zmenil a ţalobu zamietol. Odvolanie podal z dôvodu § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru ţalovaného nech by dôvody príslušného nadriadeného pre nesúhlas so späťvzatím boli akékoľvek, nemali by vplyv na rozhodnutie ţalovaného o odvolaní ţalobcu a teda ani označenie týchto dôvodov by neprivodilo ţalobcovi iné rozhodnutie ţalovaného o jeho odvolaní proti personálnemu rozkazu. Ţalovaný je toho názoru, ţe ak by aj súd dospel k záveru, ţe nadriadený mal vo svojom oznámení o nesúhlase uviesť dôvody, pre ktoré so späťvzatím ţiadosti o uvoľnenie zo sluţobného pomeru ţalobcu nesúhlasí, aby ich následne mohol vo svojom odôvodnení bliţšie rozviesť aj ţalovaný, šlo by len o formálnu vadu, prípadné odstránenie ktorej by nič nezmenilo na skutočnosti, ţe nadriadený so späťvzatím nesúhlasil, a teda by ţalobcovi neprivodilo vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie. Ţalovaný má za to, ţe absenciu špecifikácie dôvodov nesúhlasu so späťvzatím, keď túto ani ţiadne zákonné ustanovenie nevyţaduje, nie je moţné povaţovať za vadu personálneho rozkazu, proti ktorému ţalobca podal odvolanie, o ktorom ţalovaný rozhodoval. Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Súčasne uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, ţe súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, ţe ţalovaný nepostupoval v intenciách rozsudku sp. zn. 3Sţo/37/2012 zo dňa 15.01.2013. V doplnení vyjadrenia opätovne poukázal na neplatnosť podanej ţiadosti ţalobcu o uvoľnenie zo sluţobného pomeru citujúc § 250 ods. 1 písm. a/ - f/ zákona č. 73/1998 Z. z., osobitne poukazujúc na § 250 ods. 1 písm. c/ cit. zákona. Bezprostredne pred podaním ţiadosti o uvoľnenie zo sluţobného pomeru zo strany ţalobcu, bol vydaný Personálny rozkaz Ministerstva spravodlivosti SR č. 15 zo dňa 08.09.2008, ktorým bol ţalobca preloţený z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody 3 8Sžo/77/2014 v Hrnčiarovciach nad Parnou do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Nitre, pričom súčasne bol ţalobca odvolaný z doterajšej funkcie zástupcu riaditeľa. Dôvodom na odvolanie mal byť údajne ,,dôleţitý záujem sluţby“. Súčasne v odôvodnení tohto rozhodnutia sa nesprávne uvádzalo, ţe proti uvedenému rozhodnutiu nie je moţné podať opravný prostriedok. Personálny rozkaz generálnej riaditeľky Zboru väzenskej a justičnej stráţe č. 342 zo dňa 08.09.2008 o uvoľnení ţalobcu zo sluţobného pomeru je neúčinným právnym úkonom, a obdobné vlastnosti musí mať následne aj napadnuté druhostupňové rozhodnutie ţalovaného č. 32446/2013-23 zo dňa 22.05.2013 (ktorým bolo zamietnuté odvolanie voči personálnemu rozkazu a tento personálny rozkaz bol potvrdený). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.03.2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo preskúmavané rozhodnutie ţalovaného vrátane rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v súlade so zákonom, ako to konštatoval aj krajský súd. 4 8Sžo/77/2014 Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky krajský súd vykonal zákonný výklad ustanovenia § 191 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície. Je pravdou, ţe zákonodarca v ustanovení § 191 ods. 4 citovaného zákona nevymedzil, či pojmom ,,rozhodnutie“ sa rozumie vydania rozhodnutia alebo nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Súd sa stotoţnil s právnym názorom krajského súdu, ţe hoci ustanovenie § 191 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. neurčuje ţiadne náleţitosti, ktoré má oznámenie obsahovať, je treba, aby postup ţalovaného nebol formálny, bez moţnosti pochopenia úvah správneho orgánu, ktorými sa riadil. Aj podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky úlohou ţalovaného bude svoje rozhodnutie preskúmateľne, čo do správnej úvahy nemoţnosti akceptácie späťvzatia zdôvodniť. V tejto súvislosti povaţujeme za vhodné citovať rozhodnutia Ústavného súdu SR. Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach uviedol: ,,Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci konal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna norma“. (napr. nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 77/02, II. ÚS 249/04, II. ÚS 374/06). Ústavný súd SR v náleze sp. zn. IV. ÚS 245/09 uviedol: ,,Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkov garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy. Tomuto základnému právu zodpovedá uplatňovanie zásady prednosti ústavne konformného výkladu, ktorý ústavný súd uplatňuje aj v konaniach o návrhoch fyzických alebo právnických osôb, pričom zdôrazňuje, že z tejto zásady vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení 5 8Sžo/77/2014 štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavnou garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd“. (napr. aj nálezy sp. zn. II. ÚS 148/06, IV. ÚS 96/07). Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţoval námietky ţalovaného uplatnené v odvolaní za nedôvodné. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
3 veta druhá O.s.p. potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ţe Ústavný súd SR uţ v rámci svojej judikatúry vyslovil, ţe obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa § 46 ods. l ústavy (i práva podľa čl. 6 ods. l Dohovoru) je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Obdobne čl. 6 ods. l Dohovoru zahŕňa ,,právo na súd“, to znamená právo začať konanie na súde v ,,občianskoprávnych veciach“ ako jeden z jeho aspektov. K nemu pristupujú záruky ustanovení čl. 6 ods. l Dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu, zloţenie súdu a vedenie procesu. Kvalita procesu zahrnutá v práve na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. l Dohovoru je zabezpečená zárukami procesného a inštitucionálneho charakteru (III. ÚS 136/03). 6 8Sžo/77/2014 Ústavný súd SR tieţ judikoval, ţe reálne uplatnenie a garantovanie základného práva na súdnu ochranu nielenţe neznamená právo na úspech v konaní, ale ani nárok na to, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predpokladá účastník konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôţe bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich (III. ÚS 369/2010-12). Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu z ústavy ani Dohovoru nemoţno vyvodzovať, ţe dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť kaţdým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môţe povaţovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis I. ÚS 56/01). Aj Európsky súd pre ľudské práva, napr. v rozsudku z 21.01.1999 vo veci Garcia Ruiz v. Španielsko konštatoval, ţe podľa štandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho chodu spravodlivosti musia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere obsahovať dôvody, na ktorých sú zaloţené : Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôţe byť ponímaná v takom zmysle, ţe je potrebné vyporiadať sa s kaţdým argumentom. Podľa rozsudku tohto súdu vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1998 sa odvolací súd pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia (zamietnutí odvolania) v princípe môţe obmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu niţšieho stupňa. O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p., § 250k ods. 1 O.s.p.
1 veta prvá O.s.p. Ţalovaný je povinný nahradiť ţalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 170,44 Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu. Trovy v odvolacom konaní za jeden úkon – podanie vyjadrenia k odvolaniu – 134,00 Eur, 20% DPH z jedného úkonu právnej sluţby 26,80 Eur, reţijný paušál k jednému 7 8Sžo/77/2014 úkonu právnej sluţby – 8,04 Eur a 20% DPH z reţijného paušálu k jednému úkonu právnej sluţby – 1,60 Eur. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 26. marca 2015 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.