2 písm. a/ zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „O. s. p.“), ktorým rozhodnutím ţalovaný
5 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zákon o správe daní a poplatkov“) potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu – Daňového úradu Vranov nad Topľou č. 744/230/1752-38685/08/Kasa zo dňa 03.10.2008, ktorým
14 8Sžf/5/2010 2 zákona o správe daní a poplatkov nepriznal ţalobcovi nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2007 v sume 57 387,24 € a určil vlastnú daňovú povinnosť vo výške 599,15 €. Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukazujúc na Šiestu smernicu Rady o DPH, rozsudok Európskeho súdneho dvora vo C – 409/04 T. plc. a i., uviedol, ţe daňové úrady nepostupovali v súlade so zásadami daňového konania upravenými v § 2 ods. 1 aţ 3 zákona o správe daní a poplatkov a rozhodnutie ţalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z daňového konania nevyplynulo, ţe dôkazy predloţené ţalobcom boli nepravdivé, a teda ţe tovar nebol vyvezený do Českej republiky. Aj keď odberateľ je nezvestný a je na neho vydaný príkaz na zatknutie, v čase dodania tovaru toto dodanie spĺňalo všetky podmienky pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zákon o DPH“). Ďalej krajský súd uviedol, ţe ţalobca ako dodávateľ preukázal dostatočným spôsobom, ţe tovar bol prepravený do iného členského štátu a ţe fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Ţalobca nemohol niesť zodpovednosť za konanie jeho obchodného partnera, ktorý sa mu pred uzavretím obchodného prípadu riadne preukázal ţivnostenským listom, občianskym preukazom a registráciou platcu dane z pridanej hodnoty. V čase rozhodovania správneho orgánu nebol preukázaný daňový podvod ako taký, ani účasť ţalobcu na tomto podvode. Krajský súd povaţoval za nedostatočne odôvodnený záver ţalovaného, ţe daňový subjekt nepreukázal dostatočným spôsobom oslobodenie pri intrakomunitárnom dodaní tovaru. Ţalovaný ako aj prvostupňový správny orgán nedostatočne posúdili, či boli splnené podmienky pre oslobodenie dodávok tovaru aj
čl. 28c písm. a/ prvý odsek Šiestej smernice o DPH, zmenenej a doplnenej smernicou 2000/65 v súlade s výkladom k tomuto článku
rozsudku vo veci C – 409/04 T. plc. a i. Ţalovaný, aj keď na vec aplikoval a posudzoval ju
citovaných rozsudkov, vydal napadnuté rozhodnutie a prijal nesprávny právny záver, preto jeho ďalšou úlohou v konaní bude prehodnotiť vykonané dokazovanie. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov konania, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia (odmeny za dva úkony právnej pomoci vrátane reţijného paušálu), spolu vo výške 186,80 €, splatnú na účet právneho zástupcu ţalobcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dňa 07.01.2010 odvolanie ţalovaný, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 8Sžf/5/2010 3 V odvolaní uviedol, ţe dôvodom, prečo krajský súd dospel k záveru vyslovenému v napádanom rozsudku sú, ţe sa plne stotoţnil s námietkami ţalobcu uvedenými v ţalobe. Všetky námietky totiţ smerovali iba na obhajobu deklarovania dodania tovaru ţalobcom tým, ţe preukazuje prepravenie tovaru do iného členského štátu a jeho fyzické opustenie územia dodania. Skutočné dodanie tovaru odberateľovi však ţalobca nepreukázal a všetky doklady získané daňovými orgánmi svedčia o neuskutočnení tohto dodania alebo nadobudnutia tovaru. Ţalovaný poukázal na ust. § 43 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH v nadväznosti na ust. § 2 ods. 6 zákon o správe daní a poplatkov, t. j. posudzovanie právneho úkonu
jeho skutočného obsahu, nie iba deklarovaného a v nadväznosti na prvý predpoklad pre splnenie podmienok na oslobodenie od DPH
výkladu ESD uvedeného v rozsudku C – 409/04 T., t. j. ţe k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa, čo v tomto prípade bolo pomyslenou medzou, ktorá viedla daňové orgány a krajský súd k odlišnému právnemu záveru. Ţalovaný uviedol, ţe rozsudky ESD boli vyuţité ako samozrejmý prameň práva z dôvodu, ţe priamo a aj nepriamo objasňujú a vykladajú rozhodujúce inštitúty zo zákona o DPH – dodanie tovaru, ktorý je odoslaný. V daňovom konaní ţalobca preukazoval iba to, ţe tovar bol prepravený do iného členského štátu a ţe fyzicky opustil územie členského štátu dodania, pričom táto podmienka je
ţalovaného aţ druhým predpokladom na splnenie podmienok oslobodenia. Ţalovaný, s poukazom na rozsudok ESD vo veci C – 409/04 T. ohľadne podmienok oslobodenia, namietal záver krajského súdu, ţe daňové orgány nedostatočne posúdili splnenie podmienok pre oslobodenie dodávok tovaru, a ţe v rozpore so závermi z rozsudkov ESD vydali napadnuté rozhodnutie, a tým prijali nesprávny právny záver. Zistené skutkové okolnosti daňové orgány vyhodnotili v daňovoprávnej rovine v súlade s citovanými ustanoveniami právnych predpisov, ako aj so záverom vysloveným vo výroku 1 v rozsudku ESD vo veci C – 409/04 T.. Záverom ţalovaný uviedol, ţe nezanedbateľnou skutočnosťou ostáva aj posúdenie princípu neutrality dane, ktorý by pri akceptovaní právneho názoru krajského súdu nebol dodrţaný. Tento princíp predpokladá, ţe akémukoľvek zdaneniu nadobudnutia tovaru v členskom štáte určenia alebo prepravy tovaru zodpovedá oslobodenie predmetnej dodávky v členskom štáte odoslania alebo prepravy tovaru, teda kde niet zdanenia nadobudnutia tovaru v členskom štáte určenia, tam niet oslobodenia od dane v členskom štáte odoslania. Ţalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 8Sžf/5/2010 4 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O. s. p., s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 09.12.2010 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/225/4532/2009/990770-r zo dňa 27.01.2009, ktorým
5 zákona o správe daní a poplatkov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Vranov nad Topľou č. 744/230/1752-38685/08/Kasa zo dňa 03.10.2008, ktorým
14 zákona správe daní a poplatkov nepriznal nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2007 v sume 57 387,24 € a určil ţalobcovi vlastnú daňovú povinnosť vo výške 599,15 €. V odôvodnení rozhodnutia ţalovaný uviedol, ţe v súlade s § 16 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov poţiadal o preverenie predloţených faktúr, čo je skutočným obsahom deklarovaného právneho vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom, najmä či vzťah skutočne nastal, a či zúčastnenými stranami boli vysporiadané daňové povinnosti, pretoţe iba samotné predloţenie faktúry a prepravných dokladov ešte nezaručuje, ţe k zdaniteľnému obchodu došlo. Z odpovede na doţiadanie vyplynulo, ţe miestne príslušný správca dane sa s daňovým objektom nemohol skontaktovať, pretoţe konateľ spoločnosti F. G. je
oznámenia polície nastrčená osoba – bezdomovec, po ktorom je vyhlásené celoštátne pátranie. Spoločnosť H. P., S. nemá ţiadnych zamestnancov a daňové priznanie za rok 2007 nebolo podané ani po výzve, registrácia dane z pridanej hodnoty bola zrušená ku dňu 23.10.2007. Ďalej ţalovaný uviedol, ţe pri intrakomunitárnom dodaní tovaru a uplatňovaní oslobodenia od dane nesie zodpovednosť za bezchybné uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodávateľ. Je predovšetkým na ňom, aby pre prípadnú kontrolu opodstatnenosti uplatneného oslobodenia od dane urobil primerané opatrenia, a zároveň, aby odstránil prípadné podozrenie, ţe sa dodanie tovaru neuskutočnilo. Správca dane na základe medzinárodnej výmeny informácií zabezpečil dôkaz oficiálnej inštitúcie o tom, ţe doţiadaný daňový subjekt neplní daňové povinnosti a konateľ spoločnosti je nezvestný. Námietka daňového subjektu, ţe 8Sžf/5/2010 5 preloţil kópiu faktúry, prepravný doklad a písomné potvrdenie prijatia tovaru odberateľa toto tvrdenie nevyvracia. Ţalovaný uviedol, ţe na zamedzenie rozdielneho výkladu ustanovení dane z pridanej hodnoty kaţdého členského štátu Európskej únie slúţia rozsudky ESD, pričom poukázal najmä na rozsudky vo veci C-409/04 T. a C-184/05 T.,
ktorých boj proti daňovým podvodom odôvodňuje v niektorých prípadoch vysoké nároky na povinnosti dodávateľa. Pri primeranosti povinností je rozhodujúce, či sa daňový subjekt podieľa na daňovom podvode, od dodávateľa môţu byť poţadované všetky únosné opatrenia, ktorými sám zabezpečí, ţe sa nedopustí daňového podvodu. Preto pri zdaňovaní dodávateľa je okrem iného rozhodujúce, či urobil všetky dostupné a primerané opatrenia. Potvrdenie o nadobudnutí od dodávateľa nie je dôkazom o intrakomunitárnom dodaní. Z rozsudku ESD vo veci C-196/04 C. S. vyplýva, ţe
čl. 43 Európskej zmluvy má kaţdá právnická osoba slobodu v rámci EÚ umiestniť sídlo podnikania. Sloboda umiestnenia sídla podniku predpokladá, ţe sa podnik trvalo a stabilne začlení do národného hospodárstva v členskom štáte. To znamená, ţe ide o skutočné vykonávanie ekonomickej činnosti prostredníctvom stálej prevádzkarne v tomto štáte a neurčitý čas. Predpokladom je preto skutočné usadenie a vykonávanie ekonomickej činnosti v tomto štáte. Ďalej ţalovaný v odôvodnení poukázal aj na rozsudok ESD vo veci C-73/06 P.,
ktorého ak vyplynie zo ţiadosti zaslanej v rámci medzinárodnej administratívnej spolupráce, ţe adresa uvedená v osvedčení o dani pre zdaniteľnú osobu nezodpovedá sídlu ekonomickej činnosti, je daňové správa oprávnená povaţovať podnik za fiktívny a vyvodiť z toho náleţité daňové dôsledky. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O. s. p.). Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona o správe daní a poplatkov zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného 8Sžf/5/2010 6 hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3),
ktorej správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7),
ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (§ 2 ods. 6). Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
1 zákona o správe daní a poplatkov, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
2 zákona o správe daní a poplatkov, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
4 zákona o správe daní a poplatkov, ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
8 zákona o správe daní a poplatkov, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom 8Sžf/5/2010 7 dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
5 zákona o DPH, platiteľ je povinný preukázať, ţe sú splnené podmienky oslobodenia od dane
odsekov 1 aţ 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a
odsekov 1 aţ 4, a zároveň dodanie tovaru. Poţiadavky pre oslobodenie dodávky tovaru v rámci spoločenstva (z členského štátu predávajúceho do členského štátu nadobúdateľa) vyplývajú zo Šiestej smernice Rady 77/388/EHS z 17.05.1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (ďalej v texte rozsudku len „Šiesta smernica“).
článku 28c A písm. a/ prvý odsek Šiestej smernice bez toho, aby boli dotknuté iné ustanovenia spoločenstva a za podmienok, ktoré samy stanovia na tento účel pre zabezpečenie správnej a jednoduchej aplikácie výnimiek, uvedených ďalej v texte ako aj na zabránenie akémukoľvek úniku, vyhýbaniu sa či zneuţitiu, členské štáty oslobodia: 8Sžf/5/2010 8 a) dodávky tovaru, ako sú definované v článku 5 a 28a
judikatúry ESD), preto nepochybil ţalovaný ani správny orgán prvého stupňa, keď dodanie tovaru posúdil ako zdaniteľný obchod v zmysle § 8 zákona o DPH. 8Sžf/5/2010 10 Z uvedených dôvodov krajský súd, aj keď na vec pouţil správny právny predpis, vyloţil ho nesprávnym spôsobom, pokiaľ ide o skúmanie podmienok pre oslobodenie dodávky tovaru v rámci Spoločenstva a splnenie dôkaznej povinnosti ţalobcu v daňovom konaní, ohľadne ich preukázania. Najvyšší súd Slovenskej republiky, s poukazom na vyššie uvedené, zmenil rozsudok krajského súdu postupom
ustanovenia § 220 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej a § 250ja ods. 3 vety tretej O. s. p. a ţalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p., keď ţalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov konania nepriznal a ţalovanému v takomto konaní nárok na náhradu trov neprináleţí. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. V Bratislave 09. decembra 2010 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.