1 a § 142 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 23. januára 2009, sp. zn. 8 Co 268/2008 zmenil prvostupňový rozsudok tak, ţe určil, ţe ţalobca je zákonným dedičom po poručiteľovi V. C., narodenému X., ktorý zomrel X., naposledy bytom T. Krajský súd doplnil dokazovanie prečítaním spisu Štátneho notárstva v Ţ. sp. zn. D 1861/1989 týkajúceho sa prejednania dedičstva po poručiteľovi V. C.. Zistil, ţe
zápisnice o predbeţnom vyšetrení z
ktorej nadobúdateľkami X. rodinného domu č. s. X. v T. s prísl. a garáţe sú J. C., Ţ. C. a A. B. (kaţdá v X.). Nadobúdateľkou ostatného dedičstva je manţelka J. C.. Štátne notárstvo v Ţ. rozhodnutím z 8. februára 1990 č.k. D 1861/1989-18
2 Notárskeho poriadku schválilo vyššie uvedenú dedičskú dohodu, pretoţe táto neodporuje zákonu ani záujmu spoločnosti. Z odôvodnenia rozhodnutia zo dňa 8. februára 1990 č.k. D 1861/89-18 vyplýva, ţe po poručiteľovi V. C. závet zistený nebol. Nastúpilo dedenie zo zákona v prospech manţelky a 5 detí poručiteľa v rovnakom pomere
Nikto z nich dedičstvo neodmietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 8. februára 1990, pretoţe účastníci prítomní na prejednaní dedičstva sa aj v mene účastníkov, ktorých zastupovali, vzdali práva na odvolanie. Odvolací súd na rozdiel od okresného súdu dospel k záveru, ţe ţalobca by sa nemohol domáhať nápravy ţalobou na plnenie (§ 80 písm. b/ O.s.p.) o vydanie majetku z dedičstva a domáhať sa nárokov opomenutého dediča
1 Občianskeho zákonníka, lebo o takýto prípad tu nejde. Ţalovaní zámerne ţalobcu ako dediča v konaní o dedičstve neuviedli. Za tohto stavu neprichádzala do úvahy ţiadna náprava a teda ani ţaloba o vydanie 3 2 Cdo 154/2009 majetku z dedičstva
1 Občianskeho zákonníka. Keďţe ţalobca nebol účastníkom pôvodného konania o dedičstve, nebol by ani účastníkom pri prejednaní novoobjaveného majetku poručiteľa. Odvolací súd preto nesúhlasil ani s konštatovaním okresného súdu, ţe ţalobcovi ako dedičovi zo zákona nebráni ţiadna prekáţka, aby sa ako dedič zúčastnil dodatočného prejednania dedičstva po poručiteľovi. Ţalobca má naliehavý právny záujem na určení, ţe je zákonným dedičom po poručiteľovi, lebo bez tohto určenia by sa stalo jeho právne postavenie vyplývajúce len z rodného listu neisté pre právne vzťahy účastníkov sporu, najmä pre konanie o novoobjavenom majetku poručiteľa. Odstrániť stav, ktorý nastal môţe len určovacia ţaloba. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
ustanovenia § 224 ods. 2 a § 142 ods. l O.s.p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie ţalované 1/, 2/ a navrhli napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, ţe dovolací súd návrh ţalobcu zamietne. Prípustnosť dovolania vyvodzovali z § 238 ods. 1 O.s.p. a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Uviedli, ţe v konaní o novoobjavenom majetku nemoţno meniť okruh dedičov zistený v pôvodnom konaní o dedičstve. Keďţe ţalobca nebol účastníkom pôvodného konania o dedičstve, nebol by ani účastníkom pri prejednaní novoobjaveného majetku poručiteľa. Samotný návrh na určenie, ţe navrhovateľ je zákonným dedičom po poručiteľovi je medzi účastníkmi nesporná skutočnosť a nikto z účastníkov tohto konania nepopiera, ţe ţalobca je zákonným dedičom po poručiteľovi V. C.. Medzi účastníkmi tohto konania nie je teda ţiaden spor o tom, ţe ţalobca je zákonným dedičom po svojom otcovi. Ţalobca sa k dovolaniu ţalovaných 1/ a 2/ nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť. V zmysle ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. 4 2 Cdo 154/2009 Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), zaoberal sa dovolací súd najprv otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo súd bol nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Uvedené procesné vady neboli v dovolaní tvrdené a v dovolacom konaní nevyšli vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/, g/ O.s.p. najavo. Dovolací súd však zistil, ţe konanie pred odvolacím súdom je postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. 5 2 Cdo 154/2009
účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. V občianskom súdnom konaní má účastník nielen procesné právo (zároveň povinnosť) označiť dôkazné prostriedky na preukázanie ním tvrdených skutočností (§ 101 ods. 1 O.s.p. a § 120 ods. 1 O.s.p.), ale tieţ právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.). Právo účastníkov vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu sa v konaní realizuje tak, ţe predseda senátu spravidla bezprostredne po vykonaní kaţdého dôkazu umoţní účastníkovi, aby sa k nemu bezprostredne vyjadril a aby uviedol všetko, čo pri hodnotení vykonaného dôkazu povaţuje za významné. Vyjadrenie k vykonanému dôkazu je jedným z podkladov, na základe ktorých súd pri rozhodovaní vo veci samej hodnotí dôkazy. Právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom nemoţno zamieňať s moţnosťou účastníkov na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci (§ 118 ods. 4 O.s.p.), pretoţe obsah a účel týchto procesných práv účastníka je rozdielny. Procesnú moţnosť účastníka vyjadriť sa k vykonanému dôkazu (napr. z hľadiska vierohodnosti svedka a jeho vzťahu k prejednávanej veci, pravosti a správnosti listiny, osoby a odbornej spôsobilosti znalca, vecnej správnosti postupu súdu pri vykonávaní ohliadky a pod.) musí súd vytvoriť účastníkovi uţ v rámci dokazovania. Naopak, procesnú moţnosť zhrnúť návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci je súd v zmysle § 118 ods. 4 O.s.p. povinný vytvoriť účastníkovi aţ na záver pojednávania (v "záverečnej reči" môţu účastníci zhrnúť svoje návrhy, vyjadriť svoj názor na vykonané dokazovanie z hľadiska jeho úplnosti, zákonnosti, môţu v nej tieţ vyjadriť svoj názor, z akých skutkových a právnych záverov by mal súd vychádzať a ako by mal vec po právnej stránke posúdiť). Z obsahu zápisnice odvolacieho súdu o pojednávaní z
2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1). 7 2 Cdo 154/2009
3 O.s.p. ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám. Ak sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3 O.s.p. sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadováţiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. Len takýto postup je v súlade so zásadou priamosti a ústnosti civilného procesu. Zásada priamosti a ústnosti má pre odvolacie konanie rovnaký význam a následky ako pre súd prvého stupňa. V odvolacom konaní je ale dôleţitá aj iná stránka priamosti. Táto zásada totiţ je dôleţitá nielen pre zisťovanie skutkového základu rozhodnutia, ale aj pre odchýlenie sa od skutkových zistení súdu prvého stupňa. Pri opakovaní a doplnení dokazovania je teda zásada priamosti oproti súdu prvého stupňa ešte sprísnená. Odvolací súd
týchto ustanovení a zásad v danej veci nepostupoval. Vo svojom zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa a z dôkazov ktoré vykonal pred odvolacím súdom a dospel k iným skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil iný právny stav. Odvolací súd si teda pre odlišné hodnotenie dôkazov nezadováţil rovnocenný podklad, preto jeho skutkový a z neho vyplývajúci právny záver je v dôsledku toho v tomto smere predčasný. Preto dovolací súd dospel k záveru, ţe v konaní pred odvolacím súdom došlo okrem vady v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ešte aj k inej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). Vecnou správnosťou rozhodnutia ako ani námietkami dovolateliek sa Najvyšší súd Slovenskej republiky z tohto dôvodu nezaoberal. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). 8 2 Cdo 154/2009 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. októbra 2010 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.