1 písm. a/ O. s. p. Krajský súd v Bratislave na odvolanie otca maloletého dieťaťa rozsudkom z 9. septembra 2009 sp. zn. 20 CoP 68/2009 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa a jeho právnym záverom o nedôvodnosti návrhu na zníženie určeného výživného . Konštatoval, že je dôvodná námietka otca týkajúca sa absencie poučenia o možnosti vzniesť námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni. Táto má ale za následok, že u neho počas celého konania existovala možnosť vzniesť námietku zaujatosti , ktoré vznesenie nebolo časovo obmedzené v zmysle ustanovenia § 15a O. s. p. Právo vzniesť námietku zaujatosti uplatnil v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa. Je v nej ale uvedené, že mu ( ako aj právnemu zástupcovi ) nebola daná možnosť sa vyjadriť o svojej zaujatosti voči zákonnej sudkyni a ak by tak urobil, vylúčil by ju z pojednávania vo veci . Teda nespĺňa náležitosti námietky, nakoľko dôvodom pre vylúčenie zákonného sudcu môže byť iba zákonom kvalifikovaná zaujatosť sudcu ( § 14 O. s. p. ) ,preto na ňu neprihliadol. Ani námietku,
ktorej došlo k porušeniu jeho práv postupom súdu prvého stupňa , ktorý pojednával bez prítomnosti právneho zástupcu, nepovažoval za dôvodnú. O termíne pojednávania vedel a svoju neprítomnosť pred ním, ani dodatočne, kvalifikovaným spôsobom neospravedlnil. O trovách odvolacieho konania rozhodol
1 O. s. p. v spojení s § 146 ods.1 písm. a/ O. s. p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie otec maloletého dieťaťa. Navrhol ,aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že prvostupňový súd mu odňal možnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) tým, že napriek ospravedlneniu právneho zástupcu z neúčasti na pojednávaní z dôvodu závažnej prekážky , astmatickému záchvatu, pojednával v jeho neprítomnosti, tým mu zabránil vyjadriť sa ku 2 Cdo 62/2010 3 všetkým vykonávaným dôkazom .Postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým , že nenariadil pojednávanie, na ktorom sa mohol osobne zúčastniť a tým, že výrok jeho rozsudku , ktorým odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje je nepreskúmateľný. Ako ďalší dovolací dôvod uviedol nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu, že nie je možné prinútiť niekoho pracovať a pokiaľ sa v rozsudkoch súdov nižších stupňov uvádza pojem otec dieťaťa, tak ešte nie isté, či je skutočne otcom dieťaťa, keďže bol podaný návrh na určenie otcovstva. Matka maloletého sa k dovolaniu nevyjadrila a kolízny opatrovník považoval odvolaním napadnuté rozhodnutie za vecne správne. Uviedol, že otec na dieťa výživné neplatí, matka je poberateľkou náhradného výživného. Určená výška výživného je primeraná zárobkovým pomerom otca a nárokom ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa , ktoré si vyžaduje celodennú starostlivosť matky . Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( § 236 a nasl. O. s p. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
ustanovenia § 236 ods. 1 dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu , pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom vo veci upravenej zákonom o rodine ( vo veci zníženia výživného na maloleté dieťa ).
4 O. s. p. dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, priznaní 2 Cdo 62/2010 4 rodičovských práv a povinností maloletého dieťaťa, o určení rodičovstva , o zapretí otcovstva alebo o osvojení.
citovaného ustanovenia teda v danej veci dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné, pretože ním bolo rozhodnuté vo veci upravenej zákonom o rodine. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. ( či už to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania
p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu ( rozsudku či uzneseniu ) , ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ O. s. p. ( ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom ). Existenciu vád uvedených v § 237 písm. a/ až e/ , g/ O. s. p. dovolateľ nenamietal a neboli zistené ani dovolacím súdom. Dovolateľ namietal odňatie mu možnosti konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) postupom prvostupňového súdu tým, že napriek ospravedlneniu neúčasti na pojednávaní právneho zástupcu z dôvodu závažnej prekážky ( astmatický záchvat ) pojednávanie neodročil , tým mu znemožnil vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom. Odvolací súd zase prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu právnou úpravou za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. 2 Cdo 62/2010 5
2 O. s. p. súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie , môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka , prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa nariadil v danej veci pojednávanie na
1 O. s. p. v znení účinnom od 15. októbra 2008 na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol
bez nariadenia pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem, V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom od 15, októbra 2008 ).
1 O. s. p. na konanie začaté pred
1 O. s. p. ( krajský súd nepovažoval za potrebné dokazovanie dopĺňať ani zopakovať , súd prvého stupňa nerozhodol
p. bez nariadenia pojednávania a nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem ) , odvolací súd v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. rozhodol o odvolaní otca maloletého dieťaťa bez 2 Cdo 62/2010 7 nariadenia pojednávania . Postupom odvolacieho súdu , plne rešpektujúcim platnú úpravu Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 15. októbra 2008 , sa otcovi maloletého dieťaťa neodňala možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Otec maloletého dieťaťa namietal tiež nesprávne právne posúdenie veci a inú vadu konania , ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci spočívajúcu v neurčitosti a nepreskúmateľnosti rozsudku odvolacieho súdu vo výroku vo veci samej . Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav . O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis , nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá ( nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 pís. f/ O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia ). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené, mali by za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku a nezakladali by prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 237 O. s p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne) použil správny právny predpis a či ho (ne ) správne interpretoval alebo či zo skutkových záverov vyvodil (ne ) správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné , ale v preskúmavanej veci o taký prípad nešlo. Pokiaľ ide o nepreskúmateľnosť rozhodnutia táto je konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považovaná za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., ktorá je relevantným dovolacím dôvodom ( ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ) , sama osebe však nezakladá prípustnosť dovolania ( a to ani
p. ). Keďže ustanovenia § 237 O. s. p., § 238 ods. 1 až 4 O. s. p. dovolanie otca maloletého dieťaťa proti rozsudku krajského súdu nepripúšťajú, bolo potrebné tento opravný prostriedok
5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietnuť . Vzhľadom 2 Cdo 62/2010 8 na to Najvyšší súd Slovenskej republiky riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol
5 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. októbra 2010 JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť: Hrčková Marta
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.