Najvyšší súd 2 Cdo 69/2010 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. P. K., bývajúceho B., zastúpeného L., so sídlom v B., proti ţalovaným 1/ I. K. ml.., bývajúcemu v B., 2/ I. K.., bývajúcemu v B. 3/ I. K. bývajúcej v B., zastúpeným JUDr. J. R., advokátom v B., 4/ I. O. bývajúcemu v K., 5/ Ing. O. B., bývajúcej v B., zastúpeným JUDr. R.R., advokátom V.V.B. , 6/ A. K, bývajúcemu v B., zastúpenému Mgr. R. A., advokátom v B. o neúčinnosť právnych úkonov, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 7 C 41/2008, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej. Bystrici z
- apríla 2009 sp. zn. 17 Co 62/2009, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţalovaným 1/ aţ 6/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z
- novembra 2008 č. k. 7 C 41/2008 – 142 zamietol ţalobu v časti, ktorou sa ţalobca domáhal určenia, ţe: kúpna zmluva z 8 .
- 2005, ktorou ţalovaný 1/ nadobudol od odporcu 4/ do výlučného vlastníctva nedokončenú stavbu rodinného domu na KN par. č. X.X. zast. plocha vo výmere 395 m2, KN par. č. X.X. záhrada vo výmere 770 m2 a KN par. č.... záhrada vo výmere 835 m2, vedených na LV č X, k.ú. B. je voči ţalobcovi právne neúčinná kúpna zmluva zo
- 2005, ktorou ţalovaný 1/ nadobudol od ţalovanej 5 , spoluvlastnícky podiel ½ nehnuteľnosti a to pozemku KN-E par. č. X trvalé trávnaté porasty vo výmere 8075 m2 a KN-E par. č. X. trvalé trávnaté porasty vo výmere 1422 m2, vedených na LV č. X. je voči navrhovateľovi právne neúčinná 2 Cdo69/2010 2 kúpna zmluva zo dňa
- 2006, ktorou ţalovaný 1/ nadobudol od ţalovaného 6/ spoluvlastnícky podiel ½ nehnuteľnosti a to pozemku KN-E par. č. X trvalé trávnaté porasty vo výmere 7602 m2, ktorý je zapísaný na LV č. X., k.ú. D., je voči ţalobcovi právne neúčinná a vo zvyšku ţalobu ( ktorou sa ţalobca domáhal určenia, ţe právne úkony, ktorými ţalovaný 1/ nadobudol od ţalovaných 2/, 3/ finančné prostriedky v najmenej sume 4 445 400 Sk ( 147 560 € ) sú voči ţalobcovi právne neúčinné ) vylúčil na samostatné konanie. Vyslovil, ţe o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia. Uviedol, ţe uvedené právne úkony ( kúpne zmluvy ) nie sú právnymi úkonmi dlţníkov ţalobcu. V konaní bolo preukázané, ţe dlţníkmi ţalobcu sú ţalovaní 2/, 3/. Pasívne legitimovaným v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu je v zmysle § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len O. z. ) ten, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlţníka prospech a ţalovaní 4/, 5/, a 6/ predmetné kúpne zmluvy, ktorých určenia neúčinnosti sa ţalobca domáhal, neuzavreli. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z
- apríla 2009 sp. zn. 17 Co 62/2009 na odvolanie ţalobcu rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V plnom rozsahu sa stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Uviedol, ţe procesný postup prvostupňového súdu v konaní nevykazuje také vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 212 ods. 3 O.s.p.. Vo veci samej rozhodol správne, keď ţalobu o neúčinnosť právnych úkonov podľa § 42a ods. 1 O.z. zamietol, pretoţe neboli naplnené podmienky, za ktorých sa môţe veriteľ domáhať určenia, ţe dlţníkove právne úkony podľa § 42a ods. 2, 5 O.z. sú voči nemu právne neúčinné. Odporovateľnosť v zmysle § 42a O.z. prichádza do úvahy len proti úkonom dlţníka veriteľa a v preskúmavanej veci dlţníkom veriteľa boli ţalovaní 2/, a 3/ , ktorí neboli účastníkmi predmetných kúpnych zmlúv. Proti tomuto rozsudku krajského súdu ( ako aj okresného súdu ) podal dovolanie ţalobca. Namietal ţe prvostupňový súd mu odňal moţnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) tým, ţe nepripustil zmenu ţalobného petitu a nerozhodol o opakovanej zmene ţalobného petitu navrhnutej na záver pojednávania dňa
- 2008 , preto nebol vyčerpaný celý predmet konania. Odvolací súd mu odňal moţnosť konať pred súdom tým, ţe odôvodnenie jeho rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, spočívajúce na nesprávnom právnom posúdení veci, je nepreskúmateľné. 2 Cdo69/2010 3 Ţalovaný 6/ vo vyjadrení k dovolaniu trval na tom, ţe nie je pasívne legitimovaný a ani predmetné súdne konanie nemá také vady, ktoré by spôsobili nesprávne rozhodnutie vo veci a bolo by pre ne potrebné napadnutý rozsudok zrušiť. Ţalovaní 1/, 2/, 3/, 4/, 5/ sa k dovolaniu nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 3 O. s. p. ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním ( § 236 a nasl. O. s. p. ). Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( § 236 ods. 1O. s. p. ). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.. V zmysle § 238 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku , v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci Podľa § 238 ods. 3 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4 . Dovolaním ţalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný právny názor, od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad týkajúci sa neplatnosti zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4 . Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie nie je podľa § 238 O. s. p. prípustné. 2 Cdo69/2010 4 So zreteľom na zákonnú povinnosť ( § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. ) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom vadou uvedenou v § 237 O. s. p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadou v zmysle § 237 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu ( rozsudku či uzneseniu ) ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia nie je predmet konania významný. A ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O. s. p. moţno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O. s. p. neprípustné. Existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p. ţalobca netvrdil a nezistil ich ani dovolací súd. So zreteľom na ţalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zaoberal jeho námietkou, ţe v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred ním ( § 237 písm. f/ O. s. p. ). Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Za odňatie moţnosti konať pred súdom povaţoval ţalobca nesprávny procesný postup súdu prvého stupňa spočívajúci v tom, ţe nepripustil zmenu ţalobného petitu a nerozhodol o opakovanom návrhu na zmenu ţalobného petitu , ako aj to, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu nie je preskúmateľné. 2 Cdo69/2010 5 Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca sa zmenou ţalobného petitu domáhal, aby súd rozhodol ( v prípade právneho posúdenia veci ) tak, ţe určí, ţe ním označené právne úkony sú neúčinné, alebo, ţe rozhodne tak, ţe tieto právne úkony sú neplatné. Súd prvého stupňa zmenu ţalobného petitu nepripustil z dôvodu , ţe nezodpovedá eventuálnemu petitu. Eventuálnym petitom môţe totiţ ţalobca ţiadať , aby bol ţalovaný zaviazaný na určité plnenie a pre prípad , ţe nastane určitá situácia, aby poskytol iné plnenie. Eventuálny petit je teda taký, keď ţalobca poţaduje uloţenie určitej povinnosti resp. prisúdenie určitého plnenia ( primárny petit ) s tým, ţe pre prípad , ak tento prvý (primárny petit ) bude zamietnutý, ( napr. pre nemoţnosť plnenia ) súčasne poţaduje , aby bolo rozhodnuté o druhom ( eventuálnom ) petite. Príkladom eventuálneho petitu je , ak sa ţalobca domáha aby bolo ţalovanému uloţené vydanie určitej veci a pre prípad jej neexistencie u ţalovaného, aby zaplatil jej peňaţný ekvivalent. Vzťah medzi primárnym a eventuálnym petitom spočíva v tom, ţe súd nemôţe vyhovieť obom ţalobným petitom a nemá ani moţnosť voľby medzi nimi, pretoţe o eventuálnom petite rozhoduje aţ vtedy, ak primárny petit neprichádza do úvahy. Občiansky súdny poriadok, ktorý vyţaduje , aby ţalobcov návrh bol vyjadrený úplne, presne a určito, zohľadňuje súčasne , ţe pri podaní ţaloby t. j. na začiatku procesu poznávania a posudzovania skutkových a právnych okolností rozhodujúcich pre tú – ktorú vec nemusí byť ešte známy ich celkový rozsah a dopad na prejednávanú vec , práve preto pripúšťa procesnú moţnosť, aby ţalobca za konania zo súhlasom súdu zmenil ţalobu( § 95 ods. 1 O. s. p.) Kedykoľvek v priebehu konania musí byť totiţ jasné, o čom sa koná. To, čo je predmetom konania však v ţiadnom prípade nemôţu určiť aţ výsledky dokazovania. V rozpore s poţiadavkou presnosti a určitosti ţalobného petitu nie ani eventuálny petit, za ktorý nemoţno povaţovať zmenený petit navrhnutý ţalobcom. Z uvedeného vyplýva, ţe ustanovenie § 95 ods. O. s. p. dáva moţnosť ţalobcovi zmeniť ţalobu ( len ) so súhlasom súdu pričom úvaha súdu o pripustení, či nepripustení zmeny ţaloby je výsledkom jeho vnútorného presvedčenia a jeho myšlienkového postupu ,preto táto úvaha patrí len súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny ţaloby. Ani dovolací súd, posudzujúci prípustnosť dovolania z hľadiska moţnosti výskytu procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. , nemôţe prehodnocovať správnosť tejto úvahy súdu, ( viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 94/2007 ). K námietke ţalobcu, , ţe súd prvého stupňa nerozhodol o opakovanej zmene ţalobného petitu treba uviesť, ţe ak uţ raz súd zmenu ţaloby nepripustil, ţalobca môţe tú 2 Cdo69/2010 6 istú zmenu ţaloby uplatniť opätovne len vtedy, ak sa zmenili okolnosti, za ktorých súd o zmene ţaloby pôvodne rozhodol a keďţe súd v danej veci o rovnakom návrhu na zmenu ţalobného petitu ţalobcu rozhodol ( nepripustil ju ) na tom istom pojednávaní ( bez zmeny skutkovej a právnej situácie ) tým, ţe nerozhodol opätovne neodňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom. Ţalobca v odvolaní namieta, ţe mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom aj tým, ţe mu súd odňal právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a pokiaľ tvrdí nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu a vyporiadania sa s jeho námietkami, dovolací súd uvádza, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov, avšak s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, ÚS 352/06, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08, II. ÚS 220/08). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne a jasne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, ktorá norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O. s. p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Vychádzajúc z uvedeného a poukazujúc na konkrétnu obsahovú, vecnú a právnu stránku dotknutých súdnych rozhodnutí, dovolací súd dospel k záveru, ţe právo ţalobcu na riadne odôvodnenie porušené nebolo. Odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu obsahuje zhrnutie odvolacích námietok ţalobcu a odvolací súd konštatuje, ţe súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci, vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil, na jeho odôvodnenie poukazuje a v celom rozsahu sa s ním stotoţňuje. 2 Cdo69/2010 7 Podrobnosť skutkových zistení a právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa je pritom zjavná. V prípade, ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáţe na dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáţe na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, pretoţe rozhodnutie odvolacieho súdu zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým tak tvorí jeden celok. Podľa názoru dovolacieho súdu takéto odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu (aj v nadväznosti na ním potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa) v potrebnej miere vysvetľuje, čo povaţoval odvolací súd za rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti nároku uplatneného ţalobcom proti ţalovaným. Pritom rozsudok súdu prvého stupňa bol vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnený (aj čo do právneho posúdenia veci). Uviedol, ktoré skutkové zistenia povaţoval za relevantné a ako ich mal preukázané (z akých dôkazov vychádzal), aké právne normy aplikoval a z akých dôvodov neprihliadol na skutkové a právne) argumenty ţalobcu pri svojom závere o opodstatnenosti jeho nároku. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky povaţovaná za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., teda nie vady konania v zmysle § 237 O.s.p. (R 111/1998). Takáto procesná vada je síce relevantným dovolacím dôvodom (ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), sama osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá. Vychádzajúc z uvedeného moţno uzavrieť, ţe v danej veci dovolanie ţalobcu nesmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, keďţe nie je podané proti ţiadnemu z rozhodnutí uvedených v § 238 ods. 1 aţ 3 O. s. p., v dovolacom konaní nevyšli najavo procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p. a nepreukázala sa ţalobcom tvrdená existencia procesnej vady v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalobcu podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia. V dovolacom konaní úspešným ţalovaným nepriznal dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý vo veci úspech nemali, nakoľko ţalovaným 1/ aţ 5/ v dovolacom konaní ţiadne trovy nevznikli a ţalovaný 6/ si trovy neuplatnil (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). 2 Cdo69/2010 8 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- októbra 2010 JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť: Hrčková Marta