1 Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
1 písm. e/ Tr. por. napadnutý rozsudok sa z r u š u j e vo výroku o trestoch u oboch obţalovaných. Postupujúc
3 Tr. por. ukladajú sa obţalovaným
1 Tr. zák., s poukazom na § 36 písm. j/ Tr. zák. a s pouţitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. tresty odňatia slobody Mgr. M. N. vo výmere 1 a pol (jeden a pol) roka, Ing. I. L. vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.
2 písm. a/ Tr. zák. na výkon trestov sa obaja obţalovaní zaraďujú 2 5 To 2/2015 do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
1 Tr. zák. ukladajú sa obom obţalovaným peňaţné tresty vo výmere po 15.000,- (pätnásťtisíc) Eur.
3 Tr. zák. pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ukladajú sa obom obţalovaným náhradné tresty odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. II.
por. odvolania obţalovaných Mgr. M. N. a Ing. I. L. sa z a m i e t a j ú. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 12. augusta 2014 sp. zn. PK - 1 T 38/2012 boli obţalovaní Mgr. M. N. a Ing. I. L... uznaní za vinných zo spolupáchateľstva prečinu nepriamej korupcie
1 Tr. zák. preto, ţe spoločným konaním priamo pre seba a inú osobu ţiadali a prijali úplatok za to, ţe budú svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osoby uvedenej v § 329 Tr. zák. a za to, ţe tak urobili a síce na tom skutkovom základe, ţe po tom ako v priebehu januára 2011 sprostredkoval odsúdený Mgr. P. P. kontakt medzi odsúdeným P. K. a Mgr. M. N., Mgr. M. N. následne v Bratislave pri osobných stretnutiach odsúdeným P. K. a Mgr. P. P. prisľúbil, ţe pomôţe vybaviť finančné prostriedky na dokončenie pozastavenej prestavby a rekonštrukcie Národného športového areálu Osrblie, ktorú stavbu predtým realizovala a ďalej mala realizovať spoločnosť Kňazík Slovakia s. r. o. Osrblie, IČO:36683396, ktorej konateľom je odsúdený P. K., na základe toho Mgr. M. N. začiatkom mesiaca február 2011 ako externý poradca predsedníčky vlády SR inicioval osobný rozhovor s PhDr. K. V., riaditeľkou kancelárie predsedníčky vlády, v ktorom jej povedal, ţe sa so športovcami biatlonistami veľmi dobre pozná a záleţí mu na biatlone ako odvetví a poţiadal ju o zabezpečenie osobného stretnutia predsedníčky vlády s predstaviteľmi Slovenského zväzu biatlonu Banská Bystrica (ďalej len „SZB“), následne dňa
1 Tr. zák., s poukazom na § 36 písm. j/ a s pouţitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uloţený rovnaký trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, výkon ktorého im bol
1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odloţený, obom rovnako na skúšobnú dobu dvoch rokov.
1 Tr. zák., s poukazom na § 36 písm. j/ a s pouţitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. bol kaţdému z obţalovaných uloţený peňaţný trest vo výmere desaťtisíc Eur a
3 Tr. zák. pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol obom ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov. 4 5 To 2/2015 Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obţalovaní Mgr. M. N. a Ing. I. L., ako aj prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Najvyšší súd zistil, ţe odvolania boli podané oprávnenými osobami v zákonom stanovenej lehote. Obţalovaný M. N. v odvolaní namietal všetky výroky napadnutého rozsudku, ktoré sa ho dotýkajú, ako aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo. V prvom rade spochybňoval výpoveď spoluobţalovaného Ing. I. L., predovšetkým v tej časti, v ktorej uvádzal, ţe v máji, po máji, resp. aţ v júni 2011 pri stretnutí s P. K. v kancelárii spoločnosti Via Europe, s. r. o. v Bratislave mal obţalovaný N. poţiadať P. K. o odmenu vo výške 10 % z poskytnutej dotácie z Úradu vlády SR ako províziu za sluţbu spočívajúcu v poskytnutí verejne dostupných informácií o procese pridelenia dotácie z Úradu vlády SR a MŠVVaŠ SR v prospech SZB v súvislosti s rekonštrukciou Národného športového areálu v Osrblí. Uvedené tvrdenie spoluobţalovaného povaţuje za nepravdivé z viacerých dôvodov a síce, ţe - v máji, resp. aţ júni 2011 sa on nemohol domáhať ţiadnej provízie od P. K. za poskytnutie akejkoľvek informácie ohľadom dotácie, lebo o dotáciách v tom čase uţ bolo rozhodnuté, - v jednej výpovedi z
neho neúplné, chýba 15 záznamov, mnoţstvo záznamov je zdvojených, ale majú iné poradové číslo a anotácie k tým istým identickým hovorom, a preto vzniká pochybnosť o ich originalite a nemennosti. Pokiaľ išlo o skypovú komunikáciu medzi ním a spoluobţalovaným I. L., spochybňoval jej pouţiteľnosť v trestnom konaní tým, ţe nebola podrobená znaleckému skúmaniu z hľadiska jej autenticity, pôvodnosti, pravosti a hodnovernosti a navrhoval na taký dôkaz neprihliadať. Za nezákonné povaţoval obţalovaný N. aj zaistenie e-mailovej komunikácie získanej na základe príkazov prokurátora na uchovanie a vydanie počítačových údajov
1 písm. b/, e/ Tr. por. z Úradu vlády SR, z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, z Ministerstva financií SR a od spoločností WEBGLOBE, s. r. o. a Yegon, s. r. o. z e- 7 5 To 2/2015 mailových kont týkajúcich sa obţalovaného M. N..
názoru obţalovaného túto e- mailovú komunikáciu nebolo moţné povaţovať ako počítačový údaj, ale ako elektronickú poštu a na legálne získanie tohto druhu dôkazu bolo potrebné postupovať
por. Keďţe sa tak nestalo, treba to povaţovať za dôkaz získaný nezákonným spôsobom a nemoţno ho v trestnom konaní pouţiť a prihliadať naň. V doplnku odôvodnenia odvolania obţalovaný M. N. zhrnul vyššie uvedené argumenty a dodal, ţe na hlavnom pojednávaní nebol vykonaný ţiadny dôkaz o tom, ţe mal prijať, ţiadať alebo nechať si sľúbiť nejakú nedovolenú výhodu za to, ţe bude pôsobiť svojím vplyvom na výkon právomoci úradnej osoby vymenovanej v zákone. Obţalovaný namietal, ţe pokiaľ Špecializovaný trestný súd vychádzal z toho, ţe on mal „naštartovať“ proces pridelenia dotácie v prospech Slovenského biatlonového zväzu tým, ţe prostredníctvom riaditeľky kancelárie predsedníčky vlády poţiadal o jej osobné stretnutie s predstaviteľmi tohto zväzu a následne doručil riaditeľke kancelárie predsedníčky vlády ţiadosť o osobné stretnutie zástupcov Slovenského biatlonového zväzu s predsedníčkou vlády, povaţuje za neakceptovateľné a nelogické, aby sa takéto konanie mohlo subsumovať pod zákonný znak skutkovej podstaty prečinu nepriamej korupcie. Iniciácia stretnutia predsedníčky vlády so zástupcami Slovenského biatlonového zväzu bola
obţalovaného prvým, nepodstatným štádiom rozhodovacích procesov, ktoré autonómne patrili do právomoci predsedníčky vlády. Obsah tohto stretnutia a ani nadväzné rozhodovanie predsedníčky vlády o dotácii nijako neovplyvňoval a nie je ţiadna priama príčinná súvislosť medzi jeho podnetom na stretnutie predsedníčky vlády so zástupcami Slovenského biatlonového zväzu a rozhodnutím predsedníčky vlády o pridelení dotácie. Špecializovaný trestný súd,
neho, úplne ignoroval skutočnosť, ţe rozhodujúcim motívom a aj cieľom pridelenia dotácie bol záujem Slovenskej republiky na riadnom organizovaní významného športového podujatia. Z uvedených dôvodov obţalovaný M. N. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo všetkých výrokoch, ktoré sa ho týkajú a
a/ Tr. por. ho oslobodil spod obţaloby. 8 5 To 2/2015 Obţalovaný I. L... v odvolaní namietal, ţe prvostupňový súd nezodpovedal základnú otázku a síce výkon právomoci ktorej osoby mal byť ovplyvňovaný. V danom prípade nemôţe prichádzať trestná zodpovednosť len preto, ţe boli odovzdané nejaké finančné prostriedky jednou osobou osobe druhej. Táto okolnosť, samotné odovzdanie peňazí, nie je
neho podstatná, lebo je zrejmé, ţe sa nejedná o prostriedky pochádzajúce z trestnej činnosti.
tvrdení obţalovaného I. L. v jeho odvolaní, osobu, ktorej právomoc mala byť v danom prípade ovplyvnená, nie je moţné vôbec stotoţniť. To, ţe by malo ísť o bývalú predsedníčku vlády I. R., sa javilo len ako nevyslovená domnienka prokuratúry, ktorá bola absolútne vyvrátená výpoveďou práve tejto svedkyne, keď na súde jednoznačne vysvetlila, ţe ju nikto neovplyvňoval a ani by sa ovplyvniť nedala. Keďţe nikto nikoho neovplyvňoval vo výkone jeho právomocí, absencia tejto podmienky znamená, ţe nemoţno obţalovaného I. L. a ani M. N. obviňovať z trestného činu, u ktorého nebolo dokázané, ţe sa vôbec stal. V tomto prípade nemoţno,
neho, hovoriť o nepriamej korupcii, pretoţe nebolo koho korumpovať, nebola ani len objektívna moţnosť korupcie. Obţalovaný I. L... ďalej dodal, ţe rovnako tak aj z hľadiska subjektívnej stránky sa vyţaduje úmysel, ktorý musí zahrňovať i vôľu pôsobiť na výkon právomoci príslušnej osoby. Ani jednému z obţalovaných však ţiadny úmysel nebol preukázaný, súd ho vôbec nezistil. Podotkol, ţe obţalovaný M. N. by nemal problém dohodnúť akékoľvek stretnutie, avšak by nemohlo byť povaţované za trestnoprávne postihnuteľné, pretoţe to vyplývalo z jeho pracovného zaradenia a on, obţalovaný L..., by mohol zinkasovať akékoľvek peňaţné prostriedky, avšak tieto by nemohli byť povaţované za nepriamu korupciu bez splnenia všetkých podmienok. Naopak, odmena za poradenskú a konzultačnú činnosť je jediný správny výraz pre toto plnenie, pretoţe jeho korupčný charakter nebol v konaní pred súdom preukázaný. Preto obţalovaný I. L... navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a oslobodil ho spod obţaloby, resp. aby po zrušení rozsudku vec vrátil Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. 9 5 To 2/2015 Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v odvolaní namietal argumentáciu súdu prvého stupňa, ţe keď prokurátor v odpore podanom proti trestnému rozkazu neuviedol, či ho podáva v prospech alebo neprospech obvinených, potom pri ukladaní trestu v konaní po zrušení trestného rozkazu na hlavnom pojednávaní musel vychádzať
analógie ustanovenia § 327 ods. 2 Tr. por. a nemohol obţalovaným uloţiť prísnejšie tresty ako v zrušenom trestnom rozkaze. Takto pouţitý výklad ustanovení Trestného poriadku o analógii ide
prokurátora nad rámec zákona a vyţaduje od prokurátora splnenie podmienky, ktorú mu zákon na ţiadnom mieste neukladá. Podanie odporu spôsobuje automaticky zrušenie trestného rozkazu v momente prednesenia obţaloby na hlavnom pojednávaní a je irelevantné, či bol podaný v prospech alebo neprospech obvineného. Táto skutočnosť je aj dôvodom, prečo Trestný poriadok, na rozdiel od ustanovení o podaní odvolania, neobsahuje ustanovenia, ktoré by ukladali prokurátorovi, aby uviedol, či podáva odpor v prospech alebo neprospech obvineného. Keďţe trestný rozkaz sa po splnení ostatných zákonných podmienok automaticky ruší, následne uţ súd nie je viazaný ani pouţitou právnou kvalifikáciou, ani druhom a výmerou uloţeného trestu. Preto súdu nestála v ceste ţiadna procesná prekáţka, ktorá by mu z formálnych dôvodov bránila v uloţení prísnejšieho trestu ako to bolo v pôvodnom trestnom rozkaze. Súd tak mal,
názoru prokuratúry, uloţiť prísnejší trest odňatia slobody, ktorý by výstiţnejšie a spravodlivejšie reagoval na zistený skutkový stav veci. Poukázal na skutočnosť, ţe zo sumy 300.000,- Eur z prostriedkov rezervy predsedníčky vlády bola neobvykle vysoká suma vo výške 30.000,- Eur pouţitá nie na účel, na ktorý bola určená, ale ako úplatok pre obţalovaných, ktorí chceli takým spôsobom koristiť na verejných financiách a poukázal na to, ţe ďalšia suma 130.000,- Eur mala byť vyplatená následne po obdrţaní dotácie z Ministerstva školstva SR. S poukazom na vysokú závaţnosť činu prokurátor povaţuje za neakceptovateľné uloţenie trestov obţalovaným v dolnej polovici trestnej sadzby a aj uloţené peňaţné tresty povaţuje za neprimerane nízke. Z uvedených dôvodov prokurátor navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch o trestoch a uloţil obţalovanému M. N. trest odňatia 10 5 To 2/2015 slobody v hornej polovici trestnej sadzby s podmienečným odkladom na 3 roky a peňaţný trest vo výške 30.000,- Eur a obţalovanému I. L. trest odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby s podmienečným odkladom na 3 roky a peňaţný trest vo výške 15.000,- Eur. K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obţalovaný M. N. a vo vyjadrení zopakoval, ţe sa ţiadnej trestnej činnosti nedopustil, lebo jeho konanie nebolo spôsobilé naplniť skutkovú podstatu prečinu nepriamej korupcie. Bez ohľadu na to, pokiaľ prokurátor namietal argumentáciu prvostupňového súdu o nemoţnosti uloţenia prísnejšieho trestu neţ bol pôvodne uloţený trestným rozkazom, obţalovaný poukazoval na nález Ústavného súdu Českej republiky z 20. februára 2002 sp. zn. II. ÚS 213/2000, v ktorom sa tento súd zaoberal zásadou zákazu reformátio in peius v trestnom konaní po podaní odporu. Obţalovaný uviedol, ţe na uloţenie prísnejšieho trestu, ako mu bol uloţený zrušeným trestným rozkazom, nie sú v jeho prípade ţiadne skutkové dôvody. Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu bol odsúdený za totoţný trestný čin, na totoţnom skutkovom základe, ako tomu bolo v zrušenom trestnom rozkaze a ţiadne nové skutočnosti, ktoré majú vplyv na rozhodovanie súdu o treste, na hlavnom pojednávaní neboli zistené. Preto neexistuje ţiaden skutkový dôvod, pre ktorý by mu mal byť, v prípade uznania viny, uloţený prísnejší trest ako trest pôvodne uloţený trestným rozkazom . Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe včas podaných odvolaní preskúmal
1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, ţe odvolania obţalovaných nie sú dôvodné. Dôvodné je odvolanie prokurátora, pokiaľ sa domáhal prísnejších trestov pre obţalovaných. Námietky obţalovaných, ţe im trestná činnosť nebola preukázaná, resp. ţe nešlo o trestný čin nepriameho úplatkárstva, lebo peniaze, ktoré obţalovaný I. L... prevzal od odsúdeného P. K., neboli úplatkom, ale odmenou za poradenskú a konzultačnú činnosť, nie sú opodstatnené. Ani odvolacie námietky obţalovaného M. N. vo vzťahu k usvedčujúcej časti výpovede spoluobţalovaného I. L. nie sú takého charakteru, ţe by v nadväznosti na ostatné dôkazy zásadným spôsobom spochybňovali výpoveď obţalovaného I. L. o podstatných okolnostiach stretnutia obţalovaných s odsúdenými P. K. 11 5 To 2/2015 a P. P. a vyţadovania od nich sumy rovnajúcej sa desiatim percentám z výšky pridelenej dotácie z rezervy predsedníčky vlády. Vina obţalovaných bola vykonanými dôkazmi dostatočne preukázaná. Aj právna kvalifikácia skutku je správna. Z hľadiska zákonnosti dôkazov v danom prípade vzhľadom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 10/2014 z 29. apríla 2015, teda vydaným uţ skôr neţ v predmetnej veci rozhodoval odvolací súd, dotýkajúci sa ustanovenia § 116 Tr. por., ktorého nesúlad s článkami 13 ods. 4, 16 ods. 1, 19 ods. 2 a 3 a 22 Ústavy Slovenskej republiky a článkami 7 ods. 1, 10 ods. 2 a 3 a 13 Listiny základných práv a slobôd a článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bol konštatovaný týmto nálezom, nie je moţné opierať sa o tie dôkazy, ktoré boli zabezpečené
1 a 2 Tr. por., čo sa týka údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, čo prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní prečítal
por. ako listinný dôkaz. Treba však podotknúť, ţe tieto dôkazy neboli rozhodujúce pre ustálenie skutkového stavu a viny obţalovaných a odhliadajúc od nich, bez nich sa na skutkových záveroch nič nemení. Rozhodujúce boli výpovede obţalovaných a na ne nadväzujúce výpovede svedkov, ktorí sa priamo, či nepriamo zúčastňovali na procese pridelenia dotácií, predovšetkým osôb z Úradu vlády SR a kancelárie vtedajšej predsedníčky vlády, najmä K. V. a M. D., Ministerstva financií SR a Ministerstva školstva SR, najmä M. M., P. S. a J. I. a taktieţ zainteresovaných osôb, vtedajších funkcionárov Slovenského zväzu biatlonu JUDr. J. H., I. L. a P. N. a v neposlednom rade je to aj výpoveď svedka I. Ţ., z ktorého výpovede je zrejmé, ako došlo k prvým kontaktom obţalovaného M. N. s odsúdeným P. K.. Na ne nadväzujú listinné dôkazy preukazujúce postup ako došlo k priznaniu dotácie z Úradu vlády SR a aj jej vyplateniu a tieţ k schváleniu navýšenia rozpočtových prostriedkov Ministerstvom financií SR pre kapitolu Ministerstva školstva SR s cieľom dotácie pre Slovenský zväz biatlonu. Usvedčujúce listinné dôkazy a veci zaistené pri prehliadke iných priestorov, a to kancelárie spoločnosti Via Europe, s. r. o., boli nespochybniteľné. Rozhodujúce boli aj 12 5 To 2/2015 záznamy z telekomunikačnej prevádzky uskutočnené v súlade s ustanoveniami § 115 ods. 1 aţ 3 Tr. por. Námietky obţalovaného N. v tomto smere sú neopodstatnené. Za zákonný moţno povaţovať aj dôkaz obsahujúci skypovú komunikáciu medzi obţalovanými. Išlo o dôkaz, ktorý na vyzvanie predloţil obţalovaný I. L... pri jeho výsluchu v prípravnom konaní. Vo svojej výpovedi podrobne hovoril o jeho obsahu a vysvetľoval pouţité výrazy a nespochybňoval, ţe išlo o komunikáciu medzi ním a obţalovaným N., takţe nepodrobenie tohto dôkazu znaleckému skúmaniu nespochybňuje jeho hodnovernosť. Správne, ako zákonne získanú, vyhodnotil prvostupňový súd i e-mailovú komunikáciu obţalovaného M. N. s K. V., riaditeľkou kancelárie predsedníčky vlády, s M. M. z Ministerstva školstva SR, s I. L., viceprezidentom SZB i s odsúdeným P. K., ktorá bola zabezpečená prostredníctvom príkazov prokurátora
1 Tr. por. Treba poznamenať, ţe uţ samotné výpovede vyššie menovaných svedkov obsahovali to, čo bolo prečítané ako listinný dôkaz. Pokiaľ obţalovaný M. N. namietal, ţe nebola prečítaná výpoveď I. L. ako podozrivej osoby po zadrţaní, moţno konštatovať, ţe postup prvostupňového súdu bol správny. Pri kontradiktórnom procese je rozhodujúca výpoveď učinená pred súdom na hlavnom pojednávaní a len tú výpoveď obvineného, v prípade rozporov, by mohol súd na dôkaz prečítať, ktorá bola urobená po vznesení obvinenia. Výpoveď obţalovaného I. L. na hlavnom pojednávaní je usvedčujúca vo vzťahu aj k obţalovanému M. N., napriek tomu, ţe obţalovaný I. L... prezentuje celé konanie len ako poradenskú a konzultačnú činnosť vo vzťahu k odsúdenému P. K. a prevzaté peniaze len ako legálnu odmenu za túto činnosť. Nespochybniteľným faktom je odsúdenie P. K. a P. P. za nepriamu korupciu. Výpoveď obţalovaného I. L. dosvedčuje, ţe v kancelárii spoločnosti Via Europe v Bratislave došlo v máji 2011 k stretnutiu oboch obţalovaných s odsúdenými K. a P. a pri tomto stretnutí obţalovaný M. N. napísal na papier poţadovanú sumu 10% z dotácie úradu vlády, ako odmenu za činnosť, ktorú pre K. a P. ich firma urobila. 13 5 To 2/2015 Skutočnosť, ţe v konečnom dôsledku práve suma rovnajúca sa desiatim percentám zo sumy dotácie poskytnutej z rezervy predsedníčky vlády bola odsúdeným P. K. aj odovzdaná obvinenému I. L. a taká bola i zaistená pri prehliadke kancelárie spoločnosti Via Europe v Bratislave, len potvrdzuje pravdivosť tejto časti výpovede obţalovaného I. L.. Prvostupňový súd však správne uzavrel, ţe nešlo o ţiadnu legálnu odmenu za sprostredkovaciu činnosť spoločnosti Via Europe, s. r. o. pre odsúdeného P. K.. V tej súvislosti odvolací súd poukazuje na tú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorej sa na strane 39 zaoberal dôkazmi vylučujúcimi túto obhajobu obţalovaného I. L.. Odvolací súd nepovaţuje za prijateľné námietky obţalovaných, ţe nebolo preukázané, kto mal byť tou osobou, na výkon právomoci ktorej malo byť pôsobené v súvislosti so ţiadaním, prijatím alebo sľúbením úplatku a ţe sa s tým prvostupňový súd nevyrovnal. Prvostupňový súd sa s tým vyrovnal a správne, na základe súhrnu vyššie naznačených dôkazov ustálil, ţe predsedníčka vlády mala byť tou osobou a konštatoval to na strane 43 napadnutého rozsudku, ale ešte predtým správne upriamil pozornosť na to, ţe na iniciovanie procesu schválenia a pridelenia dotácie nielen z úradu vlády ale i ministerstva školstva malo kľúčový význam práve stretnutie predstaviteľov Slovenského zväzu biatlonu s predsedníčkou vlády I. R. a súhrn dôkazov, z ktorých prvostupňový súd vychádzal, svedčí o tom, ţe to bol práve obţalovaný M. N., ktorý prostredníctvom riaditeľky kancelárie predsedníčky vlády toto všetko inicioval a koordinoval kroky predstaviteľov SZB v súvislosti so ţiadosťou o pridelenie dotácie. Obhajobná argumentácia obţalovaného N., ţe nikto z osôb zainteresovaných v procese schvaľovania dotácie ho neusvedčoval, ţe by na niekoho pôsobil s cieľom poskytnutia dotácie pre SZB a ţe sama bývalá predsedníčka vlády ako svedkyňa vypovedala, ţe nijako ju v tom smere neovplyvňoval, je nedostatočná. Trestný čin, za ktorý bola podaná obţaloba na obvinených M. N. a I. L., nespočíva na predpoklade, ţe osoba predpokladaná v ustanovení § 336 ods. 1 Tr. zák. aj poruší svoje povinnosti pri obstarávaní veci všeobecného záujmu. Mohlo by ísť v opačnom prípade o trestný čin takej osoby. Tá však môţe konať v dobrej viere a vôbec nemusí byť uzrozumená so všetkými 14 5 To 2/2015 súvislosťami, za ktorých dochádza k tomu, ţe niekto si dá sľúbiť, ţiada alebo prijme úplatok za to, ţe bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon jej právomoci. V danej súvislosti pozornosť treba upriamiť na tie dôkazy, ktoré svedčia o podmienkach poskytnutia dotácie, teda výlučne na zúčtovateľné poloţky na dostavbu športového areálu a nie na to, aby sa z nich hradila vôbec nejaká časť uţ predtým vykonaných prác, na ktoré v minulosti tieţ boli poskytované dotácie z rozpočtovej kapitoly Ministerstva školstva SR, teda za časť uţ predtým vykonaných prác, ktoré vyše dvoch rokov odsúdený P. K. nikomu nevyfakturoval a urobil tak aţ po pridelení predmetnej dotácie Slovenskému zväzu biatlonu z rezervy predsedníčky vlády. Najvyšší súd podotýka, ţe vo veci boli vykonané i dôkazy svedčiace o tom, ţe efektívnosť vyuţitia v predchádzajúcich rokoch schválených a pridelených dotácií z Ministerstva školstva SR nebola náleţite preverená a skontrolovaná a tento proces nebol ešte ukončený ani v roku 2011. Zároveň treba dať do pozornosti tie dôkazy preukazujúce skutočnosť, ţe k zákazke na výstavbu športového areálu v Osrblí sa dostal odsúdený P. K. nezákonným spôsobom, keď falšoval doklady potrebné pre výberové konanie, ktoré mali svedčiť o tom, ţe nemá ţiadne nevyrovnané daňové povinnosti, hoci v skutočnosti také mal a bol odsúdený aj za daňový trestný čin. V spise sa nachádzajú kópie týchto odsudzujúcich rozhodnutí na P. K.. Poznamenať treba, ţe na túto skutočnosť upozorňovali orgány činné v trestnom konaní Ministerstvo školstva SR. Súčasne pri hodnotení existujúcich dôkazov treba brať do úvahy, ţe odsúdený P. K. v rámci celého procesu schvaľovania aţ do pridelenia dotácie z rezervy predsedníčky vlády nikde sa v ţiadnom dokumente neuvádzal, ţe on bude zhotoviteľom dostavby športového areálu v Osrblí. Ani predstavitelia SZB v oficiálnych dokumentoch spojených so ţiadosťou to neuvádzali a nespomínali to ani obţalovaní, hoci im bola táto skutočnosť známa, ţe jemu pôjdu tieto finančné prostriedky z dotácie a od neho aj peniaze ţiadali a očakávali. To aţ potom, keď bola dotácia zaslaná na účet Slovenského zväzu biatlonu, odsúdený P. K. vyhotovil a zaslal faktúru tomuto zväzu a z peňazí, ktoré mu na základe tejto faktúry Slovenský zväz biatlonu vyplatil, vybral z účtu 30.000,- Eur a odniesol obţalovanému I. L.. 15 5 To 2/2015 Z výpovede obţalovaného I. L. je ale zrejmé, ţe o týchto skutočnostiach nielen on, ale aj obţalovaný M. N. vedel. Obaja boli uzrozumení s tým, ako a z čoho sa im má vyplatiť suma 30.000,- Eur rovnajúca sa desiatim percentám zo sumy, v akej bola schválená a pridelená dotácia z rezervy predsedníčky vlády SR. Z obsahu telefonických rozhovorov obţalovaných, ktoré boli v trestnom konaní zaznamenané vyplýva, ţe tak mienili pokračovať i pokiaľ išlo o dotáciu z Ministerstva školstva SR vo výške 1,3 milióna Eur, ibaţe samotné pridelenie dotácie z ministerstva školstva uţ nebolo realizované, lebo nebola uverejnená výzva na prihlasovanie sa k tejto dotácii. Obsah týchto záznamov jasne svedčí i o tom, ako obţalovaní sledovali a očakávali pridelenie dotácie z rezervy predsedníčky vlády Slovenskému zväzu biatlonu a potom aj zaslanie finančnej čiastky z tohto zväzu na účet odsúdeného P. K. a vzápätí bolo dohodnuté stretnutie s odsúdeným P. K., o ktorom obţalovaný I. L... informoval obţalovaného M. N., na ktorom došlo k odovzdaniu uvedenej sumy úplatku. Skutok, pre ktorý sú obţalovaní trestne stíhaní, bol preukázaný, ţe sa stal i to, ţe ho spáchali obţalovaní spoločným konaním v nadväznosti na konanie uţ odsúdených P. P. a P. K.. Správne prvostupňový súd konštatoval preukázanie rozdelenia úloh medzi obţalovanými M. N. a I. L. a správne kvalifikoval ich konanie ako spolupáchateľstvo prečinu nepriamej korupcie
1 Tr. zák. Uvedený prečin nepriamej korupcie spácha ten, kto ţiada, prijme alebo si dá sľúbiť úplatok za to, ţe bude svojim vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osoby uvedenej v § 328 ods. 1 alebo § 329 ods. 1 Tr. zák., v predmetnom prípade osoby obstarávajúcej veci všeobecného záujmu, alebo za to, že už tak urobil. Nevyţaduje sa, aby páchateľ u takej osoby aj skutočne intervenoval. Ak sa tak stalo, ide o ukončený trestný čin a zvýšenie jeho spoločenskej závaţnosti. V danej veci obţalovaný M. N. bol v takom postavení, ţe reálne mohol pôsobiť na výkon právomoci osoby obstarávajúcej veci všeobecného záujmu, v súvislosti s prideľovaním dotácií z verejných rozpočtových prostriedkov a aj sa pričinil o to, ţe takáto dotácia bola pridelená. Uţ bolo poznamenané, ţe osoba obstarávajúca veci všeobecného záujmu, nemusela porušiť svoje povinnosti, lebo pri svojom rozhodovaní nemusela vedieť, ţe v súvislosti s tým niekto ţiadal alebo si len vyţiada úplatok od osoby, v prospech ktorej smeruje jej rozhodnutie ako osoby predpokladanej v § 329 ods. 1 Tr. zák. Preto neobstojí obhajobná argumentácia obţalovaných, ţe sa nemohli dopustiť tohto prečinu 16 5 To 2/2015 preto, ţe k rozhodnutiu o schválení dotácie došlo uţ skôr, neţ malo
skutkovej vety rozsudku dôjsť pri vzájomnom stretnutí v období od mája 2011 k vyţiadaniu úplatku od odsúdených P. K. a P. P.. Navyše treba poznamenať, ţe nešlo o jednorazový úkon schválenia a pridelenia dotácie z úradu vlády a ţe samotná zmluva medzi Úradom vlády SR a Slovenským zväzom biatlonu bola podpísaná aţ v júni 2011 a finančné prostriedky v sume 300.000,- Eur boli zaslané na účet tohto zväzu aţ v júli 2011. Odvolania obţalovaných, smerujúce proti výroku o vine napadnutého rozsudku a tým aj proti ostatným výrokom, sú preto nedôvodné a ako také boli
por. zamietnuté. Nedôvodné sú aj námietky obţalovaného M. N. vo vzťahu k odvolaniu prokurátora dotýkajúceho sa výrokov o treste. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotoţňuje s argumentáciou prvostupňového súdu, ţe pokiaľ v podanom odpore proti trestnému rozkazu, ktorý bol pôvodne vo veci vydaný, prokurátor nešpecifikoval, ţe odpor podáva v neprospech obvinených, tak ţe treba vychádzať z toho, ţe ho podal v ich prospech a keď ho podal v ich prospech, potom
analógie § 327 ods. 2 Tr. por. pri uplatnení zásady zákazu reformácie in peius uţ nemohol v konaní na hlavnom pojednávaní po zrušení trestného rozkazu uloţiť obţalovaným iný trest, neţ aký im bol uloţený trestným rozkazom. Odpor proti trestnému rozkazu nie je takým istým riadnym opravným prostriedkom, akým je odvolanie. Ustanovenia Trestného poriadku o trestnom rozkaze a predovšetkým o moţnosti podať proti nemu odpor neobsahujú také normy, ktoré by ukladali oprávneným osobám, aby špecifikovali, v akom smere a rozsahu podávajú odpor proti trestnému rozkazu a ten dokonca, na rozdiel od odvolania, ani nemusí byť odôvodnený. Jeho účelom je dosiahnuť to, aby vec nebola ukončená týmto skráteným konaním, ale aby sa prejednala na hlavnom pojednávaní. Pri podaní odporu postačí písomné alebo do zápisnice ústne urobené vyhlásenie oprávnenej osoby, ţe podáva proti trestnému rozkazu odpor. Podaním odporu v zákonom stanovenej lehote musí samosudca
3 Tr. por. nariadiť hlavné pojednávanie. Momentom prednesenia obţaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní sa trestný rozkaz zo zákona ruší (§ 355 ods. 10 Tr. por.). 17 5 To 2/2015 V zmysle § 355 ods. 3 Tr. por. nie je samosudca pri pojednávaní veci na hlavnom pojednávaní viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu, ani výrokom o ochrannom opatrení obsiahnutými v trestnom rozkaze. Súdu sa tak dáva moţnosť, aby kontradiktórnym spôsobom vedeným dokazovaním na hlavnom pojednávaní zistil všetky relevantné skutkové a právne okolnosti prípadu a všetky skutočnosti majúce význam pri rozhodovaní o treste, ochrannom opatrení a náhrade škody a nielen to, ale aj aby strany v konaní, predovšetkým obvinený, prokurátor a poškodený, mali moţnosť sa vyjadriť k všetkým dokazovaným skutočnostiam a okolnostiam, ktoré majú význam pre konečné rozhodnutie. Ak uţ len samotný akt podania odporu, bez jeho špecifikácie, smeruje k nariadeniu hlavného pojednávania a momentom prednesenia obţaloby aj k zrušeniu trestného rozkazu, neznamená to, ţe v prípade podania odporu prokurátorom bez bliţšej špecifikácie, v akom smere ho podáva, keď zákon mu to ani neukladá, bolo moţné vychádzať z prezumpcie, ţe odpor bol podaný v prospech obvineného. Svoje stanovisko k všetkým výrokom, ktoré prichádzajú do úvahy, má moţnosť vyjadriť v priebehu hlavného pojednávania. V predmetnom prípade si len samosudca, bez náleţitého podkladu, vydedukoval, ţe odpor prokurátora bol podaný v prospech obvinených a uţ vonkoncom nemoţno zistiť, ktorých výrokov by sa mal týkať. Prednesením obţaloby na hlavnom pojednávaní, pri tej istej právnej kvalifikácii skutku, bolo zrejmé, ţe odpor prokurátora z tohto pohľadu nesmeroval v prospech obvinených a pokiaľ by mal smerovať v prospech obvinených vo výrokoch o trestoch a ktorých, musel by to zjavne dať najavo i počas hlavného pojednávania, ţe obvineným boli uloţené neadekvátne prísnejšie tresty, neţ aké by zodpovedali kritériám pre ukladanie trestov, ktoré by, oproti tomu aké boli uloţené trestným rozkazom, mali byť
neho miernejšie. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, analogické pouţitie ustanovenia § 327 ods. 2 Tr. por. o neprípustnosti sprísnenia trestu vyvodil prvostupňový súd len na základe ničím nepodloţeného záveru, ţe odpor prokurátora proti trestnému rozkazu bol podaný v prospech obvinených. Obţalovaným M. N. pouţitá argumentácia opierajúca sa o dôvody nálezu Ústavného súdu Českej republiky, odhliadnúc od toho, ţe ide o cudzozemský súd, 18 5 To 2/2015 by bola akceptovateľná i v našom právnom poriadku, vychádzajúc z princípu predvídateľnosti práva pri rovnakých skutkových a právnych okolnostiach prípadu, ale len za predpokladu, pokiaľ by skutočne išlo o totoţnú situáciu, ţe len na základe odporu podaného obvineným došlo po prednesení obţaloby zo zákona k zrušeniu trestného rozkazu a pri absolútne nezmenených skutkových zisteniach a právnej kvalifikácii skutku, ale i nijako nezmenených skutočnostiach významných z hľadiska ukladania trestu, ktoré, a to treba zdôrazniť, aj boli správnym spôsobom v intenciách zákona zohľadnené a ich aplikácia súdom zo strany prokurátora nijako nenamietaná, by došlo či uţ k prísnejšej právnej kvalifikácii skutku alebo k uloţeniu prísnejšieho trestu, neţ aký bol uloţený pôvodným trestným rozkazom. V takom prípade by nemal súd čím odôvodniť túto zmenu a jeho prísnejšie rozhodnutie by sa mohlo javiť ako nepredvídateľné a ako neprípustný akt svojvôle sudcu. O takú situáciu v danom prípade nešlo. Uţ trestným rozkazom uloţené tresty, a také isté uloţené obţalovaným napadnutým rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, boli neprimerane mierne a nezodpovedali kritériám pre ukladanie trestov vymedzeným v zásadách uvedených v § 34 Tr. zák. Ustanovenia zákona o účele trestu
1 Tr. zák. i okolnosti významné pri určení druhu a výmery trestu
4 Tr. zák. prvostupňový súd obišiel ich všeobecným konštatovaním, bez náleţitej konkretizácie, akým spôsobom ním zvolený druh trestu odňatia slobody, bez jeho reálneho výkonu, pri zistených okolnostiach prípadu zabráni obţalovaným v páchaní ďalšej trestnej činnosti a ako môţe preventívne viesť k tomu, aby odradil aj iných od páchania takej trestnej činnosti. Správne vyhodnotil a aplikoval prvostupňový súd len zistenú prevahu jednej a jedinej poľahčujúcej okolnosti
j/ Tr. zák., ţe obţalovaní pred spáchaním trestného činu viedli riadny ţivot a ţe nezistil priťaţujúcu okolnosť vymenovanú v § 37 Tr. zák., čo sa odrazilo v zníţení hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, teda z troch na dva roky odňatia slobody. Napriek tomu, ţe išlo o závaţný trestný čin z pohľadu dotknutého spoločensky chráneného záujmu, ktorým je záujem na čistote verejného ţivota, bez negatívnych vplyvov pri obstarávaní veci všeobecného záujmu, nenašlo to adekvátny odraz v trestnoprávnom následku. Závaţným je konkrétny trestný čin obţalovaných nielen z pohľadu dotknutého 19 5 To 2/2015 objektu trestného činu, ale aj v dôsledku pohnútky obţalovaných, ktorou bola snaha na úkor prostriedkov z verejných zdrojov seba obohatiť, ale aj vzhľadom na spôsob spáchania činu, ako razantne sa domáhali vyplatenia desiatich percent zo sumy pridelenej dotácie, čo
ich postojov povaţovali takmer za samozrejmé. Významné je tieţ v akej sfére spoločenských vzťahov k trestnému činu došlo, ţe to bolo v súvislosti s moţnosťou pridelenia finančných prostriedkov z verejných zdrojov štátneho rozpočtu príslušných rozpočtových kapitol vrcholných orgánov verejnej moci, čím sa váţne narúša aj dôvera občanov voči týmto orgánom. Napriek tomu, ţe prvostupňový súd konštatoval, ţe korupcia v akejkoľvek forme predstavuje v súčasnosti závaţný celospoločenský problém, nenašlo to odraz pri voľbe takého trestu, aby ten nielen obţalovaných, ale aj iných naozaj odrázal od páchania podobnej trestnej činnosti. Následok trestného činu spočívajúci v úbytku sumy 30.000,- Eur z verejných zdrojov a v snahe o tak vysoké obohatenie sa obţalovaných o túto sumu, ktorá ako úplatok bola prevzatá, je tieţ takého charakteru, ţe mimoriadne zvyšuje závaţnosť spáchaného trestného činu, ktorý si vyţaduje aj v porovnaní s inými uţ postihnutými páchateľmi trestných činov korupcie, aj závaţnejší trestnoprávny následok v podobe nepodmienečného trestu odňatia slobody. Rovnako aj moţnosti nápravy páchateľov danej trestnej činnosti boli precenené s ohľadom na to, ţe doteraz neboli súdne trestaní, no o dobrých moţnostiach nápravy páchateľa musí svedčiť aj postoj obţalovaných k spáchanému trestnému činu. V prvom rade musí to byť jeho úprimné oľutovanie trestného činu, vychádzajúce z naozajstnej snahy o zmenu svojho postoja k vlastnej trestnej činnosti a nie jej zľahčovanie do takej miery, ţe také konanie vlastne ani nie je trestné a je len dovoleným „lobingom“ pri prideľovaní dotácií z verejných finančných zdrojov. Keby tomu tak bolo, muselo by ísť o prísne zúčtovateľné prostriedky nepochádzajúce zo sumy poskytnutej dotácie a to na strane subjektu, ktorý ich poskytol (odsúdený P. K.), tak i subjektu, ktorý ich prevzal (obţalovaný I. L... aj v prospech obţalovaného M. N.). 20 5 To 2/2015 V danom prípade však z dokazovania vyplývalo, ţe poskytnutie týchto finančných prostriedkov v sume desiatich percent z dotácie odsúdeným P. K. obţalovaným N. a L. uţ samo o sebe vyvolávalo podozrenie, ţe ich zúčtovanie bude kryté ďalšou trestnou činnosťou, pretoţe nešlo o legálne poskytnutú sumu, ktorú by mohol odsúdený P. K. riadne zúčtovať. Aj uloţenie peňaţných trestov vo výmerách, ktoré spolu nedosahujú ani výšku úplatku, ktorým sa chceli obţalovaní obohatiť, nie je adekvátne tomu, aby sa splnil účel trestu. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky, dôsledne prihliadajúc na ustanovenia § 34 ods. 1 a ods. 4 Tr. zák., po zohľadnení ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák. uloţil obţalovaným nepodmienečné tresty odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby, ktorá sa na nich vzťahuje, i také peňaţné tresty, ktoré budú zohľadňovať vyššie naznačené okolnosti prípadu, mieru zavinenia jednotlivých obţalovaných, ktorá je u obţalovaného M. N. vyššia, vzhľadom na jeho aktivity smerujúce k prideleniu dotácií i to, ţe do veci zatiahol spoluobţalovaného I. L., a povedú k splneniu účelu trestu a reálne zabránia obţalovaným v páchaní trestnej činnosti a budú odrádzať aj iných od jej páchania. Trest má vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, no prvostupňovým súdom uloţené tresty, pri tak vysokom, uţ dosiahnutom úplatku a snahe obţalovaných podobným spôsobom získať ešte vyššie finančné čiastky pri ďalšej dotácii z Ministerstva školstva SR, nemohli byť dostatočným morálnym odsúdením páchateľov za ich činy. Pri zaraďovaní obţalovaných na výkon trestov odňatia slobody do príslušného ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráţenia vychádzal najvyšší súd z ustanovenia § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a zo zistenia, ţe obţalovaní v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu neboli vo výkone trestu odňatia slobody. Pri ustanovovaní výšky náhradných trestov odňatia slobody za peňaţné tresty pre prípad, ţe by výkon týchto trestov mohol byť úmyselne zmarený, vychádzal najvyšší súd z výšky uloţených peňaţných trestov, berúc na zreteľ i celkovú výšku trestnej sadzby odňatia slobody, po akú obţalovaným mohol byť tento trest uloţený. 21 5 To 2/2015 Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ako sa uvádza vo výroku tohto rozsudku. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 18. júna 2015 JUDr. Milan K a r a b í n, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.