9 zákona č. 73/1998 Z.z. musí dôležitý záujem služby vyžadovať nielen odvolanie nadriadeného z doterajšej funkcie, 4 4Sžo/63/2014 ale aj jeho ustanovenie alebo vymenovanie do inej funkcie. Dôležitý záujem služby podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. nemôže spočívať len v odvolaní nadriadeného z doterajšej funkcie bez ohľadu na to, do akej novej funkcie bol ustanovený alebo vymenovaný. Uviedol, že v zákonoch upravujúcich výkon štátnej služby v Slovenskej republike je štandardné, že odvolanie, resp. inú zmenu v nadriadených pozíciách možno vykonať aj bez uvedenia dôvodov. Ustanovenie § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. je však špecifické práve vyžadovaním dôležitého záujmu služby, pokiaľ ide o prevedenie alebo preloženie nadriadeného policajta, ako aj podmienku predchádzajúceho prerokovania s odborovým orgánom. V opačnom prípade, by bol prieskum splnenia tohto predpokladu pre rozhodnutia ministra podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. pokiaľ ide o nadriadeného, iba formálny. Je názoru, že osobitne vystupuje potreba špecifikovania dôležitého záujmu služby na prevedení alebo preložení nadriadeného na inú funkciu podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. Krajský súd poukázal, že prvostupňové a ani druhostupňové rozhodnutie žalovaného, požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia nespĺňalo, preto bolo potrebné rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušiť ako rozhodnutia nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Tým že žalovaný svoje rozhodnutia neodôvodnil, znemožnil správnemu súdu, aby vôbec posúdil, či takéto rozhodnutia nevybočili z medzí a hľadísk stanovených zákonom a teda prakticky znemožnil akýkoľvek vecný súdny prieskum. S tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe, že žalovaný v čase jeho preloženia mal voľnú funkciu (EO KR PZ v Banskej Bystrici), čo žalobca zistil na základe zákona č. 211/2000 Z.z., sa už krajský súd nezaoberal. II. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiada, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej „Najvyšší súd SR“ aj „odvolací súd“ aj „najvyšší súd“) napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, že žalobu zamietne. Je názoru, že napadnutý rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Uviedol, že žalobcu s ohľadom na jeho zaradenie v danej funkcii, z hľadiska termínov použitých v zákone, je potrebné považovať za nadriadeného. Poukázal na ustanovenie § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., z ktorého jednoznačne vyplýva, že minister môže, ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, 5 4Sžo/63/2014 aj nadriadeného previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby a ak to nie je možné, preložiť na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby, alebo do iného služobného úradu aj bez uvedenia dôvodu, pričom výraz „bez uvedenia dôvodu“ platí súčasne pre policajta zaradeného v útvare inšpekčnej služby aj pre „nadriadeného“. Minister vnútra SR po splnení zákonom stanovených podmienok preložil žalobcu v súlade s ustanovením § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. z funkcie riaditeľa ekonomického odboru KR PZ v Banskej Bystrici, na inú funkciu v rámci ORPZ v Žiari nad Hronom služobného úradu KR PZ v Banskej Bystrici. Poukázal, že ustanovenie § 35 ods. 2 zákona definuje špeciálne kompetencie ministra vnútra SR, ktorými môže, (teda nemusí), práve z dôležitého záujmu služby (čo je na posúdení a rozhodnutí ministra, inak by toto ustanovenie v tejto časti stratilo opodstatnenie) aj nadriadeného previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preložiť na inú funkciu do iného miesta výkonu služby alebo do iného služobného úradu „aj bez uvedenia dôvodu“. Je názoru, že zákonodarca Ministrovi vnútra SR taxatívne nevymedzil dôležitý záujem služby, neupravil tu ani žiaden iný interný predpis, preto okolnosti dôležitého záujmu služby sú ponechané na jeho absolútnu úvahu. Odvolateľ je názoru, že v predmetnej veci ide o prejav diskrečnej právomoci štátu, kedy sa ponecháva príslušnému nadriadenému, v danom prípade iba Ministrovi vnútra SR, možnosť voľnej úvahy, či využije alebo nevyužije predmetné oprávnenie dané zákonom, pričom nemusí uviesť konkrétne dôvody tohto oprávnenia, pretože je iba na jeho vnútornom posúdení a následnom rozhodnutí v čom spočíva dôležitý záujem služby. Využitie predmetnej zákonnej možnosti je predmetom absolútnej voľnej úvahy toho nadriadeného, ktorej účelnosť a vhodnosť súd v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. nepreskúmava. Ďalej uviedol, že zákonná úprava služobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany, než je to u zamestnancov pracovnom pomere, resp. umožňuje služobným orgánom operatívnejšie využitie príslušníkov, a to aj na nadriadených, ktorí boli podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/998 Z.z. prevedení alebo preložení pre plnenie úloh v inej funkcii. K námietke žalobcu, že v predmetných rozhodnutiach sa neuvádza, prečo ho nebolo možné previesť v mieste výkonu štátnej služby, žalovaný uviedol, že predmetný postup bol uplatnený po tom, čo boli žalobcovi ponúknuté v mieste výkonu štátnej služby dve funkcie, 6 4Sžo/63/2014 pre ktoré žalobca spĺňal požadované predpoklady podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., pričom zaradenie na uvedené funkcie žalobca odmietol, čo potvrdzuje záznam z pohovoru pod č. KRPZ-BB-PMO-63-001/2012 zo dňa 04.06.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nesúhlasil s ponúknutými funkciami, bolo v danom prípade na voľnej správnej úvahe príslušného nadriadeného žalobcu oprávneného previesť alebo ho preložiť z dôvodu uvedeného v ustanovení § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. a to za predpokladu: „... previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby a ak to nie je možné, preložiť na inú funkciu iného miesta výkonu štátnej služby, alebo do iného služobného úradu ...“. V súlade s touto voľnou správnou úvahou nadriadeného žalobcu bolo potrebné rozhodnúť o tom, či sa žalobca prevedie na inú voľnú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, alebo preloží na inú voľnú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby tak, aby služobné úlohy uložené KR PZ v Banskej Bystrici boli plnené v súlade s požiadavkami kladenými na tento útvar. III. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 25.07.2014 uviedol, že žalovaný vo svojom odvolaní uvádza rovnaké skutočnosti, aké boli uvedené vo vyjadrení k žalobe a aj na samotnom pojednávaní, a neuvádza žiadne iné nové skutočnosti. Žalovaný sa vo svojom odvolaní opomína vysporiadať s Nálezom Ústavného súdu SR č. I. ÚS 540/2012-34, v ktorom Ústavný súd SR jasne uvádza, ako sa má postupovať pri výklade § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. a aj s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžo/44/2012. Ďalej žalobca poukázal, že žalovaný spája dve rozdielne konania a to predmetné konanie a následne vydanie personálneho rozkazu podľa § 35 ods. 2 predmetného zákona s konaním, ktoré vykonal vtedajší nadriadený a to krajský riaditeľ PZ v Banskej Bystrici, ktorý konal podľa § 35 ods. 7, podľa ktorého „policajta možno previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby alebo preložiť na inú funkciu v inom mieste výkonu štátnej služby alebo v inom služobnom úrade na vlastnú žiadosť, alebo s jeho písomným súhlasom“. Žalobca si vlastnú žiadosť nepodával, a tak ako je už uvedené s miestami ktoré mu ponúkol vtedajší nadriadený nesúhlasil. Tým bolo konanie podľa § 35 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z.z. ukončené a ako sám žalovaný uvádza vo svojom rozhodnutí, začalo sa voči 7 4Sžo/63/2014 nemu konanie podľa ustanovenia § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého bol preložený a preto v tejto veci mal konať už Minister vnútra SR. Poukázal, že ak výklad § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. v zmysle nálezu Ústavného súdu a ďalších rozhodnutí môže považovať za ustálený, tak odvolanie žalovaného je v tomto prípade právne nesprávne a preto navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5S/1215/2012 potvrdil. Zároveň žiadal aj o priznanie trov odvolacieho konania v výške 170,44 €. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.
1 veta prvá O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.). Z administratívneho a súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 12.06.2012 obdržal žalobca návrh na preloženie žalobcu od KR PZ v Banskej Bystrici, a to podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. sa dňom 15.06.2012 žalobca prekladá k Okresnému riaditeľstvu PZ v Žiari nad Hronom, služobného úradu Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, a to z dôvodov, že preloženie na in funkciu sa vykonáva v dôležitom záujme služby. Dňa 13.06.2012 bol vydaný personálny rozkaz Ministra vnútra SR č. 495, ktorým dňom 14.06.2012 bol žalobca odvolaný z doterajšej funkcie a dňom 15.06.2012 bol ustanovený do funkcie ID 14094, čo vykoná riaditeľ Okresného riaditeľstva v Žiari nad Hronom, služobného úradu KR PZ v Banskej Bystrici. Návrh na preloženie na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby bol podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. dňa 12.06.2012 vopred prerokovaný v Odborovom zväze Polície SR. Z odôvodnenia vyplýva, že preloženie žalobcu na inú funkciu sa vykonáva v dôležitom záujme služby. Dôvod podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. sa v tomto prípade neuvádza. 8 4Sžo/63/2014 Proti personálnemu rozkazu č. 495 podal žalobca rozklad, ktorý bol žalovanému doručený dňa 28.06.2012. Žalovaný napadnutým rozhodnutím rozklad žalobcu zamietol, a personálny rozkaz č. 495 zo dňa 13.06.2012 potvrdil. Najvyšší súd z obsahu rozhodnutia žalovaného zistil, že z neho nevyplýva, na základe akého dôležitého záujmu služby bol žalobca preložený na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby. Žalobca podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.08.2012 podal žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu. Krajský súd v Bratislave pod sp.zn. 5S/1215/2012 rozsudkom zo dňa 15.04.2014 rozhodnutie žalovaného č. SLV-PS-PK-111/2012 zo dňa 30.08.2012 a personálny rozkaz Ministra vnútra č. 495 zo dňa 13.06.2012 zrušil podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sa žalovaný odvolal podaním zo dňa 21.05.2014 na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. minister môže policajta zaradeného v útvare inšpekčenej služby a ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, aj nadriadeného previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, ak to nie je možné preložiť na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu aj bez uvedenia dôvodu. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta- tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Najvyšší súd za dôležité považuje poznamenať skutočnosť, že žalobca ako príslušník policajného zboru je v služobnom pomere so štátom a nie s osobami, ktoré štát v danej chvíli 9 4Sžo/63/2014 zastupujú. Z citovaných ustanovení pre danú vec, podľa najvyššieho súdu, jednoznačne vyplýva, že ak ide dôležitý záujem služby, môže vo veci služobného pomeru nadriadeného a to vo veci jeho preloženia na inú funkciu v mene štátu rozhodnúť minister (§ 3). Žalobca v čase vydania personálneho rozkazu ministra, spĺňal kritériá na funkciu nadriadeného, pretože bol vo funkcii riaditeľa ekonomického odboru Krajského riaditeľstva policajného zboru v Banskej Bystrici. Najvyšší súd sa zaoberal otázkou splnenia zásadnej podmienky pri využití takéhoto vážneho zásahu, postupu ministra, ktorá spočíva v otázke preukázania, že pri postupe podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. bola v skutočnosti zrozumiteľne (preskúmateľne) zdôvodnená správna úvaha správneho orgánu, že ide o skutočne dôležitý záujem služby. Bez uvedeného pomenovania nemôže súd posúdiť, či správny orgán postupoval v súlade so zákonom, pretože nezistí, či takáto okolnosť vôbec nastala alebo nie, a či preloženie nadriadeného nie je len prejavom svojvôle. Preloženie policajta v postavení nadriadeného na nižšiu pozíciu v policajnej hierarchii, je podľa názoru súdu, nepochybne vážnym zásahom do jeho štátnej služby, najmä ak ide o skúseného riadiaceho pracovníka v dôležitej funkcii a s dlhoročnou praxou v policajnom zbore. Vykonaním uvedeného zásahu postupom podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. zrejme proti vôli dotknutého policajta v postavení nadriadeného, umožňuje zákon len za predpokladu, že je to v dôležitom záujme služby, pričom minister o tom môže rozhodnúť aj bez konkrétnych dôvodov, ktoré ho k tomu viedli. Služobný orgán teda v zmysle uvedeného ustanovenia môže, ale nemusí v rozhodnutí o preložení uviesť dôvody viažuce sa k dotknutému policajtovi, a pokiaľ sa rozhodne akokoľvek, treba jeho postup akceptovať. Pokiaľ však zákon vyžaduje, aby bol v prípade preloženia nadriadeného naplnený dôležitý záujem služby, na takomto rozhodnutí, podľa názoru súdu, tento záujem je potrebné definovať, pomenovať v dôvodoch rozhodnutia, aby nielen dotknutý policajt (v danom prípade žalobca), ale celý policajný zbor, resp. verejnosť, ktorej tento zbor slúži, vedeli, aký služobný záujem viedol nadriadeného k preloženiu, ktoré u žalobcu nepochybne znamenalo jeho náhlu a neočakávanú degradáciu. Najvyšší súd zastáva názor, že v uvedených prípadoch nestačí iba skonštatovanie, že je daný dôležitý záujem služby, ale tento právne neurčitý pojem je nevyhnutné niečím konkrétnym naplniť. Pri zdôvodnení tohto pojmu disponuje minister voľnou úvahou, ktorú môže súd preskúmavať len do tej miery, či nevybočuje z medzí a hľadísk zákona. Nepomenovanie dôležitého záujmu služby pri odvolávaní, resp. preloženie žalobcu a každého policajta v podobnom postavení, nutne vzbudzuje pochybnosti a otázky o motívoch vedúcich k takémuto rozhodnutiu, čo neprispieva k dôvere občanov v policajný zbor. Pokiaľ teda § 35 10 4Sžo/63/2014 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. umožňoval Ministrovi vnútra SR rozhodovať o preložení žalobcu aj bez uvedenia dôvodu, avšak vyžadoval existenciu dôležitého záujmu služby na tomto preložení, považuje najvyšší súd za ústavne konformný taký výklad predmetného ustanovenia zákona, z ktorého plynie pre ministra povinnosť definovať a zdôvodniť dôležitý záujem služby, ktorý viedol k preskúmavanému rozhodnutiu. Pokiaľ je pojem dôležitý záujem služby len formalisticky uvádzaný bez naplnenia konkrétnym obsahom, ktorý by bol výsledkom správneho uváženia, stáva sa súdny prieskum rozhodnutia o preloženie len formálnym, prakticky zbytočným. Správny orgán disponuje diskrečnou právomocou v prípadoch, kedy mu to zákon umožňuje, avšak diskrečná právomoc neznamená svojvôľu pri posudzovaní, či určité skutočnosti nastali alebo nie, konkrétne v prejednávanom prípade, či vznikol dôležitý záujem služby, v zmysle ktorého je potrebné, aby bol nadriadený preložený na inú pozíciu. Takáto právomoc by bola zneužiteľná a postavená mimo akúkoľvek kontrolu, vrátane súdnej. Je pravdou, že zákon samotný, ani dôvodová správa k zákonu č. 201/2004 Z.z., ktorý uvedené ustanovenie do § 35 ods. 2 zaviedol, neobsahuje vysvetlenie, čo zákonodarca považuje za dôležitý záujem služby. Avšak na rozdiel od žalovaného, odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade práve pre absenciu vysvetlenia tohto pojmu v zákone je potrebné, aby správny orgán v takýchto prípadoch dôležitý záujem služby pomenoval. Odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že podľa odporúčania č. Rec
1 a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 170,45 € s tým, že túto sumu žalovaný zaplatí do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Trovy konania boli vyčíslené v súlade s Vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Súd priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v sume 134,-€ a 1 x režijný paušál 8,04 € spolu s 20% DPH, za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 25.07.2014. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 10. septembra 2015 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.