ustanovení § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany. Krajský súd dospel k záveru, ţe odporca dostatočne zistil skutkový stav veci a vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami uvádzanými navrhovateľkou počas azylového konania v súlade s § 32 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) a za takejto situácie následne rozhodol správne a v súlade so zákonom o azyle, keď navrhovateľke a jej maloletým deťom neudelil azyl a neposkytol doplnkovú ochranu. Skutočnosti uvádzané navrhovateľkou v priebehu celého azylového konania sa krajskému súdu javili z hľadiska bezprostredného ohrozenia navrhovateľky a jej detí v prípade zotrvania v krajine pôvodu ako neopodstatnené a nasvedčujúce iným pohnútkam navrhovateľky neţ tým, ktoré sú ako dôvody pre udelenie azylu uvedené v Ţenevskom dohovore a zákone o azyle a potvrdzujú záver, ţe v prípade navrhovateľky nie sú splnené podmienky pre udelenie azylu
Ich dôvody nepovaţoval za dôvody, pre ktoré by bolo navrhovateľke a jej deťom v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozilo prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d/ zákona o azyle. Krajský súd sa pri posudzovaní rozhodnutia odporcu podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľky uplatnenými v opravnom prostriedku a dospel k záveru, ţe postup odporcu ako aj jeho rozhodnutie boli vydané v súlade so zákonom. Odporca správne vyhodnotil výpoveď navrhovateľky z hľadiska dôvodu jej odchodu z krajiny pôvodu. Vo vzťahu k navrhovateľkou tvrdeným trom rôznym obavám z prenasledovania, uvedeným v opravnom prostriedku, a to 1/ obavám z prenasledovania z dôvodu, ţe je manţelkou muţa, ktorý má dôvodnú obavu z prenasledovania z dôvodov príslušnosti k určitej sociálnej skupine a z dôvodu zastávania určitých politických názorov, 2/ obavám z prenasledovania z národnostných dôvodov a 3/ obavám z prenasledovania z dôvodov náboţenských krajský súd uviedol, ţe samotná existencia navrhovateľkiných obáv z prenasledovania, bez objektivizácie opodstatnenosti týchto obáv, v azylovom konaní nezakladá relevantný dôvod pre udelenie azylu, nakoľko v prípade 9Sža//10/2010 3 navrhovateľky išlo výlučne iba o jej vlastné, vnútorné, ničím nepodloţené obavy. K prenasledovaniu navrhovateľky (§ 2 písm. d/ - pod pojmom prenasledovanie sa rozumie závaţné a opakované konanie, spôsobujúce váţne porušenie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý jednotlivca postihuje ) z dôvodu, ţe je manţelkou muţa, ktorý má dôvodnú obavu z prenasledovania z dôvodov príslušnosti k určitej sociálnej skupine a z dôvodov zastávania určitých politických názorov v nadväznosti na uvedené nikdy nedošlo a navrhovateľka iba nasledovala svojho manţela v záujme udrţania celistvosti rodiny a ako samostatná osoba v krajine pôvodu so svojimi deťmi nikdy ţiadne problémy nemala. K odvolacej námietke navrhovateľky ohľadom prenasledovania z národnostných dôvodov krajský súd konštatoval, ţe navrhovateľka v priebehu azylového konania pred odporcom ţiadne problémy z národnostných dôvodov neuvádzala a za jediný dôvod ţiadosti o udelenie azylu alebo poskytnutia doplnkovej ochrany označila manţelove problémy so skupinou kriminálnych ţivlov. Pokiaľ sa jedná o navrhovateľkine obavy z prenasledovania z náboţenských dôvodov, uvedených v opravnom prostriedku, krajský súd uviedol, ţe navrhovateľka rovnako ani v tomto prípade v priebehu celého azylového konania pred odporcom spomínané obavy súvisiace s jej náboţenským vierovyznaním ani raz neuvádzala. Poukázal na to, ţe navrhovateľka v priebehu konania pred odporcom a ani vo svojom opravnom prostriedku neuviedla a ani nekonkretizovala ţiaden zo zákonných dôvodov prenasledovania v krajine pôvodu, ktorý by odôvodňoval opodstatnené obavy z prenasledovania jej osoby. Vyjadril názor, ţe udelenie azylu v zmysle § 9 zákona o azyle z humanitárnych dôvodov je čisto vecou voľnej správnej úvahy správneho orgánu a vo vzťahu k výsledku tohto rozhodnutia nie je prieskum súdu moţný. Jedná sa o nenárokový inštitút. Vo vzťahu k doplnkovej ochrane krajský súd pripomenul, ţe jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a moţnosť legálneho pobytu na území Slovenskej republiky tým ţiadateľom, ktorým nebol udelený azyl, ale u ktorých by z taxatívne vymedzených dôvodov bolo neúnosné, neprimerané či inak neţiaduce poţadovať ich vycestovanie. Krajský súd sa stotoţnil 9Sža//10/2010 4 s právnym názorom odporcu ohľadom neposkytnutia doplnkovej ochrany. V prípade navrhovateľky nič nenasvedčuje tomu, ţe by bola v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavená mučeniu, neľudskému alebo poniţujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu a nie je dôvod sa teda ani domnievať, ţe by bola následne v Arménsku spolu so svojimi deťmi vystavené reálnej hrozbe váţneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle. Na základe uvedeného krajský súd rozhodnutie odporcu, ktorým navrhovateľke a jej deťom neudelil azyl a rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany ako rozhodnutie vydané v súlade so zákonom potvrdil. Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu a ţiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, zrušil rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku, pretoţe
jej názoru rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Poukázala na to, ţe v opravnom prostriedku jasne definovala dôvod svojich obáv z prenasledovania. Uviedla, ţe má obavu z prenasledovania z dôvodu z príslušnosti k sociálnej skupine, z dôvodu zastávania politických názorov a z národnostných a náboţenských dôvodov, pričom tieto svoje dôvody v podanom opravnom prostriedku náleţite zdôvodnila. Uviedla, ţe odporca ani krajský súd sa jej jednotlivými dôvodmi na udelenie azylu na území Slovenskej republiky nezaoberal. Ďalej uviedla, ţe v konaní pred odporcom jasne uviedla svoje dôvody odchodu z krajiny pôvodu a bolo vecou odporcu, aby on sám v azylovom konaní skúmal, či dôvody navrhovateľky moţno subsumovať pod niektorý zo zákonných dôvodov udelenia azylu na území Slovenskej republiky. Navrhovateľka opustila svoju krajinu a nasledovala svojho manţela, nakoľko tento sa stal nie vlastným pričinením nepohodlným pre svoje svedectvo k závaţnej trestnej činnosti. Celá rodina sa tak stala nie svojím pričinením členom sociálnej skupiny charakterizovanej ako nepohodlnej pre svoje svedectvo k závaţnej trestnej činnosti. Nespolupráca s políciou z dôvodu stiahnutia svojej výpovede v danej veci mohla byť povaţovaná za prejav politického názoru 9Sža//10/2010 5 a nakoľko polícia je predstaviteľkou a súčasťou vládnej moci v krajine, môţe byť povaţovaná za prejav takého politického názoru, ktorý nerešpektuje vládu Arménska. Pre svoje konanie mohol byť manţel navrhovateľky a aj ona sama opäť nie vlastnou vinou spájaní s opozičnými politickými názormi, pre ktoré mohli byť prenasledovaní zo strany polície Arménska. Odporca sa tak nezaoberal moţnosťou prenasledovania navrhovateľky z politických dôvodov. Samotný odporca nepriamo pripúšťa, ţe občania majú problémy s políciou, čo teda potvrdzuje tvrdenia manţela navrhovateľky, ako aj jej a ich detí o tom, ţe mali problémy s políciou. Polícia mohla byť v danom prípade pôvodcom prenasledovania z politických dôvodov. Krajskému súdu vyčítala, ţe sa nevysporiadal dostatočne s jej námietkou ohľadne skutočnosti, ţe navrhovateľka ako i jej deti sú príslušníkmi kurdskej národnostnej menšiny, vierovyznania jezidy. Moţnosťou prenasledovania osôb patriacich k uvedenej národnostnej menšine s vierovyznaním jezidy sa odporca ani krajský súd nezaoberali. Poukázala na to, ţe navrhovateľka nemala povinnosť vo svojej výpovedi presne uviesť, ţe sa cíti byť prenasledovaná z náboţenských dôvodov, či príslušnosti k národnostnej skupine. Je vecou odporcu, aby sám z vlastnej iniciatívy preskúmal aj tieto aspekty prípadu navrhovateľky. Ak je ţiadateľ o azyl príslušníkom menšiny, o ktorej je všeobecne známe, ţe je politicky prenasledovaná zo strany štátu, má povinnosť aj bez toho, aby osoba toto prenasledovanie priamo identifikovala, skúmať, či sa v danom prípade o takýto druh prenasledovania nejedná. Odporca si v uvedenom zmysle nesplnil povinnosť skúmať skutočný stav veci. Taktieţ sa odporca ani súd nezaoberali námietkou navrhovateľky, ţe osoby nútiace jej manţela k stiahnutiu výpovede z polície mu hrozili ublíţením jeho rodine, teda ublíţením jeho manţelke a ich maloletým deťom. Jedná sa o závaţný dôvod, na ktorý mal odporca a následne i súd náleţite prihliadnuť.
jej názoru by mal odporca posúdiť ţiadosť navrhovateľky o udelenia azylu i z humanitárnych dôvodov, nakoľko navrhovateľka sa ocitla na území Slovenskej republiky s celou svojou rodinou, v prípade návratu do krajiny pôvodu by sa museli skrývať, moţno by boli rozdelení a tým by nemohli napĺňať svoje právo na rešpektovanie rodinného a súkromného ţivota, nemá sa ani kam vrátiť, ich obchod bol vypálený, hrozí im nebezpečenstvo zo strany polície, aj zo strany osôb, proti ktorým mal pred políciou jej manţel svedčiť. 9Sža//10/2010 6 Vyjadrila názor, ţe spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany, a ţe odporca mal skúmať situáciu, ktorej by čelila v prípade návratu do Arménska. Navrhovateľke a jej deťom v prípade núteného návratu do Arménska hrozí mučenie, či iné neľudské zaobchádzanie, ktoré je v zmysle článku 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zakázané, pričom tento zákaz pôsobí absolútne a bezvýnimočne a vzťahuje sa na všetkých bez rozdielu. Arménsko nemoţno do dnešného dňa povaţovať za bezpečnú krajinu.
jej názoru odporca neprihliadol na ţiadne aktuálne správy UNHCR, či správy pravidelne vydávané rôznymi mimovládnymi organizáciami. Vychádza čisto z informácií zo zdrojov na Slovensku a v Českej republike. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky vyjadril tak, ţe rozsudok krajského súdu navrhol ako vecne správny potvrdiť. Navrhovateľka bola spolu s manţelom a deťmi repatriovaná dňa 28.05.2010 do krajiny pôvodu. Uviedol, ţe navrhovateľka v dotazníku ţiadateľa o udelenie azylu neuvádzala ţiadny z dôvodov, ktoré dodatočne namietal jej právny zástupca. Navrhovateľka okrem toho, ţe svoju príslušnosť k určitej sociálnej skupine ani neuvádzala, nespĺňa ţiadny zo znakov člena určitej sociálnej skupiny. Odporca povaţuje námietky právneho zástupcu uvedené v odvolaní za neodôvodnené a právne irelevantné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľky nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 3 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.09.2010 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne 9Sža//10/2010 7 uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade ţiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky).
zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, ţiadateľovi, ktorý
1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
písmena
3). Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť
5 (ods. 4).
1/ zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu
2 písm. i), rozhodne tieţ, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o neudelení azylu navrhovateľke a jej trom deťom na území SR a o neposkytnutí doplnkovej ochrany, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľky v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Z administratívneho spisu je zjavné, ţe odporca vykonal v konaní náleţité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to obsahom správ o krajine pôvodu (informácie z internetovej stránky MZV SR – Arménsko, základné informácie z 8.02.2010 z portálu www.businessinfo.cz – súhrnná teritoriálna informácia Arménska z 22.10.2009, z informácií MÚ MV SR Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce ku krajine pôvodu Arménsko z 10.09.2009 a 17.3.2008 a iných dostupných zdrojov), z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-spoločenskú 9Sža//10/2010 9 situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľka ţiadala o udelenie azylu a bezpečnostné riziko prípadného návratu navrhovateľky do krajiny pôvodu. Ako vyplynulo z dotazníka ţiadateľky o udelenie azylu zo dňa 29.12.2009 navrhovateľka pouţívala priezvisko B., národnosť sýrijská, št. prísl. Sýria, avšak preto, lebo sa bála, aby nebola spolu s rodinou vrátená na Ukrajinu, ako sa tak stalo potom, čo poţiadali o azyl v Poľsku. Pokiaľ sa jedná o dôvody, pre ktoré navrhovateľka poţiadala o azyl na území Slovenskej republiky uviedla, ţe chceli zostať s deťmi ţiví, báli sa ľudí, ktorí pracujú pre človeka, ktorý sa volá A... Aj na Ukrajine im povedali, ţe tento človek má styky v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. Uviedla, ţe raz v noci, v druhej polovici septembra sa muţ vrátil neskoro domov, bolo mu zle. Povedal, ţe videl, ako zabili človeka. Manţel zavolal políciu aj záchranku. Potom ako sa to stalo, tak muţ chodieval domov so strachom a keď išlo okolo domu nejaké auto, tak sa bál, ţe je to niekto, kto ide za ním.
jej výpovede, manţela v čase keď bol doma, stretli na ulici ľudia, ktorí mali na svedomí vraţdu a ţiadali od neho, aby svoju výpoveď vzal späť, to povedal manţel potom, ako sa presťahovali k strýkovi. Ako chcel stiahnuť svoju výpoveď, tak polícia jej muţa zbila a povedala, ţe im nechce pomôcť. Ako dôvod prečo sa ţiadateľka rozhodla odísť spolu so svojím manţelom, keď sa problémy týkali iba manţela, ţiadateľka uviedla, ţe s manţelom sú rodina a ak by on odišiel bez nich, tak by sa im mohlo niečo stať, ak by nebol doma. Tí ľudia okolo A. od manţela chceli, aby sa do tej vraţdy nemiešal, aby sa mu nič nestalo, aby sa nič nestalo jeho rodine. Ţiadateľka taktieţ uviedla, ţe skupina okolo A. by ich našla všade, i na Ukrajine a dokonca aj v Rusku, pričom im bolo povedané, ţe zákony na Slovensku ich ochránia. Odporca v rozhodnutí, ktorým neudelil navrhovateľke a jej deťom azyl a neposkytol doplnkovú ochranu, poukázal na to, ţe v ich prípade nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania v zmysle zákona o azyle. Uviedol, ţe všetky skutočnosti, uvedené menovanou boli počas konania objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené.
vyjadrenia menovanej, dôvodom jej ţiadosti o azyl na 9Sža//10/2010 10 území Slovenskej republiky mali byť problémy so skupinou kriminálnych ţivlov, ktoré mal mať jej manţel kvôli jeho svedectvu na polícii. Iné dôvody svojej ţiadosti neuviedla, nakoľko ako samostatná osoba tam nemala ţiadne problémy, ale z dôvodu udrţania celistvosti rodiny nasledovala svojho manţela. Napriek tomu, ţe menovaná svoje tvrdenie nepodloţila ţiadnymi dôkaznými prostriedkami, správny orgán skúmal, či v jej prípade nedošlo k prenasledovaniu. Toto však nebolo v prípade ţiadateľky preukázané, nakoľko svojím konaním zákon nijako neporušila, iba nasledovala manţela. Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, ţe odporca riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u navrhovateľky a jej detí existujú dôvody pre udelenie azylu
dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe povinnosť zistiť skutočný stav veci
71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré ţiadateľ v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo ţiadneho ustanovenia zákona nemoţno vyvodiť, ţe by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu ţiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu
zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania ţiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu. 9Sža//10/2010 11 Primárnym dôvodom neudelenia azylu navrhovateľke a jej deťom bolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. S takýmto záverom bolo potrebné súhlasiť. Navrhovateľka sama neuvádzala ţiadny z dôvodov, ktoré dodatočne namietal jej právny zástupca.
odvolacieho súdu záver odporcu o tom, ţe navrhovateľka ani jej deti nenaplnili podmienky pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle je vecne správny a krajský súd nepochybil, keď jeho rozhodnutie potvrdil. Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, odvolací súd uvádza, ţe jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a moţnosť legálneho pobytu na území SR tým ţiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale bolo by u nich (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané či inak neţiaduce poţadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaţe k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate ţiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase neţ v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného ţiadateľa, z nich je potrebné vychádzať. V predmetnej veci nebolo ani
odvolacieho súdu zistené závaţné a potvrdené dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu váţneho bezprávia, tak ako je definované v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle, pričom v podrobnostiach na správny záver odporcu uvedený v jeho rozhodnutí odkazuje. Krajský súd sa zaoberal všetkými námietkami obsiahnutými v opravnom prostriedku a rovnako aj dôvodom, pre ktorý poţiadala navrhovateľka o azyl. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţňuje so skutkovými ako aj právnymi závermi krajského súdu, ktorý vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, z čoho vyvodil svoj záver zhodný so záverom odporcu o tom, ţe navrhovateľka a jej deti nepreukázali opodstatnenosť obáv z prenasledovania z dôvodov taxatívne vymedzených v zákone o azyle a nesplnili podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. 9Sža//10/2010 12 K vysloveným záverom krajského súdu nemá odvolací súd ţiadne námietky a v podrobnostiach na ne odkazuje. Odvolací súd k námietke navrhovateľky, ţe im mal byť udelený azyl z humanitných dôvodov, povaţuje za dôleţité uviesť, ţe zákon o azyle výslovne neukladá povinnosť správnemu orgánu uviesť do výroku negatívne rozhodnutie o neudelení azylu z humanitných dôvodov
Nejde o nárok, o ktorom musí rozhodnúť správny orgán ex lege, ale o výsledok správneho uváţenia správneho orgánu, ktorý nie je preskúmateľný súdom. Rozhodnutie odporcu o neudelení azylu a doplnkovej ochrany bolo potrebné povaţovať za zákonné, preto odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny
1, 2 Občianskeho súdneho poriadku. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a § 246c Občianskeho súdneho poriadku tak, ţe navrhovateľom, ktorí nemali úspech vo veci, právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 29. septembra 2010 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Koláriková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.