ust. § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a ţalovanému v 1. rade na ďalšie konanie. Ţalovaný v prvom rade je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume 1378 eur na účet právneho zástupcu ţalobcu Mgr. Mareka Benedika, advokáta so sídlom v Bratislave, Rudnayovo nám. č.1, v lehote 30 dní. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej v texte rozsudku len „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“) napadnuté rozhodnutie ţalovaného Hlavného banského úradu v Banskej Štiavnici – oznámenie č. 184-2137/2010 zo dňa 27.10.2010 zrušil
ust. § 250j ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a ďalej napadnuté rozhodnutie – oznámenie Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č. 288-3269/2010-1 zo dňa 28.10.2010, rozhodnutie – oznámenie ţalovaného Hlavného banského úradu v Banskej Štiavnici č. 1499-2285/2010 zo dňa 24.11.2010, rozhodnutie – oznámenie ţalovaného Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č. 288-3645/2010 zo dňa 18.02.2011 a rozhodnutie – oznámenie ţalovaného Hlavného banského úradu, Banská Štiavnica č. 386- 3 6Sžo/94/2014 1089/2011 zo dňa 24.05.2011 zrušil
ust. § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vrátil ţalovanému v 1. rade na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení uviedol, ţe
jeho názoru Hlavný banský úrad pochybil, keď svojim oznámením č. 184-2137/2010 zo dňa 27.10.2010 reagoval na sťaţnosť ţalobcu zo dňa 06.10.2008, smerujúcu voči oznámeniu – rozhodnutiu Obvodného banského úradu Banská Bystrica č. 678-2826/2008 zo dňa 29.09.
jeho názoru predmetné rozhodnutie neobsahovalo ustanovenia zákona,
ktorého správny orgán rozhodol a namietal uplatnenie retroaktivity právnych predpisov v postupe správneho orgánu. Na podanie ţalobcu zo dňa 05.11.2010 reagoval Hlavný banský úrad podaním zo dňa 24.11.2010, č. 1499-2285/2010, ktorým ţalobcovi oznámil, ţe jeho sťaţnosť postupuje na vybavenie Obvodnému banskému úradu v Banskej Bystrici z dôvodu, ţe podanie ţalobcu je sťaţnosťou
1 písm. a/ zákona č. 9/2010 Z.z. o sťaţnostiach a príslušnosť orgánu, v ktorého právomoci je vyriešenie sťaţnosti, je daná
1 zákona o sťaţnostiach. Obvodný banský úrad Banská Bystrica oznámením č. 288-3645/2010 zo dňa 18.02.2011, po obdrţaní podania ţalobcu zo dňa 05.11.2010, ktoré mu bolo postúpené Hlavným banským úradom, vyhodnotil námietky – sťaţnosť ţalobcu, za neopodstatnenú. Uviedol, ţe konal v súlade s právnym názorom prezentovaným vo vyššie uvedenom rozsudku Krajského súdu v Prešove, ktoré vo svojom podaní citoval. Uviedol tieţ, ţe Krajský súd v Bratislave sa vo svojom predchádzajúcom rozsudku nezaoberal oprávnením ţalobcu na dobývanie výhradného loţiska Pinciná, ale len postupom Obvodného banského úradu pri vyhodnocovaní návrhov predloţených do výberového konania. Správny orgán predmetné rozhodnutie plne rešpektuje a koná v súlade s jeho závermi, ako aj vykonávacím predpisom č. 325/2010 Z.z. zo dňa 09. 07. 2010. V danom konaní neuplatnil ţiadnu retroaktivitu vo vzťahu k uplatneniu právnych predpisov. Voči predmetnému oznámeniu podal ţalobca námietky zo dňa 28.02.2011, ktoré povaţuje za odvolanie. Uviedol, ţe zákon o sťaţnostiach v spojitosti s príslušnosťou hlavného banského úradu
zákona č.52/1988 Zb., neumoţňuje pouţitie konania o sťaţnostiach v rozhodovacom procese
Ţalobca posúdil aj rozhodnutie Hlavného banského úradu zo dňa
jeho názoru Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici nie je oprávnený vybavovať ţiadnu sťaţnosť z dôvodu nepríslušnosti, pretoţe táto právomoc patrí Hlavnému banskému úradu. V závere svojich námietok – odvolania uviedol, ţe právomoc rozhodovať o sťaţnosti podanej
10 banského zákona má Hlavný banský úrad. 5 6Sžo/94/2014 Hlavný banský úrad v Banskej Štiavnici podaním č.386 – 1089/2011 zo dňa
týchto ustanovení príslušným orgánom na vybavenie sťaţnosti je orgán, do ktorého pôsobnosti patrí činnosť, o ktorej sa sťaţovateľ domnieva, ţe ňou boli porušené jeho práva alebo právom chránené záujmy. Týmto orgánom bol Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici. Postúpenie sťaţnosti nie je rozhodnutím. Správnemu orgánu nebolo z podania ţalobcu zrejmé ako súvisí postup
banského zákona, na ktorý poukázal ţalobca s administratívnym aktom postúpenia sťaţnosti orgánu príslušnému na jeho vybavenie. Správny orgán nevidel súvislosť ani s Európskym dohovorom o ľudských právach s právom dobývať výhradne loţisko, pretoţe právo dobývania loţiska nepatrí medzi základné ľudské práva. Nezaradenie súťaţného návrhu ţalobcu do súťaţe v konaní o prevod dobývacieho priestoru na inú organizáciu správny orgán takisto nepovaţuje za rozhodnutie. Námietky voči nezaradeniu jeho návrhu do konania je preto potrebné posúdiť ako sťaţnosť
1 písm. a/ zákona o sťaţnostiach. Hlavný banský úrad pri prešetrení sťaţnosti nezistil ţiaden rozpor v postupe správnych orgánov so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Hlavný banský úrad sťaţnosť ţalobcu voči postupu správnych orgánov počnúc oznámením zo dňa
názoru krajského súdu je dôleţitý z hľadiska posúdenia plynutia lehoty na zánik práv organizácie k dobývaciemu priestoru a posúdenie oprávnenia správneho orgánu začať konanie o prevod dobývacieho priestoru na inú organizáciu a s tým súvisiace vylúčenie návrhu ţalobcu z tohto konania. Správny orgán rozhodol o určení dobývacieho priestoru v prospech ţalobcu
právneho predpisu účinného do 31.12.2001.
ust. § 24 ods. 1 aţ 6 banského zákona v znení účinnom v čase určenia dobývacieho priestoru, oprávnenie organizácie na dobývanie výhradného loţiska vzniká určením dobývacieho priestoru. Prednosť na určenie dobývacieho priestoru má organizácia, ktorej bolo určené územie na vyhľadávanie a prieskum výhradného loţiska, a to do 6 mesiacov odo dňa schválenia výpočtu zásob v období prieskumu (§14 ods. 3).
ust. § 25 ods. 1 aţ 3 banského zákona, dobývací priestor sa určí na základe výsledkov prieskumu loţiska
rozsahu, uloţenia, tvaru a hrúbky výhradného loţiska so zreteľom na jeho zásoby a úloţné pomery tak, aby loţisko mohlo byť racionálne vydobyté. Pri určení dobývacieho priestoru sa vychádza z určeného chráneného loţiskového územia a musí sa prihliadnuť aj na dobývanie susedných loţísk a na vplyv dobývania. Dobývací priestor môţe zahŕňať jedno alebo viaceré výhradné loţiská alebo ak je to vzhľadom na rozsah loţiska účelné, len časť výhradného loţiska. Dobývací priestor sa určí na dobývanie výhradného loţiska určitého nerastu alebo skupiny nerastov. Súčasne sa určí, ktoré nerasty výhradného loţiska sa budú dočasne ukladať. Ak je oddelené dobývanie iného nerastu alebo skupiny nerastov inou organizáciou racionálnejšie, určí sa na ich dobývanie osobitný dobývací priestor. V danom prípade bol právoplatným rozhodnutím určený termín začatia dobývania výhradného loţiska – do 31.12.
1 banského zákona, ak zaniknú práva organizácie k dobývaciemu priestoru
13, obvodný banský úrad začne konanie o prevod dobývacieho priestoru na inú organizáciu.
13 aţ 15 a 17 banského zákona v účinnom znení, organizácii, ktorej bol určený dobývací priestor alebo na ktorú bol dobývací priestor prevedený, zanikne oprávnenie na dobývanie výhradného loţiska v dobývacom priestore, ak a) nezačala výhradné loţisko dobývať v lehote, ktorú uviedla v konaní o určenie dobývacieho priestoru, v zmluve o prevode dobývacieho priestoru alebo v návrhu na prevod dobývacieho priestoru inej organizácii na základe výberového konania
, b) dobývanie prerušila na dobu dlhšiu ako tri roky, alebo nesplnila podmienky, ku ktorým sa zaviazala v zmluve o prevode dobývacieho priestoru
odseku 7, alebo v návrhu do výberového konania o prevod dobývacieho priestoru inej organizácii na základe výberového konania
Zánik oprávnenia na dobývanie výhradného loţiska
predchádzajúceho odseku Obvodný banský úrad písomne oznámi organizácii. Lehoty
odseku 13 písm. a/ nesmú byť dlhšie ako tri roky, ak ide o povrchové prevádzky, a päť rokov, ak ide o podzemné prevádzky. Do týchto lehôt sa nezapočítava čas, počas ktorého prebieha posudzovanie vplyvov na ţivotné prostredie
osobitného predpisu; po ukončení posudzovania vplyvov na ţivotné prostredie je organizácia, ktorej bol určený dobývací priestor alebo na ktorú bol dobývací priestor prevedený, povinná začať výhradné loţisko dobývať najneskôr v lehote 180 dní odo dňa skončenia posudzovacieho procesu. Podrobnosti o návrhoch dobývacích priestorov a o postupe pri ich určení, zmenách, zrušení a evidencii ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. 8 6Sžo/94/2014
ust. § 27a ods. 1 aţ 10 banského zákona, ak zaniknú práva organizácie k dobývaciemu priestoru
13, obvodný banský úrad začne výberové konanie o prevod dobývacieho priestoru na inú organizáciu.
názoru súdu, správne orgány, postupovali v súlade so slovenskými právnymi predpismi a slovenskou právnou teóriou, na konanie uplatnili správne znenie právneho predpisu. V preskúmavanej veci nebolo začaté a neukončené ţiadne konanie
prechádzajúcej právnej úpravy, na ktoré by sa vzťahoval postup
Zo spisového materiálu vyplýva, ţe správne konanie o určenie dobývacieho priestoru Pinciná inej organizácii bolo začaté prvým úkonom správneho orgánu voči ţalobcovi, v zmysle Správneho poriadku, doručením podania zo dňa 03.04.2008, v ktorom Obvodný banský úrad Banská Bystrica oznámil ţalobcovi, ţe jeho oprávnenie na dobývanie výhradného loţiska zaniklo z dôvodu, ţe organizácia nezačala dobývať výhradné loţisko v lehote
15 banského zákona. Zároveň ţalobcovi oznámil, ţe začne výberové konanie o prevod dobývacieho priestoru Pinciná na inú organizáciu. Je zrejmé, ţe správny orgán v oznámení neuviedol lehotu zániku oprávnenia ţalobcu. Táto lehota mu bola spresnená podaním zo dňa 18.07.2008 uvedením nesprávneho dátumu – 01.07.2007. Je však na základe vyššie uvedených skutočnosti zrejmé, ţe k termínu začatia konania o určení dobývacieho priestoru na inú organizáciu uplynula lehota 3 roky od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru Pinciná pre ţalobcu. K tomuto dátumu bolo potrebné zo strany správneho orgánu skúmať, či ţalobca začal alebo nezačal určený dobývací priestor dobývať. Zo spisového materiálu vyplýva, ţe Obvodný banský úrad v Bratislave vydal dňa 15.10.1996 rozhodnutie, ktorým bolo ţalobcovi vydané banské oprávnenie, ako aj otvárka, príprava a dobývanie výhradných loţísk
b/, c/, d/, e/ g/, § 3 písm. a/ zákona č. 51/1988 o banskej činnosti a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov. V spise sa nenachádza ţiadna dokumentácia, dôkaz preukazujúci, či ţalobca začal alebo nezačal vykonávať práce bezprostredne smerujúce k dobývaniu samotných bituminóznych hornín v zmysle oprávnenia. Určenie dobývacieho priestoru inej organizácii, resp. jeho zrušenie bolo
banského zákona namieste vtedy, ak po dôkladnom prieskume vykonanom správnym orgánom vyšla najavo skutočnosť, ţe organizácia, ktorá má určený dobývací priestor v dobývacom priestore nevykonáva ţiadnu činnosť, tento skutočne 9 6Sžo/94/2014 nevyuţíva, nevykonáva bezdôvodne ţiadne práce smerujúce k dobývaniu loţiska, prípadne sa správa špekulatívne. Krajský súd záverom uviedol, ţe v prípade ak boli splnené podmienky na začatie výberového konania o prevode dobývacieho priestoru na inú organizáciu, čo z obsahu spisu nie je zrejmé (nebolo vykonané šetrenie ohľadom realizácie dobývania priestoru ţalobcom), nemohol sa ţalobca stať účastníkom výberového konania, nemohol by byť jeho návrh hodnotený v tomto konaní a správnemu orgánu nevyplynula povinnosť informovať ho o úspešnom uchádzačovi. Ak nastala skutočnosť smerujúca k zániku oprávnenia ţalobcu
13 banského zákona, nemohol sa stať ţalobca účastníkom konania o prevod dobývacieho priestoru na inú organizáciu a správny orgán musel jeho návrh vylúčiť z výberového konania. Takéto postavenie by mu neumoţnilo podať sťaţnosť
10 banského zákona voči úkonom správnych orgánov, ktorými boli dotknuté jeho práva vyplývajúce z príslušných právnych predpisov a podliehajúce aj súdnemu prieskumu. Vzhľadom na okolnosť, ţe v konaní nebolo moţné vzhľadom na uvedené nedostatočné skutkové zistenia určiť, či boli splnené podmienky na začatie konania o prevod dobývacieho priestoru Pinciná na inú organizáciu, z čoho vyplýva určenie okruhu účastníkov výberového konania a tým aj vylúčenie ţalobcu z tohto okruhu, nebolo moţné ustáliť, či ţalobca bol oprávneným subjektom na podanie sťaţnosti voči postupu Obvodného banského úradu v konaní o prevod dobývacieho priestoru na inú organizáciu Hlavnému banskému úradu
10 banského zákona. Uvedená okolnosť má vplyv aj na preskúmateľnosť správnosti postupu ţalovaných pri vydávaní správnych aktov označených ako: 1/Oznámenie ţalovaného č. 184-2137/2010 zo dňa 27.10.2010, 2/ Oznámenie Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č. 288- 3269/2010-1 zo dňa 28.10.2010, 3/ Oznámenie ţalovaného č. 1499-2285/2010 zo dňa 24.11.2010, 4/ Oznámenie Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č. 288-3645/2010 zo dňa 18.02.2011, 5/ Oznámenie Hlavného banského úradu č. 386-1089/2011 zo dňa 24.05.2011. Keďţe zistenie skutkového stavu je nedostatočné na správne právne posúdenie veci a zákonnosti postupu správnych orgánov, na základe vyššie uvedených dôvodov súd dospel 10 6Sžo/94/2014 k záveru, ţe je potrebné napadnuté rozhodnutia ţalovaných v 1. a 2. rade zrušiť
ust. § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a vec vrátiť Hlavnému banskému úradu na nové konanie. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov konania. Proti rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal odvolanie ţalovaný v 1. rade a vedľajší účastník. Ţalovaný v 1. rade odvolanie okrem iného odôvodnil nasledovné : -
2 písm. d/ zákona č.99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov tým, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, -
2 písm. f/ OSP tým, ţe cit. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, eventuálne - v súlade s ust. §205 ods.2 písm. a/ v spojení s ust. §221 ods. 1 písm. h/ O.s.p..
názoru súdu prvého stupňa Hlavný banský úrad pochybil, keď svojim oznámením č. 184-2137/2010 z 27.10.2010 reagoval na sťaţnosť ţalobcu zo 06.10.2008, smerujúcu voči oznámeniu – rozhodnutiu Obvodného banského úradu (ďalej len „OBÚ“) v Banskej Bystrici č. 678-2826/2008 z
10 banského zákona.“ Aj keď rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 S8/2009-239 z 08.07.2010 bolo zrušené aj oznámenie OBÚ v Banskej Bystrici č. 678-2826/2008 z
V. časti O.s.p., v cit. rozsudku uvádza, ţe bolo zrušené rozhodnutie. Ţalovaný v
cit.: „Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.“ Domnieval sa, ţe súd prvého stupňa úlohu, uloţenú mu Najvyšším súdom Slovenskej republiky vyriešil, keď v treťom odseku na str. 17 cit. rozsudku uviedol cit.: „Je nepochybné, že v prípade ak boli splnené podmienky na začatie výberového konania o prevode dobývacieho priestoru na inú organizáciu, čo z obsahu spisu nie je zrejmé (nebolo vykonané šetrenie ohľadom realizácie dobývania priestoru žalobcom), nemohol sa žalobca stať účastníkom výberového konania, nemohol by byť jeho návrh hodnotený v tomto konaní a správnemu orgánu nevyplynula povinnosť informovať ho o úspešnom uchádzačovi. Ak nastala skutočnosť smerujúca k zániku oprávnenia žalobcu
13 banského zákona, nemohol sa stať žalobca účastníkom konania o prevod dobývacieho priestoru na inú organizáciu a správny orgán musel jeho návrh vylúčiť z výberového konania. Takéto postavenie by mu neumožnilo podať sťažnosť
10 banského zákona voči úkonom správnych orgánov, ktorými boli dotknuté jeho práva vyplývajúce z príslušných právnych predpisov a podliehajúce aj súdnemu prieskumu.“ Z uvedeného názoru vyplýva jednoznačný záver, ţe oznámenie o vybavení sťaţnosti,
10 banského zákona, ktorú môţe podať len účastník výberového konania, sa v ţiadnom prípade nemôţe týkať práv organizácie, ktorá svojou nečinnosťou prišla o oprávnenie na dobývanie výhradného loţiska, ktorá nemôţe byť účastníkom výberového konania o určenie DP inej organizácii. 13 6Sžo/94/2014 Tým
jeho názoru súd prvého stupňa vyriešil právnu otázku uloţenú mu Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ţe ani oznámenie o vybavení sťaţnosti podanej ţalobcom
10 banského zákona nemôţe byť rozhodnutím, ktorým sú priamo dotknuté práva ţalobcu, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho prieskumu a teda sú splnené v predmetnej veci zákonné podmienky, za existencie ktorých moţno konanie zastaviť. Z odcitovaného názoru súdu prvého stupňa namietal správnosť jeho záverov, ţe z obsahu spisu nie je zrejmé (nebolo vykonané šetrenie ohľadom realizácie dobývania priestoru ţalobcom), či boli splnené podmienky na začatie výberového konania o prevode dobývacieho priestoru na inú organizáciu. Na str. 16 cit. rozsudku súd prvého stupňa uviedol, cit.: „Je však na základe vyššie uvedených skutočností zrejmé, že k termínu začatia konania o určení dobývacieho priestoru na inú organizáciu uplynula lehota 3 roky od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru Pinciná pre žalobcu. Zo spisového materiálu vyplýva, že Obvodný banský úrad v Bratislave vydal dňa 15. 10.1996 rozhodnutie, ktorým bolo žalobcovi vydané banské oprávnenie, ako aj otvárka, príprava a dobývanie výhradných ložísk
b/, c/, d/ e/, g/, § 3 písm. a/ zákona č. 51/1988 o banskej činnosti a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov. V spise sa nenachádza žiadna dokumentácia, dôkaz preukazujúci, či žalobca začal alebo nezačal vykonávať práce bezprostredne smerujúce k dobývaniu samotných bituminóznych hornín v zmysle oprávnenia. Určenie dobývacieho priestoru inej organizácii, resp. jeho zrušenie bolo
banského zákona namieste vtedy, ak po dôkladnom prieskume vykonanom správnym orgánom vyšla najavo skutočnosť, že organizácia, ktorá má určený dobývací priestor v dobývacom priestore nevykonáva žiadnu činnosť, tento skutočne nevyužíva, nevykonáva bezdôvodne žiadne práce smerujúce k dobývaniu ložiska, prípadne sa správa špekulatívne.“ Z citovaného textu odôvodnenia je
jeho názoru jednoznačne zrejmé, ţe zo strany súdu prvého stupňa došlo k nesprávnemu vyvodeniu skutkového zistenia z predloţených administratívnych spisov a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Rozhodnutie OBÚ v Bratislave z 15.10.1996 nie je rozhodnutím, na základe ktorého by ţalobca mohol dobývať výhradné loţisko v DP Pinciná a nebolo ním ţalobcovi vydané banské oprávnenie, ako aj otvárka, príprava a dobývanie výhradných loţísk, ako to nesprávne posúdil súd prvého stupňa. 14 6Sžo/94/2014 Banské oprávnenie /§ 4a zákona SNR č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon SNR č. 51/1988 Zb.“) / vydáva organizácii obvodný banský úrad miestne príslušný
sídla organizácie, teda v prípade ţalobcu OBÚ v Bratislave. Ako je zrejmé z tvrdení ţalobcu v ţalobe zo 16.
ţivnostenského zákona. Ak má ţalobca v banskom oprávnení uvedené, ţe je oprávnený vykonávať otvárku, prípravu a dobývanie výhradných loţísk
b/ zákona SNR č. 51/1988 Zb. neznamená to, ţe uţ môţe dobývať výhradné loţisko. Znamená to len toľko, ţe má zodpovedného vedúceho zamestnanca s odbornou spôsobilosťou na banskú činnosť
b/ zákona SNR č. 51/1988 Zb., určeného organizáciou na zaistenie odborného a bezpečného riadenia tejto banskej činnosti. Samotné dobývanie výhradného loţiska v určenom DP môţe organizácia začať aţ po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia obvodného banského úradu o povolení banskej činnosti – otvárka, príprava a dobývanie výhradného loţiska.
1 zákona SNR č. 51/1988 Zb. cit.: „Otvárku, prípravu a dobývanie výhradných ložísk povoľuje obvodný banský úrad. So žiadosťou o povolenie predkladá organizácia plán otvárky, prípravy a dobývania a predpísanú dokumentáciu.“
6 zákona SNR č. 51/1988 Zb. cit.: „Bez povolenia obvodného banského úradu sa banská činnosť nesmie vykonávať.“ Miestne príslušným na povolenie banskej činnosti je obvodný banský úrad, v obvode pôsobnosti ktorého je miesto vykonávania tejto činnosti. Pre povolenie dobývania výhradného loţiska v DP Pinciná je teda príslušný OBÚ v Banskej Bystrici. 15 6Sžo/94/2014 K tomu, aby obvodný banský úrad mohol organizácii povoliť dobývať výhradné loţisko v určenom DP musí organizácia mať:
6 správneho poriadku cit.: „ Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.“ Ţalovaný v 1. rade v tejto súvislosti povaţoval za potrebné uviesť, ţe v tomto prípade samotná skutočnosť, ţe ţalobca nepodal ani len ţiadosť o povolenie banskej činnosti
1 zákona SNR č. 51/1988 Zb. je postačujúca na záver o tom, ţe ţalobca nezačal dobývať výhradné loţisko v DP Pinciná v lehote troch rokov od získania oprávnenia 16 6Sžo/94/2014 na dobývanie tohto výhradného loţiska, ani v tejto lehote nezačal vykonávať práce bezprostredne smerujúce k dobývaniu tohto výhradného loţiska, pretoţe takú činnosť vykonávať bez povolenia nesmie. To všetko odhliadnuc od skutočnosti, ţe ţiadne ustanovenie platných banských predpisov neukladá OBÚ konať tak, ako uvádza súd prvého stupňa v citovanej časti odôvodnenia, teda dôkladným prieskumom zisťovať, či organizácia, ktorá má určený DP v ňom nevykonáva ţiadnu činnosť, tento skutočne nevyuţíva, nevykonáva bezdôvodne ţiadne práce smerujúce k dobývaniu loţiska, prípadne sa správa špekulatívne. Poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
ktorého cit.: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Ak by OBÚ v Banskej Bystrici konal tak, ako uvádza Krajský súd v citovanej časti odôvodnenia, konal by jednoznačne nad rozsah banského zákona. Na základe vyššie uvedených skutočností ţalovaný v
b/, c/, d/, e/, g/, § 3 písm. a/ zákona č. 51/1988 o banskej činnosti a o štátnej banskej správe v znení 17 6Sžo/94/2014 neskorších predpisov.“ Účastník zastáva názor, ţe uvedené tvrdenie je problematické a je pravdivé len do tej miery, ţe týmto rozhodnutím bola udelená ţalobcovi licencia – povolenie na banskú činnosť v rozsahu udeleného banského oprávnenia č. 1755/1996 zo dňa 15.10.1996, čo vyplýva aj z obchodného registra ţalobcu. Konštatovanie súdu prvého stupňa uvedeného tvrdenia o tom, ţe „aj otvárka, príprava a dobývanie výhradných loţísk“, však vyznieva zmätočne a nie je moţné z neho vyvodiť, ţe ţalobca vôbec vykonal nejaký úkon, ktorý by smeroval k povoleniu otvárky, hoci toto konštatovanie súdu to naznačuje. V danom prípade ide o rozhodnutie
51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
ust. § 10 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. v znení účinnom do 31.10.2004 „Otvárku, prípravu a dobývanie výhradných ložísk 7) povoľuje obvodný banský úrad. So žiadosťou o povolenie predkladá organizácia plán otvárky, prípravy a dobývania a predpísanú dokumentáciu. Bez povolenia obvodného banského úradu sa otvárka, príprava a dobývanie výhradných ložísk nesmú začať.“
ust. § 10 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. v znení účinnom do 31.12.2007, ako aj v súčasnom znení „Otvárku, prípravu a dobývanie výhradných ložísk 7) povoľuje obvodný banský úrad. So žiadosťou o povolenie predkladá organizácia plán otvárky, prípravy a dobývania a predpísanú dokumentáciu.“ Účastník preto uvádza, ţe nie je moţné vyvodiť záver, ţe by niekedy ţalobca poţiadal o povolenie na otvárku, prípravu a dobývanie výhradného loţiska
1 zákona č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Následne, ak ţalobca nikdy o takéto povolenie do začatia konania o prevod dobývacieho priestoru Pinciná na inú organizáciu nepoţiadal, hoci mohol a mal, jediný moţný záver, ktorý je moţné vyvodiť z tejto skutočnosti je, ţe nevykonával ţiadnu činnosť, pretoţe ju jednoducho vykonávať nemohol a navyše to ţalobca nikdy, nikde ani netvrdil. Táto skutočnosť ani nebola nikdy sporná a ani z administratívnych spisov predloţených ţalovanými v
ust. § 246c ods. 1 prvá veta pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
ust. § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môţe osvojiť skutkové zistenia zaloţené na zhodnom tvrdení účastníkov. 18 6Sžo/94/2014 V danom prípade preto
názoru účastníka nebolo moţné dospieť k záveru, ţe nie je moţné zistiť z administratívnych spisov, či boli splnené podmienky na začatie konania o prevod dobývacieho priestoru Pinciná na inú organizáciu, nakoľko uvedenému nesvedčí ani obsah administratívnych spisov predloţených v konaní zo strany ţalovaných v
10 banského zákona.
názoru účastníka je zrejmé, ţe skutkové zistenia ţalovaného v
jeho názoru opomenul vo svojich úvahách po právnej stránke zobrať do úvahy ust. § 10 zákona č. 51/1981 Zb. v znení neskorších predpisov a postupnosť krokov, ktoré je potrebné uskutočniť, aby vôbec nejaká banská činnosť zo strany ţalobcu mohla byť vykonávaná. Práve skutočnosť, ţe ţalobca nikdy nepostupoval tak, ţe by bol podal ţiadosť
1 cit. zákona znamená, ţe nemohol vykonávať ani ţiadnu činnosť, ktorá je predpokladaná v ust. §27 ods. 13 zákona č. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, čo je podmienka postupu ţalovaného v 1. rade
zákona. Skutočnosť, ţe ţalovaný nesmel vykonávať ţiadnu banskú činnosť je zrejmá z ust. § 17 ods. 6 zákona č. 51/1988 Zb. v znení 19 6Sžo/94/2014 neskorších predpisov. Účastník sa domnieval, ţe súd prvého stupňa pri posúdení obsahu administratívnych spisov, aj z hľadiska vyššie cit. ustanovení po správnosti nemal dospieť k záveru, ţe nie je moţné posúdiť splnenie podmienok na prevod dobývacieho priestoru na inú organizáciu, ale naopak, mal dospieť k záveru, ţe podmienky na prevod dobývacieho priestoru na inú organizáciu v dôsledku nečinnosti ţalovaného boli splnené. Z tohto pohľadu potom pri ďalších úvahách súdu prvého stupňa logicky mal dospieť aj k záverom, ţe sťaţnosti ţalovaného boli vybavené ţalovanými v
ust. § 250d ods. 3 O.s.p. konanie zastaviť. Účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom (§205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Hoci sa súd prvého stupňa pomerne jednoznačne vysporiadal s otázkou odňatia práva účastníkovi konať pred súdom a hoci vyslovil, ţe vyjadrenie ţalobcu, doručené v lehote kratšej ako 5 dní pred dňom pojednávania nemalo vplyv na jeho rozhodnutie, namietal účastník z procesnej opatrnosti porušenie práva na spravodlivé súdne konanie, práve z dôvodu, ţe vyjadrenie ţalobcu mu bolo doručené v lehote kratšej ako 5 dní pred pojednávaním a z tohto dôvodu mu nebola zachovaná primeraná lehota na prípravu, s ktorým je spojené aj jeho právo náleţite argumentovať proti dôvodom ţalôb ţalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil
3 O.s.p. alebo rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 20 6Sžo/94/2014 K podaným odvolaniam sa písomne vyjadril ţalobca. Vo vyjadrení ţalobca okrem iného uviedol : Podané odvolania sú neopodstatnené. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým boli zrušené napadnuté rozhodnutia ţalovaných, je správny. Domnieval sa však ale, ţe výrok je správny z iných dôvodov, neţ aké uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení. Základné pochybenie ţalovaného spočíva v tom, ţe : 1) voči ţalobcovi aplikoval § 27a ods. 13, písm. a/ banského zákona v priamom a zjavnom rozpore s jeho znením; 2) voči ţalobcovi aplikoval § 27a ods. 13, písm. a/ banského zákona aplikoval retroaktívne bez akéhokoľvek právneho základu (kaţdú retroaktivitu musí zákonodarca upraviť písomne). Mal za to, ţe takáto aplikácia právneho predpisu, akú v danom prípade zvolil ţalovaný, je v právnom štáte neakceptovateľná. Podstata veci
ţalobcu spočíva v tom, ţe Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici dospel (k nesprávnemu) záveru o tom, ţe ţalobcovi zaniklo oprávnenie na dobývanie výhradného loţiska v dobývacom priestore Pinciná a v dôsledku toho začal konanie o prevod dobývacieho priestoru Pinciná na inú organizáciu. Napadnuté rozhodnutia správnych orgánov nadväzujú na (nesprávne) presvedčenie správnych orgánov o tom, ţe ţalobcovi zaniklo oprávnenie na dobývanie výhradného loţiska v dobývacom priestore Pinciná. Toto je podstata (príčina) sporu. Povaţoval za dôleţité uviesť, ţe právna otázka, či ţalobcovi zaniklo oprávnenie ţalobcu na dobývanie výhradného loţiska v dobývacom priestore Pinciná alebo nie, je v spore absolútne podstatná a kľúčová. Inými slovami povedané, ak sa celý postup správny orgánov odvíja od nesprávneho presvedčenia o (údajnom) zániku oprávnenia na dobývanie výhradného loţiska k určitému dňu, ktorý názor je v rozpore so zákonom, nemôţe byť zákonný ani celý ďalší proces vedený banským úradom vo veci pridelenia dobývacieho priestoru Pinciná, ktorého výsledkom sú aj druhou ţalobou napadnuté rozhodnutia. Ešte inak povedané, samotný (pra)základ, z ktorého napadnuté rozhodnutia vychádzajú je nezákonný, a preto nemôţu byť zákonné ani akékoľvek ďalšie (následné) rozhodnutia z tohto (pra)základu vychádzajúce. 21 6Sžo/94/2014 Základ napadnutých rozhodnutí spočívajúci v tom, ţe údajne došlo k zániku oprávnenia na dobývanie výhradného loţiska v dobývacom priestore Pinciná, je výsledkom takej interpretácie a aplikácie zákona, ktorá je v rozpore so zákazom retroaktivity. Správny orgán oznámil ţalobcovi, ţe došlo k zániku jeho oprávnenia na dobývanie/ výhradného loţiska v dobývacom priestore Pinciná
13 písm. a) zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a vyuţití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „banský zákon“) z dôvodu, ţe ţalobca nezačal dobývať výhradné loţisko v lehote 3 rokov. Ţalobca nadobudol právo na exploatáciu dobývacieho priestoru Gemerská Poloma na základe rozhodnutia Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č. 1852/465/Bu-Oz zo dňa 21.12.2001 o určení dobývacieho priestoru Pinciná. V tom čase neexistovalo účinné ustanovenie zákona, ktoré by podmieňovalo existenciu určenia dobývacieho priestoru v prospech určitej osoby (organizácie) začatím dobývania v určitom čase. Správny orgán oznámil ţalobcovi zánik oprávnenia na dobývanie výhradného loţiska aplikujúc § 27 ods. 13, písm. a/ zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a vyuţití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení zákona č. 219/2007 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.06.2007. V danom prípade prechodné ustanovenia zákona č. 219/2007 Z.z. v ţiadnom prípade neimplikovali, ţe by sa citované ustanovenie malo aplikovať aj na právne vzťahy týkajúce sa určenia dobývacieho priestoru, konanie ohľadne ktorého začalo a skončilo pred nadobudnutím jeho účinnosti. Práve naopak,
219/2007 Z.z. (Prechodné ustanovenie účinné od 1. júna 2007) konania začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. V danom prípade došlo k aplikácii § 27 ods. 13 banského zákona vo vzťahu k právnej situácii ţalobcu, ktorá vznikla pred nadobudnutím účinnosti citovaného ustanovenia. Je teda 22 6Sžo/94/2014 zrejmé, ţe ustanovenie § 27 ods. 12 banského zákona bolo aplikované retroaktívne pričom otázkou je či je takáto retroaktívna aplikácia prípustná alebo nie. Judikatúra Ústavného súdu SR vychádza z princípu, ţe k definujúcim znakom právneho štátu platí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv občanov a právnej istoty (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95). V podmienkach demokratického štátu, kde vládnu zákony a nie subjektívne predstavy ľudí a z poţiadavky právnej istoty jednoznačne vyplýva záver, ţe právny predpis, resp. jeho ustanovenia pôsobia iba do budúcnosti, a nie do minulosti (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/95). Z uvedeného vyplýva, ţe retroaktivita (akákoľvek), je v právnom poriadku zásadne neţiadúcim javom. Pravá retroaktivita sa jednoznačne odmieta, nepravá retroaktivita je za určitých okolností prípustná (DRGONEC, J. :Ústava Slovenskej republiky, Komentár,
doterajších predpisov. Uţ len z uvedeného dôvodu, ergo z dôvodu absencie výslovnej právnej úpravy, sú preto rozhodnutia orgánov štátnej banskej správy v rozpore s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR (právny štát), a preto aj nezákonné (argumentum a maiori ad minus). 23 6Sžo/94/2014 Druhým dôvodom ústavne neakceptovateľného výkladu je skutočnosť, ţe dôvodom, pre ktorý je na princíp zákazu retroaktivity kladený taký dôraz, je právna istota, verejný záujem na dôvere v právo, resp. to, ţe spoľahlivosť právneho poriadku v určitom čase, zabezpečuje predvídateľnosť právnych následkov správania sa kaţdého jednotlivca a tým aj jeho vlastnú zodpovednosť za vedenie (budovanie) vlastného ţivota. Inými slovami povedané fyzické a právnické osoby majú subjektívne právo na taký stupeň právnej istoty, aby mohli zodpovedne predvídať právne dôsledky svojho správania, ergo aby mali moţnosť prispôsobiť svoje konanie právnemu poriadku. To nie je moţné za situácie, kedy sú fyzické a právnické osoby konfrontované s takým uplatnením určitého ustanovenia právneho predpisu, ktoré zavádza retroaktivitu, ktorým výkladom inými slovami dochádza k zmene pravidiel hry. V čase, keď ţalobca podával ţiadosť o určenie dobývacieho priestoru a ani v čase, keď bolo vydané rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru, neexistoval ţiadny všeobecne záväzný právny predpis, ktorý by spájal zánik oprávnenia na dobývanie s nezačatím dobývania v určitej lehote. Preto je vylúčené, aby takáto podmienka bola aplikovaná spätne na konanie, ktoré bolo začaté (a v rámci ktorého bolo vydané rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru) za iného právneho stavu. Správny orgán navyše aplikoval podmienku
13, písm. a/ banského zákona v zjavnom rozpore s textom zákonného ustanovenia. Toto ustanovenie totiţ predpokladá ako východiskový časový údaj, údaj o začatí dobývania uvedený ţiadateľom v konaní o určenie dobývacieho priestoru. Správny orgán však zjavne z tohto údaja nevychádzal a ani vychádzať nemohol, pretoţe by oprávnenie ţalobcu zaniklo ešte skôr, ako bolo o tom vydané rozhodnutie. Totiţ v návrhu ţalobcu na určenie dobývacieho priestoru bol uvedený rok 1996 ako dátum začatia dobývania, oprávnenie by teda
13, písm. a/ banského zákona zaniklo v roku 1999, teda skôr, ako rozhodnutie o jeho udelení bolo vydané (21.12.2001) nadobudlo právoplatnosť (28.07.2003). I uvedené jasne svedčí o tom, ţe zákonodarca jednoducho nepočítal s tým, ţe § 24 ods. 13, písm. a/ banského zákona zavedený zákonom č. 219/2007 Z.z. sa má aplikovať spätne na konania, ktoré začali pred jeho nadobudnutím. 24 6Sžo/94/2014 Aby ţalovaný mohol (zo svojho subjektívneho pohľadu) aplikovať § 24 ods. 13, písm. a/ banského zákona, musel si ho jednoducho pre svoju potrebu preformulovať a úplne svojvoľným spôsobom v ňom „nájsť“ to, čo v ňom nie je. Teda začať počítať 3 ročnú lehotu od okamihu nadobudnutia účinnosti zákona č. 219/2007 Z.z., na čo ale v zákone nie je absolútne ţiadna opora. A to je v rozpore s ústavnými princípmi : „ Ústava a zákon sa má aplikovať v praxi tak, ako je formulovaný text príslušných ustanovení na prípad sa vzťahujúci, a nie ho svojvoľne skracovať, vynechávať časti textu a prispôsobovať si účelovo text pre vlastnú potrebu" (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/97). Je teda zrejmé, ţe v právom štáte je neprípustné, aby o tom, či bude určitý právny predpis aplikovaný retroaktívne, rozhodoval orgán verejnej správy alebo súd, ale musí tak ustanoviť zákonom zákonodarca. To okrem princípu právnej istoty vyplýva aj z princípu trojdelenia štátnej moci. O neprípustnej retroaktívnej aplikácii banského zákona nakoniec svedčí aj obsah vyjadrení ţalovaného. Z jeho obsahu totiţ vyplynulo, ţe keď banský úrad (
názoru ţalovaného) konať mal a mohol, nekonal a oprávnenie k dobývaciemu priestoru ţalobcovi nezrušil
12 banského zákona v znení účinnom od 01.01.2002 do 31.05.2007. Tým bansky úrad stratil moţnosť oprávnenie k dobývaciemu priestoru ţalobcovi zrušiť. Zákonodarca naopak zjavne vychádzal z toho, ţe nová práva úprava sa nebude vzťahovať na minulé obdobie, v ktorých malo byť postupované, čo sa týka zrušenia oprávnenia k dobývaciemu priestoru, v inom právnom reţime. Zákonodarca totiţ v zákone č. 219/2007 Z.z. neupravil, ţe sa má vzťahovať aj na právne vzťahy vzniknuté počas predchádzajúceho právneho predpisu a naopak § 27 ods. 13 banského zákona je sformulovaný tak, ţe to priamo vylučuje, pretoţe v takom prípade by
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.