zák. a iné, vedenej na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pod sp. zn. PK-1T/26/2011, o dovolaní, ktoré podal obvinený F. K. prostredníctvom obhajcu JUDr. S. J., advokáta v B., proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2013, sp. zn. 6To 6/2013, takto r o z h o d o l :
c/ Tr. por. dovolanie obvineného F. K. sa o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 21. mája 2013, sp. zn. PK- 1T/26/2011, bol obvinený F. K. spolu s obvinenými M. B., A. B., M. B., J. P., M. J., F. L. a I. K. uznaný za vinného zo zločinu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
zák. (bod 1/), spolu s obvinenými A. B. a M. B. z obzvlášť závaţného zločinu podvodu
1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák. (bod 6/) a z obzvlášť závaţného zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
1 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe 1/ v presne nezistenom čase pred rokom 1997 bola zaloţená zločinecká skupina, ktorej členovia sa označujú ako „S.“, pôsobiaca aţ do súčasnosti prevaţne na území Bratislavy a západnej časti územia Slovenskej republiky s cieľom páchať trestnú činnosť a dosiahnuť zisk, pričom od presne nezisteného času najneskôr od roku 1998 v nej pôsobili ako členovia aj M. B. prezývaný „R.“, A. B. prezývaný „M.“ a F. K., od roku 2004 M. J. prezývaný „C.“ 2 2 TdoV 3/2015 alebo „C.“ a od roku 2006 M. B. prezývaný „B.“, pričom od roku 1998 M. B., A. B. a F. K. podliehali pod P. H. a teritoriálne pôsobili najmä v S. a po zavraţdení P. H.
4, § 38 ods. 2, ods. 7 Tr. zák. s poukazom na § 37 písm. h/, § 41 ods. 2 Tr. zák. uloţený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov.
3 písm. b/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráţenia.
1 písm. a/ Tr. zák. mu bol uloţený aj trest prepadnutia veci – mobilný telefón značky Nokia, IMEI:X. SIM kartu č. X. vlastníkom ktorých sa
6 Tr. zák. stal štát.
1, § 78 ods. 1 Tr. zák. mu bol uloţený ochranný dohľad na 3 roky. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade odvolania obvineného
1 písm. d/, písm. e/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. mu
4, § 38 ods. 2, ods. 7 Tr. zák. s poukazom na § 37 písm. h/, § 42 ods. 1 Tr. zák. uloţil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov.
3 písm. b/ Tr. zák. ho na výkon uloţeného trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s maximálnym stupňom stráţenia.
1 písm. a/ Tr. zák. mu bol uloţený aj trest prepadnutia veci – mobilný telefón značky Nokia, IMEI:X. SIM kartu č. X.
1, 57 ods. 3 Tr. zák. mu uloţil peňaţný trest vo výmere 1000 Eur, s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 3 mesiace. Zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Pezinok z 5. marca 2012, 3 2 TdoV 3/2015 sp. zn. 2T/41/2012, vo výroku o treste , ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Prostredníctvom obhajcu JUDr. S. J., advokáta v B., podal obvinený K. proti rozsudku najvyššieho súdu dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. h/, písm. i/ Tr. por. V dovolaní zopakoval výhrady, ktoré boli súčasťou jeho obhajobnej argumentácie v konaní pred súdmi niţších stupňov. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. poukázal na pochybenia súdu prvého stupňa, ktoré nenapravil ani odvolací súd (postup v rozpore s § 260 Tr. por. posledná veta, § 271 ods. 1 Tr. por., nedoplnenie dokazovania výsluchom svedka U., vyhovenie všetkým návrhom prokurátora a odmietnutie dokazovania navrhovaného obvinenými, neumožnenie dopracovania znaleckého posudku PhDr. O., resp. nepribratie iného znalca do konania, konštatovanie, že súd prvého stupňa nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť). Za dôkazy vykonané nezákonným spôsobom označil fotodokumentáciu kamiónov 6 mesiacov po ich zadrţaní, procesne nespôsobilý znalecký posudok o údajnom granáte, ktorý znalci v čase znaleckého skúmania nemali k dispozícii, neumoţnenie dopracovania znaleckého posudku PhDr. O., resp. nepribratie iného znalca do konania vo veci overenia vierohodnosti výpovedí svedka G., výsluch P. v postavení obţalovaného ku skutku, ktorý sa mu nekládol za vinu. Poukazujúc na uznesenie Ústavného súdu SR z 23. apríla 2014, PL. ÚS 10/2014, ktorým bola pozastavená účinnosť § 58 ods. 5 aţ 7, § 63 ods. 6 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov namietal nepouţiteľnosť prehratých telefonických rozhovorov a ich prepisov, telefonických kontaktov P. a G., z ktorých súd zistil poznatky dokresľujúce spôsob činnosti skupiny ako takej na konkrétnych udalostiach, ktoré sa týkali udalostí zo 14. januára 2010, „dohľadávania“ odcudzenej Škody Fabie Combi alebo aj celkovo činnosti skupiny. Za naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. h/ Tr. por. obvinený povaţoval to, ţe trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov nereflektuje všetky poľahčujúce okolnosti, vychádza z najvyššej trestnej sadzby skutku, ktorého spáchanie nebolo spoľahlivo preukázané. Predmet, ktorý mal byť údajne granátom, bol dobrovoľne vydaný v čase tzv. zbraňovej amnestie. Tým, ţe si myslel, ţe ide o dymovnicu, nemohla byť u neho naplnená subjektívna stránka trestného činu. Súd mal pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadať aj na pomer a mieru závaţnosti poľahčujúcich a priťaţujúcich okolností, vziať do úvahy priznanie a oľutovanie skutku, ako aj vedenie riadneho ţivota pred spáchaním trestného činu. Keďţe mu nebolo preukázané ani spáchanie skutku v bode 6/, mohol súd ukladať trest len za 4 2 TdoV 3/2015 skutok v bode 1/. V závere uviedol, ţe všetky vyššie uvedené pochybenia vo veci konajúcich súdov odôvodňujú dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por., nakoľko súd okrem iných závaţných procesných pochybení nesprávne aplikoval aj hmotnoprávne ustanovenia (napr. ako je uvedené v odôvodnení dovolacieho dôvodu
1 písm. h/ Tr. por. Obvinený preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, po vyslovení porušenia zákona v jeho neprospech, zrušil rozsudok najvyššieho súdu vo výroku o treste, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a aby tomuto súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. V zmysle § 376 Tr. por. sa k dovolaniu vyjadrili odsúdení K. a Ţ.. Odsúdený K. uviedol, ţe skutok č. 6 je nesprávne právne kvalifikovaný. Neobsahuje znaky podvodného konania, ani znaky charakteristické pre spôsob páchania v rámci zločineckej skupiny. Odsúdený Ţ. vo vyjadrení zaslanom mailom uviedol, ţe nemá nič spoločné s obvineniami dovolateľa, ku skutku o diaľničných známkach vypovedal všetko. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) na základe podaného dovolania zistil, ţe dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), za splnenia podmienok uvedených v § 373 Tr. por., v zákonnej lehote a mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Súčasne ale zistil, ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por., lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania
1 písm. c/, písm. g/, písm. h/, písm. i/ Tr. por., na ktorých naplnenie obvinený poukazuje v písomných dôvodoch dovolania.
1 písm. c/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Právo na obhajobu je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu zabezpečujúcim „rovnosť zbraní“ medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom ako ţalobcom v trestnom konaní na strane druhej. Táto základná zásada trestného konania je v Trestnom poriadku upravená v ustanovení § 2 ods. 9 Tr. por., vyplýva z čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a je garantovaná v ďalších významných právnych dokumentoch, akými sú Listina základných práv a slobôd a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky 5 2 TdoV 3/2015 obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a moţnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu. Porušenie práva na obhajobu je závaţnou, resp. podstatnou chybou konania. Dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. je však koncipovaný oveľa uţšie, nie je ním akékoľvek (resp. kaţdé) porušenie práva na obhajobu, ale len porušenie tohto práva „zásadným spôsobom“. Pri posudzovaní, či v tom - ktorom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, sú dôleţité konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach. Podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak, aby v konaní boli okrem iného objasnené aj všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného a aby sa na ne v konaní a pri rozhodovaní prihliadalo. Vychádzajúc z toho, právo na obhajobu zahŕňa viacero komponentov a dovolací dôvod v tomto zmysle bude spravidla naplnený pri nerešpektovaní ustanovení Trestného poriadku o povinnej obhajobe, pri vykonávaní procesných úkonov smerujúcich k rozhodnutiu vo veci bez prítomnosti obhajcu a pod., čo sa v posudzovanom prípade nezistilo. Naopak, obvinený vyuţíval v celom rozsahu moţnosť aktívnej osobnej obhajoby i obhajoby prostredníctvom obhajcu. Neobstojí jeho námietka, ţe v rozpore s § 260 a § 271 ods. 1 Tr. por. 1. nebol oboznámený s obsahom výpovedí spoluobţalovaných, ktorí boli vypočúvaní v jeho neprítomnosti a 2. nemal moţnosť sa k nim vyjadriť. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní (č. l. 7567) vyplýva, ţe opatrením predsedu senátu bolo
por. poradie výsluchu obţalovaných určené nasledovne: B., K., P., L., J., K., Ţ., Z.. Keďţe obvinený K. vypovedal ako druhý v poradí (č. l. 7584 – č. l. 7586), nebol prítomný iba pri výsluchu obţalovaného B., ktorý vypovedal
1 písm. c/ Tr. por. na podklade toho, ţe sa návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovelo. Právo na obhajobu obvinených nemôţe byť porušené ani tým, ţe súd, vychádzajúc zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotí dôkazy ináč, neţ je predstava obvineného alebo inej strany v konaní. V týchto intenciách postupoval aj súd prvého stupňa. V priebehu celého konania sa zaoberal návrhmi strán na doplnenie dokazovania a pred skončením dokazovania zdôvodnil, ktoré dôkazy v zmysle § 272 ods. 3 Tr. por. nevykoná, preto ani námietky obvineného o nedoplnení dokazovania výsluchom svedka U., o nedopracovaní znaleckého posudku PhDr. O., resp. nepribratí iného znalca, o odmietnutí návrhov obhajoby na doplnenie dokazovania neobstoja. V súvislosti s dovolacím dôvodom
1 písm. g/ Tr. por. obvinený namietal, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom (napr. vyhotovenie fotodokumentácie kamiónov 6 mesiacov po zadrţaní bez prizvania obhajoby, procesne nespôsobilý znalecký posudok o údajnom granáte, nedopracovanie znaleckého posudku PhDr. O., resp. nepribratie iného znalca za účelom overenia výpovede svedka G., výsluch P. v postavení obţalovaného ku skutku, ktorý sa mu nekládol za vinu). S poukazom na uznesenie Ústavného súdu z 23. apríla 2014, PL. ÚS 10/2014, namietal nezákonnosť analýzy prehratých telefonických rozhovorov a ich prepisov, ako aj analýzy telefonických kontaktov P. a G. 7 2 TdoV 3/2015 Dovolací súd tieto námietky preskúmal a zistil, ţe nie sú dôvodné. Rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré boli súdom vykonané zákonným spôsobom. Dôkazy v tejto trestnej veci boli získané zákonným spôsobom, boli splnené formálne i materiálne podmienky na vykonanie konkrétneho dôkazu v zmysle § 119 Tr. por. Dôkazy ku skutku v bode 6/ obţaloby (skutok v bode 6/ rozsudku) boli vykonané v súlade so zákonom. Na hlavnom pojednávaní boli v zmysle § 269 Tr. por. čítané listinné dôkazy z inej trestnej veci týkajúce sa diaľničných známok (zv. XII, č. l. 3946 – 3955). Predseda senátu umoţnil stranám nahliadnuť do fotodokumentácie z č. l. 3948 – 3955, pričom túto moţnosť vyuţil okrem iných aj obhajca obvineného. Obvinený K. sa k dôkazu nevyjadril. Policajná akcia, pri ktorej boli zaistené kamióny súvisela s inou trestnou vecou, preto námietka o neprizvaní obhajoby neobstojí. Na hlavnom pojednávaní boli k tomuto skutku vypočutí viacerí svedkovia, pričom obhajoba im moţnosť mala klásť otázky, resp. vyjadriť sa k týmto dôkazom. Neobstojí ani námietka o nezákonnosti výsluchu P. k tomuto bodu v postavení obţalovaného, hoci spáchanie tohto skutku sa mu za vinu nekládlo. Zo skutkovej vety zločinu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny vyplýva, ţe členovia tejto skupiny naplánovali a spáchali v období od roku 2007 do 16/2/2010 osem zločinov uvedených v skutkoch 2/ aţ 9/. P., ktorý bol za členstvo v zločineckej skupine právoplatne odsúdený, kontradiktórne vypovedal aj o tých skutočnostiach, ktoré sa mu priamo nekládli za vinu, ale o ktorých mal osobnú vedomosť. Dovolací súd navyše poznamenáva, ţe táto výpoveď nebola jediným, resp. hlavným usvedčujúcim dôkazom, ale ţe zapadala do reťaze ďalších dôkazov. K námietke o nedopracovaní znaleckého posudku PhDr. O., resp. nepribratí iného znalca za účelom overenia výpovede svedka G., ktorú opakovane uplatnil aj v rámci tohto dovolacieho dôvodu, sa dovolací súd uţ vyjadril v rámci dovolacieho dôvodu § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. V tejto súvislosti je potrebné dodať, ţe nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je moţné subsumovať pod dôvod dovolania
1 písm. c/ Tr. por. (porušenie práva na obhajobu) alebo
1 písm. g/ Tr. por. (nezákonne vykonané dôkazy), ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) v jeho prospech. 8 2 TdoV 3/2015 Dovolací súd sa nestotoţnil ani s názorom dovolateľa, ţe s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 23. apríla 2014, PL. ÚS 10/2014 sú dôkazy získané postupom
por. (analýza telefonických rozhovorov a ich prepisov, analýza telefonických kontaktov odsúdeného P. a svedka G.) nezákonné. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, ţe dovolaciemu súdu je známy aj nález Ústavného súdu SR z
zák. a pokračujúci obzvlášť závaţný zločin podvodu
1, ods. 4 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák. Pri domovej prehliadke vykonanej
1 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák.) bolo trestné stíhanie začaté a obvinenie F. K. vznesené
1 písm. h/ Tr. por. moţno uplatniť, ak bol uloţený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uloţený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. V tomto smere neobstoja námietky dovolateľa, ţe v dôsledku toho, ţe mal byť oslobodený spod obţaloby pre skutok č. 10/ obţaloby (nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami) a ţe spáchanie skutku č. 6/ obţaloby (podvod) mu nebolo preukázané, mu súd mohol ukladať len trest za skutok v bode 1/ obţaloby (zaloţenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny) rešpektujúc prevahu poľahčujúcich okolností (priznanie a oľutovanie skutku, vedenie riadneho ţivota pred spáchaním trestného činu). Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil výrok o treste u obvineného K. a uloţil mu súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu s maximálnym stupňom stráţenia. Okrem trestu odňatia slobody mu uloţil aj trest prepadnutia veci. Keďţe mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok z 5. marca 2012, sp. zn. 2T/41/2012, ktorý zrušil o výroku o treste, uloţený peňaţný trest, tento mu spolu s náhradným trestom odňatia slobody uloţil aj v rámci ukladania súhrnného trestu. V tomto 10 2 TdoV 3/2015 smere dovolací súd nezistil, ţe by obvinenému bol uloţený súhrnný trest odňatia slobody v rozpore s pravidlami jeho ukladania, mimo trestnej sadzby
toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Rovnako nezistil, ţe by mu bol uloţený taký druh trestu, ktorý Trestný zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Dovolacím dôvodom
ustanovenia § 371 písm. i/ Tr. por. je, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, ţe skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôţe skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. V súvislosti s týmto dovolacím dôvodom poukázal na uţ uvedené pochybenia vo veci konajúcich súdov a jeho argumentáciu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. h/ Tr. por. - dobrovoľné vydanie údajného granátu v čase tzv. zbraňovej amnestie, nenaplnenie subjektívnej stránky trestného činu (domnienka, ţe ide o dymovnicu), nezákonné znalecké dokazovanie. Namietal tieţ, ţe mu nebolo preukázané spáchanie skutku v bode 6/ obţaloby. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb, taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ aţ písm. n/ Tr. por. Mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie - neslúţi k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťaţisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môţe doplňovať alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je moţné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôţe posudzovať, pretoţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Dovolací súd môţe posudzovať len to, či súdy na zistený skutkový stav, ktorý je v dovolacom konaní daný a nemenný, aplikovali správne ustanovenia Trestného zákona. 11 2 TdoV 3/2015 Právna kvalifikácia skutku v bode 9/ rozsudku je správna. Skutok napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty obzvlášť závaţného zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
1 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák. Dovolací súd pri tom vychádzal zo zisteného skutkového stavu veci, tak ako ho zistili a ustálili súd niţších stupňov. Neobstojí ani tvrdenie obvineného o zániku trestnosti činu, pretoţe tzv. zbraňová amnestia, na ktorú dovolateľ poukazuje a ktorá v zmysle § 72b zák. č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive trvala od
1 písm. i/ Tr. por. nemôţe napĺňať ani poukaz na to, ţe v konaní nebola naplnená subjektívna stránka trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami v dôsledku negatívneho skutkového omylu (mylne sa domnieval, ţe išlo o dymovnicu). Predmetom dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. totiţ môţe byť uţ len nesprávne právne posúdenie takto ustáleného skutku v skutkovej vete rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa, ale nikdy nie samotné skutkové zistenia, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie je moţné akokoľvek dopĺňať a meniť. Dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. nenapĺňa ani námietka obvineného o nedokázaní skutku v bode 6/ obţaloby vzhľadom k uţ uvedenej viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkovým stavom. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil existenciu obvineným K. uvádzaných dovolacích dôvodov, preto podané dovolanie na neverejnom zasadnutí
V 3/2015 V Bratislave 16. júla 2015 JUDr. Jana S e r b o v á , v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.