Najvyšší súd 2TdoV 16/2014 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Štefana Harabina a členov JUDr. Jany Serbovej, JUDr. Gabriely Šimonovej, JUDr. Viliama Dohňanského a JUDr. Pavla Farkaša, na neverejnom zasadnutí s verejným vyhlásením
- júla 2015, v trestnej veci obvineného Ing. J. V. pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a prečin zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., vedenej na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pod sp. zn. PK-1T 12/2013, prerokoval dovolanie, ktoré podal obvinený Ing. J. V. proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
- júla 2014, sp. zn. 2 To 7/2014, takto r o z h o d o l : Podľa 386 ods. 1 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 371 písm. g/ Tr. por. v znení neskorších predpisov uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
- júla 2014, sp. zn. 2 To 7/2014, a v konaní, ktoré mu predchádzalo, b o l p o r u š e n ý z á k o n v ustanoveniach § 319, 2 ods. 1, § 124 ods. 3, § 126 ods. 3 Tr. por. a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v neprospech obvineného Ing. J. V.. Podľa § 386 ods. 2 Tr. por. napadnuté uznesenie sa zrušuje. Zrušuje sa aj rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z
- marca 2014, sp. zn. PK-1T 12/
- 2 2TdoV 16/2014 Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené obsahovo nadväzujúce, ktoré sa týkajú obvineného Ing. J. V., ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a § 388 ods. 1 Tr. por. per analogiam sa obvinený Ing. J. V., nar. X. v S., trvale bytom J. č. X. H., prechodne bytom A. č. X., B., podľa § 285 písm. a/ Tr. por. o s l o b o d z u j e spod obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z
- apríla 2013, sp. zn. VII/1 Gv 138/12 – 24, pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, 2 Tr. zák. a prečin zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, ţe
- júla 2012 v čase okolo 16.05 hod. ako člen hliadky Krajského dopravného inšpektorátu, Oddelenia mýtnej polície PZ B.. – J.. na diaľnici č. D2, v blízkosti hraničného priechodu B. v smere na M., po tom ako zastavil osobné motorové vozidlo Opel Zafira s evidenčným číslom Spolkovej republiky Nemecko X., ktoré v tom čase riadil G. B., ktorý sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, ţe nezastavil na mieste, kde to bolo prikázané a namiesto toho, aby obvinený priestupok vyriešil v súlade s príslušnými právnymi predpismi, vodičovi uvedeného vozidla oznámil, ţe za tento priestupok mu môţe byť uloţená bloková pokuta 150 Eur alebo ho „pošle do B.“, kde bude musieť zaplatiť 300 Eur a tieţ mu bude uloţený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 1 rok, ale pokiaľ mu zaplatí sumu 50 Eur, tak ho nechá ísť, následne od G. B. prijal sumu 50 Eur ako úplatok a ponechal si ju, uvedený priestupok ţiadnym spôsobom nezaevidoval a vodiča nechal z miesta odísť, čím konal v rozpore s čl. 8 ods. 4 Nariadenia prezidenta PZ č. 7/20002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v PZ v znení neskorších predpisov a súčasne porušil povinnosti policajta v zmysle § 8 ods. 1 zák. č. 181/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a v zmysle § 48 ods. 3 písm. a/, g/ zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej sluţbe príslušníkov PZ, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe SR a Ţelezničnej polície v znení neskorších predpisov, 3 2TdoV 16/2014 pretoţe nebolo dokázané, ţe sa stal skutok, pre ktorý bol obvinený stíhaný. O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (ďalej ako „špecializovaný trestný súd“) z
- marca 2014, sp. zn. PK-1T 12/2013, bol obvinený Ing. J. V. uznaný za vinného zo zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a prečinu zneuţívania právomoci verejného činiteľa v zmysle § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom vo výroku rozsudku. Špecializovaný trestný súd mu uloţil tresty podľa § 329 ods. 2, § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. úhrnný odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením na jeho výkon ústavu s minimálnym stupňom stráţenia, v zmysle § 329 ods. 2, § 56 ods. 1, § 57 ods. 3 Tr. zák. peňaţný vo výmere 300 Eur a náhradný odňatia slobody vo výmere 1 mesiac pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený a podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. zákaz činnosti spočívajúci vo výkone sluţby v ozbrojených zboroch na dobu 3 roky. Najvyšší súd uznesením z
- júla 2014, sp. zn. 2 To 7/2014, podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného zamietol, čím rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť. Špecializovaný súd predloţil najvyššiemu súdu dovolanie obvineného proti uzneseniu najvyššieho súdu z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por. Bez dôkazu zachyteného v zákonne vykonanom dôkaznom prostriedku, z ktorého by celkom jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplývala existencia formálneho znaku skutkovej podstaty daného trestného činu, nie je moţné správne zaradiť skutkový dej pod zákonnú skutkovú podstatu. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými dôkazmi vykonanými v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní. Poukázal na nezrovnalosti ohľadom času spáchania skutku. V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. namietal nezákonnosť výsluchu svedka B., pri ktorom nebola prítomná nezúčastnená osoba. Nestotoţnil sa s názorom odvolacieho súdu, ţe pri výsluchu osoby 4 2TdoV 16/2014 neovládajúcej slovenský jazyk, nezúčastnenú osobu nahrádza tlmočník. Tlmočníka, ktorého funkciou je prekladať do jazyka, v ktorom sa konanie vedie, nemoţno povaţovať aj za osobu nezúčastnenú pri podpise zápisnice. Zápisnice z výsluchov svedkov manţelov B. z
- júla 2012 boli urobené pred vznesením obvinenia, preto nemôţu byť pouţité na porovnanie vierohodnosti, ako to urobili vo veci konajúce súdy. V rozpore s čl. 6 Dohovoru sa odvolací súd nevysporiadal s právne relevantnou argumentáciou obvineného a formalistickým prístupom porušil jeho právo na podanie odvolania.
- júla 2015 bolo dovolaciemu súdu doručené doplnenie dovolania, v ktorom obvinený prostredníctvom obhajkyne namietal nezákonnosť Sekcie kontroly a inšpekčnej sluţby Ministerstva vnútra SR s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu z
- mája 2015, sp. zn. 1To 1/
- Prokurátor v zmysle § 376 Tr por. na dovolanie obvineného nereagoval. Dovolací súd (§ 377 Tr. por.) zistil, ţe dovolanie je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/, § 369 ods. 2 písm. b/, § 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Obvinený vyuţil svoje právo podať riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté (§ 372 Tr. por.). Dovolanie spĺňa podmienky a obsahové náleţitosti predpokladané v § 373, § 374 Tr. por. Dovolací súd zistil, ţe dovolanie je dôvodné. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. naplnený bol. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
- júla 2014, sp. zn. 2To 7/2014, a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol u obvineného Ing. J. V. porušený zákon v ustanoveniach § 319, § 2 ods. 1, § 124 ods. 3, § 126 ods. 3 Tr. por. a čl. 6 Dohovoru v jeho neprospech. Podľa § 382a Tr. por. dovolací súd môţe rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí o dovolaní, ak zistí, ţe dôvody dovolania podaného v prospech obvineného, sú zjavne preukázané a je zrejmé, ţe vytýkané nedostatky povedú k postupu podľa § 386 a § 388 ods. 1 Tr. por. V zmysle § 386 ods. 1 Tr. por. ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania podľa § 371 Tr. por., vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera. 5 2TdoV 16/2014 Podľa § 386 ods. 2 Tr. por. súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd podľa okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho moţno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší, hoci len sčasti výrok o vine, zruší vţdy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad a ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok v rámci trestného konania je spôsobilé privodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí. V konaní o dovolaní je potrebné starostlivo skúmať opodstatnenosť podaného dovolania s prihliadnutím na dovolateľom uplatnené dovolacie dôvody. Súdy majú povinnosť poskytovať ochranu základným právam a slobodám bez ohľadu na stupeň, na ktorom rozhodujú. Dovolanie moţno podať, ak je rozhodnutie zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.). Rešpektovanie zákonnosti pri vykonávaní dôkazov nie je abstraktnou a formalistickou poţiadavkou, ale má základný význam pre spravodlivosť trestného procesu. Ţiadny súd nemôţe bez toho, aby nepoškodil riadny výkon spravodlivosti brať do úvahy dôkaz získaný nezákonným spôsobom, pretoţe trestné konanie je zaloţené na zásadách právneho štátu. Zákonnosť dôkazu predpokladá
- jeho získanie z prameňa, ktorý stanovuje alebo pripúšťa zákon,
- zabezpečenie a vykonávanie procesným subjektom k tomu zákonom oprávneným,
- v zodpovedajúcom štádiu trestného konania,
- postupom, ktorý je v súlade s právnymi predpismi. Okrem zákonnosti dôkazu je potrebné rozlišovať tzv. procesnú pouţiteľnosť dôkazu (neprípustnosť dôkazu), pri ktorej ide v zásade o zákonný dôkaz, ktorý však vzhľadom k určitým okolnostiam nemôţe byť pouţitý v ďalšom priebehu konania a nie je moţné z neho vychádzať pri ustaľovaní skutkového stavu veci. 6 2TdoV 16/2014 Nikto nemôţe byť stíhaný ako obvinený inak neţ zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon (§ 2 ods. 1 Tr. por.). Podľa § 119 ods. 2 Tr. por. za dôkaz môţe slúţiť všetko, čo môţe prispieť na náleţité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede namieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôleţité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané pouţitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti. Zásada zákonného procesu vyjadrená v § 2 ods. 1 Tr. por. nadväzuje na ustanovenie čl. 17 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého nikoho nemoţno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon („nullus processus criminalis sine lege“). Ide v podstate o vyjadrenie zásady riadneho zákonného procesu, ktorá je najdôleţitejšou zásadou trestného konania. Trestné stíhanie je moţné viesť len v súlade so zákonom, preto aj postup príslušných orgánov musí byť vţdy v súlade so zákonom. Zákonnosť stíhania, ktorá je výslovne garantovaná v Ústave SR, sa obsahovo prekrýva s podrobnejšou a komplexnejšou garanciou spravodlivého procesu podľa čl. 46 a nasl. Ústavy SR, resp. čl. 6 a 7 Dohovoru a čl. 14 a 15 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Záruky zákonnosti stíhania sa týkajú všetkých štádií trestného konania od vznesenia obvinenia aţ po vyhlásenie konečného rozhodnutia. Právo na spravodlivý proces je limitom práva na riadny zákonný proces v tom zmysle, ţe nie kaţdá nezákonnosť sa rovná nespravodlivosti a neústavnosti, ale len taká, ktorá vedie k vine obvineného. Na druhej strane zákonnosť limituje spravodlivosť procesu tým, ţe nezákonný proces jeho spravodlivosť prinajmenšom ohrozuje najmä v tom, ţe nemôţe viesť k spravodlivému potrestaniu páchateľa. Prípadné nezákonnosti nie je moţné ospravedlniť účelovým konštatovaním, ţe celková spravodlivosť bola zachovaná a tým bol garantovaný aj spravodlivý proces. Nezákonný proces nemôţe prispieť k rozhodnutiu o oprávnenosti trestného obvinenia proti konkrétnej osobe. Rámcom spravodlivého procesu môţe byť jedine proces vedený zákonným spôsobom, kde zákonnosť je formou trestného konania a spravodlivosť ţiaducou kvalitou jeho obsahu. 7 2TdoV 16/2014 Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, ţe zápisnica o trestnom oznámení bola s Mgr. S. B. spísaná
- júla 2012 na Obvodnom oddelení PZ T. Ministerstvo vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej sluţby, úradu inšpekčnej sluţby, odboru inšpekčnej sluţby západ uznesením z
- júla 2012, ČVS:SKIS-417/OISZ-V-2012, začalo trestné stíhanie vo veci prečinu zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v súbehu so zločinom prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Trestné stíhanie začal neoprávnený orgán, ktorý nemá kompetencie v zmysle Trestného poriadku a zákona o Policajnom zbore. Dôkazy získané úkonmi, ktoré neboli vykonané procesným subjektom na to zákonom oprávneným, sú nezákonné a v dôsledku toho nepouţiteľné. Úlohou Policajného zboru je okrem iného odhaľovať trestné činy a zisťovať ich páchateľov, vykonávať vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie o trestných činoch (§ 2 ods. 1 písm. a/, písm. d/ zák. č. 171/1993 Z. z.). Pouţíva pri tom nástroje trestného práva, ktoré sú upravené v zák. č. 171/1993 Z. z. a v Trestnom poriadku. Ministerstvo vnútra SR riadi, usmerňuje a kontroluje činnosť útvarov Policajného zboru. Orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt (§ 10 ods. 1 Tr. por.). Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie vyšetrovateľ Policajného zboru, poverený príslušník Policajného zboru (§ 10 ods. 8 písm. a/, písm. c/ Tr. por.). V zmysle § 10 ods. 9 Tr. por. policajtom sa na účely tohto zákona rozumie v rozsahu poverenia úkonov vyšetrovania aj zástupca príslušného orgánu iného štátu, orgánu Európskej únie alebo orgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi Európskej únie, ktorý je zaradený do spoločného vyšetrovacieho tímu vytvoreného na základe dohody. Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie aj príslušník Policajného zboru, ktorý nie je vyšetrovateľom Policajného zboru alebo povereným príslušníkom Policajného zboru uvedeným v odseku 8 písm. a/ a c/ v rozsahu určenom všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na vykonávanie rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní (§ 10 ods. 10 Tr. por.). 8 2TdoV 16/2014 Policajný zbor sa člení na sluţbu kriminálnej polície, sluţbu finančnej polície, sluţbu poriadkovej polície, sluţbu dopravnej polície, sluţbu ţelezničnej polície, sluţbu ochrany objektov, sluţbu hraničnej a cudzineckej polície, sluţbu osobitného určenia, sluţbu ochrany určených osôb a inšpekčnú sluţbu; organizačnou súčasťou Policajného zboru je aj útvar kriminalisticko-expertíznych činností, ktorý vykonáva odbornú činnosť a znaleckú činnosť podľa osobitných predpisov (§ 4 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z.). Sluţby Policajného zboru pôsobia v rámci útvarov Policajného zboru, ktoré zriaďuje a zrušuje minister; zároveň určuje náplň ich činností a vnútornú organizáciu. Minister môţe určiť, ktorý útvar Policajného zboru má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Za útvar Policajného zboru koná pred súdom riaditeľ útvaru alebo ním poverený policajt alebo zamestnanec. Útvary Policajného zboru sú organizované spravidla podľa organizácie súdov (§ 4 ods. 2 zák. č. 171/1993 Z. z.). Minister zriaďuje osobitné útvary s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky na odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov vo veciach, ktoré patria do právomoci Špecializovaného trestného súdu podľa osobitného zákona (§ 4 ods. 3 zák. č. 171/1993 Z. z.). Sekcia kontroly a inšpekčnej sluţby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je odborným útvarom Ministerstva vnútra na úseku kontroly a inšpekčnej sluţby Policajného zboru. Nie je súčasťou Policajného zboru, preto nemôţe preverovať oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, ţe bol spáchaný trestný čin a ostatné podnety na trestné stíhanie, vykonávať vyšetrovanie ani skrátenie vyšetrovanie o trestných činoch, ani keby išlo o trestnú činnosť policajtov. Ministerstvo vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej sluţby, úrad inšpekčnej sluţby, odbor inšpekčnej sluţby, tak ako sa to stalo v posudzovanom prípade, nemá kompetenciu začínať trestné stíhanie, vznášať obvinenie, podávať návrh na podanie obţaloby, resp. robiť ďalšie procesné úkony v zmysle Trestného poriadku. Na tomto závere nič nemení ani to, ţe pod uznesením podľa § 199 ods. 1, § 206 ods. 1 Tr. por. a návrhom v zmysle § 209 ods. 1 Tr. por., resp. aj pod inými úkonmi Trestného poriadku je uvedený vyšetrovateľ PZ. V hlavičke uznesenia, návrhu, resp. iného úkonu je totiţ sprítomnený štátny orgán, ktorý ho urobil a tým je Ministerstvo vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej sluţby, úrad inšpekčnej sluţby, odbor inšpekčnej sluţby západ. 9 2TdoV 16/2014 V závere uznesenia je okrúhla pečiatka, ktorá autorizuje rozhodnutie s názvom Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Takáto kumulácia dvoch štátnych orgánov do jedného, pokiaľ ide o autorstvo rozhodnutia v mene Slovenskej republiky, sama o sebe robí toto rozhodnutie zmätočným, nezrozumiteľným, nulitným a v konečnom dôsledku i nezákonným. Rozhodnutia orgánu, ktorý nebol príslušný na trestné stíhanie, sú rozhodnutiami per se nulitnými, predstavujúcimi porušenie práva na stíhanie zákonným spôsobom v zmysle čl. 17 Ústavy SR. V danej veci k takému zásahu došlo uţ uznesením Ministerstva vnútra SR, Sekcie kontroly a inšpekčnej sluţby, úradu inšpekčnej sluţby, odboru inšpekčnej sluţby západ z
- júla 2012, ČVS: SKIS-417/OISZ-V-2012, o začatí trestného stíhania, ako aj uznesením Ministerstva vnútra SR, Sekcie kontroly a inšpekčnej sluţby, úradu inšpekčnej sluţby, odboru inšpekčnej sluţby západ z
- júla 2012, ČVS:SKIS-417/OISZ-V-2012, o vznesení obvinenia, ktoré boli v doplnení dovolania napadnuté. Z hľadiska zásad právneho štátu nemôţu obstáť ani dovolaním napadnuté rozhodnutia súdov odvolacieho a prvého stupňa, ktoré nulitné rozhodnutia akceptovali a aprobovali. Správnosť uvedeného záveru potvrdzuje i judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (rozsudok z
- mája 2007 vo veci Ramsahai a iní proti Holandsku, sťaţnosť č. 52391/99, rozsudok zo
- decembra 2010 vo veci Miţigárová proti Slovenskej republike, sťaţnosť č. 74832/01, rozsudok z
- júla 2013 vo veci Kummer proti Českej republike, sťaţnosť č. 32133/11, rozsudok zo
- februára 2012 vo veci Eremiášová a Pechová proti Českej republike), ktorá kladie dôraz na praktickú nezávislosť vyšetrovania a absenciu akýchkoľvek väzieb. V tomto smere inšpekčná služba podriadená ministrovi vnútra nespĺňa atribúty nezávislosti a nezaručuje dôveru verejnosti k monopolu štátu na použitie sily a to ani vtedy, keď podlieha dozoru prokurátora. Nad rámec konštatovaného odvolací súd zdôrazňuje, ţe v zmysle čl. 144 ods. 1, ods. 2 Ústavy, sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. Podľa odseku 2) tohto článku ak sa súd domnieva, ţe iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods.
- Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný. 10 2TdoV 16/2014 V zmysle § 283 ods. 5 Tr. por. súd preruší trestné stíhanie aj vtedy, ak sa domnieva, ţe všeobecne záväzný právny predpis nižšej právnej sily, ktorého pouţitie je v danej trestnej veci rozhodujúce pre rozhodovanie o vine a treste, je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, a podá návrh na začatie konania pred ústavným súdom. Nález ústavného súdu je pre súd záväzný. V danej veci ide o rozpor ustanovení interných predpisov (nie všeobecne záväzných právnych predpisov) ministerstva vnútra s Trestným poriadkom a zákonom o Policajnom zbore. Odvolací súd nemohol preto prerušiť trestné stíhanie, aby tento rozpor riešil Ústavný súd, nehľadiac na to, ţe absencia reálnej nezávislosti inšpekčnej služby podriadenej ministrovi vnútra uţ bola záväzne judikovaná rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva, ako je na to poukázané hore. Pred vznesením obvinenia boli vo veci vypočutí svedkovia – G. B.
- júla 2012 (č. l. 23 – 28) Ministerstvom vnútra SR, Sekcie kontroly a inšpekčnej sluţby, úradu inšpekčnej sluţby, odboru inšpekčnej sluţby západ za účasti vyšetrovateľky (ďalej len „vyšetrovateľka“ v príslušnom tvare) a tlmočníčky, Mgr. S. B.
- júla 2012 (č. l. 37 – 41) za prítomnosti vypočúvajúceho mjr. JUDr. R. J. (bez uvedenia funkcie) a osoby prítomnej pri prečítaní a podpise zápisnice. Toho istého dňa boli vykonané rekognície osôb podľa fotoalbumu (č. l. 57 – 60, č. l. 61 – 64, č. l. 75 – 78, č. l. 79 – 82). Obvinenie Ing. J. V. vzniesol orgán, ktorý k tomu nebol zákonom oprávnený – Ministerstvo vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej sluţby, úrad inšpekčnej sluţby, odbor inšpekčnej sluţby západ – uznesenie z
- júla 2012, ČVS:SKIS-417/OISZ-V-2012, ktorý následne vykonával všetky procesné úkony prípravného konania dole uvedené. Po vznesení obvinenia boli vypočutí svedkovia
- júla 2012 - G. B. (č. l. 31 – 36) za účasti vyšetrovateľky a tlmočníčky, Mgr. S. B. (č. l. 42 – 46) za účasti vyšetrovateľky a osoby prítomnej pri prečítaní a podpise zápisnice,
- augusta 2012 F. B. za účasti vyšetrovateľky a obhajkyne (č. l. 47 – 50),
- augusta 2012 D. V. za účasti vyšetrovateľky, obhajkyne a osoby prítomnej pri prečítaní a podpise zápisnice, 11 2TdoV 16/2014
- marca 2013 G. B. (č. l. 180 – 185) za účasti vyšetrovateľky, tlmočníčky, obhajkyne a osoby prítomnej pri prečítaní a podpise zápisnice a Mgr. S. B. (č. l. 187 – 191) za účasti vyšetrovateľky, obhajkyne a osoby prítomnej pri prečítaní a podpise zápisnice. Z toho je zrejmé, ţe výsluchy uskutočňoval orgán, ktorý nebol procesným subjektom na to zákonom oprávneným. Okrem toho nebol dodrţaný postup, ktorý predpisuje Trestný poriadok, čo je podmienkou sine qua non zákonnosti dôkazu. Ak sa má výsluchom zistiť totoţnosť nejakej osoby alebo veci, vyzve sa obvinený, aby ju opísal. Aţ potom sa mu má osoba alebo vec ukázať, a to medzi viacerými osobami podobného zovňajšku alebo vecami toho istého druhu (§ 126 ods. 1 Tr. por.). Rekogníciu moţno vykonať aj podľa fotografií, prípadne s pouţitím technických prostriedkov (§ 126 ods. 2 Tr. por.). K rekognícii treba vţdy pribrať nezúčastnenú osobu (§ 126 ods. 3 Tr. por.). Zápisnicu o výsluchu, ktorý sa vykonal bez pribratia zapisovateľa, treba obvinenému pred podpisom prečítať alebo na prečítanie predloţiť v prítomnosti nezúčastnenej osoby. Ak má obvinený proti obsahu zápisnice námietky, treba ich prerokovať v prítomnosti pribranej osoby a výsledok prerokovania zahrnúť do zápisnice (§ 124 ods. 3 Tr. por.). Ustanovenia § 123 aţ 126 o výsluchu obvineného sa primerane pouţijú aj na výsluch svedka, na konfrontáciu medzi svedkami, ktorí uţ boli vypočutí, a na rekogníciu (§ 138 Tr. por.). Rekogníciu, ako aj všetky úkony prípravného konania, urobil orgán, ktorý k tomu nebol zákonom oprávnený. Okrem toho, aj keby bol tento orgán zákonný, urobil rekogníciu z dôvodov nižšie vyjadrených nezákonne. Rekognícii, t. j. ukázaniu poznávanej osoby poznávajúcej osobe in natura alebo podľa fotografií, prípadne s pouţitím technických prostriedkov, musí obligatórne predchádzať výsluch poznávajúcej osoby k okolnostiam, za akých poznávanú osobu vnímala, o znakoch alebo zvláštnostiach, podľa ktorých by ju mohla opoznať. Dovolací súd zistil, ţe tento popis 12 2TdoV 16/2014 nebol riadne zaznamenaný do zápisnice o rekognícii, ale ţe je súčasťou zápisnice o výsluchu svedka, ktorá však nebola urobená za prítomnosti nezúčastnenej osoby. Nie je moţné súhlasiť s názorom senátu odvolacieho súdu, ţe tlmočník nahrádza prítomnosť nezúčastnenej osoby. Trestný poriadok rozlišuje medzi tlmočníkom a nezúčastnenou osobou. Ich úloha pri úkonoch trestného konania je rôzna a navzájom nezastupiteľná. Okrem pretlmočenia obsahu výpovede je úlohou tlmočníka prekladať osobe uvedenej v § 2 ods. 20 Tr. por., ktorá nerozumie alebo nehovorí jazykom, v ktorom sa konanie vedie. Nezúčastnená osoba, ktorá sa má pribrať k úkonom, u ktorých to zákon ustanovuje, má zabezpečiť nestrannosť vykonania úkonu. Tvrdenia dovolateľa o nezákonnosti výsluchu svedka G. B., ako aj následnej rekognície vykonaných
- júla 2012 v dôsledku neprítomnosti nezúčastnenej osoby, sú opodstatnené. Pri výsluchu
- júla 2012, kde svedok B. opísal osobu policajta, nebola nezúčastnená osoba, ktorej prítomnosť sa vyţaduje v zmysle zákona (§ 126 ods. 3, § 124 ods. 3 Tr. por.). V rozpore s § 138, § 124 ods. 3 Tr. por. neboli zápisnice o výsluchu svedkov G. B. (z
- júla 2012) a F. B. (z
- augusta 2012) pred podpisom prečítané alebo na prečítanie predloţené v prítomnosti nezúčastnenej osoby. Ide pri tom o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané a súdy na ne prihliadali pri svojom rozhodovaní a i na ich základe súdy uznali vinu obvineného. Vzhľadom k rozsahu zistených pochybení s prihliadnutím na fakt, ţe trestné stíhanie bolo od počiatku vedené orgánom k tomu neoprávneným, dovolací súd povaţoval za nadbytočné zaoberať sa ostatnými námietkami obvineného, ktorými odôvodňoval existenciu dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ Tr. por. V zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto Ústavou. Čl. 154c ods.1 Ústavy hovorí, ţe medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. 13 2TdoV 16/2014 Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Dovolací súd po vyslovení porušenia zákona, zrušenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu a podľa okolností prípadu aj rozhodnutia súdu prvého stupňa, spravidla prikáţe súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol (§ 388 ods. 1 Tr. por.). Môţe vrátiť vec do prípravného konania, ak o to poţiada generálny prokurátor (§ 389 ods. 1 Tr. por.). Po zrušení napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia súdu prvého stupňa bolo potrebné učiniť vo veci nové rozhodnutie. Trestný poriadok (na rozdiel od českej právnej úpravy) výslovne neustanovuje moţnosť, aby Najvyšší súd po zrušení napadnutého rozhodnutia sám vo veci rozhodol, napriek tomu, ţe táto skutočnosť vyplýva aj zo štruktúry jednotlivých dovolacích dôvodov, najmä § 371 ods. 1 písm. f/, písm. k/ Tr. por. Aj keď pouţité ustanovenie o oslobodení zákonodarca expressis verbis neurčil dovolaciemu súdu, bolo jeho povinnosťou práve aj s poukazom na extenzívny výklad Dohovoru (ktorý má vyššiu právnu silu) zabrániť v ďalšej protiprávnosti konania vo vzťahu k obvinenému. Majúc na mysli ekonómiu, efektivitu celého trestného konania, okamţitú spravodlivosť, nepredlţovanie nezákonného stavu a predchádzanie ďalšiemu šikanovaniu obvineného nadbytočným pokračovaním konania, ukončil jeho trestné stíhanie dovolací súd podľa § 388 ods. 1 Tr. por. per analogiam rešpektujúc pritom články 152 ods. 4, 154c ods. 1 Ústavy a 6 ods. 1 Dohovoru (kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo prejednaná nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhodne okrem iného i o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu) oslobodením obvineného spod obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z
- apríla 2013, sp. zn. VII/1 Gv 138/12 – 24, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a prečin zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v zmysle § 285 písm. a/ Tr. por., lebo je nepochybné ţe sa nestal skutok, pre ktorý je stíhaný. Vzhľadom na charakter zistených pochybení by k rovnakému právnemu záveru dospel aj súd prvého stupňa, ktorý je viazaný 14 2TdoV 16/2014 právnym názorom dovolacieho súdu. V záujme zbytočného neodďaľovania konečného rozhodnutia, rozhodol uţ dovolací súd meritórne. V tejto spojitosti uţ len na doplnenie treba zdôrazniť zmysel čl. 6 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého výraz „rozhodnutie o obvinení" znamená, ţe musí byť k dispozícii určitá forma súdnej kontroly, a to aj tam, kde majú dôležitú úlohu zohrávať orgány polície, resp. prokuratúry, a ţe v danej veci musí byť prijaté konečné, záväzné a záverečné rozhodnutie. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave,
- júla 2015 JUDr. Štefan H a r a b i n , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová