Najvyšší súd 2 Cdo 329/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu MVDr. R. Š., bývajúceho v D., zastúpeného JUDr. T. P., advokátom v B., proti

názoru krajského súdu z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, ţe ţalobca v komplexe úprav povinnosti ako predpoklad vzniku nároku na výplatu odmeny (provízie) nesplnil, pretoţe len samotné „dovedenie“ klienta nemoţno povaţovať za sprostredkovanie poistenia v zmysle uzavretej dohody. Pokiaľ súd prvého stupňa svoj právny záver o dôvodnosti vzniku nároku vyvodil len od tej skutočnosti, ţe doviedol klienta, čo povaţoval za sprostredkovanie, jeho záver nie je správny o to viac, ţe nárok na vyplatenie odmeny (provízie) mu nemohol vzniknúť, pretoţe v danej veci v osobe K. nešlo o subjekt, s ktorým by bol ţalobca oprávnený vykonávať predmet dohody. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal s poukazom na ustanovenie § 238 ods. 1 O.s.p. dovolanie ţalobca, ktorý ho navrhol zmeniť, t.j. vyhovieť ţalobe v plnom rozsahu a priznať ţalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v prípade, ak nesprávnosť napadnutého rozhodnutia spočíva len v nesprávnom právnom posúdení správne zisteného skutkového stavu. Ak by dovolací súd dospel k záveru, ţe nesprávne právne posúdenie súviselo s nedostatočne zisteným skutkovým stavom, ţalobca navrhol zrušenie napadnutého rozhodnutia. Uviedol, ţe samotné odôvodnenie rozsudku krajského súdu nie je správne a preskúmateľné. Rozhodnutie odôvodnil iba jednou vetou a to, ţe okresný súd nesprávne vec posúdil, pretoţe samotné „dovedenie“ klienta nemoţno povaţovať za sprostredkovanie poistenia v zmysle uzavretej dohody – krajský súd nevysvetlil bliţšie svoj postoj. Nevysvetlil, prečo neguje ďalšiu činnosť ţalobcu preukázanú svedkami a zúţil svoj názor na konštatovanie, ţe samotné sprostredkovanie nového poistného vzťahu nestačí na províziu. Ţalovaná v súčinnosti so ţalobcom získala lukratívny poistný vzťah s vysokým poistným plnením, no nie je ochotná zaplatiť províziu hľadaním formálnych prekáţok. Tento postoj je v rozpore so zákonom a morálkou. Ţalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalobcu navrhla dovolanie zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 3 2 Cdo 329/2009 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť. V zmysle ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len

toho, ako ich dovolateľ označil, ale

obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., a tieţ z dôvodu, ţe dovolateľ namietal existenciu vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto zákonnom ustanovení (t.j., či nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procese nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či nesprávne obsadeným súdom). Vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/, g/ O.s.p. dovolateľ nenamietal a tieto dovolacím súdom ani zistené neboli. Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia § 237 O.s.p. sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktorého právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv 4 2 Cdo 329/2009 a základných slobôd.

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z

1. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z
2. mája 2004 sp. zn. I ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Vzhľadom na námietku dovolateľa, ţe rozhodnutie krajského súdu nie je dostatočne odôvodnené, nie je preskúmateľné, zaoberal sa dovolací súd tým, či konanie pred odvolacím súdom nie je postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania

§ 237písm.

f/ O.s.p. a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania. V predmetnej veci sa ţalobca domáhal zaplatenia provízie titulom dohody o pracovnej činnosti poisťovacieho agenta. Nárok na zaplatenie provízie mu vznikol za sprostredkovanie poistnej zmluvy č. X. pre ţalovaného s K.. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, ţe sprostredkovanie poistnej zmluvy ţalobcom potvrdili v konaní vypočutí svedkovia. Ďalej uviedol, ţe námietka ţalovaného, ţe K. nie je subjektom, pre ktorého mal ţalobca agendu vykonávať (pretoţe nejde o podnikajúcu právnickú osobu), nie je dôvodná. Súd mal za to, ţe

gramatického výkladu o podnikajúcu osobu musí ísť len v prípade fyzickej osoby. Krajský súd rozhodnutie okresného súdu zmenil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe samotné „dovedenie“ klienta nemoţno povaţovať za sprostredkovanie poistenia a ak okresný súd vo svojom rozhodnutí zaujal na základe vykonaného dokazovania iný záver, tento nie je správny. Ďalej uviedol, ţe K. nie je 5 2 Cdo 329/2009 subjektom, s ktorým by bol ţalobca oprávnený vykonávať predmet dohody. Svoj postoj však nijako bliţšie nezdôvodnil, uvedené len konštatoval. Nie je zrejmé, z čoho vychádzal, keď dospel k opačnému záveru. Svoje rozhodnutie teda neodôvodnil v súlade s poţiadavkami, ktoré na odôvodnenie rozhodnutia stanovujú príslušné zákonné ustanovenia (§ 157). Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí byť zrejmé, jasné a zrozumiteľné nielen súdu, ale aj účastníkovi konania, keďţe súd rozhoduje o jeho právnej veci (I. ÚS 241/2007). V posudzovanom prípade dovolateľa to tak nebolo a preto moţno uzavrieť, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vykazuje vysoký stupeň arbitrárnosti. Z práva na spravodlivý proces totiţ vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, ţe (ne)majú význam pre rozhodnutie vo veci samej (porovnaj Krasko c/a Švajčiarsko 1993). V súlade s § 157 ods. 2 O.s.p., ktorý platí aj pre odvolacie konanie, musí odvolací súd podať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku svojho rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale aj s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázanie správnosti rozsudku, pričom odôvodnenie je súčasne prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia v konaní o opravnom prostriedku. Preto musí byť rozhodnutie preskúmateľné. Právne závery odvolacieho súdu môţu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval, a prečo pod tieto ustanovenia podradil zistený skutkový stav. Tým, ţe uvedené princípy neboli rešpektované odvolacím súdom, došlo k porušeniu základného práva dovolateľa na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s § 157 ods. 2 O.s.p. a tým aj k naplneniu dovolacieho dôvodu uvedeného v § 237 písm. f/ O.s.p., ktorý viedol k dôvodnosti mimoriadneho opravného prostriedku. 6 2 Cdo 329/2009 Na základe uvedeného je zrejmé, ţe konanie pred odvolacím súdom je postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., pre ktorú je potrebné rozhodnutie krajského súdu zrušiť. Pre úplnosť dovolací súd dodáva, ţe konanie odvolacieho súdu je navyše postihnuté inou vadou, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). K takejto vade bol dovolací súd povinný prihliadnuť, i keď by nebola uplatnená ako dôvod prípustného dovolania (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.).

§ 220O.s.p.

(v znení účinnom od 15.10.2008) odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

§ 213ods.

1 O.s.p. (v znení účinnom od 15.10.2008) odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7.

§ 213ods.

3 O.s.p. (v znení účinnom od 15.10.2008) ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého stupňa, bez toho, aby vo veci zopakoval alebo doplnil dokazovanie. Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadováţiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. Len takýto postup je aj v súlade so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania. Je neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru o neopodstatnenosti návrhu a jeho zamietnutiu dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa. V odôvodnení rozhodnutia krajského súdu je konštatované, ţe krajský súd zopakoval a doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkazom – dohodou o pracovnej činnosti 7 2 Cdo 329/2009 a vypočutím účastníkov konania. Krajský súd pre odlišný skutkový záver o dôvodnosti návrhu na zaplatenie provízie nezopakoval dokazovanie (vyplývajúc zo zápisnice z pojednávania zo

1. októbra 2008 pred krajským súdom) výsluchom svedkov MVDr. M. G., MVDr. A. K. (vypočul len ţalobcu a vyjadrili sa aj právni zástupcovia účastníkov) ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, napriek tomu konštatoval, ţe k sprostredkovaniu nedošlo, resp. ţe nárok ţalobcu nie je dôvodný. Je potrebné zdôrazniť, ţe okresný súd práve aj z výpovedí svedkov mal za preukázané, ţe k sprostredkovaniu poistnej zmluvy došlo. Odvolací súd si tak nezadováţil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p., a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie. Pretoţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. a navyše konanie trpí inou vadou (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), Najvyšší súd Slovenskej republiky ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na uvedené, vecnou správnosťou rozhodnutia sa dovolací súd nezaoberal. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243b ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. októbra 2010 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová