2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodení svojho rozhodnutia uviedol, ţe konanie ţalobkyne, ako bolo ţalovaným zistené v správnom konaní a ním kvalifikované, naplnilo všetky zákonom vyţadované znaky deliktuózneho konania s dostatočnou intenzitou narušiť slobodu hospodárskej súťaţe chránenú v zmysle § 8 ods. 2 písm. b/ zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení 2 6Sţh/2/2009 neskorších predpisov (ďalej len „ZoOHS“ alebo „zákon č. 347/1990 Z. z.“) a ţe z argumentácie ţalovaného počas správneho konania, ani neskôr, nevyplynuli ţiadne váţne dôvody odmietnutia poskytnutia sluţby určenia a rezervácia bodov napojenia na pevnú verejnú telekomunikačnú sieť s miestnymi vedeniami podnikateľovi R. Ţ. – S.S. pre účely vypracovania projektovej dokumentácie pripojenia na verejnú telekomunikačnú sieť od apríla do konca júla 2004, ako aj to, ţe pokiaľ ide o kritiku postupu ţalovaného v rámci prešetrovania podnetu na relevantnom
OHS, v danom prípade táto etapa nie je súčasťou preskúmavaného správneho konania, pretoţe ţalobkyňa by musela vyuţiť iné právne cesty na prípadnú svoju ochranu voči tvrdeným nezákonným zásahom ţalovaného. Zároveň uviedol, ţe nemohol neprihliadnuť k námietke ţalobkyne voči napadnutému výroku druhostupňového rozhodnutia týkajúcej sa nerešpektovania § 59 správneho poriadku [t. j. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)] spočívajúcu v tom, ţe sa výrok len čiastočne týkal obsahu výroku prvostupňového rozhodnutia tým, ţe sa zaoberal len zmenou bodu 1. (najmä šlo o spresnenie vymedzenia relevantného trhu). Krajský súd konštatoval, ţe v správnom konaní, zavŕšenom vydaním rozhodnutia správneho orgánu, výrok rozhodnutia predstavuje jeho najdôleţitejšiu časť, pretoţe v ňom sa vymedzujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov. V danom prípade ide o zistenie porušenia zákonnej povinnosti, túto zákon nazýva zodpovednosťou za správny delikt. Z hľadiska teórie správneho práva ide o tzv. iný správny delikt, keďţe nie je obsiahnutý priamo v zákone upravujúcom správne delikty – zákon o priestupkoch č. 372/1990 Zb., ale v osobitnom právnom predpise (§ 2 ods. 1 cit. zák.). Tomu sa prispôsobuje aj nevyhnutný obsah výroku rozhodnutia o priestupku, či inom správnom delikte. Len výrokom je porušiteľ zákonnej povinnosti uznaný vinným a musí obsahovať tieţ popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku – deliktu, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie a ďalšie náleţitosti. Z tohto
názoru krajského súdu vyplýva, ţe len výrok môţe obsahovať rozhodnutie vo veci, je jadrom rozhodnutia a k nemu sa viaţe vykonateľnosť rozhodnutia. Výrok musí byť jednoznačný, určitý a zrozumiteľný, aby účastník konania i orgán, ktorý má dané rozhodnutie preskúmať alebo vykonať, mohol jednoznačne a bez pochybností poznať výsledok konania. Poţiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výrokovej časti rozhodnutia treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutí druhostupňových správnych orgánov. 3 6Sţh/2/2009 Krajský súd uviedol, ţe z dikcie správneho poriadku nevyplýva, ako má odvolací orgán postupovať v prípade viaczloţkového výroku na prípad, ţe je potrebné meniť jeden alebo viaceré zloţky výroku a či je potom potrebné v ostatnom odvolanie alebo rozklad zamietnuť a ostatné časti prvostupňového výroku potvrdiť.
názoru súdu, logiky veci, a v záujme jasnosti a zrozumiteľnosti rozhodnutím zaloţených, či zmenených práv a povinností účastníkov správneho konania, je nevyhnutne potrebné, aby výrok druhostupňového rozhodnutia aj vo vzťahu k nezmeneným výrokom prvostupňového rozhodnutia obsahoval potvrdzujúci výrok a zamietnutie odvolania, resp. rozkladu odvolateľa. Z odôvodnenia rozsudku ďalej vyplýva, ţe krajský súd výrok napadnutého druhostupňového rozhodnutia ţalovaného č. 2005/DZ/R/2/138 z 21. decembra 2005, nemohol povaţovať za súladný s ustanovenia § 59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), nakoľko nie je ucelený vo vzťahu k ostatným častiam prvostupňového rozhodnutia a k rozkladu ţalovaného. Ţalovanému v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 OSP uloţil povinnosť nahradiť ţalobkyni trovy konania v sume 3.607,86 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právnej zástupkyne ţalobkyne. Náhradu trov právneho zastúpenia vyčíslil
1 a § 15 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“). Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalovaný, dôvodiac tým, ţe krajský súd sa stotoţnil so skutkovými zisteniami, ku ktorým dospel ţalovaný v priebehu správneho konania a tieţ ich právnym posúdením a v tomto smere neuznal za dôvodnú ţiadnu ţalobcovu námietku. Napriek tomu však dospel k názoru, ţe v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí ţalovaného došlo k takej vade, ktorá môţe mať za následok nezákonnosť rozhodnutia a ţe z tohto dôvodu je potrebné prihliadnuť k argumentom ţalobkyne ohľadne obsahu výroku rozhodnutia ţalovaného. V tejto súvislosti poukázal ţalovaný na fakt, ţe k zrušeniu druhostupňového rozhodnutia došlo z dôvodu
2 písm. e/ OSP, a to napriek tomu, ţe ţalobca takýto dôvod vo svojej ţalobe zo dňa 27.06.2007 neuvádza, taktieţ krajský súd uviedol, ţe k uvedenej vade výroku rozhodnutia prihliada z vlastnej moci. To nakoniec vyplynulo aj z časti odôvodnenia k časti výroku rozsudku o trovách konania, v ktorom krajský súd nepriznal ţalobcovi náhradu trov konania, keďţe tu je dôvod hodný osobitného zreteľa, 4 6Sţh/2/2009 a to síce ten, ţe k zrušeniu napadnutého rozhodnutia nedošlo na základe úspešnej argumentácie ţalobcu uvedenej v ţalobe. Nesúhlasil so záverom krajského súdu, ţe sa ţalovaný v druhostupňovom rozhodnutí (ktorým došlo k čiastočnej zmene prvostupňového rozhodnutia), vo výrokovej časti zaoberal len zmenou časti prvostupňového rozhodnutia bez toho, aby uviedol, ţe sa prvostupňové rozhodnutie vo zvyšnej časti potvrdzuje v rozpore s ustanovením § 59 správneho poriadku. Ţalovaný zdôraznil konštatovanie krajského súdu, ţe „z dikcie zákona (...) priamo nevyplýva, ako má odvolací orgán postupovať v prípade viaczloţkového výroku na prípad, ţe je potrebné meniť jeden alebo viaceré časti výroku, a či je potrebné potom v ostatnom odvolanie alebo rozklad zamietnuť a ostatné časti prvostupňového výroku potvrdiť.“ Poukázal na to, ţe ustanovenie § 59 správneho poriadku teda výslovne nehovorí o tom, ţe by v odvolacom konaní bolo nevyhnutné v prípade zmeny jedného z viacerých výrokov prvostupňového rozhodnutia ostatné, zmenou nedotknuté výroky potvrdiť. V tomto smere poukázal aj na konštantnú judikatúru, z ktorej vyplýva, ţe takáto „vada“ nie je v rozpore so zákonom (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/218/06-42 zo dňa 24.10.2007, či rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/31/2006-126 zo dňa 27.09.2007). Vzhľadom na to sa ţalovaný domnieva, ţe krajský súd pochybil, keď zrušil druhostupňové rozhodnutie PMÚ SR z dôvodu
2 písm. e/ OSP, keďţe nepotvrdenie zmenou nedotknutých výrokov prvostupňového rozhodnutia v odvolacom konaní nemoţno povaţovať za rozporné so zákonom a uţ vôbec nie za vadu, ktorá by mala viesť k zrušeniu rozhodnutia pre nezákonnosť. Zároveň napadol aj výrok o náhrade trov konania, ktoré
jeho názoru nie sú vyčíslené správne, nakoľko trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené
655/2004 Z. z, ktoré však na daný prípad nie je moţné aplikovať. Poukazoval na novelu tejto vyhlášky č. 209/2009 Z. z. účinnú od 01.06.2009, ktorá výslovne ustanovila, ţe pri zastupovaní v konaniach
piatej časti OSP je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej sluţby jedna šestina výpočtového základu a na úkony pred 01.06.2009 bolo na mieste aplikovať § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Tieţ namietal, ţe úspech ţalobkyne v konaní bol iba čiastočný, nakoľko zrušené bolo len rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu. 5 6Sţh/2/2009 Vzhľadom na uvedené skutočnosti ţalovaný navrhol, aby: 1. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.09.2009 sp. zn. 2S/102/2006-90
2. V prípade, ak Najvyšší súd Slovenskej republiky prvú časť výroku rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.09.2009 sp. zn. 2S/102/2006-90 potvrdí, navrhuje, aby výrok rozsudku Krajského súdu v časti trov konania zmenil tak, ţe ţalobcovi priznáva trovy konania za úkony právneho zastúpenia vykonané pred nadobudnutím účinnosti vyhlášky č. 209/2009 Z. z.
1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., zníţené
1 OSP vzhľadom na to, ţe ţalobca mal v konaní úspech len čiastočný a trovy konania za úkony právneho zastúpenia vykonané po nadobudnutí účinnosti vyhlášky č. 209/2009 Z. z.
3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., zníţené
1 OSP vzhľadom na to, ţe ţalobca mal úspech len čiastočný. V dodatku k odvolaniu došlému Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ţalovaný na podporu dôvodov svojho odvolania poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sţhpu/1/2008 výslovne uviedol, ţe cit.: „Odvolací súd nepovaţoval námietku ţalobcu vytýkajúcu ţalovanému nesprávnu aplikáciu § 59 správneho poriadku za dôvodnú, pričom ani súd prvého stupňa nekonštatoval u ţalovaného postup v rozpore so zákonom, preto formulácia výroku napadnutého rozhodnutia rešpektujúca znenie zákona, ktorá nie je nezrozumiteľná v miere spôsobujúcej nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia nemôţe byť na ujmu ţalovaného.“ Ţalobkyňa v písomnom vyjadrení na odvolanie sa stotoţnila s dôvodmi, o ktoré Krajský súd v Bratislave oprel v odvolaním napadnutom rozsudku záver o vade druhostupňového rozhodnutia ţalovaného č. 2005/DZ/R/2/138 zo dňa 21.12.2005. Poukázala na to, ţe zmene rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa môţe ísť buď o čiastočnú zmenu, alebo o úplnú zmenu – odvolací správny orgán svojím rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu nahradí svojím rozhodnutím. Pri zmene rozhodnutia môţe odvolací orgán zmeniť nielen výrokovú časť, ale aj odôvodnenie, prípadne ich časti. Ako príklad uviedla rozhodnutie uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. R 86/2003,
ktorého „pod zmenou rozhodnutia treba rozumieť stav, keď vec, ktorá je predmetom konania, odvolací orgán rozhodne inak ako orgán prvého stupňa. Reformačný výrok odvolacieho orgánu sa stáva nezávislým od výroku rozhodnutia prvého stupňa, je novým vyriešením predmetu vecí, a to spôsobom, ako vo výroku svojho rozhodnutia uvedie odvolací 6 6Sţh/2/2009 orgán“. Mala za to, ţe absencia výroku v druhostupňovom rozhodnutí ţalovaného o tom, ako rozhodol odvolací orgán o pokute uloţenej ţalobcovi prvostupňovým orgánom ţalovaného spôsobuje, ţe ţalovaný prijal peňaţné plnenie vo výške pokuty uloţenej prvostupňovým správnym orgánom bez právneho titulu. Ţalobkyňa zaplatila uloţenú pokutu napriek vade druhostupňového rozhodnutia (absencii rozhodnutia o uloţení pokuty v druhostupňovom rozhodnutí ţalovaného) z dôvodu, ţe
4 správneho poriadku sa voči rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní (rozklade) nemoţno ďalej odvolať, teda stáva sa právoplatným. V kontexte vyššie uvedených zákonných ustanovení ţalobkyňa zastáva jednoznačný názor, ţe druhostupňové rozhodnutie ţalovaného bolo vydané v rozpore so zákonom a s odkazom na ne je argumentácia ţalovaného k ustanoveniu § 59 správneho poriadku a rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/218/06-42 zo dňa 24.10.2007 uvedená v odvolaní nepostačujúca. Za správne povaţoval aj rozhodnutie krajského súdu o náhrade trov konania z dôvodu, ţe rozhodnutím ţalovaného č. 2005/DZ/2/1/047 zo dňa 14.04.2005 bola ţalovaným uloţená ţalobkyni pokuta vo výške 10.000.000,- Sk. Pokuta má povahu sankčného plnenia, teda stanovuje účastníkovi správneho konania, ktorému bola uloţená, povinnosť plniť. Táto povinnosť je vyváţená právom oprávneného (ţalovaného/štátu) plnenie prijať a v prípade dobrovoľného nesplnenia povinnosti povinného splniť sankčné plnenie zaplatením, vzniká oprávnenému (vymáhateľná) pohľadávka. V prípade pokuty sa jedná o majetkové právo. Jeho tarifná hodnota je vyčísliteľná výškou uloţenej pokuty.
ţalobkyne neobstojí ani námietka čiastočného úspechu, a to z dôvodu, ţe súd nepreskúmava osobitným (samostatným) konaním zákonnosť prvostupňového a osobitne (samostatne) druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mala ţalobkyňa za to, ţe Krajský súd v Bratislave zrušil druhostupňové rozhodnutie ţalovaného č. 2005/DZ/R/2/138 zo dňa 21.12.2005 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie
2 písm. e/ OSP dôvodne a odvolaciemu súdu navrhla, aby odvolanie ţalovaného v plnom rozsahu zamietol, odvolaním napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a ţalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške
záverečného vyčíslenia. K doplneniu odvolania ţalobkyňa uviedla, ţe vo veci Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sţhpu/1/2008, Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k.: 2S/218/06-42 zo dňa 24.10.2007 rozhodnutia Protimonopolného úradu Slovenskej republiky súd prvého 7 6Sţh/2/2009 stupňa zrušil
2 písm. a/ OSP, nie
2 písm. e/ OSP, ako tomu bolo v danej veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe rozsudok súdu prvého stupňa je v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ OSP potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Z obsahu priloţených spisov odvolací súd zistil, ţe ţalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. 2005/DZ/R/2/138 z
2 písm. b/ zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 465/2002 Z. z. a tieţ
2 písm. b/ zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. 2.)
zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 465/2002 Z. z. a
1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. V znení neskorších predpisov, ţe za porušenie ustanovenia § 8 ods. 6 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 465/2002 Z. z. a ustanovenia § 8 ods. 6 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej 9 6Sţh/2/2009 národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ukladá spoločnosť S. T., a. s., IČO X., so sídlom N., peňaţnú pokutu vo výške 10.000.000.- Sk, slovom desať miliónov korún, ktorú je spoločnosť S. T., a. s. povinná uhradiť v lehote do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to v prospech Protimonopolného úradu Slovenskej republiky na číslo účtu X., vedený v Š. p. Druhostupňový správny orgán Rada Protimonopolného úradu Slovenskej republiky rozhodnutím č. 2005/DZ/R/2/138 z 21. decembra 2005 rozhodol tak, ţe mení bod 1 výrokovej časti rozhodnutia Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, odboru zneuţívania dominantného postavenia č. 2005/DZ/2/1/047 zo dňa 14.04.2005 takto: Bod 1 výrokovej časti rozhodnutia znie: 1. Konanie spoločnosti S. T., a. s., N. na relevantnom trhu poskytovania sluţby určenia a rezervácie bodov napojenia na pevnú verejnú telekomunikačnú sieť s miestnymi vedeniami, spočívajúce v odmietnutí určenia a rezervácie bodov napojenia na pevnú verejnú telekomunikačnú sieť s miestnymi vedeniami podnikateľovi R. Ţ. – S., T. pre účely vypracovania projektovej dokumentácie pripojenia na verejnú telekomunikačnú sieť v období od apríla do konca júla 2005 má povahu zneuţitia dominantného postavenia
2 písm. b/ zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení zákona č. 465/2002 Z. z. a
2 písm. b/ zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších. Výrok v bode 2) prvostupňového správneho rozhodnutia ponechal nedotknutý, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vyporiadal so všetkými námietkami ţalobkyne uvedenými v rozklade včítane výšky uloţenej pokuty, ktorá bola obsahom Výroku v bode 2) rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Skutočnosť, ţe ţalovaný v druhostupňovom rozhodnutí nerozhodol o oboch výrokoch prvostupňového rozhodnutia zaloţila
názoru krajského súdu takú vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, preto druhostupňové rozhodnutie zrušil 10 6Sţh/2/2009 s poukazom na § 250j ods. 2 písm. e/ OSP. S týmto názorom, ako vyplýva z obsahu odvolania, sa ţalovaný nestotoţnil. V prejednávanej veci predmetom odvolacieho konania v medziach odvolania ţalovaného je právne posúdenie otázky, či uvedený postup správneho orgánu predstavuje vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.
136/2001 Z. z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, postupuje sa v konaní na úrade
všeobecných predpisov o správnom konaní.
3 správneho poriadku ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj na konanie o rozklade.
1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
2 správneho poriadku ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. V zmysle ustanovení správneho poriadku je pri podaní rozkladu rozhodnutie napádané v celom rozsahu, správny orgán nie je viazaný len dôvodmi uvedenými v rozklade. V prípade viaczloţkového výroku moţno konštatovať, ţe hoci je tento vnútorne členený na jednotlivé relatívne samostatné body, jedná sa komplexné riešenie otázky, ktorá je predmetom administratívneho konania. V prejednávanom prípade bolo predmetom konania pred ţalovaným posúdenie, či ţalobca má na relevantnom trhu dominantné postavenie a či toto dominantné postavenie zneuţíva. V bodoch 1) prvostupňového rozhodnutia bolo rozhodnuté o zneuţívaní dominantného postavenia a v bode 2) bola za porušenie zákona uloţená sankcia.. Ţalovaný svojim postupom pri vydávaní druhostupňového rozhodnutia vo výroku svojho rozhodnutia nevyčerpal dôsledne predmet konania o rozklade, keď o podanom 11 6Sţh/2/2009 rozklade rozhodol iba ohľadne častí výroku označených pod bodom 1). I keď z gramatického výkladu § 59 ods. 2 správneho poriadku priamo nevyplýva povinnosť odvolacieho správneho orgánu rozhodnúť osobitne o kaţdom jednotlivom výroku prvostupňového rozhodnutia, logickým výkladom tohto ustanovenia je moţné vyvodiť, ţe ak orgán rozhodujúci o rozklade napadnuté rozhodnutie nezmení ani nezruší, rozhodne o rozklade tak, ţe ho zamietne a rozhodnutie potvrdí, pričom tento výklad je potrebné, v záujme jasnosti a zrozumiteľnosti výroku, pouţiť aj vo vzťahu k jednotlivým častiam výroku rozhodnutia napadnutého rozkladom. Ţalovaný, vyčerpajúc predmet konania o rozklade, po zmene bodu výroku mal formálne správne rozhodnúť v zmysle § 59 ods. 2 správneho poriadku aj o ďalšom bode, preskúmania ktorého sa ţalobkyňa rozkladom tieţ domáhala tak, ţe vo vzťahu k nemu rozklad zamieta a rozhodnutie v bode 2) potvrdzuje. Takýto výrok by bol procesne čistý a nebolo by moţné formálne mu nič vytýkať. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku, obsahu ţalobou napadnutého rozhodnutia ţalovaného ako aj novšej súdnej praxe (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. 8Sţh/1/2010 alebo ţalovaným spomínané rozhodnutie vo veci sp. zn. 1Sţhpu/1/2008) sa však v ďalšom uţ nemohol stotoţniť s názorom krajského súdu, pokiaľ ide o vplyv takéhoto postupu ţalovaného na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Treba vychádzať z toho, ţe súdna prax v súčasnej dobe dôsledné nevyčerpanie predmetu konania o rozklade nepovaţuje za takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, a len na základe ktorej by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutie zrušiť. V tomto smere najvyšší súd poukazuje aj na rozdiel medzi občianskoprávnym súdnym konaním a konaním správnym, pretoţe v civilnom konaní by výrok, aký uviedol ţalovaný vo svojom rozhodnutí, obstáť nemohol. V správnom súdnictve však limitom súdneho prieskumu je zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a v zmysle ustálenej súdnej praxe a judikatúry stále platí, ţe rozhodnutie administratívneho orgánu sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôţu privodiť iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sţ/98-102/02 zo dňa 17.12.2002 zverejnený pod č. R 122/2003). Formálne 12 6Sţh/2/2009 zopakovanie administratívneho konania iba z tohto dôvodu (s doplnením časti výroku, týkajúceho sa ostatných rozkladom napadnutých bodov prvostupňového rozhodnutia), nepredstavuje pre ţalobcu, vo vzťahu k skutkovej stránke veci, reálnu moţnosť dosiahnuť priaznivejšie postavenie, resp. rozhodnutie v jeho prospech. Na základe vyššie uvedeného moţno zhrnúť, ţe hoci ţalovaný pri rozhodovaní o rozklade nevyčerpal dôsledne predmet konania, keďţe nerozhodol o všetkých bodoch výroku, ktoré boli rozkladom napadnuté, tento jeho postup nemoţno povaţovať za takú vadu, ktorá by sama o sebe mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia a ku ktorej by súd musel prihliadať. Najvyšší súd Slovenskej republiky si dovoľuje dať do pozornosti ţalovaného aj skutočnosť, ţe pre budúcnosť by sa mal pri svojej rozhodovacej činnosti uţ vyvarovať rozhodnutí, ktorými pri viaczloţkových výrokoch zmení len časť výroku rozhodnutia orgánu prvého stupňa. Výrok rozhodnutia aj odvolacieho správneho orgánu má tvoriť nerozlučný celok, nakoľko pre zaistenie súčasnej platnosti a záväznosti zmenou nedotknutých výrokov je aj v správnom konaní potrebné, aby prvostupňové rozhodnutie „vo zvyšku“ aspoň potvrdil (k tomu bliţšie rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 4Sţ/139/2002 uverejnený pod. č. 86/2003 ZSP, zv. 6/3003 na str. 187). Okrem toho rozhodnutie o uloţení pokuty za porušenie zákona nemoţno rozčleniť na dve nezávislé konania, napr. o porušení a sankcii a taktieţ zmena prvostupňového rozhodnutia nesmie mať ani povahu doplnenia prvostupňového výroku alebo odstránenia vád. Nemoţno pritom nespomenúť, ţe ţalovaný uţ je prakticky jediným správnym orgánom, ktorý takto formálne nesprávne rozhoduje. I keď sa súd prvého stupňa čiastočne zaoberal vecou aj meritórne, najvyšší súd súc v zmysle § 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, nemohol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a ţalobu zamietnuť, keď meritórne rozhodnutie na základe právneho názoru odvolacieho súdu, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, by bolo v rozpore s touto zásadou dvojinštančnosti a účastníkom by mohla byť odňatá moţnosť konať pred súdom (právo podať opravný prostriedok) a byť porušené ich základné práva v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. 13 6Sţh/2/2009 Preto najvyšší súd musel
250ja ods. 3 veta druhá a § 221 ods. 1 písm. h/ OSP napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude posúdiť podanú ţalobu s ohľadom na všetky relevantné námietky tam uvedené a vo veci meritórne rozhodnúť. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Záverom k odvolaniu ţalovaného ohľadom náhrady trov konania najvyšší súd poznamenáva, ţe v konaní
druhej hlavy piatej časti OSP rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nie je samostatným predmetom súdneho prieskumu a ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu dospeje k záveru, ţe sú dôvody na jeho zrušenie uvedené v § 250j ods. 2 a 3 OSP, nie je ani povinný samostatne odôvodňovať, prečo dospel k záveru zrušiť, resp. nezrušiť aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, nakoľko táto skutočnosť vţdy vyplýva zo skutkových okolností konkrétneho prípadu. Z týchto dôvodov pri zrušení „iba“ druhostupňového správneho rozhodnutia nemoţno v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania hovoriť o čiastočnom úspechu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. októbra 2010 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.