1 Tr. zák. a iné, vedenej na bývalom Špeciálnom súde v Pezinku pod sp. zn. BB- 3T 3/2008, prerokoval dovolanie, ktoré podali obvinení B. A., M. P., R. B., M. T. a H. H., prostredníctvom obhajcu JUDr. M. K., advokáta v K., obvinení R. B., M. T. a H. H. i prostredníctvom obhajcu JUDr. M. V., advokáta v M., proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. septembra 2010, sp. zn. 2 Toš 5/2009, a takto r o z h o d o l:
c/ Tr. por. sa dovolanie obvinených B. A., M. P., R. B., M. T. a H. H. o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e: Rozsudkom bývalého Špeciálneho súdu v Pezinku (ďalej len „Špeciálny súd“) z 24. februára 2009, sp. zn. BB- 3T 3/2008, boli obvinení A., P., B., H. a T. spoločne s obvinenými N. P., J. B. a Š. S. uznaní za vinných zo spáchania zločinu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
zák. č. 300/2005 Z. z. (skutok v bode 1/ rozsudku), obvinený A. spoločne s obvinenými N. P. a J. B. z trestného činu vraţdy formou spolupáchateľstva
2, § 219 ods. 1, 2 písm. b/, i/, j/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. (skutok v bode 2/ rozsudku), z trestného činu hrubého nátlaku formou spolupáchateľstva
2, § 235a ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. (skutok v bode 3/ rozsudku), obvinení P. a B. z trestného činu všeobecného ohrozenia formou spolupáchateľstva
2, § 179 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a trestného činu poškodzovania cudzej veci formou spolupáchateľstva
V 6/2013 a T. zo zločinu poškodzovania cudzej veci
1,ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. (skutok v bode 7/ rozsudku), obvinený H. z trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
1 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. (skutky v bodoch 8/, 9/ rozsudku) na tom skutkovom základe, ţe 1/ v presne nezistenom čase najneskôr na prelome rokov 2003 - 2004 zosnoval B. A. zločineckú skupinu, ktorú najneskôr v tom istom období zaloţil spolu s N. P., J. B. a jej členmi sa postupne stali M. Č., Š. S., M. P., R. B., M. T., H. H. a ďalšie doteraz nestotoţnené osoby predovšetkým z V. K. a okolia, v úmysle priamo alebo nepriamo získavať finančné a rôzne iné výhody viacerými formami koordinovanej trestnej činnosti s cieľom páchať prečiny a zločiny predovšetkým v regiónoch T., M., V. K., S. a Č. nad T. a príleţitostne aj na ostatnom území Slovenska okrem iného aj v ďalších bodoch skutkovej vety rozsudku popísanou činnosťou smerujúcou najmä k zabezpečeniu podriadenosti poškodených subjektov nárokom skupiny, pričom táto skupina je vertikálne a horizontálne štruktúrovaná tak, ţe jej vedúcim je B. A., jeho zástupcom N. P., a vykonávanie jednotlivých protiprávnych činov a činnosti smerujúcej k zachovaniu a ochrane skupiny majú na starosti J. B., Š. S., M. P., R. B., M. T., H. H., M. Č. a ďalšie doteraz nestotoţnené osoby. 2/
2, § 29 ods. 3, § 35 ods. 2, ods. 3, § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. výnimočný súhrnný trest odňatia slobody na doţivotie so zaradením na jeho výkon do III. nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z
2, § 35 ods. 2, § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov a 6 mesiacov so zaradením na jeho výkon do III. nápravnovýchovnej skupiny. obvinenému R. B.
2, § 35 ods. 2, § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov a 6 mesiacov so zaradením na jeho výkon do III. nápravnovýchovnej skupiny. obvinenému M. T.
4, § 42 ods. 1, § 41 ods. 1, ods. 2, § 48 ods. 4 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráţenia. Zároveň súd zrušil rozsudok Okresného súdu M. z 13. marca 2007, sp. zn. 3T 196/2005, vo výroku o treste, ktorý bol obvinenému T. uloţený, ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok o treste obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. obvinenému H. H.
5, § 35 ods. 2, § 40 ods. 4, § 39a ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov so zaradením na jeho výkon do II. nápravnovýchovnej skupiny a §§ 55 ods. 1 písm. a/, 55 ods. 6 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. trest prepadnutia veci - 7,9 kg funkčných priemyselných trhavín PERUNIT 20 (6,4 kg), DANUBIT 1 (0,6 kg) a DANUBIT 2 (0,9 kg), 1ks elektrickej rozbušky DEP-S, 1ks elektrického iniciátora EPIC a 1ks elektrického iniciátora EPIM, mobilného telefónu zn. Ericsson GA 628 a elektrických drôtov zaistených v rámci konania, vlastníkom ktorých sa stal štát. Tým istým rozsudkom bol obvinený P.
285 písm. c/ Tr. por. oslobodený spod obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn. VII/2 Gv 93/06 z 8. februára 2008 pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin krádeţe
1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb., ktorého sa mal dopustiť tak, ţe
1 písm. a/, b/, ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., ktorého sa mal dopustiť tak, ţe v bliţšie nezistený deň, najpravdepodobnejšie v mesiacoch marec alebo apríl roku 2005 si M. P. doposiaľ nezisteným spôsobom a od nezistenej osoby, v rozpore so zákonom č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení, zadováţil podomácky vyrobený tlmič hluku výstrelu o dĺţke 271 mm a priemere 30,5 mm, nedovolene upravenú brokovnicu zn. Theate Frerez kalibru 16/16 výrobného čísla S 4131, 55 ks rozličných brokových a guľových nábojov, nedovolene upravenú opakovaciu guľovnicu zn. Mauser model 98 kalibru 7,92 mm Mauser, nedovolene upravený samopal zn. Federal Engineering model XC900 kalibru 9 mm Luger (9x19) výrobného čísla X. vyrobený v USA, nedovolene vyrobenú jednovýstrelovú pištoľ zhotovenú z hlavne pištole zn. „Z“ model Champion pôvodného kalibru 4 mm Flobert výrobného čísla X. s tlmičom, pričom tieto neoprávnene prechovával, následne v priestoroch autoservisu v M. na P. ulici č. X. poţiadal Š. H. o uschovanie červenej športovej tašky, do ktorej predtým uloţil tieto zbrane, neuviedol mu však obsah tašky, pričom Š. H. 25. mája 2006 túto tašku s obsahom uvedených zbraní vydal vyšetrovateľovi PZ; nakoľko nebolo dokázané, ţe skutok spáchal obvinený; Obvinení P. a B. boli
285 písm. c/ Tr. por. oslobodení spod obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn. VII/2 Gv 93/06 z 8. februára 2008 pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin z trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
1 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., ktorého sa mal dopustiť tak, ţe
1 Tr. por. boli obvinení A., P., B. a S. zaviazaní spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenej L. N. škodu vo výške 1.131,41 Eur (34.085,- Sk). So zvyškom nároku na náhradu škody bola poškodená
2 Tr. por. odkázaná na občianske súdne konanie.
3 Tr. por. bol poškodený M. G. so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.
1 Tr. por. boli obvinení A., P. a B. zaviazaní spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenému Cs.L. škodu vo výške 663,88 EUR (20.000,- Sk). So zvyškom nároku na náhradu škody bol poškodený
2 Tr. por. odkázaný na občianske súdne konanie.
1 Tr. por. boli obvinení P. a B. zaviazaní spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenej A. C. škodu vo výške 63.674,73 Eur (1.918.265,- Sk), poškodenej obchodnej spoločnosti A., a.s. škodu vo výške 71.211,78 Eur (2.145.326,- Sk), poškodenej obchodnej spoločnosti C. - C. B. S. s.r.o. škodu vo výške 502,26 Eur (15.131,- Sk), poškodenej obchodnej spoločnosti P. - C. SR spol. s r.o. škodu vo výške 1.115,22 Eur (33.597,- Sk), poškodenej obchodnej spoločnosti Slovenská sporiteľňa a.s. škodu vo výške 361,65 Eur (10.895,- Sk) a poškodenej obchodnej spoločnosti K. a.s. škodu vo výške 247,43 Eur (7.454,- Sk). So zvyškom nároku na náhradu škody boli poškodení A. C. a obchodná spoločnosť C. - C. B. S. s.r.o.
2 Tr. por. odkázaní na občianske súdne konanie.
1 Tr. por. boli obvinení P., B. a T. zaviazaní spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenému Ing. J. Š. škodu vo výške 5.492,76 Eur (165.475,- Sk). So zvyškom nároku na náhradu škody bol poškodený
2 Tr. por. odkázaný na občianske súdne konanie. Rozsudok špeciálneho súdu nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 13. septembra 2010, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) 9 2 TdoV 6/2013 uznesením, sp. zn. 2 Toš 5/2009,
por. odvolania obvinených A., P., B., P., B., H., T., P. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zamietol. Uznesenie odvolacieho súdu bolo obvineným A. a B. doručené
obsahu ako doplnenia dovolania. Na písomné podania obvineného A. označené ako „doplnenie dovolania“, ktoré boli Najvyššiemu súdu doručené
1 písm. b/, písm. c/, písm. e/, písm. g/, písm. i/, písm. k/ Tr. por. V rámci uplatnených dôvodov argumentovali aj rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu.
1 písm. b/ Tr. por. spochybnili zákonnosť zloţenia senátov na Špecializovanom trestnom súde a Najvyššom súde. V tomto smere označili postup kreácie senátu 3T za „nezlučiteľný s právom na zákonného sudcu, právom na súdnu ochranu a spravodlivý súd“. To platí aj vo vzťahu k senátu 2Toš, kde v dôsledku zmien v rozvrhu práce „odvolací súd v konaní vedenom pod sp. zn. 2Toš 5/2009 rozhodol v nezákonnom zložení“. „Vec pôvodne pridelená senátu 2Toš bola rozhodnutá sudcami 3Toš na základe opatrení predsedu Najvyššieho súdu, ktoré boli v rozpore so zákonom, rozvrhom práce a právom na zákonného sudcu“. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. namietali zásadné porušenia práva na obhajobu v 4 oblastiach: 1/ prednesenie konečného návrhu - na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní
1 písm. e/ Tr. por. uviedli, ţe „vyšetrovatelia PZ (T., R., B., G.) ovplyvňovali obvinených Č., S., K., H., P. a B. Argumentáciu vyšetrovateľov v uzneseniach o nevylúčení, že vypočúvané osoby zápisnice o výsluchu podpísali, označili za scestnú. Dozorujúci prokurátor ÚŠP GP SR mlčky toleroval nezákonný postup.
dovolateľov mali byť z vykonávania úkonov vylúčení JUDr. Hrubala, JUDr. Karabín, JUDr. Serbová a JUDr. Farkaš, pretože rozhodovali vo veci obvineného P. Z predmetného rozhodnutia je zrejmé, že vo veci konajúci sudcovia považovali A. za šéfa kriminálnej skupiny Formátované: Nie je Zvýrazniť 11 2 TdoV 6/2013 A. To, že JUDr. Hrubala od počiatku viedol dokazovanie k vine obvinených, vyplýva z vedenia výsluchu svedkov Š., Š., P., Č., B. a znalkyne PhDr. G.. Naopak „ochranu“ pred nepríjemnými otázkami poskytoval svedkom S., N., R., B., T., G., K. a znalcom C. a L.“. Argumentovali aj nálezom Ústavného súdu, PL. ÚS 17/08, ktorým bol vyslovený nesúlad zákona č. 458/2003 Z.z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom OSN proti korupcii.
názoru obvinených „oba súdy (Špeciálny ani Najvyšší) neboli spravodlivé a nezávislé a sudcovia týchto súdov mali byť vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania“. Tvrdenia a právne názory, ktorými zdôvodnili existenciu dôvodu
1 písm. g/ Tr. por., zhrnuli do 5 oblastí. V prvom rade („zápisnica o výsluchu svedka M. Č. z 15. novembra 2007“) namietali nesplnenie zákonných podmienok na prečítanie výpovede svedka Č. z dôvodu absencie výslovného vyjadrenia svedka, či vyuţíva právo odoprieť vypovedať. Zápisnica o výsluchu svedka Č. bola vyhotovená bez prítomnosti zapisovateľa. Pri oboznamovaní so zápisnicou mala byť prítomná nezúčastnená osoba. Navyše na strane 9 sa uvádza, ţe obvinený vyhlasuje, ţe jej obsah súhlasí s jeho výpoveďou. Svedok Č. však nemohol ako obvinený vyhlásiť, ţe obsah zápisnice súhlasí s jeho výpoveďou. Na základe týchto skutočností spolu s tými, ktoré uviedli v rámci dôvodu
1 písm. c/ Tr. por., označili svedeckú výpoveď Č. z
4 Tr. por., pretoţe sa nejedná o svedka, ktorý vyuţil svoje právo odoprieť výpoveď. Takisto neboli splnené podmienky na postup
3 písm. c/ Tr. por. z dôvodu absencie návrhu prokurátora alebo obvineného na prečítanie zápisnice. Samotný výsluch bol v rozpore s § 132 ods. 1, ods. 2 Tr. por. V štvrtej oblasti („oslovenie „Á., Á.“ v skutku č. 2 rozsudku“) namietali, ţe oslovenie „A., A., ktoré je súčasťou skutku uvedeného v bode 2 rozsudku, sa v zápisnici o výpovedi svedka Č. prečítanej na hlavnom pojednávaní nenachádza. Špeciálny súd tým porušil ustanovenia § 2 ods. 19, § 278 ods. 2 Tr. por., pretože prihliadal aj na skutočnosti, ktoré neboli vykonané na hlavnom pojednávaní.
dovolateľov tento nevykonaný a nezákonný dôkaz v podobe oslovenia „A., A.“ ovplyvnil právnu kvalifikáciu skutku vraždy poškodeného N. a prispel k uloženiu 12 2 TdoV 6/2013 doživotného trestu pre obvineného A.. V oblasti piatej („hrubý nátlak proti poškodenému L.“) namietali, ţe vo veci hrubého nátlaku, kde bol poškodeným C. L., boli porušené ustanovenia §§ 2 ods. 1, 163 ods. 1, 160 ods. 1 Tr. por., lebo nebolo vydané uznesenie o začatí trestného stíhania. V dovolaní uplatnili aj dôvod
1 písm. i/ Tr. por., v rámci ktorého svoju argumentáciu rozdelili do 4 bodov. V prvom R. uviedli, ţe obvinený H. bol uznaný za vinného zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny (bod 1 rozsudku) a nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami (body 8 a 9 rozsudku) bez toho, aby skutky č. 8, 9 súviseli so zvyšnými skutkami odsudzujúcej časti rozsudku a boli páchané na účely priameho alebo nepriameho získania finančnej alebo inej výhody. V bodoch 2 („právna kvalifikácia zločineckej skupiny“) a 3 („právna kvalifikácia vraţdy poškodeného N.“) namietali nesprávne právne posúdenie skutkov uvedených v bodoch 1 a 2 rozsudku. Skutok v bode 1 rozsudku bol súdom právne kvalifikovaný ako trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
zák. č. 300/2005 Z. z. účinného od
1, 2 písm. b/, písm. i/, písm. j/ Tr. zák. Takouto právnou kvalifikáciou bol porušený Trestný zákon, pretože boli odsúdení ohľadne jedného skutku ako členovia organizovanej skupiny a zároveň aj ako členovia zločineckej skupiny a zároveň ako spolupáchatelia. Vo vzťahu k „podpáleniu erotického salónu A. uviedli, ţe obvinení P. a B. boli uznaní za vinných zo všeobecného ohrozenia a poškodzovania cudzej veci spáchaných formou spolupáchateľstva. Navyše ako členovia zločineckej skupiny a zároveň ako členovia organizovanej skupiny. Za nesprávne právne posúdenie označili aj vymedzenie skutku č. 7 ako skutku, ktorý bol spáchaný v rámci zločineckej skupiny, resp. pre zločineckú skupinu. Ako dôvod vo vzťahu k obvinenému A. pouţili aj § 371 ods. 1 písm. k/ Tr. por. tvrdiac, ţe v jeho prípade bola porušená zásada špeciality. Absencia súhlasu oprávneného orgánu je zákonom stanovená procedurálna prekážka trestného stíhania. Navyše dosiaľ nebol udelený ani dodatočný súhlas na trestné stíhanie. 13 2 TdoV 6/2013 V zmysle § 376 Tr. por. sa k dovolaniu v súdom určenej lehote vyjadril prokurátor, ktorý navrhol dovolanie odmietnuť
c/ Tr. por., pretoţe neboli zistené dovolacie dôvody. S namietanými procesnými pochybeniami sa vysporiadal súd v rámci hlavného pojednávania. Neexistenciu dovolacích dôvodov potvrdil aj Najvyšší súd svojimi rozhodnutiami, ktorými odmietol dovolania obvinených P., B. a S.
prokurátora skutočnosť, ţe vyšetrovateľ poslal predvolania na výsluch Č. obhajcom
prokurátora dôvodom na zmenu právoplatného rozhodnutia nemôţu byť neskoršie zmeny, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe a z legislatívnych noviel, na ktoré obvinení s odstupom niekoľkých rokov poukazujú. Vyjadrenie prokurátora bolo zaslané dovolateľom a ich obhajcovi. Obvinený A. ho v liste z
por. v znení účinnom do 31. augusta 2011 (§ 382 písm. c/ Tr. por.). Tento dôvod odmietnutia dovolania obsahovo zodpovedá dôvodu zamietnutia dovolania
V 6/2013 Dovolanie v rámci trestného konania moţno aplikovať iba v prípadoch, ak je to odôvodnené závaţnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu, pre ktoré toto rozhodnutie nemôţe obstáť. Povaha tohto mimoriadneho opravného prostriedku vyţaduje, aby konkrétne uplatnené námietky, tvrdenia a právne názory, ktorými dovolateľ zakladá existenciu určitého dovolacieho dôvodu, vecne zodpovedali jeho zákonnému vymedzeniu v zmysle § 371 Tr. por. V opačnom prípade ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť
c/ Tr. por., ak je zrejmé uţ v štádiu predbeţného preskúmania dovolania, vykonávaného v zmysle § 378 Tr. por., ţe nie sú splnené, resp. preukázané dôvody dovolania
por. Dovolací súd skúmal, či námietky a tvrdenia obvinených vecne zodpovedajú zákonnému vymedzeniu jednotlivých uplatnených dovolacích dôvodov. Po preskúmaní spisu zistil, ţe námietky dovolateľov boli súčasťou ich obhajobnej argumentácie prednesenej v konaní pred súdmi niţších stupňov. Nezistil však dôvod, pre ktorý by vyslovil porušenie zákona, tak ako sa toho domáhajú dovolatelia. Dovolací súd sa oboznámil s výhradami vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. b/ Tr. por., ktorými namietali spôsob kreácie senátov 3T na Špeciálnom a 2Toš na Najvyššom súde a neprerozdelenie uţ pridelenej veci náhodným výberom. Dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. b/ Tr. por. predpokladá rozhodnutie súdu v nezákonnom zloţení. Z ustálenej judikatúry dovolacieho súdu vyplýva, ţe nezákonne zloţeným súdom je súd, ktorý je obsadený v rozpore s ustanoveniami určujúcimi zloţenie súdneho orgánu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Obsadenie súdu je v Trestnom poriadku a v zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o súdoch“) vymedzené od samosudcu aţ po rozhodovacie útvary (senáty) zloţené z troch a viacerých sudcov. Na toto kritérium nadväzuje zásada prideľovania vecí jednotlivým sudcom alebo senátom v súlade s pravidlami obsiahnutými v rozvrhu práce a spôsobom, ktorý určuje zákon. Za súd „v nezákonnom zloţení“ sa povaţuje aj prípad, ak nekoná zákonný sudca, resp. zákonní sudcovia. Dovolací súd preskúmal argumenty o porušení práva na zákonného sudcu a zistil, ţe tento dôvod dovolania nie je naplnený. Zohľadnil aj judikatúru Ústavného súdu, v zmysle ktorej je zásada zákonného sudcu ústavnou zárukou pre kaţdého, ţe v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní
vopred známych pravidiel, ktoré 15 2 TdoV 6/2013 sú obsahom rozvrhov práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený výber súdov a sudcov „ad hoc“ (nález Ústavného súdu z
3 Zákona o súdoch zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu na príslušnom súde a bol určený v súlade zo zákonom a rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie danej veci. Za zákonného sudcu treba povaţovať
viacerých právnych prameňov sudcu, ktorý spĺňa zákonom určené predpoklady pre výkon tejto funkcie, bol natrvalo alebo dočasne pridelený na výkon funkcie k určitému súdu, jeho funkcia nezanikla a bol určený v súlade s rozvrhom práce súdu. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení
rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte.
dovolacieho súdu právo osoby nebyť odňatý zákonnému sudcovi nemoţno interpretovať aţ tak extenzívne, aby sa spájalo s osobou jediného sudcu. Účel základného práva
čl. 48 ods. 1 Ústavy sa splní, keď rozhoduje sudca pridelený na výkon funkcie na súd, ktorý je vecne a miestne príslušný rozhodnúť za predpokladu, ţe
rozvrhu práce ide o sudcu, ktorý je oprávnený konať a rozhodovať určitý druh súdnej agendy (II. ÚS 15/96).
5 Zákona o súdoch v konaní na Špeciálnom súde, krajskom súde
osobitného zákona alebo v konaní o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch vec vybaví senát, ktorému bola v súlade s rozvrhom práce pridelená náhodným výberom, ak sa skutočnosti odôvodňujúce prerozdelenie veci
odseku 4 netýkajú všetkých sudcov. Súčasťou spisu je potvrdenie o prijatí obţaloby na obvineného B. A. a spol.,
ktorého bola
4 zákona č. 385/2004 Z. z. a JUDr. Sendeckému skončilo dočasné pridelenie na výkon funkcie sudcu na Špeciálny súd, bolo povinnosťou orgánu riadenia a správy súdu reagovať na personálne zmeny v obsadení súdu sudcami, čo učinil dodatkom č. 5 rozvrhu práce na rok
1 písm. b/ Tr. por., pretoţe na súdoch oboch stupňov vo veci konajúce senáty postupovali
zákona a boli zloţené v súlade s príslušným rozvrhom práce súdu. Zákonní sudcovia senátov, ktorým bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie, boli zmenení za splnenia zákonných predpokladov na vykonanie takejto zmeny na základe doplnení rozvrhu práce ako riadiaceho 17 2 TdoV 6/2013 aktu predsedu súdu. Prerušenie výkonu funkcie sudcu, skončenie dočasného pridelenia na výkon funkcie sudcu na súd, dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu, či vzdanie sa funkcie sudcu, sú takými právnymi skutočnosťami, ktoré odôvodňujú potrebu vykonania zmeny v osobe zákonného sudcu. V tejto súvislosti dovolací súd zdôrazňuje, ţe zmena v zloţení senátu v priebehu konania nevyvoláva nevyhnutne problém z hľadiska čl. 6 ods. 1 Dohovoru (Öcalan proti Turecku, rozsudok ESĽP z 12. marca 2003). Navyše právo na zákonného sudcu v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy, resp. čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je potrebné vykladať a uplatňovať aj v kontexte ďalších aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu
čl. 46 a nasl. Ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 Dohovoru a dbať o to, aby aj v týchto prípadoch bol postup súdu v súlade so základným právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
čl. 48 ods. 2 Ústavy (čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd), resp. v primeranej lehote v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
1 písm. c/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Právo na obhajobu predpokladá vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní na uplatnenie kaţdého obhajovacieho práva. S rovnakou intenzitou sa toto právo zaručuje vo všetkých fázach trestného konania a tvorí rad po sebe idúcich právnych postupov, ktoré sa prelínajú celým trestným konaním. Zahŕňa moţnosť vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa kladú obvinenému za vinu, právo uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúţiace na jeho obhajobu, právo robiť návrhy, podávať ţiadosti a opravné prostriedky. Ide tieţ o účasť pri výsluchoch, o doručovanie písomností, o moţnosť účasti pri konfrontáciách, rekonštrukciách, ako aj na všetkých úkonoch vykonávaných súdom po podaní obţaloby prokurátorom. Tento rad úkonov dotvára právny rámec obhajoby a poskytuje aj moţnosť faktického naplnenia obhajoby moţnosťou reakcie formou vyjadrení k jednotlivým úkonom. Dôvod
1 písm. c/ Tr. por. však musí byť interpretovaný oveľa uţšie. Nie je ním akékoľvek, resp. kaţdé porušenie práva na obhajobu, ale len také, ku ktorému došlo zásadným spôsobom.
ustálenej súdnej praxe dovolací dôvod v tomto zmysle bude spravidla naplnený pri nerešpektovaní ustanovení Trestného poriadku o povinnej obhajobe, pri vykonávaní procesných úkonov smerujúcich bezprostredne k rozhodnutiu bez prítomnosti obhajcu a podobne. 18 2 TdoV 6/2013 Zo spisu vyplýva, ţe obvinení mali počas celého trestného konania v plnej miere zabezpečené právo na obhajobu, ktoré realizovali osobne alebo prostredníctvom obhajcov. Právo na spravodlivý proces, ktorého obsahom je aj princíp rovnosti zbraní, znamená, ţe kaţdá procesná strana v konaní musí mať primeranú moţnosť na prednesenie svojho prípadu súdu za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatnej nevýhody vis-à-vis svojmu protivníkovi. Medzi procesnými stranami musí existovať spravodlivá rovnováha. Právo na kontradiktórne konanie v zmysle štrasburskej judikatúry, na ktorú dovolatelia poukazujú, znamená, ţe strany v trestnom konaní majú mať moţnosť oboznámiť sa so všetkými dôkazmi alebo prednesenými skutkovými okolnosťami a zaujať k nim stanovisko. V tejto súvislosti neobstoja ich tvrdenia zosumarizované do 4 bodov, pretoţe dovolací súd nezistil, ţe by bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu, tak ako si to vyţaduje dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. K bodu 1 („Prednesenie konečného návrhu“) dovolací súd uvádza, ţe je v plnej kompetencii predsedu senátu, aby riadil priebeh verejného zasadnutia, ktoré sa svojim charakterom líši od hlavného pojednávania. Účelom konečného návrhu je prednesenie vlastného stanoviska oprávnenej osoby k výsledkom verejného zasadnutia. Jeho obsahom má byť návrh adresovaný súdu ako má v prejednávanej veci rozhodnúť. V spojitosti s námietkami obvineného A., ţe nemal moţnosť predniesť konečný návrh v celom rozsahu, dovolací súd konštatuje, ţe predseda senátu môţe prednesenie konečného návrhu prerušiť, ak je zrejmé, ţe vybočuje zo svojho rámca. Taktieţ nie je povinnosťou predsedu senátu nadiktovať do zápisnice doslovné vyjadrenia strán. Tvrdenia dovolateľov, ţe ani prítomní obhajcovia nemali moţnosť predniesť konečné návrhy, je v priamom rozpore s obsahom zápisnice o verejnom zasadnutí z 13. septembra 2010, z ktorej nepochybne vyplýva, ţe prítomní obhajcovia JUDr. K. (obvinení A., P., B., P., B.), JUDr. T. (obvinený H.), JUDr. V. (obvinení T., H.), túto moţnosť mali a aj ju vyuţili. V rámci bodu 2 dovolací súd zdôrazňuje, ţe námietka o nevykonaní dôkazov navrhnutých obhajobou, nezakladá ţiadny z dovolacích dôvodov v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. (R 7/2011). V tejto spojitosti je potrebné pripomenúť, ţe na hlavnom pojednávaní súd okrem obvinených vypočul aj väčšinu svedkov, ktorých navrhli strany. Najviac informácií o činnosti obvinených poskytli svedkovia Č., B. a S. Súd pri rozhodovaní vychádzal aj z výpovedí svedkov S., L. a G., ako aj z výpovedí spoluobvinených T., S. a H. Neobstojí tvrdenie dovolateľov, ţe nemali moţnosť kontradiktórnym spôsobom vypočuť svedkov Č., B. 19 2 TdoV 6/2013 a Š., pretoţe o ich výsluchoch v prípravnom konaní boli obhajcovia riadne a včas vyrozumení a mali reálnu moţnosť sa týchto úkonov zúčastniť. Nevyuţitie tohto práva je vecou profesionálnej zodpovednosti obhajcu a nie porušením práva na obhajobu, ani prekáţkou na postup súdu
por. V súvislosti s namietaným „zatajením“ listu svedka Č. najvyšší súd konštatuje, ţe odvolací súd na verejnom zasadnutí postupoval v súlade s § 326 ods. 4 Tr. por. Po otvorení verejného zasadnutia
Trestného poriadku súd môţe rozhodovať len o skutku, ktorý je v obţalobnom návrhu, pričom nie je viazaný právnym posúdením. Súd je povinný vyčerpať celý skutok, ktorý je predmetom obţaloby a zaoberať sa všetkými právne relevantnými stránkami. V danej veci skutok uvedený v bode 2 rozsudku obţaloba posudzovala ako trestný čin vraţdy
20 2 TdoV 6/2013 § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., t. j. ako tzv. kvalifikovaný trestný čin. Uznanie obvinených za vinných z trestného činu vraţdy
1, ods. 2 písm. b/, písm. i/, písm. j/ Tr. zák. neznamená, ţe tento skutok bol posúdený ako trestný čin
prísnejšieho ustanovenia zákona, neţ
ktorého ho posudzovala obţaloba, resp., ţe bola pouţitá prísnejšia trestná sadzba. Neobstojí tvrdenie obvinených, ţe Špeciálny súd postupoval v rozpore s § 284 ods. 2 Tr. por. V tejto súvislosti dovolací súd pripomína, ţe takúto právnu kvalifikáciu navrhol prokurátor v záverečnej reči prednesenej
1 písm. e/ Tr. por. dovolatelia napádali zaujatosť vyšetrovateľov, sudcov Špeciálneho a Najvyššieho súdu, aj nezákonnosť zriadenia Špeciálneho súdu a senátov Najvyššieho súdu, ktorí rozhodovali o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu. Po oboznámení sa s jednotlivými námietkami dovolací súd pripomína, ţe naplnenie dôvodu
1 písm. e/ Tr. por. vyţaduje, aby vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený, pričom sa o jeho vylúčení nerozhodlo. Vylúčenie orgánov činných v trestnom konaní, súdu a iných osôb je upravené v ustanoveniach § 31, § 32 Tr. por. Ich zmyslom a primárnym účelom je zabezpečiť dôveru procesných strán a verejnosti v nestrannosť trestného konania ako celku a jednotlivých úkonov vykonávaných vo veci. Zákon priamo vylučuje z vykonávania úkonov len konkrétny subjekt trestného konania, u ktorého moţno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti. Dôvody vylúčenia sú taxatívne. K vylúčeniu orgánu činného v trestnom konaní, resp. sudcu môţe dôjsť iba celkom výnimočne, zo skutočne závaţných dôvodov, ktoré by mu bránili rozhodovať v súlade so zákonom, pravdivo a nezaujato, pričom existencia takéhoto vzťahu, resp. pomeru musí byť preukázaná. Obvinení a ich obhajcovia namietali zaujatosť vyšetrovateľov a sudcov vo veci konajúcich súdov. O jednotlivých námietkach bolo rozhodnuté v súlade s Trestným poriadkom. Námietky voči JUDr. Karabínovi, JUDr. Serbovej a JUDr. Farkašovi vznesené na verejných zasadnutiach o odvolaniach senát odvolacieho súdu zhodnotil ako smerujúce len proti procesnému postupu súdu, resp. ako podané oneskorene v zmysle § 31 ods. 4 Tr. por., o ktorých sa v zmysle § 32 ods. 6 Tr. por. nekoná, Na týchto záveroch nemá dovolací súdu dôvod nič meniť. 21 2 TdoV 6/2013 K zriadeniu Špeciálneho súdu, z ktorého dovolatelia vyvodzujú zaujatosť sudcov tohto súdu, ako aj sudcov Najvyššieho súdu, ktorí rozhodujú o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu, treba uviesť, ţe Špeciálny, ako aj Najvyšší súd konali a rozhodovali
rovnakých hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov ako ostatné súdy. Dovolací súd povaţuje vyjadrenia obvinených za účelové a interpretáciu nálezu Ústavného súdu, sp. zn. PL. ÚS. 17/08, prinajmenšom za nedôslednú. V odôvodnení nálezu Ústavný súd konštatoval, ţe nie je daná priama príčinná súvislosť medzi povahou zisteného nesúladu právnych predpisov v rámci abstraktnej ochrany ústavnosti a obsahom rozhodnutí vydaných Špeciálnym súdom v individuálnych prípadoch. Uviedol tieţ, ţe rozhodnutia Špeciálneho súdu vydané v trestnom konaní nie sú týmto rozhodnutím dotknuté. Dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. predpokladá, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Za zákonný spôsob získavania dôkazu v zmysle § 119 ods. 2 Tr. por. sa povaţuje splnenie formálnych (procesných) podmienok vyţadovaných Trestným poriadkom na vykonanie konkrétneho dôkazu, ako aj splnenie materiálnych (obsahových) podmienok, t. j. aby úkon - pouţitý dôkazný prostriedok na vykonanie dôkazu - bol zameraný na zistenie skutočností, na ktoré zameraný a pouţitý môţe byť. V tomto smere sa dovolací súd stotoţňuje so závermi odvolacieho súdu. Všetky dôkazy boli získané zákonným spôsobom a vyhodnotené jednotlivo i v súhrne,
vnútorného presvedčenia súdu, zaloţeného na starostlivom zváţení všetkých okolností prípadu, riadiac sa pritom ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. V súvislosti s výsluchmi svedkov Č. a S. dovolací súd zdôrazňuje, ţe ak prichádza do úvahy poučiť svedka
por., svedok sa musí výslovne vyjadriť, či toto právo vyuţíva alebo nie. Obsah vyjadrenia musí byť uvedený v zápisnici o výsluchu. Len vtedy moţno takýto dôkazný prostriedok povaţovať za vykonaný zákonným spôsobom. Trestný poriadok však neupravuje presné znenie vyjadrenia. Z takejto právnej úpravy vyplýva, ţe musí byť urobené tak, aby nevznikli pochybnosti o vôli svedka vyuţiť, resp. nevyuţiť toto právo. Svedka nemoţno nútiť, aby k tomu pouţil priamo formuláciu uvedenú v zákone. 22 2 TdoV 6/2013 Svedok Č. odmietol na hlavnom pojednávaní vypovedať, preto bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania. Rešpektujúc zásadu rovností zbraní, práva na obhajobu a práva na spravodlivý proces súd akceptoval len výpoveď z 15. novembra 2007. Zo zápisnice o výsluchu je zrejmé, ţe svedok bol riadne poučený v zmysle príslušných zákonných ustanovení vrátane práva odoprieť vypovedať
2 Tr. por. Následne sa vyjadril, ţe poučeniu porozumel, nie je v príbuzenskom ani obdobnom pomere so ţiadnym z obvinených, nemá dôvod na odopretie výpovede a vypovedať bude. Objektívne okolnosti, za ktorých došlo k prejavu vôle, nevzbudzujú pochybnosti o vôli svedka nevyuţiť právo odoprieť výpoveď
por. To v plnom rozsahu platí aj pre svedka S., ktorý bol vypočutý na hlavnom pojednávaní. Pred výsluchom bol predsedom senátu riadne poučený v zmysle príslušných zákonných ustanovení vrátane práva
2 Tr. por., pričom sa vyjadril, ţe poučeniu porozumel a vypovedať bude. Neobstojí ani tvrdenie o nesplnení podmienok na prečítanie zápisníc o výpovediach svedkov Č. a B. Trestný poriadok pripúšťa výnimky zo základnej zásady zakotvujúcej ústny kontradiktórny charakter hlavného pojednávania, ako aj zo zásady bezprostrednosti. Podmienky, za ktorých súd môţe namiesto výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní čítať zápisnicu o jeho výpovedi, upravuje § 263 Tr. por. Toto ustanovenie obsahuje viaceré modality reţimu čítania zápisnice o výpovedi svedka.
3 písm. c/ Tr. por. (znenie zákona účinné v čase uskutočnenia procesného úkonu) sa zápisnica o výpovedi spoluobţalovaného alebo svedka prečíta na návrh prokurátora alebo obţalovaného, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona a taká osoba na hlavnom pojednávaní bez oprávnenia odoprela vypovedať. Svedok B. na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať. Postupom
3 písm. c/ Tr. por. bola prečítaná jeho výpoveď z
3 písm. c/ Tr. por. (na rozdiel od zvukového záznamu z hlavného pojednávania, z ktorého je zrejmé, ţe súd postupoval
V 6/2013
4 Tr. por. zápisnicu o výpovedi svedka, ktorý na hlavnom pojednávaní vyuţil svoje právo odoprieť výpoveď
por., moţno prečítať za predpokladu, ţe bol pred výsluchom, ktorého sa zápisnica týka, o svojom práve odoprieť výpoveď riadne poučený a výslovne vyhlásil, ţe toto právo nevyuţíva a výsluch bol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona. Dovolací súd je toho názoru, ţe prečítanie zápisnice o výpovedi svedka B. z 24. novembra 2006, ako aj jeho výsluch uvedeného dňa bol vykonaný v súlade so zákonom. Nič na tom nemení ani skutočnosť, ţe v zápisnici o hlavnom pojednávaní je ustanovenie,
ktorého súd postupoval, nesprávne označené. Dovolateľmi namietaná skutočnosť, ţe vo veci vydierania, resp. hrubého nátlaku proti L. nebolo začaté trestné stíhanie, je nepravdivá. Dovolací súd poukazuje, ţe uznesenie z 11. mája 2004 o začatí trestného stíhania aj pre tento skutok je súčasťou spisu (zv. 1, č. l. 2). Dovolací súd preskúmal námietky obvinených, avšak nezistil, ţe naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. g/ Tr. por.
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak je rozhodnutie zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Z tohto ustanovenia vyplýva, ţe tento dôvod pripúšťa iba tzv. právne námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi niţších stupňov. Dovolací súd vychádza zásadne zo skutkových zistení vykonaných súdmi v predchádzajúcom konaní a hodnotí, či tieto skutkové zistenia, vyjadrené v skutkovej vete rozsudku, boli z hľadiska hmotného práva správne právne posúdené. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, ţe skutok ustálený súdmi niţšieho stupňa (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôţe skúmať a meniť) bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dôvodu
V 6/2013 V súvislosti s právnou kvalifikáciou skutku uvedeného v bode 1 rozsudku dovolací súd vychádzal z toho, ţe trestný čin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny je trestný čin trváci, v rámci ktorého sa vyvolá protiprávny stav a tento sa ďalej v rozpore so zákonom udrţuje. Tento trestný čin je dokonaný uţ zaloţením, zosnovaním alebo podporovaním zločineckej skupiny, ako aj členstvom v takejto skupine alebo činnosťou
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.