Obsah (6)

§ 21§ 259§ 72§ 145c§ 219§ 250k

Najvyšší súd Slovenskej republiky 1So/25/2010 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr. Eleny Berthotyovej,

nariadenia vlády ČSSR č. 118/1988 Zb. o mimoriadnom poskytovaní starobného dôchodku, § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 107/1999 Z.z., § 259 ods. 1 a § 112 zákona č. 41/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. od 6.2.2004 na sumu 5 432 Sk (180,31 €) mesačne. O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu odporkyni nepriznal. 2 1So/25/2010 Krajský súd tak rozhodol po tom, čo dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne bolo správne a námietky navrhovateľa neodôvodnené. Konštatoval, že odporkyňa navrhovateľovi znížila starobný dôchodok z dôvodu úpravy vymeriavacieho základu na základe úpravy čiastkového základu dane za rok 1994 po kontrole údajov o čiastkových základoch z Daňového úradu v Prievidzi ukončenej 15.3.

1. Na základe tohto vydala pobočka odporkyne v Prievidzi opravné evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia zo dňa 9.7.2003 a 17.2.
2. Proti rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie tvrdiac, že pri odchode do dôchodku neexistoval žiadny nedoplatok voči odporkyni a rozdiel, ktorý vznikol pri kontrole daňového úradu, vyplatil daňovému úradu vo výške 8 040 Sk dňa 15.3.
3. Uviedol, že odporkyni vyplatil dlh 20.8.1999 o 13.30 hod. pri okienku pobočky v Prievidzi, kde mu vyškrtli dlh vo výške 930 Sk. Doklad o zaplatení však nedostal. Dovodil, že nikdy nikto nevyzval na úhradu nedoplatkov, z čoho usudzuje, že mal všetko vyplatené. Na základe uvedeného navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu odvolacích dôvodov, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporkyne odvolací súd zistil, že navrhovateľ bol poberateľom starobného dôchodku

§ 21zákona č.

100/1988 Zb. a nariadenia vlády ČSSR č. 118/1988 Zb. od 20.7.1999, vymeraného z III. pracovnej kategórie, vypočítaného v PMZ za roky 1995, 1989, 1996, 1997 a 1998, pri celkovej dobe zamestnania 44 rokov, z ktorých bolo pre výšku dôchodku rozhodujúcich 40 rokov (v III. pracovnej kategórii). Úpravou čiastkového základu dane za rok 1994 vznikol za obdobie od 1.6.1995 do 31.12.1995 a od 1.1.1996 do 30.6.1996, počas ktorého bol navrhovateľ samostatne zárobkovo činnou osobou, nedoplatok na poistnom. Uvedený nedoplatok navrhovateľ uhradil dňa 2.7.

1. Zmena v čiastkovom základe dane za rok 1994 bola vykonaná v rámci kontroly ukončenej 3 1So/25/2010 15.3.1996, kedy navrhovateľ osobne prevzal na Daňovom úrade v Prievidzi prevzal dodatočný platobný výmer č. 675/21/3092/96, ktorým mu bola dorúbená daň z príjmov fyzických osôb za rok
2. Navrhovateľ však túto zmenu oznámil príslušnej pobočke odporkyne až 30.6.2003, teda nesplnil si povinnosť vyplývajúcu z § 106 zákona č. 100/1988 Zb. Na základe uvedenej zmeny vydala odporkyňa opravné evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia zo dňa 3.7.2003 a 17.2.2009 a na ich podklade bolo znovu zhodnotené obdobie poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby a výška vymeriavacieho základu a

príslušných zákonných ustanovení prepočítaný starobný dôchodok navrhovateľa.

§ 259ods.

1 zákona č. 461/2003 Z.z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred

1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred
2. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne

predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

§ 72ods.

1 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, na činnosť samostatne zárobkovo činných osôb sa prihliadne ako na dobu zamestnania, ak sa zaplatilo poistné za celú dobu trvania zabezpečenia; ak sa poistné za túto dobu nezaplatilo do dňa, od ktorého sa priznáva alebo zvyšuje dôchodok, prihliadne sa na ňu ako na dobu zamestnania až odo dňa zaplatenia poistného.

§ 145czákona č.

100/1988 Zb. v znení zákona č. 308/1995 Z.z. na vznik nároku na dôchodok a jeho výšku sa z doby účasti na dôchodkovom zabezpečení samostatne zárobkovo činnej osoby hodnotí ako zamestnanie len doba účasti na dôchodkovom zabezpečení, za ktorú samostatne zárobkovo činná osoba zaplatila poistné na dôchodkové zabezpečenie

osobitného predpisu (ods. 1). 4 1So/25/2010 Ak samostatne zárobkovo činná osoba nezaplatila za dobu účasti na dôchodkovom zabezpečení samostatne zárobkovo činnej osoby poistné na dôchodkové zabezpečenie do dňa, od ktorého sa priznáva dôchodok, hodnotí sa doba účasti na dôchodkovom zabezpečení, za ktorú nebolo zaplatené poistné na dôchodkové zabezpečenie, ako zamestnanie až odo dňa zaplatenia poistného na dôchodkové zabezpečenie

osobitného predpisu (ods. 2). Odporkyňa aj

názoru odvolacieho súdu postupovala v súlade so zákonom, keď s použitím § 72 ods. 1 vyhlášky č. 149/1998 Zb. a § 145c zákona č. 100/1988 Zb. dobu od 1.5.1990 do 31.12.1995 pre nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi od 20.7.1999 nehodnotila a dôchodok mu od 6.2.2004 po prepočítaní znížila na 5 432 Sk mesačne (vrátane príslušných zvýšení). Navrhovateľ v odvolaní poukazoval predovšetkým na to, že svoje nedoplatky voči poisťovni uhradil. Túto skutočnosť však odporkyňa ani krajský súd nespochybňovali. K zníženiu starobného dôchodku však došlo v dôsledku toho, že na dobu, počas ktorej fyzická osoba vykonávala činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, sa prihliadne ako na dobu zamestnania až odo dňa zaplatenia poistného. Ak teda poistné bolo doplatené neskôr, je logické, že výška dávky musela byť upravená tak, ako to realizovala odporkyňa. Odvolací súd sa preto stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi rozsudku krajského súdu, ktorý po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne dospel k záveru, že rozhodnutie a postup odporkyne pred jeho vydaním boli v súlade so zákonom a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu

§ 219OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 250kods.

1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, pretože v odvolacom konaní nebol úspešný. 5 1So/25/2010 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 7. decembra 2010 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová