2 písm. c/, d/ O.s.p. z r u š u j e a vec v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania v sume 417,98,- € k rukám právneho zástupcu ţalobcu JUDr. Iva Babjaka a ţalobcovi náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 140,- €, a to všetko do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. 2 4Sţf/71/2014 O d ô v o d n e n i e I. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol ţalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 1100305/1/358212/2013 zo dňa 30.07.2013, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 9711401/5/229976/2013/Pot zo dňa 04.03.2013. Prvostupňový správny orgán
6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“) určil rozdiel dane v sume 20.084,92,- €, a zníţil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2011 zo sumy 20.263,72,- € na sumu 178,80,- €. Krajský súd v Prešove zároveň rozhodol o trovách konania tak, ţe účastníkom náhradu trov konania nepriznal. V rozsudku poukázal na ustanovenia § 244 a 247 O.s.p., § 2 ods. 1, § 3 ods. 1 a 2 , § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) ako aj na Smernicu Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“) a uviedol, ţe v preskúmavanej veci je potrebné dbať na dodrţiavanie európskej judikatúry, ako aj rešpektovať Smernicu o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Z článku 176 a nasledovných citovanej Smernice, tak ako tvrdí ţalobca v podanej ţalobe, jednoznačne vyplýva, ţe je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) a v zásade toto ustanovenie nemôţe byť obmedzené. Právo na odpočet sa uplatňuje bezprostredne pre všetky daňou zaťaţujúce plnenia uskutočnené na vstupe. Akékoľvek obmedzenie práva na odpočet DPH má dosah na úroveň daňového zaťaţenia a musí sa uplatniť podobným spôsobom vo všetkých členských štátoch. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, ţe rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) sú právne akty, ktorých závery sú právne záväzné v konkrétnych prípadoch. S touto argumentáciou ţalobcu sa súd stotoţnil. V predmetnej veci zaujal krajský súd ten názor, ţe nebolo zistené, ţeby správca dane pri vykonávaní daňovej kontroly u ţalobcu a vo vyrubovacom konaní konal v rozpore s ich závermi, prípadne v rozpore s vnútroštátnymi právnymi predpismi upravujúcimi práve oblasť DPH. Ak ţalobca argumentoval v ţalobe, ţe je potrebné dodrţať príslušné ustanovenie 3 4Sţf/71/2014 čl. 176 citovanej Smernice, krajský súd uviedol, ţe je potrebné, aby zo strany daňového subjektu bolo dodrţané ustanovenie § 2 ods. 1 písm. d/ zákona o DPH, pričom predmetom dane je poskytnutie sluţby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Uvedené ustanovenie postupom daňového subjektu pri uplatnení nadmerného odpočtu za mesiac október 2011 s poukazom na faktúry, ktoré boli predmetom kontroly správcu dane, zo dňa 14.10.2011 a 10.11.2011 za školenia vykonané v prospech zamestnancov ţalobcu, ako aj faktúra za uţívanie nebytového priestoru formou nájomného za mesiac október 2011, tieto podmienky na odpočítanie DPH
Daňový subjekt v tomto prípade nemôţe odpočítať daň z nakúpených tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na vykonávanie činnosti, ktoré nie sú ekonomickou činnosťou ţalobcu
2 zákona o DPH, pričom pri výkone týchto činností nie je v pozícii zdaniteľnej osoby. Ako vyplynulo z obsahu vykonaného dokazovania, aj z obsahu predloţených daňových dokladov, predmetné činnosti, ktoré EuroEduca, n.o., Svidník a Minerálne vody, a.s., Prešov poskytli ţalobcovi a to v rozsahu uvedenom v týchto faktúrach, ţalobca nepouţil pre potreby jeho zdaniteľných činností, ale ich poskytol svojim zamestnancom, teda účastníkom vykonaných školení. K námietke ţalobcu uvádzanej v ţalobe, týkajúcej sa nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, senát krajského súdu poukázal na postup a konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia správcu dane zo dňa 04.03.2013, ako aj na závery tohto postupu a konania a jednoznačne konštatoval, ţe skutkový stav vo veci a následné kontrolné zistenia, ktoré boli správcom dane podloţené písomnými dôkazmi v zmysle daňového poriadku, aj
názoru súdu jednoznačne preukazujú dostatočne zistený skutkový stav veci, na základe, ktorého prijal správca dane správny právny záver. Z tohto dôvodu námietku ţalobcu vyhodnotil krajský súd za neopodstatnenú. Čo sa týka námietok uvádzaných ţalobcom v odvolaní podanom v daňovom konaní, s týmito sa ţalovaný ako odvolací orgán vysporiadal dodatočne, preto námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu prvostupňový súd absolútne odmietol. 4 4Sţf/71/2014 K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci, s poukazom na aplikáciu ustanovenia § 2 ods. 1 zákona o DPH, krajský súd je toho názoru, ţe nebolo zo strany daňového subjektu, teda ţalobcu, preukázané splnenie podmienky uvedenej v § 49 na odpočítanie dane, pretoţe na vstupe je podmienené uvedené odpočítanie pouţitím prijatej sluţby platiteľom uplatňujúcim odpočítanie dane na jeho dodávku sluţby, ako platiteľa dane DPH, preto podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 2 citovaného zákona zo strany ţalobcu v danom prípade splnené neboli a ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b/ v spojení s ustanovením § 49 ods. 2 citovaného zákona boli správne aplikované tak správcom dane ako aj ţalovaným. Na základe uvedeného, preto námietky nesprávneho právneho posúdenia veci, na ktoré poukázal ţalobca prvostupňový súd neakceptoval. V konaní nebola zistenej taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a to ani s poukazom na pravidlá prideľovania dotácií zo štátneho rozpočtu respektíve z prostriedkov Európskej únie na základe uzatvorenej zmluvy s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, v zastúpení Sociálnou implementačnou agentúrou. Preto sa touto skutočnosťou tak správca dane, ako aj ţalovaný s poukazom na splnenie základnej podmienky na odpočítanie DPH, vôbec nezaoberali.
názoru krajského súdu uvedený postup a záver správcu dane, ako aj ţalovaného boli v súlade s týmito ustanoveniami a preto ani túto argumentáciu vzniknutej vady uplatnenú ţalobcom, ktorá mohla spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v danom prípade neakceptoval. K tvrdeniam ţalobcu, ţe bol ukrátený na svojich právach krajský súd konštatoval, ţe tak správca dane, ako aj ţalovaný postupovali v danom konkrétnom prípade
príslušných ustanovení zákona o DPH ako aj v súlade s príslušnými ustanoveniami daňového poriadku a svojím postupom neporušili subjektívne práva ţalobcu. Na ţalobcu sa nevzťahovalo právo na uplatnenie dane z pridanej hodnoty s poukazom na aplikáciu ustanovení § 2 ods. 1 písm. d) zákona o DPH v spojení s ustanovením § 49 ods. 2 citovaného zákona.
názoru súdu jednoznačne vyplývalo z obsahu administratívneho spisu a vykonaného obsiahleho dokazovania, ţe ţalobca na základe predloţených faktúr nemohol uplatniť odpočítanie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2011 a preto súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia daňových orgánov boli vydané v súlade so zákonom. Krajský súd zároveň konštatoval, ţe ţalovaný sa dôsledne vysporiadal 5 4Sţf/71/2014 so všetkými námietkami uvádzanými ţalobcom v odvolaní, aj jeho závery sú logické a vyplývajú z vykonaného dokazovania v predmetnom daňovom konaní. II. Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 2S/42/2013-44 zo dňa 02.05.2014 v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom v novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania. Podstatnou námietkou, ktorú ţalobca uviedol v ţalobe a v odvolaní, bola tá skutočnosť, ţe rozhodnutie ţalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom, pretoţe sa zakladá na nedostatočne zistenom skutkovom stave, v nesprávnom právnom posúdení veci a ţe týmto rozhodnutím bol ţalobca ukrátený na svojich právach. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňového finančného orgánu absentuje vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, ktoré daňový subjekt uviedol vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28.01.2013. Keďţe na túto skutočnosť bol ţalovaný upozornený, ten sa k odvolacej námietke ţiadnym spôsobom nevyjadril, čím konal v rozpore s ustanovením § 74 ods. 2 daňového poriadku. Oba finančné orgány postupovali v danej veci nezákonným spôsobom. Do pozornosti odvolacieho súdu dal ţalobca aj tú skutočnosť, ţe napriek tomu, ţe v ţalobe poukázal na vyššie uvedenú nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu a zároveň zdôraznil, ţe táto skutočnosť je sama o sebe dôvodom na zrušenie ţalobou napadnutého rozhodnutia a tieţ aj rozhodnutia prvostupňového orgánu, prvostupňový súd sa k tejto skutočnosti ţiadnym spôsobom nevyjadril. Ţalobca v podanej ţalobe, respektíve v celom daňovom spise sa nikde a ani nikdy nevyjadroval v tom zmysle, ţe rozsudky Súdneho dvora EÚ sú záväzné pre konkrétne prípady, ktoré Súdny dvor riešil. Tu išlo o stanovisko ţalovaného, ktoré krajský súd mylne povaţuje za názor ţalobcu. Ţalobca pri koncipovaní ţaloby vychádzal z tej skutočnosti, ţe nemusí dokazovať súdu, ţe judikatúra Súdneho dvora Európskej únie má povahu prameňa európskeho práva. Rozsudky Súdneho dvora Európskej únie majú priamy účinok a preto všetky daňové subjekty, ktoré poukazujú na rozpor národného práva alebo jeho výkladu s komunitárnym právom, majú právo pred správnym orgánom, či pred súdom na tento rozpor poukázať a povinnosťou, či uţ finančného orgánu alebo súdu, je postupovať v súlade s výkladom komunitárneho práva. 6 4Sţf/71/2014 Ţalobca v odvolaní ako aj v ţalobe zdôraznil, ţe Súdny dvor v rozsudku C-74/08 jasne a zrozumiteľne rozhodol, ţe nárok na odpočítanie dane pri poskytnutí dotácie z verejných fondov, nemoţno obmedziť a to ani v pomernej výške určenej pomerom financovania zo zdrojov vlastných a verejných. Ak krajský súd zaujal odlišné stanovisko od stanoviska Súdneho dvora uvedeného v tomto rozsudku, bolo jeho povinnosťou v súlade so zásadou prednosti komunitárneho práva pred právom vnútroštátnym, zdôvodniť svoje rozhodnutie iným výkladom orgánu oprávňujúceho poskytovať takýto výklad komunitárneho práva. Ak odvolací súd zastáva názor, ţe v danej veci nie je výklad komunitárneho práva rozsudkom C-74/08 jednoznačný, ţalobca sa domáhal, aby odvolací súd predloţil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku, či je moţné
článku 167, 168 a 176 Smernice, aby sa za okolností, ako sú tie, o ktoré ide vo veci samej, zamietlo či obmedzilo právo na odpočítanie dane v prípade poskytnutia sluţieb financovaných dotáciami z verejných fondov. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, ţe prvostupňový súd ignoroval námietku dodrţania zákonnosti zo strany finančného orgánu týkajúce sa nedodrţania podstatných náleţitosti odôvodnenia rozhodnutia, ktoré sa pre danú vec javí ako podstatná a ktorú v ţalobe uviedli na prvom mieste. Ţalobca poukázal aj na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sţf/68/2012, 8Sţo/25/2011, 8Sţp/54/2011, 8Sţp/1/2012, 8Sţf/10/2012 a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 115/03. III. Ţalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Prešove dňa 07.07.2014 uviedol, ţe daňové orgány konštatovali, ţe ţalobca pri odpočítaní dane z pridanej hodnoty z faktúr za realizáciu školení a za uţívanie nebytových priestorov za účelom realizácie týchto školení, nedodrţal jednu z hlavných podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane vyplývajúcu z ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH to, ţe prijaté sluţby nepouţil na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ dane. V tejto súvislosti daňové orgány poukazovali na ustanovenie § 2 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH,
ktorého poskytnutie sluţby je predmetom dane iba vtedy, ak je uskutočnené zdaniteľnou osobou za protihodnotu v tuzemsku. Ţalobca poskytol školenia svojim zamestnancom, resp. manaţérom zo stavebného sektora, bezodplatne, teda bez toho, 7 4Sţf/71/2014 aby za poskytnutú sluţbu ţiadal protihodnotu. Okrem iného ţalobca na svoju obhajobu argumentoval aj judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Ţalovaný k tejto námietke v odvolaní uviedol, ţe v danom prípade nezistil, ţe by správca dane pri vykonávaní daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní konal v rozpore s ich závermi, pretoţe z uvedených rozsudkov okrem iného vyplýva, ţe pre moţnosť odpočítania dane na vstupe musí existovať priama a bezprostredná väzba so zdaniteľným obchodom na výstupe. S uvedeným názorom sa stotoţnil v napadnutom rozsudku aj krajský súd, ktorý zároveň skonštatoval, ţe ţalovaný sa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní. Ţalovaný povaţuje rozsudok súdu za správny a navrhol, aby Najvyšší súd a Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove potvrdil. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.).
3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
2 daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náleţitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento 8 4Sţf/71/2014 zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a pouţitie právnych predpisov,
ktorých sa rozhodovalo.
1 zákona o DPH, predmetom dane je
1 zákona o DPH, zdaniteľnou osobou je kaţdá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť
odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.
2 zákona o DPH, ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie kaţdá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov sluţieb vrátane ťaţobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie
osobitných predpisov, 1) duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa povaţuje aj vyuţívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manţelov, povaţuje sa jeho vyuţívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u kaţdého z manţelov, ak sa manţelia nedohodnú inak.
3 zákona o DPH, bezodplatné dodanie sluţby iné ako v odseku 2 na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie platiteľa sa povaţuje za dodanie sluţby za protihodnotu okrem sluţby bezodplatne dodanej vysielajúcej organizácii alebo prijímateľovi dobrovoľníckej činnosti
osobitného predpisu 9 4Sţf/71/2014
4 zákona o DPH, ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie sluţby, platí, ţe táto zdaniteľná osoba sluţbu sama prijala a sama dodala.
1 a 2 zákona o DPH, oslobodené od dane sú výchovné sluţby a vzdelávacie sluţby poskytované a)
osobitných predpisov, b) právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá spĺňa jednu podmienku alebo viac podmienok
2, c) ako odborný výcvik a rekvalifikácia poskytované
osobitného predpisu.
odseku 1 osobami, ktoré poskytujú výchovné sluţby a vzdelávacie sluţby
odseku 1.
2 zákona o DPH, platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ s výnimkou
odsekov 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň
2 aţ 4, 7 a 9 aţ 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu
a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
čl. 2 ods. 1 Smernice 2006/112/ES, DPH podliehajú dani tieto transakcie:
článku 3 ods. 1, alebo akoukoľvek inou nezdaniteľnou osobou; (iii) v prípade výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani, keď spotrebná daň je splatná na území členského štátu
smernice 92/12/EHS, zdaniteľnou osobou alebo nezdaniteľnou právnickou osobou, ktorej iné nadobudnutia nepodliehajú DPH
článku 3 ods. 1;
pravidiel spolufinancovania projektov z Európskeho sociálneho fondu, nemoţno povaţovať poskytnutie školení za plnenia poskytnuté za protihodnotu a preto uvedené činnosti nie sú predmetom dane
Ďalej správca dane zistil, ţe ţalobca si uplatnil odpočítanie dane z prijatej faktúry za prenájom nebytových priestorov od dodávateľa Minerálne vody, a.s., v základe dane 12 4Sţf/71/2014 290,50 €, 20% DPH, spolu 348,60 €. Daňový úrad Prešov po preskúmaní všetkých skutočností vydal rozhodnutie č. 9711401/5/229976/2013/Pot zo dňa 04.03.2013, ktorým určil
6 daňového poriadku ţalobcovi ako platiteľovi dane rozdiel v sume 20 084,92 €. Daňový úrad zníţil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2011 zo sumy 20 263,72 € na sumu 178,80 €. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca odvolanie, v ktorom namietal rovnaké skutočnosti ako v podanej ţalobe. Ţalovaný rozhodnutím č. 1100305/1/358212/2013 zo dňa 30.07.2013 odvolanie ţalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 9711401/5/229976/2013/Pot zo dňa 04.03.2013. Ţalovaný svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, citoval právne predpisy a vysporiadal sa so všetkými námietkami ţalobcu podanými v odvolacom konaní. V. V odvolacom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 2S/42/2013-44 zo dňa 02.05.2014, ktorý
1 O.s.p. zamietol ţalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 1100305/1/358212/2013 zo dňa 30.07.2013, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 9711401/5/229976/2013/Pot zo dňa 04.03.2013. Prvostupňový správny orgán
6 daňového poriadku určil rozdiel dane v sume 20 084,92 €, o ktorý zníţil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2011 zo sumy 20 263,72 € na sumu 178,80 €. V podanom odvolaní ţalobca namietal, ţe rozhodnutie finančného orgánu nemá všetky potrebné náleţitosti rozhodnutia, ako aj to, ţe rozhodnutie ţalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom, pretoţe sa zakladá na nedostatočne zistenom skutkovom stave, v nesprávnom právnom posúdení veci a ţe týmto rozhodnutím bol ţalobca ukrátený na svojich právach. Z predloţeného administratívneho spisu vyplýva, ţe ţalobca získal nenávratný finančný príspevok z Európskeho sociálneho fondu, ako aj to, ţe ţalobca ako zamestnávateľ nepoţadoval od svojich zamestnancov úhradu za poskytnutie školení.
ţalobcu projekt by mal prispieť k udrţaniu pracovných miest a k profesionalizácii obchodných vzťahov. Otázne však zostáva, či ide o sluţby poskytované na osobnú potrebu pre zamestnancov alebo 13 4Sţf/71/2014 na účely podnikania kontrolovanej spoločnosti. Ďalej je otázne, kto rozhoduje o tom, kto sa bude školiť a v akej oblasti a či zamestnanci si takéto školenie objednali. Ak konečným príjemcom vzdelávacích sluţieb sú zamestnanci ţalobcu a tieto sluţby ţalobca obstaráva vo svojom mene pre inú osobu – zamestnancov spoločnosti, potom v zmysle § 9 ods. 4 zákona o DPH platí, ţe kontrolovaná spoločnosť sluţby sama prijala a dodala. V takomto prípade by kontrolovaná spoločnosť mala na jednej strane nárok na odpočítanie dane
2 zákona o DPH, ak obstaráva vzdelávacie sluţby, ktoré podliehajú zdaneniu, a na ktoré sa neuplatňuje § 31 zákona o DPH a na stane druhej by dodanie vzdelávacích sluţieb zamestnancom bolo predmetom dane, ak sa vzdelávacie sluţby poskytli bezodplatne na osobnú spotrebu zamestnancov. V tejto súvislosti by bolo vhodné zo strany ţalovaného preveriť, ako sa u ţalobcu určovalo, kto sa zúčastní vzdelávacej aktivity, či si poskytnutie týchto sluţieb vyţadovali zamestnanci kontrolovanej spoločnosti – ţalobcu, ktorá by pre nich obstarávala bezodplatné dodanie vzdelávacej sluţby, alebo či sa zamestnanci museli zúčastniť vzdelávacej aktivity v súvislosti s výkonom svojho zamestnania v kontrolovanej spoločnosti. Aţ na základe zistenia potrebných skutočností bude moţné posúdiť, či kontrolovaná spoločnosť má nárok na odpočítanie dane a či mala postupovať
3 zákona o DPH.
názoru odvolacieho súdu ţalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, keď v rámci výkonu kontroly sa zameral len na zmluvy, prípadne faktúry uzatvorené medzi ţalobcom a spoločnosťou EuroEduca, s.r.o. o poskytovaní školení pre zamestnancov ţalobcu. Z administratívneho spisu je zrejmé, ţe projekty ţalobcu boli financované
pravidiel spolufinancovania projektov z Európskeho sociálneho fondu, avšak ţalovaný dospel k svojim záverom bez riadneho preskúmania, resp. vyţiadania si podstatnej zmluvy čerpania finančných prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu, ktorá mohla náleţite objasniť, na aké účely sa finančné prostriedky z Európskej únie môţu pouţiť a teda či sa mohli pouţiť aj na školenie vlastných zamestnancov. Na podklade uvedeného dospel odvolací súd k záveru, ţe preskúmavané rozhodnutie ţalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom č. 222/2004 Z.z. a zákona č. 563/2009 Z.z., pretoţe nebolo preukázané, či ţalobca finančné prostriedky poskytnuté prostredníctvom Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, pouţil v súlade s cieľom tejto zmluvy. 14 4Sţf/71/2014 S poukazom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/42/2013-44 zo dňa 2. mája 2014
1 O.s.p. zmenil a rozhodnutie ţalovaného č. 1100305/1/358212/2013 zo dňa 30. júla 2013
2 písm. c/, d/ O.s.p. zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie.
správne orgány sú viazané právnym názorom súdu. O náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd
1 a 2 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1veta prvá a § 149 ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 246c veta prvá O.s.p. Ţalobcovi, ktorý bol úspešný v konaní priznal náhradu trov konania v zmysle § 11 ods. 1 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov, v rozsahu vyplývajúcom z obsahu spisu, v sume 417,98,- €, ktorá pozostáva z odmeny za tri úkony právnej sluţby, prevzatie a príprava veci (r. 2013) 130,16,- €, ţaloba (r. 2013) 130,16,- €, odvolanie (r. 2014) vo výške 134,- € a za reţijný paušál
3 citovanej vyhlášky (2x 7,81,- € + 8,04,-€), Ďalej bola priznaná ţalobcovi i náhrada 70,- € za zaplatený súdny poplatok za ţalobu a 70,- € za zaplatený súdny poplatok za podanie odvolanie. DPH advokátovi najvyšší súd nepriznal, pretoţe nepreukázal, ţe by bol jej platiteľom. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 10. septembra 2015 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.