1, ods. 2 písm. f/ Trestného zákona v štádiu prípravy
1 Trestného zákona a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí
1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosti obvinených J. T., M. B., M. M. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a j ú . O d ô v o d n e n i e Napadnutým uznesením rozhodol sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica
3 Trestného por. o predĺžení lehoty väzby obvineným J. T., M. B. a M. M. do 27. decembra 2015 a zároveň rozhodol
1 písm. c/, ods. 2 Tr. por. o nenahradení väzby obvinených dohľadom probačného a mediačného úradníka. Svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tak, že: „V predmetnej veci dôvodnosť podozrenia existuje a je opretá o dôkazné prostriedky doteraz nazhromaždené v spise. Toto konštatovanie platí naozaj bezvýhradne pokiaľ ide o skúmanú majetkovú trestnú činnosť, ktorej podstatu v zásade nespochybňujú ani obvinení (s výhradou obvinených B. a M., že o nej nevedeli). Stanovisko sudcu pre prípravné konanie k dôvodnosti trestného stíhania 2 3 Tost 25/2015 síce neprejudikuje vinou obvineného, ale bez vysporiadania sa s otázkou dôvodnosti trestného stíhania by väzobné uznesenie bolo nepreskúmateľné.“ Sudca pre prípravné konanie s ohľadom na to, že vo veci nenastal významný relevantný posun v dôkaznej situácií na stranách 9 a 10 uznesenia v podstate zopakoval fakty, ktoré konštatoval pri svojich predošlých väzobných rozhodnutiach potvrdených sťažnostným súdom a ďalej uviedol: „V tomto štádiu trestného stíhania však nemôže byť úlohou rozhodnutia o väzbe definitívne sa vysporiadať s interpretáciou odznetých slov – to bude až úlohou rozhodnutia v merite veci. Je však možné konštatovať, že odposluchy dokumentujú nielen scenár majetkovo-právnych prevodov, ale dávajú dôvod domnievať sa, že vo veci sa naozaj minimálne zvažovala vražda, minimálne jednej osoby – z kontextu komunikácie možno vyvodiť záver, že išlo o poškodenú V. Š.. Obsah odpočutej konverzácie tiež dôvodí záver o tom, že obvinení B. a M. mali o predmetnej veci oveľa viac informácií, než prezentovali pred sudcom pre prípravné konanie a pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Niet dôvodu opätovne nekonštatovať u všetkých obvinených aj dôvody kolúznej väzby a preventívnej väzby v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. Pokiaľ ide o dôvodnosť tzv. kolúznej väzby možno konštatovať, že do veci je zaangažovaných viacero osôb v rôznych pozíciách, ktorých prípadná účasť na skutku, resp. vedomosti o ňom sa budú musieť ešte preverovať. Už z doteraz zabezpečených dôkazných prostriedkov je evidentné, že obvinení (z obvinených najmä J. T.) majú kontakty na tieto osoby, intenzívne s nimi komunikujú, pričom všetko nasvedčuje tomu, že podozrenie najmä z prípravy naozaj sofistikovanej ekonomickej trestnej činnosti je reálne a ide o kontinuálne konanie spočívajúce v zabezpečovaní viacerých krokov. V takýchto prípadoch už samotná sofistikovanosť a prepracovanosť plánu, súčasťou ktorého je viacero osôb, môže byť skutočnosťou dostatočne konkrétnou na to, aby bolo možné situáciu vyhodnotiť tak, že obava z nezákonného ovplyvňovania trestného stíhania, najmä pôsobením na svedkov, ktorí budú ešte vo veci vypočutí, nie je abstraktného charakteru a je reálna. Z obdobných dôvodov tak
názoru sudcu pre prípravné konanie existuje aj reálna obava, že obvinení budú pokračovať v trestnej činnosti, prípadne dokonajú trestný čin, ktorý pripravovali. Takáto reálna obava v prípade prípravy na trestný čin spočíva už v púhom fakte, že ide o pripravovanie trestného činu, teda následok ešte nenastal, pričom pokiaľ by do konania obvinených nevstúpili orgány činné v trestnom konaní, je možné ba dokonca pravdepodobné, že plánovaný následok by nastal (ako už bolo uvedené, plánovaný ekonomický efekt nemohol reálne nastať, resp. by bol veľmi nepravdepodobný – a to aj za situácie občiansko-právnych sporov, o ktorých hovoril obvinený T., ak by žila osoba, ktorá potvrdí falšovanie dokumentov a na základe ktorých kataster vykoná majetkovo-právne 3 3 Tost 25/2015 zmeny). V každom prípade platí, že do konania všetkých obvinených osôb pred ukončením eventuálnej trestnej činnosti vstúpil orgán činný v trestnom konaní, ktorý zamedzil v pokračovaní protiprávnej činnosti. Ak by sa však tak nestalo, je možné sa reálne domnievať, že obvinené osoby by v protiprávnej činnosti pokračovali, pričom zásah orgánov činných v trestnom konaní takúto možnosť do dôsledku neeliminuje. V takýchto prípadoch sa zásah do osobnej slobody obvinených osôb stáva nielen legálnym a legitímnym, ale vo vzťahu k závažnosti konania aj zásahom proporcionálnym. Je teda naozaj veľmi pravdepodobné, že v prípade nepredĺženia väzby by obvinené osoby mohli konať vyššie popísaným spôsobom. Je vo všeobecnom záujme zabezpečiť objektívne a ničím nerušené vyšetrovanie stíhanej trestnej veci, a to v prípade potreby aj prostredníctvom väzobného stíhania obvinených. Dôvody väzby neboli ani v tomto štádiu konania s poukazom na už vyššie uvedené nijako oslabené. Možno konštatovať, že v tomto prípade vyšetrovateľ i prokurátor vo veci konal spôsobom, ktorý ešte nemožno vyhodnotiť ako tak závažné prieťahy v konaní, ktoré z hľadiska záujmov ochrany spoločnosti by mali tzv. fatálny následok – prepustenie obvinených osôb len z dôvodu pomalej práce orgánov činných v trestnom konaní. Aj čiastočný súhlas sudcu pre prípravné konanie s výhradami obhajoby ho však doviedol k záveru, že väzbu v tomto prípade je potrebné predĺžiť o tri mesiace, v rámci ktorých všetky plánované úkony, na ktoré prokurátor poukazuje, bude možné uskutočniť“. Ďalej sa sudca pre prípravné konanie vyjadril k obtiažnosti samotnej veci a vysvetlil, prečo nenahradil väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka. Proti tomuto uzneseniu podali riadne a včas sťažnosť všetci traja obvinení a prokurátor. Obvinený J. T. v sťažnosti uviedol: „Rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu,
môjho názoru nevykazuje znaky zákonného rozhodovania v zmysle zákona – Trestného poriadku § 72 ods. 2, v zmysle ktorého rozhodnutie o väzbe musí byť odôvodnené aj skutkovými okolnosťami a je teda v priamom rozpore s čl. 17 ods. 2, ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky ako aj v rozpore s čl. 17 ods. 2, ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, pretože odo dňa obvinenia obvineným pre skutok „prípravy vraždy“ vyšetrovací spis neobsahuje žiaden procesne spôsobilý dôkaz, na podklade ktorého by bolo možné hovoriť o dôvodnom podozrení, že skutok spáchali obvinení. Nikto, od sudcu pre prípravné konanie neočakáva prejudikovanie viny či neviny v tomto štádiu trestného konania, očakáva 4 3 Tost 25/2015 sa, ale zákonom predpísané vysporiadanie sa s aktuálnym stavom vo veci, t.j. že podstatným je to, čo vyplýva z dokazovania a nie to, čo je formálne uvedené v uznesení o vznesení obvinenia, teda či existujú dôkazy, z ktorých sa dajú vyvodiť skutkové okolnosti, ktoré sa kladú obvineným za vinu a na ich podklade dospieť k záveru, či vznesené obvinenie je aj naďalej dôvodné. Takémuto záveru sa sudca pre prípravné konanie účelovo vyhýba, resp. dôvodnosť vzneseného obvinenia posudzuje na základe „úvahy“ a z toho odvodenej „hypotézy“, neberúc do úvahy absenciu akéhokoľvek relevantného dôkazu, ktorý by bol v spise a neberúc do úvahy mnohonásobne dôkazmi preukázanú nedôvodnosť vzneseného obvinenia pre skutok „prípravy úkl. vraždy“. Z tohto dôvodu malo byť následne namieste konštatovanie nenaplnenia väzobnej podmienky z dôvodu absencie tzv. materiálnej podmienky pre ďalšie trvanie väzby, čo má mať za následok „fatálne“ rozhodnutie, pretože žiadne iné do úvahy nepripadá. V súvislosti so skutkom „podvodu“, ku ktorému som sa priznal a oľutoval jeho spáchanie, je konštatovanie sudcu pre prípravné konanie o existencii dôvodov väzby, ako boli doteraz viacerými rozhodnutiami súdov sumarizované, kvôli závažnosti prešetrovanej majetkovej trestnej činnosti, bez reálneho základu pretože v tomto skutku boli zrealizované všetky úkony pre meritórne rozhodnutie. Nie je teda pravdou, že v súvislosti s mojím priznaním je potrebné zaobstarávať ďalšie pre konanie potrebné dôkazy v hypotetickej rovine úvah. Nie je totiž pravdou ani skutočnosť uvádzaná sudcom pre prípravné konanie v uznesení o predĺžení lehoty trvania väzby týkajúca sa potreby vykonania dôkazu – prekladu anglicky písaných dokumentov, pretože takýto preklad anglicky písaných dokumentov už vypracovaný a do spisu doložený bol, ako to vyplýva z Návrhu prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby (str. 4; str. 5 Návrhu) PhDr. R. B. bol opatrením pribraný prekladateľ.... preklady už boli vyhotovené a sú súčasťou vyšetrovacieho spisu. Taktiež je neprijateľné vyjadrenie sudcu pre prípravné konanie, resp. akceptácia nečinnosti – liknavosti orgánov činných v trestnom konaní, ktoré sa má odraziť v podobe ďalšieho trvania – predĺženia trvania väzby obvinených. Nemôže predsa nevedieť policajt – vyšetrovateľ elitnej policajnej agentúry (NASA), čo je predmetom trestného stíhania obvineného a čo v súvislosti s takým stíhaním je obligatórne v konaní vykonať (pribratie znalca psychológ – psychiater) a to platí aj pre (expertízne skúmanie) a pod... V závere by som chcel uviesť, že nie je možné sa stotožniť ani s konštatáciou sudcu pre prípravné konanie týkajúcou sa dôvodnosti kolúznej tak preventívnej väzby. Už samotnou absenciou materiálnej podmienky väzby sú tieto dôvody anulované, nehovoriac o ďalších aspektoch svedčiacich o nedôvodnosti ďalšieho trvania väzby. Preto navrhujem Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby uznesenie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko 5 3 Tost 25/2015 Banská Bystrica o predĺžení lehoty trvania väzby zrušil a rozhodol v zmysle zákona tak, že lehotu trvania väzby nepredlžuje.“ Obžalovaní M. B. a M. M. a ani prokurátor doposiaľ svoje sťažnosti neodôvodnili. Najvyšší súd ako nadriadený orgán v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je vyjadrený obmedzený revízny princíp potom, ako nezamietol sťažnosť z dôvodov § 193 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/ Tr. por., na základe podaných sťažností preskúmal napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú, alebo nie sú v sťažnosti uvedené a jednak správnosť postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky, či v celom konaní v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimotrestných právnych predpisov, ktoré sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve, a tak zistil, že sťažnosti obvinených ani prokurátora nie sú dôvodné. V rámci procesného postupu sudca pre prípravné konanie postupoval bezchybne, keď dodržal základné zásady trestného konania a procesné ustanovenia upravujúce postup sudcu pre prípravné konanie pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že sudca pre prípravné konanie doposiaľ rozhodoval o väzbe obvinených nasledovne: - uznesením, sp. zn. 2Tp/5/2015, z 2. marca 2015 (č.l. 566 až 572 zv. 3) rozhodol o vzatí obvinených J. T., M. B. a M. M. do väzby z dôvodov § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. Lehota väzby obvineným začala zhodne plynúť 27. februára 2015 o 09.45 hod. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením, sp. zn. 1 Tost 7/2015, z 24. marca 2015 (č. l. 573 až 576 zv. 3) postupom
1 písm. c/ Tr. por. zamietol sťažnosti obvinených podané proti označenému uzneseniu ako nedôvodné, - uznesením, sp. zn. 2Tp/5/2015, z
prokurátora (viď jeho návrh na predĺženie lehoty väzby) ešte vykonať si aj
najvyššieho súdu nevyžaduje lehotu až štyroch mesiacov. Tu najvyšší súd pripomína znenie § 2 ods. 6 Tr. por.,
ktorého musia byť väzobné veci vybavované prednostne a urýchlene. Pokiaľ sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu rozhodol o nenahradení väzby obvinených dohľadom probačného a mediačného úradníka rozhodol správne. Odôvodnenie takéhoto rozhodnutia: „Možno sa oprávnene domnievať, že dohľad by v tomto prípade bol len formálnym krokom, účelovo zameraným na prepustenie z väzby, ktorý v konečnom dôsledku nemá vnútorný obsah, spočívajú v reálnom splnení toho, čo by dohľad mal zabezpečiť“, považuje najvyšší súd za prijateľné a akceptovateľné a dopĺňa, že na pozitívne rozhodnutie o nahradení väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka musia byť splnené podmienky uvedené v § 80 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 Tr. por.
1 písm. c/ Tr. por. ak je daný dôvod väzby
1 písm. a/ alebo písm. c/ môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak c) s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie
osobitného predpisu.
2 tretia veta Tr. por. ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby
2 písm. a/ až písm. c/ alebo písm. e/, alebo obvinený bol vzatý do väzby
odseku 3 alebo
4, možno záruku alebo sľub prijať, alebo uložiť dohľad, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Hoci doslovné znenie Trestného poriadku nepripúšťa nahradenie väzby procesnými prostriedkami uvedenými v ustanovení § 80 ods. 1 Tr. por. a § 81 ods. 1 Tr. por., v prípade ak je u obvineného zistený a ustálený dôvod väzby
1 písm. b/ Tr. por. – tzv. kolúzna väzba, v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 10 3 Tost 25/2015 I. ÚS 100/2004, I. ÚS 230/2004) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 57/2005) sa pripustila možnosť nahradenia väzby aj vo vzťahu k dôvodom tzv. kolúznej väzby, a to s poukazom na ustanovenie článku 5 ods. 3 druhá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 17 ods. 1, ods. 2 a ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Preto rozhodovanie o nahradení väzby označenými procesnými prostriedkami aj v prípade, ak ide o tzv. kolúznu väzbu, je v súlade s rozhodovacou činnosťou ústavného súdu i najvyššieho súdu. Najvyšší súd pri úvahách či možno väzbu obvinených T., B. a M. nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka dospel k zhodnému - negatívnemu záveru ako sudca pre prípravné konanie, pretože osoby obvinených (T. – 11x súdne postihnutý, B. – 4x súdne postihnutý a M. – 4x súdne postihnutý) a ani povaha prejednávaného prípadu (sofistikovaná majetková trestná činnosť s možnou snahou o zahladenie stôp zavraždením dôležitej svedkyne) nedávajú dostatočnú záruku, že by účel väzby mohol byť dosiahnutý dohľadom probačného a mediačného úradníka. Z predloženého spisu nevyplývajú ani výnimočné okolnosti prípadu oprávňujúce možnosť úvah súdu o nahradení väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka. S ohľadom na vyššie uvedené nepovažoval najvyšší súd sťažnosti obvinených a prokurátora za dôvodné, a preto ich zamietol postupom
1 písm. c/ Tr. por. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 16. septembra 2015 JUDr. Gabriela Š i m o n o v á , v. r. predsedníčka senátu Vypracoval: JUDr. Martin Bargel Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.