por. na Okresný súd Trnava návrh na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V z
1 písm. a/ Tr. zák. návrh odsúdeného P. W. zamietol. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odsúdený P. W. prostredníctvom svojho obhajcu sťažnosť. Vec bola predložená na rozhodnutie Krajskému súdu v Trnave 25. mája 2015, pričom elektronickou podateľňou bola pridelená do senátu 6To. 5 Ndt 11/2015 2 Predseda senátu 6To JUDr. Pavol Sládok
1 Tr. por. vzniesol námietku zaujatosti a požiadal o vylúčenie z vykonávania úkonov trestného konania, keďže v osobe odsúdeného ide o syna jeho bývalej kolegyne, sudkyne Krajského súdu v Trnave JUDr. Dariny Wolffovej, ktorá je toho času už na dôchodku. Pre rovnaký dôvod vzniesol námietku zaujatosti aj člen senátu 6To sudca JUDr. Marián Jarábek, pričom posledná členka senátu 6To JUDr. Katarína Stanislavská je vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania v danej trestnej veci priamo zo zákona (§ 31 ods. 3 Tr. por.). Z rovnakého dôvodu ako predseda senátu 6To vzniesli námietku zaujatosti aj ďalší sudcovia trestnoprávneho kolégia, a to JUDr. Daniela Šramelová, JUDr. Janka Klčová, JUDr. Vladimír Tencer a JUDr. Ján Mihal. Vec bola následne predložená na vyjadrenie aj sudcom z iných kolégií Krajského súdu v Trnave, pričom 14 z nich vyslovili svoju zaujatosť pre pomer k matke odsúdeného, 9 z nich sa necítili byť zaujatí a jeden sudca (JUDr. Jozef Mačej) sa nevyjadril zákonom predpísaným spôsobom. Z uvedeného dôvodu predseda Krajského súdu v Trnave JUDr. Anton Jaček
1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený. 5 Ndt 11/2015 3
čl. 48 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Ide o významnú ústavnú zásadu, ktorú treba dôsledne zachovávať, to znamená brať ju do úvahy aj pri rozhodovaní o návrhoch na odňatie a prikázanie veci príslušnému súdu
por. Odňatie a prikázanie veci
por. je výnimkou z vyššie uvedenej ústavnej zásady. Dôležité dôvody v zmysle § 23 Tr. por. môžu byť dôvody, ktoré zabezpečujú nestranné a zákonné prerokovanie veci, náležité zistenie skutkového stavu potrebného na rozhodnutie, ako aj uplatnenie všetkých do úvahy prichádzajúcich základných zásad trestného konania. Medzi dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci v zmysle § 23 Tr. por. patrí aj vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu z rozhodovania.
1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi a splnomocnencom, alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní. Dôvody možného vzniku pochybností uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por. sú uvedené taxatívne. Spočívajú v okolnostiach, ktoré charakterizujú pomer úradnej osoby k prejednávanej veci, alebo pomer úradnej osoby k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, prípadne ich splnomocnencom a obhajcom. Nestrannosť je neodmysliteľným atribútom pojmu súd. Nestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti). Možno rozlišovať subjektívny prístup, ktorý sa pokúša zistiť, čo si sudca myslel pro foro interno, a objektívny prístup, pri ktorom sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné záruky, aby sa vylúčili akékoľvek pochybnosti 5 Ndt 11/2015 4 v tomto smere. Aplikujúc tento prístup potom rozlišujeme nestrannosť subjektívnu (konkrétnu) a nestrannosť objektívnu alebo štrukturálnu (abstraktnú). Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, až kým nie je preukázaný opak, pričom spravidla sa posudzuje
správania sa sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje
subjektívneho stanoviska sudcu, ale
objektívnych symptómov. Sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť vystavená oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho štatút či funkcie, ktoré vo veci vykonával. Práve tu sa uplatňuje teória zdania,
ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán, a predovšetkým obvineného. V posudzovanej veci iba sudcovia trestnoprávneho kolégia zo senátov 3To, 5To a 6To Krajského súdu v Trnave vzniesli námietku zaujatosti z dôvodu, že matkou odsúdeného P. W. je ich bývalá kolegyňa, ktorá pred odchodom do dôchodku pracovala tiež na trestnoprávnom kolégiu. I keď zákon v § 31 ods. 1 Tr. por. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva,
ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be done")], nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu
1 Tr. por. predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo. 5 Ndt 11/2015 5 Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní nezávisle a nestranne rozhodovať. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy je povinný vykladať
svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 385/2000 Z. z. v znení zmien a doplnkov a je povinný prejednať a rozhodnúť všetky veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu.
1 Tr. por. ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť sudca alebo prísediaci, o vylúčení rozhodne nadriadený súd v senáte. O vylúčení sudcu odvolacieho súdu alebo dovolacieho súdu rozhodne iný senát tohto súdu. Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však v posudzovanom prípade bude povinný preskúmať iný senát Krajského súdu v Trnave, a to prípadne pozostávajúci aj zo sudcov z iných kolégií. Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie zákonných podmienok na vylúčenie všetkých sudcov krajského súdu a tým zároveň aj splnenie zákonných podmienok na odňatie a prikázanie veci, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 24. júna 2015 JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.