← Slovensko

vo veci prejednania dedičstva

Najvyšší súd 3 Cdo 321/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke E. T., bývajúcej v Ţ., ktorá zomrela X., za účasti dedičov Ing. Ľ. T., bývajúceho v Ţ. a Ing. J. T., bývajúceho v Ţ., zastúpeného JUDr. V. J., advokátom so sídlom v Ţ., vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. 15 D 700/2008, o dovolaní Ing. J. T. proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z

  1. januára 2012 sp. zn. 5 CoD 24/2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Ţiline z
  2. januára 2012 sp. zn. 5 CoD 24/2011 a uznesenie Okresného súdu Ţilina z
  3. augusta 2011 č.k. 15 D 700/2008-374 a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Ţilina uznesením z
  4. augusta 2011 č.k. 15 D 700/2008-374 vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke E. T., rod. G. rozhodol tak, ţe: výrokom I. určil „všeobecnú cenu majetku poručiteľky v bezpodielovom spoluvlastníctve manţelov (ďalej len „BSM“) v sume 1 309 741 Sk (43 475,44 €), výšku dlhov v BSM sumou 100 000 Sk (3 319,39 €) a čistú hodnotu dedičstva v BSM v sume 1 209 741 Sk (40 156,05 €)“. Uviedol, ţe poručiteľka a jej t.č. uţ nebohý manţel Ing. J. T. st. mali v BSM tento majetok a dlhy: „2/10 domu čís. súp. X. v katastrálnom území Ţilina postavenom na parcele č. X. zapísanom na liste vlastníctva č. X. v hodnote 278 284 Sk, 3/4 rekreačnej chaty v katastrálnom území S. spolu s 3/4 parcely č. X., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. X., v hodnote 186 554,25 Sk, finančnú pohľadávku voči Ing. Ľ. T. za prevod 2/10 domu čís. súp. X. v katastrálnom území Ţilina, 1/4 rekreačnej chaty a 1/4 parc. č. X. v katastrálnom území S. na základe právoplatného uznesenia Okresného súdu v Ţiline č. D 750/2001, Dnot 92/2001, spolu v sume 340 468,75 Sk, finančnú hotovosť vo výške 9 811,62 USD, pôvodne vedenú na devízovom účte v S., a.s., pobočka Ţilina, č. účtu X. viazaný na účet č. X., Ing. J. T. st. účty zrušené a prevedené na účty Ing. J. T. st. číslo X. a číslo X. vedené v S., a.s., pobočka Ţilina, v sume 2 3 Cdo 321/2012 476 648 Sk, finančnú hotovosť vo výške 18,40 USD, vedenú na účte v S., a.s., pobočka Ţilina, č. účtu X., S.S., v hodnote 894,24 Sk, finančnú hotovosť vedenú na účte v S., a.s., pobočka Ţilina, č. účtu X.X., S. na meno Ing. J. T. st., v hodnote 26 891,85 Sk, pohľadávku poručiteľky vyplývajúcu z vkladu do spoločného majetku zo svojho výlučného majetku v sume 100 000 Sk“. Z toho do dedičstva patrí: „ 1/10-ina domu čís. súp. X. v katastrálnom území Ţilina, postavenom na parcele č. X. zapísaného na liste vlastníctva č. X. v hodnote 139 142 Sk, 3/8-iny rekreačnej chaty v katastrálnom území S. spolu s 3/8-inami CKN parcela č. X., zapísané na liste vlastníctva č. X. v hodnote 93 277,12 Sk, finančná pohľadávka voči Ing. Ľ. T. za prevod 2/10-in domu čís. súp. X. v katastrálnom území Ţilina, 1/4-iny rekreačnej chaty a 1/4-iny parcela č. X. v katastrálnom území S. na základe právoplatného uznesenia Okresného súdu Ţilina č. D 750/2001, Dnot 92/2001 spolu v sume 270 234,37 Sk, 1/2-ica finančnej hotovosti v sume 4 905,81 USD pôvodne vedená na devízovom účte v S., a.s., pobočka Ţilina č.ú. X. viazaný na účet č. X., Ing. J. T. st. účty zrušené a prevedené na účty Ing. J. T. st. č.ú. X. a číslo X. vedené v S., a.s., pobočka Ţilina v sume X. 324 Sk, 1/2-ica finančnej hotovosti v sume 9,20 USD, vedená na účte v S., a.s. pobočka Ţilina, č.ú. X. S. v CM v hodnote 447,12 Sk, 1/2-ica finančnej hotovosti vedenej na účte v S., a.s., pobočka Ţilina č.ú. X.X., S. na meno Ing. J. T. st. v hodnote 13 445,93 Sk“. V ďalšej časti rozhodnutia určil, čo patrí do dedičstva po nebohom Ing. J. T. st. (veci a práva bliţšie označené v tejto časti uznesenia). Vo výroku II. určil všeobecnú cenu majetku poručiteľky v sume 1 108 022,40 Sk (36 779,61 €), výšku dlhov sumou 0 Sk (0 €) a čistú hodnotu dedičstva v sume 1 108 022,40 Sk (36 779,61 €). Výrokom III. súd prvého stupňa potvrdil nadobudnutie dedičstva Ing. Ľ. T. (pokiaľ ide o veci a práva bliţšie označené v tejto výrokovej časti uznesenia). Napokon výrokom IV. určil súd odmenu a hotové výdavky notára ako súdneho komisára. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie dedič Ing. J. T., ktorý ţiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, ţe v konaní došlo k vadám v zmysle § 221 ods. 1 O.s.p., konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zistenia a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súdu prvého stupňa vytýkal, ţe rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, namietal zmätočnosť a nepreskúmateľnosť výroku I. rozhodnutia súdu prvého stupňa, v ktorom nie je určená čistá hodnota majetku 3 3 Cdo 321/2012 v BSM, nesprávne je určená aj všeobecná a čistá hodnotu majetku patriaceho do dedičstva po poručiteľke (výrok III. rozsudku) a nepreskúmateľné je rozhodnutie aj v časti určenia ceny lesných pozemkov v dôsledku „akýchsi neurčitých znaleckých posudkov, ktoré ako dôkaz neboli v konaní vykonané“. K odvolaniu sa vyjadril druhý dedič Ing. Ľ. T. podaním z
  5. decembra 2011, ktorý ţiadal napadnuté uznesenie potvrdiť alebo zmeniť. Súd neporušil procesné právo odvolateľa, keď nenariadil pojednávanie, lebo obaja ţiadali konanie ukončiť, lebo nariaďovanie ďalších pojednávaní je neúčelné a nevedie ku skončeniu veci a v danej dedičskej veci bolo asi 7-8 pojednávaní. Čestné prehlásenia manţelov G. a D. T. prevzal aj odvolateľ, mal moţnosť sa k nim vyjadriť, čo neurobil, preto bol aj notárom opakovane vyzvaný, na čo reagoval písomne listom z
  6. júna 2011 a ţiadal tieţ konanie ukončiť. Ďalej vo vyjadrení zaujal podrobné stanovisko k jednotlivým
  7. bodom odvolania Ing. J. T. ml. Krajský súd v Ţiline uznesením z
  8. januára 2012 sp. zn. 5 CoD 24/2011 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. V záujme presvedčivosti správnosti napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal aj s odvolacími námietkami odvolateľa. K námietke odvolateľa, ţe súd rozhodol bez naradenia pojednávania uviedol, ţe v dedičskej veci bolo vykonaných 8 pojednávaní, preto nemoţno súhlasiť s odvolateľom, ţe mu bola odňatá moţnosť konať, postupom súdu nedošlo k porušeniu § 175j O.s.p. Za dôvodnú povaţoval námietku týkajúcu sa nesprávností, resp. nepresností vo výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa, kde v bode 1 písm. a/ bolo nesprávne uvedené „všeobecná cena majetku poručiteľky v BSM“, správne malo byť uvedené „všeobecná cena majetku v BSM“ a pod bodom b/ výroku bolo nesprávne uvedené „čistá hodnota dedičstva v BSM“, správne malo byť uvedené čistá hodnota majetku v BSM; podľa názoru odvolacieho súdu však tieto nesprávnosti nemajú zásadný vplyv na obsah napadnutého rozhodnutia. Súd sa vyjadril podrobne aj k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. 4 3 Cdo 321/2012 Uznesenie odvolacieho súdu napadol dovolaním Ing. J. T., ktoré odôvodnil naplnením dovolacích dôvodov podľa § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 237 písm. f/ O.s.p. a namietal, ţe mu bola postupom súdov odňatá moţnosť konať pred súdom viacerými procesnými pochybeniami súdov. Súdom vytýkal, ţe po zrušení rozhodnutia vo veci odvolacím súdom (uznesením Krajského súdu v Ţiline z
  9. septembra 2009 sp. zn. 5 CoD 21/2009) prvostupňový súd nenariadil ďalšie pojednávanie a vo veci rozhodol. Tieţ namietal, ţe mu nebolo ani doručené vyjadrenie druhého dediča k jeho odvolaniu, o obsahu ktorého sa dozvedel aţ z dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolaciemu súdu vytýkal, ţe v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nevyporiadal so všetkými hmotnoprávnymi a procesnými skutočnosťami, ktoré uviedol v odvolaní, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Prvostupňovému súdu taktieţ vytýkal nesprávnosť skutkových zistení, nevykonanie dokazovania o znaleckých posudkoch, akceptovanie čestných vyhlásení ako dôkazov bez vypočutia vyhlasujúcich osôb ako svedkov a nezákonnosť určovacích výrokov. V ostatnej časti napádal správnosť právneho posúdenia rozsahu majetku patriaceho do BSM poručiteľky, spôsobu vyporiadania pohľadávky poručiteľky voči dovolateľovi, ako aj preukázanie a spôsob vyporiadania prostriedkov, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve poručiteľky. Dovolateľ tieţ namietal, ţe sa súdy odchýlili od záväzného právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí (nepreskúmateľnosť - pozn. dovolacieho súdu), keď neodstránili nedostatky v odôvodnení svojich neskorších rozhodnutí v intenciách naznačených dovolacím súdom. Z uvedených dôvodov ţiadal napadnuté uznesenie spolu s uznesením súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Dedič Ing. Ľ. T. vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred
  10. januárom 2015)] po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom. 5 3 Cdo 321/2012 Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie, sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Dedič J. T. napadol dovolaním také uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nie je uvedené v týchto ustanoveniach; prípustnosť jeho dovolania preto z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. nevyplýva. Dovolanie by v danom prípade bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. nenamietal a existencia týchto vád v dovolacom konaní ani nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Dovolateľ namieta, ţe v konaní mu bola odňatá moţnosť pred súdom konať viacerými pochybeniami súdu. Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú nesprávnosť v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto 6 3 Cdo 321/2012 postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)]. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali dopustiť súdy oboch niţších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho súdu nebola dovolateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Podľa názoru dovolateľa k odňatiu jeho moţnosti konať pred súdom došlo tým, ţe 1/ súd prvého stupňa po zrušení jeho prvšieho rozhodnutia odvolacím súdom (uznesením z
  11. septembra 2009 sp. zn. 5 CoD 21/2009) vo veci rozhodol uznesením z
  12. augusta 2011 č.k. 15 D 700/2008-374 bez nariadenia pojednávania. Keďţe nejde o prípad v zmysle § 175j O.s.p., malo byť vo veci nariadené pojednávanie, naviac ak súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z dokazovania doplneného čestnými prehláseniami manţelov G., JUDr. D. T. a ďalšími listinami – bliţšie neurčenými znaleckými posudkami pouţitými pri oceňovaní „ostatných nehnuteľností v katastrálnom území V. a H., tieto pochybenia súdu prvého stupňa neodstránil ani odvolací súd, ktorý tieţ rozhodol bez nariadenia pojednávania, 2/ odvolací súd sa nevyporiadal s jeho odvolacími námietkami a pokiaľ sa stotoţnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, porušil jeho právo na spravodlivý proces, rozhodnutie je preto nepreskúmateľné a výrok rozhodnutia odvolacieho v bode 1 ods. a/, c/ je zmätočný, lebo je v rozpore s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (neobsahuje určenú výšku majetku patriaceho do BSM poručiteľky a jej manţela), čo konštatoval aj odvolací súd, 3/ nebolo mu doručené vyjadrenie druhého dediča Ing. Ľ. T. k jeho odvolaniu, v ktorom sú uvádzané skutočnosti, ktoré dovtedy v konaní neuvádzal a o ktorých nebolo vykonané iné dokazovanie.
  13. Z obsahu spisu vyplýva, ţe na odvolanie dediča Ing. J. T. Krajský súd v Ţiline uznesením z
  14. septembra 2009 sp. zn. 5 CoD 21/2009 zrušil uznesenie Okresného súdu Ţilina zo
  15. mája 2009 č.k. 15 D 700/2008-282 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uvedené 7 3 Cdo 321/2012 uznesenie krajského súdu napadol dovolaním dedič Ing. Ľ. T., jeho dovolanie Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z
  16. októbra 2010 sp. zn. 3 Cdo 38/2010 ako neprípustné odmietol. Po doručení uznesenia najvyššieho súdu účastníkom, dedič Ing. Ľ. T. sa písomne vyjadril k veci a predloţil fotokópie čestných vyhlásení A. a O. G. a JUDr. D. T.. Svoje stanovisko k veci na výzvu súdneho komisára predloţil aj Ing. J. T. listom z
  17. júna 2011 a k tomu sa písomne vyjadril druhý dedič Ing. Ľ. T.. Keďţe prejednanie dedičstva pred súdnym komisárom neskončilo vydaním osvedčenia o dedičstve (§ 38 ods. 1 O.s.p., § 175zd ods. 1 O.s.p.) vo veci prejednania dedičstva podľa § 175q ods. 1 písm. d/ O.s.p. rozhodol Okresný súd Ţilina uznesením z
  18. augusta 2011 č.k. 15 D 700/2008-
  19. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, ţe súd rozhodol po doplnení dokazovania čestnými vyhláseniami D. T., A. G. a O. G.. Uvedené uznesenie napadol odvolaním dedič J. T., krajský súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania potvrdil. Uvedeným postupom súdu prvého stupňa došlo k odňatiu moţnosti dediča J. T. konať pred súdom. Z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Ţilina z
  20. augusta 2011 č.k. 15 D 700/2008-374 vyplýva, ţe okresný súd doplnil dokazovanie čestnými vyhláseniami D. T., A. G. a O. G., ktorí potvrdili, ţe mali vedomosť o vloţení výlučných prostriedkov poručiteľky do stavby rodinného domu patriaceho do BSM a z takto doplneného dokazovania súd vychádzal pri svojom rozhodovaní. Vykonávanie dôkazov je ovládané zásadou priamosti a ústnosti, preto sa predpokladá, ţe dôkazy budú v zásade vykonávané na pojednávaní a súd bude vo veci samej rozhodovať na pojednávaní. Táto zásada vyplýva z ustanovenia § 122 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd vykonáva dokazovania na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania. Keďţe uvedené listinné dôkazy, ktorými súd doplnil dokazovanie, a ktoré zohľadnil pri svojom rozhodovaní, neboli vykonané na pojednávaní postupom zmysle § 129 O.s.p., týmto postupom súdu bola dovolateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom. Na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu „vo veci samej“ nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem (§ 214 ods. 1 O.s.p.). V ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). 8 3 Cdo 321/2012 Z ustanovení § 214 ods. 1 a 2 O.s.p. vyplýva, ţe (len) v prípadoch uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p. je odvolací súd povinný nariadiť pojednávanie, v ostatných prípadoch však môţe rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. O tom, či v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje ustanovenie § 214 ods. 1 O.s.p., bude nariadené odvolacie pojednávanie, rozhoduje odvolací súd sám. V danom prípade bolo odvolaním napadnuté uznesenie prvého stupňa o prejednaní dedičstva a pokiaľ odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, jeho postup zodpovedal zákonu a nemal za následok odňatie moţnosti dovolateľa pred odvolacím súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
  21. Dovolateľ tieţ namietal, ţe k odňatiu jeho moţnosť konať pred súdom došlo aj tým, ţe súdy nerešpektovali právny názor dovolacieho súdu v prvšom rozhodnutí (týkajúci sa riadneho odôvodnenia rozhodnutia), ţe rozhodnutia nie sú dostatočne odôvodnené. Pokiaľ dovolateľ namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu a vyporiadania sa s jeho odvolacími námietkami, treba uviesť, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiţ aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (I. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, ţe súd musí dať podrobnú odpoveď na kaţdý argument účastníka konania, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Vychádzajúc z toho dospel dovolací súd k záveru, ţe právo dovolateľa na riadne odôvodnenie porušené nebolo. Odôvodnenie napadnutého uznesenia obsahuje nielen vysvetlenie skutkových zistení a záverov, ku ktorým dospel odvolací súd, ale tieţ právne posúdenie týchto záverov. 9 3 Cdo 321/2012 Rovnako nebolo moţné prisvedčiť dovolateľovi, ţe procesný postup odvolacieho súdu porušil jeho právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu, ţe by nesplnil svoju povinnosť účinne sa zaoberať takými námietkami a argumentmi, ktoré majú význam pre rozhodnutie. Z hľadiska obsahového je zrejmé, ţe odvolací súd sa s jeho odvolacími námietkami aj zaoberal (viď str. 11 odôvodnenia napadnutého uznesenia). Pokiaľ vysvetlenie posúdenia týchto námietok zo strany odvolacieho súdu nepovaţuje dovolateľ za presvedčivé alebo úplné, ide o okolnosť majúcu význam z hľadiska preskúmateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia. Judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) uţ dávnejšie dospela k záveru, ţe nepreskúmateľnosť nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Názor zaujatý v uvedenom judikáte je plne opodstatnený aj v prejednávanej veci a nie je dôvod odkloniť sa od neho. Na tom, ţe nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladá (len) tzv. inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., sú zaloţené aj ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu (viď napríklad sp. zn. 3 Cdo 249/2008, 3 Cdo 290/2009, 3 Cdo 138/2010, 3 Cdo 49/2011, 3 Cdo 165/2011, 3 Cdo 84/2012, 3 Cdo 49/2013, 3 Cdo 18/2013, ale tieţ 1 Cdo 140/2009, 1 Cdo 181/2010, 2 MCdo 18/2008, 2 Cdo 83/2010, 4 Cdo 310/2009, 5 Cdo 290/2008, 5 Cdo 216/2010, 6 Cdo 25/2012, 7 Cdo 52/2011, 7 Cdo 109/2011 a aktuálne aj 1 ECdo 10/2014). Správnosť takéhoto náhľadu na problematiku nepreskúmateľnosti a jej dôsledkov potvrdzujú aj rozhodnutia ústavného súdu o sťaţnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (pozri napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 184/2010, III. ÚS 184/2011, I. ÚS 264/2011, I. ÚS 141/2011, IV. ÚS 481/2011, III. ÚS 148/2012, IV. ÚS 481/2011, IV. ÚS 208/2012, IV. ÚS 90/2013, III. ÚS 551/2012, III. ÚS 1/2015).
  22. Dovolateľ v dovolaní namietal, ţe v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p. aj tým, ţe mu nebolo doručené vyjadrenie druhého dediča Ing. Ľ. T. k jeho odvolaniu, s ktorým nemal moţnosť sa oboznámiť a na toto reagovať, keďţe odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. 10 3 Cdo 321/2012 Európsky súd pre ľudské práva vydal
  23. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemoţnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel Európsky súd pre ľudské práva k názoru, ţe aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje ţiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana uţ nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná moţnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. V rozsudku sa doslovne uvádza, ţe „poţiadavka, aby účastníci súdneho konania mali moţnosť dozvedieť sa o všetkých predloţených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové konanie, a to napriek skutočnosti, ţe odvolanie nemusí vyvolať ţiadnu novú argumentáciu“. Pokiaľ súd takúto moţnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť, ţe k odvolaniu Ing. J. T. z
  24. novembra 2011 (viď č.l. 389 a nasl. spisu) sa písomne vyjadril druhý dedič Ing. Ľ. T. podaním z
  25. decembra 2011 (č.l. 394 a nasl. spisu), dovolateľ ale nemal moţnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu aj vyjadriť, lebo súd mu toto vyjadrenie druhého dediča nedoručil, preto opodstatnene tvrdí, ţe mu tým bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). So zreteľom na to dospel dovolací súd k záveru, ţe dedičovi Ing. J. T. bola v danom prípade odňatá moţnosť pred súdom konať. Jeho dovolanie je preto nielen prípustné (§ 237 písm. f/ O.s.p.), ale aj opodstatnené (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.).
  26. Pokiaľ sa v dovolaní spochybňuje úplnosť a správnosť skutkových zistení súdov, najvyšší súd uvádza, ţe v súlade s jeho rozhodovacou praxou môţe neúplnosť skutkových zistení súdu niţšieho stupňa viesť k vecne nesprávnemu rozhodnutiu súdu, nemôţe ale zaloţiť prípustnosť dovolania, lebo nie je vadou vymenovanou v § 237 O.s.p. Pokiaľ by bola opodstatnená námietka dovolateľa, ţe súdy rozhodli bez toho, aby zistili všetky rozhodujúce 11 3 Cdo 321/2012 skutkové okolnosti, mohla by sa týkať nanajvýš tzv. inej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), táto tzv. iná procesná vada ale nezakladá prípustnosť dovolania. Taktieţ nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, ţe ho moţno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tieţ R 54/2012 a rozhodnutia najvyššieho súdu napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011 6 Cdo 41/2011 a 7 Cdo 26/2010). Nejde totiţ o vadu konania uvedenú v § 237 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 239 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.
  27. So zreteľom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolateľovi bola z dôvodov uvedených pod bodmi
  28. a
  29. odňatá moţnosť pred súdom konať. Dovolanie je preto nielen prípustné (§ 237 písm. f/ O.s.p.), ale aj opodstatnené (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.). Najvyšší súd z uvedeného dôvodu napadnuté uznesenie odvolacieho súdu ako aj ním potvrdzujúce uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 3 O.s.p.). Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
  30. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  31. júla 2015 JUDr. Daniela S u č a n s k á v.r. predsedníčka senátu 12 3 Cdo 321/2012 Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.