o invalidný dôchodok

Najvyšší súd Slovenskej republiky 1So/34/2010 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, v právnej veci navrhovateľky: M., bytom L., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5Sd/18/2009-40 zo dňa 2.12.2009, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5Sd/18/2009-40 zo dňa 2.12.2009 p o t v r d z u j e . Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutie odporkyne č. X. zo dňa 5.11.2007 o priznaní invalidného dôchodku navrhovateľke podľa ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) v sume 8 024 Sk mesačne vrátane príslušných zvýšení ako aj zmenové rozhodnutie zo dňa 24.7.2009 o priznaní invalidného dôchodku v sume 6 579 Sk, vrátane zvýšení a po prepočte na menu euro v sume 300,70 € mesačne. O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu účastníkom konania nepriznal. 2 1So/34/2010 Krajský súd tak rozhodol po tom, čo dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne bolo zákonné a námietky navrhovateľky neodôvodnené. Konštatoval, že navrhovateľka bola uznaná za invalidnú podľa § 29 ods. 3 písm. a/ zákona od 7.3.2005. Predtým bola čiastočne invalidná a od 28.2.2002 pracovala, Od 1.3.2002 do 15.8.2002 bola práceneschopná, od 16.8.2002 do 7.3.2005 evidovaná na príslušnom úrade práce s tým, že podpora v nezamestnanosti jej bola vyplácaná od 16.8.2002 do 15.5.2003. Ďalej uviedol, že podľa navrhovateľky bol sporným rok 2003, kedy jej chýbalo 149 dní a zároveň namietala správnosť označenia tohto roku, keď podľa jej názoru mal byť označený „F“ a nie „T“. Krajský súd sa stotožnil s postupom odporkyne, ktorá v roku 2003 započítala len dobu do 15.5.2003, dokedy poberala navrhovateľka dávku v nezamestnanosti, pretože hoci bola evidovaná aj po tomto dátume, nebolo túto dobu možné započítať pre účely dôchodkového poistenia v zmysle § 9 ods. 1 písm. d/ zákona v spojení s § 169c ods. 1 zákona v znení účinnom od 1.1.2001. Za správny považoval krajský súd aj postup odporkyne, ktorá s poukazom na § 9 ods. 1 písm. e/ zákona započítala na dôchodkové účely dobu od 16.5.2003 do 4.8.2003 ako náhradnú dobu z dôvodu starostlivosti navrhovateľky o dieťa. Dobu od 5.8.2003 do 31.12.2003 nebolo možné započítať, pretože navrhovateľka nebola zúčastnená na dôchodkovom poistení. K námietke navrhovateľky o nesprávnom označení roku 2003 uviedol, že samotné označenie nie je spôsobilé ukrátiť navrhovateľku na jej subjektívnych právach. Proti rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie a žiadala, aby jej bolo umožnené doplatiť chýbajúcich 149 dní poistenia. Uviedla, že v roku 2003 poberala čiastočný invalidný dôchodok a od 16.8.2002 do 25.9.2006 bola evidovaná na úrade práce. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedla, že námietky navrhovateľky nepovažuje za opodstatnené a trvá na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia. Zdôraznila, že možnosť dodatočného doplatenia poistného za dobu, kedy bol občan vedený v evidencii nezamestnaných, zaviedol až zákon č. 461/2003 Z.z., no zákon č. 100/1988 zb. túto možnosť neupravoval a preto dodatočne doplatiť poistné v súlade s § 142 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. je možné najskôr od 1.1.2004. 3 1So/34/2010 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu odvolacích dôvodov, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporkyne odvolací súd zistil, že navrhovateľka poberala čiastočný invalidný dôchodok od 7.6.1999, ktorý jej bol priznaný podľa ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. Nárok na čiastočný invalidný dôchodok bol posúdený v zmysle § 263a zákona č. 461/2003 Z.z. a na základe toho odporkyňa rozhodnutím zo dňa 5.11.2007 priznala navrhovateľke invalidný dôchodok od 7.3.2005 v sume 6 547 Sk mesačne, ktorý spolu s príslušnými zvýšeniami od 1.7.2007 činí 8 024 Sk mesačne. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že z posledných 10 rokov pred vznikom invalidity, pred 7.3.2005, navrhovateľka získala 3 504 dní dôchodkového zabezpečenia, teda 9 rokov a 219 dní doby zamestnania a celková započítaná doba zamestnania bola 39 rokov a 206 dní. Rozhodnutím zo dňa 24.7.2009 odporkyňa zvýšila navrhovateľke invalidný dôchodok s poukazom na § 263a a § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. od 7.3.2005 na 6 579 Sk mesačne a po príslušných zvýšeniach a prepočte na euro od 1.1.2009 na sumu 300,70 € mesačne. Suma invalidného dôchodku bola zvýšená podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. po tom, čo odporkyňa dodatočne zhodnotila obdobie nezamestnanosti navrhovateľky od 16.8.2002 do 15.5.2003. Z podkladov preskúmavaných rozhodnutí je zrejmé, že navrhovateľka bola ako poberateľka čiastočného invalidného dôchodku zamestnaná a od 1.3.2002 do 15.8.2002 bola práceneschopná. Od 16.8.2002 do 7.3.2005 bola evidovaná na príslušnom úrade práce v evidencii nezamestnaných, no podpora v nezamestnanosti jej bola vyplácaná len v období od 16.8.2002 do 15.5.2003. Navrhovateľka je matkou syna Damiána, nar. 5.8.1997. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítavajú sa doňho tieto náhradné doby: 4 1So/34/2010

1. a)doba služby v československých ozbrojených silách, pokiaľ sa táto doba už nehodnotí ako služba vojaka z povolania,
2. b)doba inej vojenskej služby,
3. c)doba odbojovej činnosti včítane väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v čase neslobody, 2)
4. d)doba, po ktorú sa evidovanému nezamestnanému vyplácala podpora v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu, 2a)
5. e)doba, po ktorú sa rodič staral o dieťa do šiestich rokov veku alebo dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté maloleté dieťa, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, ak nebolo umiestnené v zariadení pre takého deti s celoročným alebo týždenným pobytom; dieťaťom sa rozumie dieťa vlastné (osvojené) a dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu,
6. f)doba, po ktorú mal občan nárok na nemocenské, peňažnú pomoc v materstve a podporu pri ošetrovaní člena rodiny, doba, po ktorú sa mužovi z dôvodu starostlivosti o dieťa poskytoval príspevok alebo peňažná pomoc, a doba ošetrovania (starostlivosti) člena rodiny po uplynutí obdobia, po ktoré občan poberal podporu pri ošetrovaní člena rodiny, pokiaľ v tomto čase zamestnanie trvalo,
7. g)doba odborného školenia,
8. h)doba poberania invalidného dôchodku alebo dávky, ktorá sa od 1. januára 1957 považuje za invalidný dôchodok, 3)
9. i)doba prípravy na pracovné uplatnenie za podmienok ustanovených vykonávacím predpisom,
10. j)doba poberania čiastočného invalidného dôchodku, po ktorú sa vyplácal príspevok pred umiestnením do zamestnania, a to najskôr od 1. januára 1957,
11. k)doba, po ktorú sa občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý nebol požívateľom čiastočného invalidného dôchodku, vyplácal príspevok pred umiestnením do zamestnania, a to najskôr od 1. októbra 1988. Odporkyňa aj podľa názoru odvolacieho súdu postupovala v súlade so zákonom, keď za rok 2003 zohľadnila navrhovateľke dobu do 15.5.2003, kedy bola evidovaná nezamestnaná a zároveň aj poberala podporu v nezamestnanosti a dobu od 16.5.2003 do 4.8.2003, kedy sa starala o svojho maloletého syna dokiaľ nedovŕšil šiesty rok veku. Ako správne uviedol krajský súd, s poukazom na § 9 ods. 1 písm. d/ zákona č. 100/1988 Zb. a § 169c ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení 5 1So/34/2010 účinnom od 1.1.2001 možno pre dôchodkové účely zohľadniť len dobu, po ktorú bola nezamestnanému vyplácaná podpora v nezamestnanosti a podľa § 9 ods. 1 písm. e/ zákona č. 100/1988 Zb. sa pre dôchodkové účely započíta aj náhradná doba, ktorou je aj doba starostlivosti o dieťa do veku 6 rokov. Odvolací súd dodáva, že doba poberania čiastočného invalidného dôchodku sa môže ako náhradná doba započítať podľa § 9 ods. 1 písm. j/ zákona č. 100/1988 Zb. len vtedy, ak sa jeho poberateľovi zároveň aj vyplácal príspevok pred umiestnením do zamestnania. Navrhovateľka v odvolaní tieto skutočnosti ani nespochybňovala. Jediným jej odvolacím dôvodom bola vlastne jej žiadosť o možnosť doplatenia chýbajúcich 149 dní za rok 2003. Dávka bola navrhovateľke priznaná podľa ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. Tento predpis neumožňuje dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové zabezpečenie tak, ako to počnúc 1.1.2004 v ustanovení § 142 ods. 3 umožňuje zákon č. 461/2003 Z.z. Navrhovateľka neuviedla v odvolaní žiadne iné skutočnosti, ktoré by spochybňovali rozhodnutie a postup odporkyne a krajského súdu. Odvolací súd sa preto stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi rozsudku krajského súdu, ktorý po preskúmaní napadnutých rozhodnutí odporkyne postupom podľa § 250l a nasl. OSP dospel k záveru, že rozhodnutia a postup odporkyne pred jeho vydaním boli v súlade so zákonom a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľke nepriznal, pretože v odvolacom konaní nebola úspešná. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 7. decembra 2010 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová