinného zo spáchania ţalovaného trestného činu podvodu

§ 250ods.

1, ods. 4 Tr. zák. a v bode II. aj pokusom tohto trestného činu (spolu s JUDr. I. Z.) a uloţil mu za to súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov, pre ktorého výkon ho zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Tento rozsudok bol uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

1. decembra 2007, sp. zn. 2 To 59/2005, zrušený. Najvyšší súd okrem poukázania na procesné pochybenie krajského súdu, ktoré sám nemohol napraviť, uţ v tomto uznesení uviedol, ţe dovtedy vykonané dôkazy zakladajú veľmi váţne podozrenie, ţe obţalovaní vrátane Ing. V. G. sa skutku kladeného im za vinu dopustili v rozsahu a spôsobom, ako bolo uvedené v skutkovej vete obţaloby. Zároveň však poukázal na to, ţe v ďalšom konaní bude potrebné dôsledne preveriť aj obhajobné tvrdenia obţalovaných, t. j. preveriť dôsledne jednak, či skutočne existovali záväzky firiem obţalovaných k firme R., a či v zmysle týchto zmlúv aj reálne došlo k prevzatiu finančných prostriedkov (finančnému vstupu tejto firmy) do aktivít obţalovaných. Krajský súd po doplnení dokazovania v intenciách, aké nariadil najvyšší súd napokon vo svojom ostatnom rozsudku, ktorý je predmetom odvolacieho konania, obţalovaného Ing. V. G. (spolu s ostatnými obţalovanými v tejto veci) uznal vinným zo spáchania ţalovaného trestného činu tak, ako je uvedené vyššie. Prvostupňový súd svojím postupom starostlivo zváţil všetky okolnosti prípadu a správne reagoval uţ aj na obhajobné tvrdenia obţalovaného, ktoré smerovali predovšetkým k spochybneniu záverov krajského súdu o existencii zmluvy jeho firmy s firmou R. J. N. a ním poskytnutého finančného kapitálu na podnikateľské aktivity v Rusku a na Ukrajine a hlavne privatizáciu T., a prevzatiu a spôsobu okolkovania peňazí údajne prevzatými od J. N. v hotovosti v P. a ich prevozu obţalovaným na Slovensko. 10 2 To 10/2013 Najvyšší súd sa so závermi krajského súdu, ktoré vykonal na podklade vyčerpávajúceho dokazovania a starostlivého vyhodnotenia dôkazov, plne stotoţňuje a v podrobnostiach môţe v plnom rozsahu poukázať na podrobné, vecné a logicky uzatvorené dôvody uvedené v odôvodnení jeho rozsudku, ktoré presvedčivo preukazujú, ţe obţalovaný Ing. V. G. sa dopustil skutku tak, ako je ustálený v skutkovej vete napadnutého rozsudku; inak vyjadrené, ţe zmluva uzatvorená s fy R. bola len fiktívna a k reálnemu prevodu peňazí na podnikateľské aktivity obţalovaného zo strany J. N. nikdy nedošlo. Po preskúmaní veci ţiadne pochybnosti v tomto smere nemal ani najvyšší súd. Nič na tom nemôţe zmeniť ani fakt uvedený v odvolacej námietke obţalovaného, ţe jeho firma a firma R. v D. existovali. Samotná ich existencia však nevylučuje spôsob, akým konali jej zástupcovia v inkriminovanom období. V tomto smere najvyšší súd len zvýrazňuje, ţe v čase dátovania, t. j.
2. augusta 1990, tzv. prísľubu finančných prostriedkov od fy D. pre fy R. na podnikateľské aktivity obţalovaného na Ukrajinu v ekvivalente 20 mil. dolárov, neexistoval ţiadny podnikateľský zámer na takú investíciu a ani nikdy potom nebol doloţený a prezentovaný, odhliadnuc od skutočnosti, ţe firma obţalovaného na takú investíciu ani nemala reálnu moţnosť. Dokonca privatizácia T. v predmetnom čase uţ bola absolútne nereálna a tak v skutočnosti vôbec chýbala materiálna základňa na vyvíjanie prezentovaných aktivít obţalovaného napr. v Nemecku či Rusku, ako sa ich v rámci obhajoby snaţil prezentovať. Z doplneného dokazovania navyše vysvitlo, ţe predloţený dokument tzv. prísľub D. mohol byť nanajvýš predkontraktačný prísľub, k ničomu nezaväzujúci a dokonca ani o ňom, a teda o to viac o reálnom poskytnutí peňazí nemal ţiadnu vedomosť ani sekretár tejto spoločnosti - JUDr. H., ktorý vlastnil fy rovnakého názvu v P. a personálne spájal aj fy v C. v Írsku. Napokon z dôkazov presvedčivo plynie, ţe ani fy R., nedisponovala takými prostriedkami, ktoré boli údajne poskytnuté obţalovanému. Uţ v januári 1994 pre nedostatok majetku zanikla. Jej konateľka H. W. poprela, aby niekedy firma obdrţala financie od spoločnosti D.. Tieto by inak museli byť zaevidované v účtovníctve. Najvyšší súd k tomu len poznamenáva, ţe pravdivosť tejto výpovede logicky potvrdzuje aj fakt, ţe pokiaľ by v tom čase táto firma disponovala takou významnou sumou logicky by nemohla zaniknúť pre nedostatok majetku. 11 2 To 10/2013 Pokiaľ sa týka právnej kvalifikácie skutku krajský súd formálne pochybil, pokiaľ konanie obţalovaného kvalifikoval ako pokračovací trestný čin podvodu

§ 250ods.

1, ods. 4 Trestného zákona účinného v dobe spáchania skutku. Správne mal skutok kvalifikovať ako pokračovací trestný čin podvodu

§ 250ods.

l, ods. 5 Tr. zákona účinného do

1. januára 2006, pretoţe trestné sadzby v oboch prípadoch sú rovnaké, ale hranica škody veľkého rozsahu ako znak skutkovej podstaty tohto trestného činu v čase účinnosti trestného zákona č. 140/ 1961 Zb. k
2. januáru 2006 bola 3 450 000 Sk, t.j. niekoľkonásobne vyššia ako v čase spáchania skutku, čo obecne svedčí v prospech páchateľa. V danom konkrétnom prípade však vzhľadom k výške spôsobenej škody (takmer 22 mil. Sk) toto pochybenie aj najvyšší súd mohol vyhodnotiť uţ len ako formálne, bez podstatného vplyvu na posúdenie trestnosti skutku a nebolo potrebné ho napraviť. Na druhej strane najvyšší súd, ale prihliadol k odvolacej námietke obţalovaného týkajúcej sa neúmernej dĺţky konania. Od spáchania skutku a vznesenia obvinenia totiţ uplynulo uţ takmer
3. rokov, pričom obvinený síce na trvaní konania mal určitý aj keď nie výrazný podiel (skôr sa na celkovej dĺţke konania prejavila obtiaţnosť veci a nutnosť preveriť obhajobu obţalovaných v Írskej republike, Spolkovej republike Nemecko a v Českej republike). Preto najvyšší súd okrem kritérií rozhodných pre určenie druhu a výmery trestu, ku ktorým správne prihliadol aj krajský súd, zohľadnil aj uvedenú skutočnosť a na rozdiel od krajského súdu uloţil obţalovanému

§ 250ods.

4 Tr. zák. nepodmienečný trest odňatia slobody aţ pod dolnú hranicu trestnej sadzby, t. j. vo výmere 4 a pol roka, a pre jeho výkon ho zaradil

§ 39aods.

3 do I. nápravnovýchovnej skupiny. Takto uloţený trest

názoru najvyššieho súdu v konkrétnom prípade zohľadňujú všetky podstatné okolnosti, ktoré sú rozhodné pre stanovenie druhu a výmery trestu

§ 31ods.

1 Trestného zákona a stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania (§ 3 ods. 4 Tr. zák.) obţalovaného. K odvolaniu krajského prokurátora najvyšší súd opätovne konštatuje, ţe toto nebolo moţné akceptovať, pretoţe proti prvotnému rozhodnutiu krajského súdu v tejto veci z

1. novembra 2004 podali odvolanie len obţalovaní, a preto rozhodnutie v ich neprospech (uloţenie ďalšieho trestu - trestu prepadnutia veci, ktorého sa krajský prokurátor domáhal) v tomto konaní neprichádzalo uţ do úvahy (§ 264 ods. 2 Tr. por. v znení účinnom do
2. januára 2006). 12 2 To 10/2013 So zreteľom na uvedené skutočnosti preto Najvyšší súd Slovenskej republiky o odvolaní obţalovaného Ing. V. G. a krajského prokurátora rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok. V Bratislave
3. februára 2014 JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r. predseda senátu Vyhotovil: JUDr. Ing. Anton Jakubík Za správnosť vyhotovenia: Ing. Alţbeta Kóňová