1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľovi neudelil azyl a
1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu súčasne neposkytol doplnkovú ochranu. V dôvodoch rozsudku uviedol, ţe podaný návrh prejednal a rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo tlmočené do jazyka anglického (vrátane vyhlásenia rozsudku, jeho odôvodnenia a poučenia o moţnosti podať proti rozsudku odvolanie) za prítomnosti oboch účastníkov konania a dospel k názoru, ţe napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Krajský súd v prejednávanej veci doplnil dokazovanie výsluchom navrhovateľa. V priebehu pojednávania, navrhovateľ na otázky súdu odpovedal, ţe sa volá S. C. B., narodil sa dňa X., naposledy býval v krajine pôvodu v dedine Matoh, zdrţiaval sa aj v meste Kumba na Lumumba street. Navrhovateľ sa opakovane vyhýbal opätovným otázkam súdu ohľadne objasnenia toho, prečo bol ním predloţený členský preukaz hnutia Národná rada Juţného Kamerunu (Southern Cameroon National Council, ďalej len „SCNC“), vydaný s dátumom 14.03.2006, keď pred odporcom uviedol, ţe sympatizantom tohto hnutia sa stal v roku 2010 a jeho členom v roku
Navrhovateľ ako ţiadateľ o azyl bol v predmetnom prípade riadnym a zákonným spôsobom poučený o svojich právach a povinnostiach. Počas vstupného pohovoru, ktorý bol vykonaný za účasti tlmočníka jazyka anglického, ktorý navrhovateľ ovláda, navrhovateľ odpovedal na kladené otázky a podrobne sa vyjadril k dôvodom svojej ţiadosti o azyl. Z uvedeného vyvodil, ţe poznatky získané takýmto spôsobom od navrhovateľa v priebehu pohovoru moţno smelo hodnotiť ako dostatočné na to, aby odporca následne v zmysle § 19a zákona o azyle pokračoval v dokazovaní. V zhode s uvedeným odporca vyhľadal a do spisu zaloţil informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, pochádzajúce z rôznych zdrojov, týkajúce 4 10Sţa/29/2015 sa tak hnutia SCNC, ako aj všeobecnej bezpečnostnej situácie, včítane ev. rizík návratov kamerunských repatriantov. Krajský súd vyjadril názor, ţe takto zistený stav veci je dostatočný na kvalifikované rozhodnutie odporcu vo veci navrhovateľovej ţiadosti o udelenie azylu s tým, ţe dané dostatočné zistenie stavu veci sa vzťahuje ako na výrok o neudelení azylu, tak na výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci prvostupňový súd uviedol, ţe daná námietka navrhovateľa je nedôvodná, a to s poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odporcu, ktorý vyhodnotil navrhovateľa ako všeobecne nedôveryhodnú osobu. Skonštatoval, ţe odporca svoju správnu úvahu riadnym a logickým spôsobom odôvodnil. V súvislosti s uvedeným povaţoval krajský súd za potrebné poznamenať, ţe samotné vyhodnotenie osoby ţiadateľa o azyl (v danom prípade navrhovateľa) ako nedôveryhodnej osoby má za následok vydanie negatívneho rozhodnutia o azyle. Je tomu tak preto, lebo ak ţiadateľ o azyl (navrhovateľ) nepreukáţe svoje tvrdenia dôkazmi, s tým, ţe jeho tvrdenia sa v konaní po vykonaní dokazovania preukáţu ako nepravdivé či objektívne nehodnoverné, nie je logicky moţné takéto tvrdenia (týkajúce sa prezentovaného dôvodu či dôvodov ţiadosti o azyl) posudzovať z pohľadu naplnenia či nenaplnenia predpokladov udelenia azylu v zmysle § 8 zákona o azyle. Táto skutočnosť sama o sebe vylučuje vydanie kladného rozhodnutia. Krajský súd v súvislosti s neposkytnutím doplnkovej ochrany, poznamenal, ţe zo strany odporcu došlo k vykonaniu potrebného dokazovania na preukázanie váţneho bezprávia. Jeho správnu úvahu v tomto smere povaţuje za dôvodnú a výrok náleţite odôvodnený. Krajský súd poznamenal, ţe ani zlé zaobchádzanie s členmi SCNC nie je vo vzťahu k prejednávanej veci podstatným, pretoţe osoba navrhovateľa bola dôvodne vyhodnotená ako nedôveryhodná, čo sa teda vzťahuje aj na navrhovateľom prezentované aktivity v hnutí SCNC. V priebehu konania na krajskom súde predloţil navrhovateľ s cieľom preukázať pravdivosť svojich tvrdení ako dôkaz fotokópie dokladov, konkrétne: - prehlásenia „Iniciatívy Globálne svedomie“ zo dňa 05.03.2013 (
ktorého 5 10Sţa/29/2015 navrhovateľ bol opakovane - aj 28.02.2008 - zatknutý a mučený bez vznesenia obvinení; v júni 2012 bol na navrhovateľa vydaný zatykač, pričom nikto nevie, ako sa navrhovateľovi podarilo utiecť), - prehlásenia „Komory Corpus JURIS“ zo dňa 01.03.2013,
obsahu ktorého ešte v roku 2008 na škole bol navrhovateľ objektom porušovania ľudských práv bezpečnostnými zloţkami štátu; v októbri 2011 bol na navrhovateľa vydaný zatykač, - vyhlásenia „Národnej rady juţného Kamerunu - Juţnej zóny“ zo dňa 05.03.2013,
ktorého navrhovateľ bol vystavený represáliám, bol nepretrţite zastrašovaný, zatýkaný a mučený, dňa 20.06.2012 bol zatknutý a následne v dôsledku mučenia hospitalizovaný, - rodného listu navrhovateľa,
ktorého S. C. B. sa narodil dňa X., - ID karty na meno C. B., narodený dňa X.. V priebehu ústneho pojednávania zaloţil navrhovateľ do súdneho spisu ďalej: - fotokópiu členského preukazu SCNC č. X., vydaného dňa 14.03.2006 na meno S. C. B., - opis svojho príbehu v jazyku anglickom, - fotokópiu lekárskeho osvedčenia č. 113811 zo dňa 28.06.2012,
ktorého bol S. C. B. hospitalizovaný v nemocnici v Kumbe s napuchnutou tvárou a s ranami, vyplývajúcimi z mučenia, následne po zlepšení jeho stavu bol z nemocnice prepustený (preklad osvedčenia bol z jazyka anglického do slovenčiny vykonaný na pojednávaní prítomnou tlmočníčkou). Krajský súd s poukazom na ustanovenie § 250i ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) navrhovateľom predloţené dôkazy nezohľadnil pri rozhodovaní, no stručne zdôvodnil, ako navrhovateľ týmito dôkazmi iba potvrdil správny názor odporcu o tom, ţe navrhovateľ je z pohľadu zákona o azyle nedôveryhodnou osobou. Konkrétne uviedol, ţe:
názoru súdu je takéto navrhovateľovo vysvetlenie účelové a objektívne sa nezakladajúce na pravde, nakoľko navrhovateľ bol niekoľkokrát vypočutý a to v rôznych dňoch, pričom tieto údaje uvádzal vţdy rovnaké. c) navrhovateľ pred súdom ako adresu svojho bydliska uviedol dedinu Matoh, „niţšiu hlavnú uliciu“, pričom táto dedina sa nedelí na ţiadne časti. V konaní pred odporcom však síce označil totoţnú dedinu (Matoh), avšak aj časť Fanga, ktorá však
aktuálneho vyjadrenia navrhovateľa vôbec neexistuje..
Dôvodil tým, ţe na udelenie azylu 7 10Sţa/29/2015 z humanitárnych dôvodov nie je právny nárok a jeho udelenie patrí do výlučného oprávnenia odporcu. Ak teda odporca azyl
Krajský súd dospel k záveru, ţe nakoľko odporca dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci, ktorú aj správne posúdil po právnej stránke, napadnuté rozhodnutie odporcu bolo potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. II. Odvolanie navrhovateľa Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, a to
2 písm.
1 zákona o azyle pre nesplnenie podmienok uvedených v § 8 alebo § 10 zákona o azyle. Správny orgán mal pri vydaní rozhodnutia za to, ţe navrhovateľ nesplnil podmienky opodstatnených obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine v krajine pôvodu, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce vrátiť do tohto štátu, podmienku prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd, ani podmienku zlúčenia rodiny tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle. Napadnutým rozhodnutím odporca zároveň neposkytol navrhovateľovi doplnkovú ochranu
1 zákona o azyle a § 20 ods. 4 zákona o azyle, vzhľadom na to, ţe absentovali váţne dôvody domnievať sa, ţe navrhovateľ by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia. Proti danému rozhodnutiu odporcu podal navrhovateľov právny zástupca opravný prostriedok, namietajúc, ţe napadnuté rozhodnutie odporcu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu bolo v rozpore s obsahom spisov s tým, ţe nebolo dostačujúce na posúdenie veci. Vyslovil nesúhlas s obsahom rozhodnutia odporcu, pretoţe mal za to, ţe jeho klient spĺňa podmienky na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany
zákona o azyle. Následne navrhol, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. 9 10Sţa/29/2015 Prvostupňový súd však napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil. Dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a námietku navrhovateľa o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci je potrebné vyhodnotiť ako nedôvodnú. Rovnako námietku rozporu obsahu spisu s napadnutým rozhodnutím súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Navrhovateľova námietka o nesprávnom právnom posúdení veci nebola
súdu dôvodná. Krajský súd zastáva názor, ţe ak odporca dospel k záveru, ţe navrhovateľ nesplnil zákonom stanovené poţiadavky na udelenie azylu
Dodáva, ţe je taktieţ zrejmé, ţe nejestvuje ţiaden dôvod, na základe ktorého by bolo moţné konštatovať, ţe by v prípade navrhovateľovho návratu do krajiny pôvodu malo navrhovateľovi hroziť váţne bezprávie. To, ţe odporca neposkytol navrhovateľovi ani doplnkovú ochranu, povaţuje krajský súd za správne a v súlade so zákonom. Následne podal právny zástupca navrhovateľa odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa. Domnieval sa, ţe zo strany krajského súdu došlo na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ďalej uviedol, ţe jeho klient vo svojich výpovediach niekoľkokrát spomenul, ţe je aktívnou osobou v rámci politickej skupiny SCNC, ktorá nie je štandardnou politickou stranou v krajine jeho pôvodu. Uviedol, ţe súčasná vláda odmieta registráciu politickej skupiny SCNC a údajne potláča a perzekvuje jej členov. Právny zástupca navrhovateľa poukázal na fakt, ţe aj keď jeho klient nevlastní ţiaden členský preukaz SCNC, to samo o sebe ešte neznamená, ţe neexistuje ani ţiaden interný záznam tejto politickej skupiny o evidencii jej členov. Zdôraznil, ţe navrhovateľ bol nie len sympatizantom strany, ale osobne sa zúčastňoval na príprave rôznych podujatí skupiny, t. j. bol aktívnym členom SCNC. Ţiada preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal reálnu politickú situáciu, a to vykonaním nového dokazovania ohľadom politickej situácie ako aj situácie príslušníkov, členov a sympatizantov skupiny SCNC vzhľadom na reálnu hrozbu prenasledovania jeho klienta v prípade návratu do krajiny pôvodu. K podanému opravnému prostriedku odporca uviedol, ţe právny zástupca navrhovateľa v odvolaní nepredloţil ţiadne relevantné dôkazy vzťahujúce sa na predmetnú ţiadosť a dokonca ani neuviedol také skutočnosti, ktoré by mali mať vplyv a boli by opodstatnené na zrušenie rozsudku krajského súdu, a tým aj rozhodnutia správneho orgánu v časti výroku 10 10Sţa/29/2015 o neudelení azylu alebo v časti výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi. Vychádzajúc z navrhovateľovej výpovede a z dostupných informácií o jeho krajine pôvodu, je zrejmé, ţe navrhovateľ nikdy nebol perzekvovaný štátnou mocou. Údajne sa dozvedel, ţe by ho mohla hľadať polícia, nakoľko sa zaujímal o politickú skupinu SCNC, pričom, ako sám uviedol vo svojej výpovedi zo dňa 30.11.2012, ţiadny iný dôvod, kvôli ktorému poţiadal o udelenie azylu neexistuje. Navrhovateľ vo svojej ţiadosti o udelenie azylu prezentoval iba svoje obavy, pričom nikdy nemal problémy so štátnou mocou ani inými subjektmi, preto objektívne nejestvuje opodstatnenosť jeho obáv z perzekúcie. Odporca ďalej poznamenal, ţe navrhovateľ nebol nikdy zo ţiadneho dôvodu prenasledovaný, z čoho vyplýva, ţe jeho obava o svoj ţivot tak, ako ju zdôvodnil počas azylového konania nie je dôvodná. Mal za to, ţe v predmetnom prípade neboli splnené podmienky na udelenie azylu
zákona o azyle ani na poskytnutie doplnkovej ochrany
V krajine pôvodu nebolo proti navrhovateľovi vedené trestné konanie, nebol ani väznený, nikto z polície ho osobne nekontaktoval, nikto sa mu ničím nevyhráţal, nikým nebol napadnutý, nebolo mu nijako ublíţené. Navrhovateľ nebol vystavený mučeniu, neľudskému alebo poniţujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Vychádzajúc z uvedeného povaţoval odporca podaný opravný prostriedok za neodôvodnený a účelový. IV. Argumentácia rozhodnutia odporcu V dôvodoch rozhodnutia odporca uviedol, ţe navrhovateľ po nelegálnom príchode na územie Slovenskej republiky poţiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky z dôvodu, ţe mal obavu o svoj ţivot, pretoţe bol členom politickej strany SCNC, ktorá bola v krajine jeho pôvodu protivládna. Počas vstupného pohovoru navrhovateľ ako dôvody svojej ţiadosti uviedol jeho aktivity v politickej strane SCNC s tým, ţe o situáciu v juhozápadnej časti Kamerunu sa začal zaujímať v roku 2010 a ako sympatizant SCNC sa zúčastňoval mítingov strany. Kamerunské štátne orgány však v júni a v júli 2012 začali hľadať členov SCNC v mieste bydliska navrhovateľa. V súvislosti s jeho aktivitami v SCNC a s tým, ţe bol zapísaný v zozname členov 11 10Sţa/29/2015 strany, začal mať navrhovateľ obavy, ţe by mohol byť, ako iní členovia SCNC, zadrţaný políciou, preto sa z dôvodu bezpečnosti rozhodol opustiť Kamerun. Z Kamerunu odišiel v auguste 2012 loďou do Ruskej federácie a následne rôznymi dopravnými prostriedkami sa dostal aţ na Slovensko, kde bol zadrţaný slovenskou políciou. Navrhovateľ sa v prípade návratu do krajiny pôvodu obáva o svoj ţivot a uväznenia kamerunskými štátnymi orgánmi. Iné dôvody svojej ţiadosti o azyl alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky neuviedol. Správny orgán na základe jeho výpovede, ustálil totoţnosť navrhovateľa na A. B., narodený dňa X.. Navrhovateľ v rámci azylového konania neuviedol ţiadne skutočnosti ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť jeho ţiadosti, ani nepredloţil ţiadne dokumenty.
vyjadrení navrhovateľa voči nemu nebolo vedené trestné konanie, nebol väznený štátnymi orgánmi, neprišiel do styku s armádou, políciou, súdnictvom, len od roku 2010 bol sympatizantom SCNC, zúčastňoval sa mítingov strany, no inú činnosť ako sympatizant strany nikdy nevykonával. Všetky navrhovateľom uvedené skutočnosti boli v priebehu správneho konania objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené, pričom správny orgán dospel k záveru, ţe navrhovateľ nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Za účelom posúdenia tvrdení navrhovateľa, ktoré súviseli s jeho aktivitami v SCNC, si správny orgán zaistil informácie o SCNC a politickej situácii v tejto krajine, pričom zistil, ţe SCNC je anglofónna skupina, ktorú povaţuje kamerunská vláda za nezákonnú, pretoţe presadzuje odtrhnutie alebo úplnú nezávislosť dvoch juţných anglofónnych provincií od frankofónnej väčšiny, nemá právny status a nikdy nepodala ţiadosť, aby sa stala politickou stranou alebo inou právne uznanou organizáciou. Často je označovaná za separatistickú organizáciu. SCNC nemá ţiadnu centrálnu administratívu alebo register, ktorý by slúţil na vydávanie členských kariet, pretoţe nikto nechce, aby bol takýto zoznam pouţitý políciou. Kaţdá frakcia SCNC podpisuje svoje členské preukazy a
toho je moţné určiť členstvo v konkrétnej frakcií SCNC. Je jednoduché získať členskú kartu. Je moţné si ju zakúpiť aj na ulici. 12 10Sţa/29/2015 V prípade navrhovateľa bolo potrebné skúmať, samozrejme za predpokladu, ţe udalosti, ktoré navrhovateľ v priebehu konania uviedol, sa skutočne stali, či bol navrhovateľ skutočne prenasledovaný v zmysle § 2 písm.
odporcu zavádzajúce. Polícia nemala ţiadnu vedomosť o tom, ţe menovaný vyvíjal politické aktivity pre SCNC, nemohla ho teda hľadať doma v súvislosti s SCNC, čo potvrdzuje i skutočnosť, ţe nikdy nebol políciou zadrţaný z dôvodu účasti na mítingoch strany. Z uvedeného vyplýva, ţe navrhovateľ nepreukázal politickú angaţovanosť v SCNC, či uţ ako člen SCNC, alebo sympatizant. Nepreukázal, ţe z dôvodu zastávania politických názorov čelil problémom so štátnymi orgánmi v krajine pôvodu, prípadne, ţe tieto usilovali o jeho ţivot. Odporca zdôraznil, ţe SCNC nie je politickou stranou ale separatistickým hnutím, ktoré nikdy nepodalo ţiadosť, aby sa stalo politickou stranou alebo inou právne uznanou organizáciou. Bolo zaloţené ako nezávislé hnutie s cieľom osamostatnenia anglicky hovoriacich provincii Kamerunu. SCNC bez povolenia vykonáva svoju činnosť, organizuje mítingy, demonštrácie, voči ktorým zasahuje kamerunská polícia, pretoţe činnosť, organizovanie a účasť na mítingoch je ilegálna, pričom polícia zasahuje aj z dôvodu zachovania bezpečnosti a uchovania poriadku v krajine. Väčšina políciou zadrţaných účastníkov mítingov bolo bez sankcií prepustených, niektoré osoby boli postavené pred súd, no v ţiadnych dostupných informáciách sa neobjavujú informácie o konaní polície voči členom, resp. príslušníkom SCNC, ktoré by bolo moţné spájať s perzekúciou. Odporca na záver skonštatoval, ţe navrhovateľa nebolo moţné povaţovať za utečenca v zmysle Ţenevskej konvencie z roku 1951, pretoţe v konaní nebola preukázaná priama súvislosť opodstatnenej obavy prenasledovania v súvislosti s jeho rasou, národnosťou, sociálnou skupinou, či politickým názorom. Definícia utečenca v zmysle Ţenevského dohovoru z roku 1951 a zákona o azyle v sebe zahŕňa subjektívne aj objektívne prvky. Subjektívne prvky majú súvis so strachom jednotlivca z ujmy v prípade návratu do jeho krajiny pôvodu. Objektívne prvky sa vzťahujú na odôvodnenosť strachu ţiadateľa z prenasledovania, no tento sa musí týkať jednej alebo viacerých príčin uvedených v Ţenevskom dohovore z roku 1951, t. j. rasy, náboţenstva, národnosti, sociálnej skupiny alebo politického názoru. Navrhovateľ svojimi výpoveďami nepotvrdil, ţe by polícia mala o neho záujem, ako sympatizanta SCNC, a tieţ, ţe by mala v úmysle ohroziť jeho ţivot. Okrem subjektívneho prvku strachu navrhovateľa z domnelého prenasledovania (obavy pred štátnymi orgánmi krajiny) v predmetnom prípade absentuje objektívny prvok odôvodnenosti jeho strachu v zmysle Ţenevského dohovoru z roku 1951, ktorý je 14 10Sţa/29/2015 pre posúdenie moţnosti udelenia azylu najpodstatnejší. Odporca mal za to, ţe bezpečnosť menovaného v krajine pôvodu nebola ohrozená, a teda objektívny prvok odôvodnenosti jeho strachu nebol preukázaný. Odporca mal za preukázané, ţe navrhovateľ nesplnil zákonom stanovené podmienky na udelenie azylu na území Slovenskej republiky, nakoľko nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastavania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ţenevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona o azyle. Keďţe neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu, bolo nutné zhodnotiť splnenie podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Z uvedeného vyplýva, ţe navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, ţe nikdy nebolo proti nemu vedené trestné konanie, nebol väznený štátnymi orgánmi, nemal ţiadne problémy so štátnymi orgánmi, nebol vystavený mučeniu, neľudskému alebo poniţujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu v zmysle zákona o azyle, nedopustil sa ţiadneho trestného činu, za ktorý by mu v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozilo váţne bezprávie v podobe uloţenia trestu smrti alebo jeho výkonu. Z toho potom vyplýva, ţe zo strany štátu ani neštátnych pôvodcov navrhovateľovi toto nehrozí, a to z objektívnych dôvodov, nakoľko nebolo preukázané, ţe by bol v krajine pôvodu vystavený akejkoľvek forme perzekúcie. Dôvody subjektívnych obáv navrhovateľa z prípadnej ujmy v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu nemajú akúkoľvek objektívnu príčinu odôvodnenosti jeho strachu, pretoţe v jeho prípade absentuje opodstatnená moţnosť, ţe pri návrate by došlo k hroziacej ujme. Je nevyhnutné, aby sa odôvodnený strach z prenasledovania týkal jednej alebo viacerých príčin uvedených v Ţenevskom dohovore z roku 1951, t. j. rasy, náboţenstva, národnosti, sociálnej skupiny alebo politického názoru, čo sa však v prípade navrhovateľa nepotvrdilo. V predmetnom prípade neexistuje objektívna príčina odôvodnenosti strachu navrhovateľa v zmysle Ţenevského dohovoru z roku 1951 a zákona o azyle, preto nie je moţné hovoriť ani o hrozbe váţneho bezprávia vo forme mučenia alebo neľudského alebo 15 10Sţa/29/2015 poniţujúceho zaobchádzania. Z uvedeného je zrejmé, ţe obavy navrhovateľa z moţnej ujmy v prípade návratu do krajiny pôvodu sú ovplyvnené subjektívnymi pocitmi a objektívne nenapĺňajú definíciu váţneho bezprávia. Odporca v prípade navrhovateľa rovnako vylúčil reálnu hrozbu váţneho a individuálneho ohrozenia ţivota alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Odporca dospel k záveru, ţe v prípade návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu, ak berie do úvahy bezpečnostnú situáciu v mieste bydliska navrhovateľa a tieţ princíp individuálneho posudzovania potreby poskytnutia ochrany, moţno s dostatočnou istotou vylúčiť, ţe by navrhovateľ mohol byť vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia. V. Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, ţe rozhodnutie krajského súdu je potrebné zmeniť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.08. 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
1 O.s.p. sa v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutia správnych orgánov, postupuje
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov“. Pokiaľ v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je ustanovené inak, pouţije sa primerane ustanovenie druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku s výnimkou § 250a (§ 250l ods. 2 O.s.p.). 16 10Sţa/29/2015
l zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10.
zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody
.
d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v
4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa v rámci opakovanej žiadosti o udelenie azylu rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu. 17 10Sţa/29/2015
l zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím
názoru navrhovateľa ešte nepreukazuje, ţe neexistuje ţiaden interný záznam tejto politickej skupiny o evidencii jej členov. Navrhovateľ zdôraznil, ţe uţ v dotazníku ţiadateľa uviedol, ţe bol nielen sympatizantom strany, ale sa aj osobne zúčastňoval prípravy a organizácie rôznych podujatí. Navrhovateľ mal za to, ţe súd nedostatočným zisťovaním ohľadom skutočností týkajúcich sa jeho príslušnosti k vyššie uvedenej skupine, ale zisťovaním skutočností týkajúcich sa jeho skomoleného mena pri vstupnom pohovore pred odporcom nepostupoval riadne a tým dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním a ţiadal odvolací súd, aby preskúmal reálnu politickú situáciu, a to vykonaním nového dokazovania ohľadom politickej situácie a situácie príslušníkov, členov a sympatizantov skupiny SCNC vzhľadom na reálnu hrozbu jeho prenasledovania v prípade, ak by sa musel vrátiť do Kamerunskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis odporcu, zistil, ţe dňa 28.11.2012 poţiadal pred pracovníkmi OA PZ Humenné o udelenie azylu z dôvodu obavy o jeho ţivot, pretoţe bol členom politickej strany SCNC a v krajine jeho pôvodu bola táto protivládna. Súčasťou administratívneho spisu odporcu sú aj správy o krajine pôvodu navrhovateľa zamerané na bezpečnosť krajiny, jej politickú situáciu aj otázky súvisiace s hnutím SCNC. Odvolací súd má preukázané, ţe navrhovateľ v priebehu konania do súdneho spisu zaloţil ako dôkazy fotokópiu miestoprísaţného vyhlásenia Iniciatívy Globálne svedomie zo dňa 05.03.2013, fotokópiu vyjadrenia Komory Corpus Juris zo dňa 01.03.2013, fotokópiu miestoprísaţného vyhlásenia o faktoch o navrhovateľovi z Národnej rady Juţného Kamerunu zo dňa 05.03.2013, fotokópiu rodného listu a fotokópiu ID karty. Počas pojednávania ďalej do súdneho spisu zaloţil fotokópiu členského preukazu SCNC č. X. zo dňa 14.03.2006, opis svojho príbeh a fotokópiu lekárskeho osvedčenia č. 113811 zo dňa 28.06.2012. Tieto navrhovateľom predloţené dôkazy zostali zo strany krajského súdu bez povšimnutia. Krajský súd sa vôbec nezaoberal predloţenými dokumentmi ako dôkazmi, ktoré mal vykonať. S poukazom na ustanovenie § 250i ods. 1 O.s.p. skonštatoval, 19 10Sţa/29/2015 ţe predloţené dôkazy nemohol zohľadniť a navyše poukázal na skutočnosť, ţe navrhovateľ týmito dôkazmi len potvrdil vyjadrenie odporcu o nedôveryhodnosti navrhovateľa v zmysle zákona o azyle. Odvolací súd vyhodnotil námietky navrhovateľa za dôvodné. S poukazom na informácie o situácii a pomeroch v Kamerune, nebolo
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky moţné primárne vylúčiť, aj napriek tomu, ţe odporca vyhodnotil navrhovateľa ako nedôveryhodnú osobu, ţe jeho tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Z tohto pohľadu sa Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky javí záver odporcu, ktorý si osvojil aj krajský súd, ţe navrhovateľa nemoţno povaţovať za prenasledovaného v zmysle zákona o azyle, za predčasný. Najvyšší súd Slovenskej republiky hoci súhlasí s tým, ţe je nutné odlíšiť od seba ţiadateľov o azyl, ktorí tvrdia svoje členstvo v strane účelovo, od tých, ktorí sú skutočne aktívnymi členmi strany a v dôsledku toho im hrozí zo strany štátnych orgánov krajiny pôvodu perzekúcia, avšak ani tá skutočnosť, ţe tých, ktorí sa za členov strany vydávajú účelovo je prevaţná väčšina, nemôţe viesť k paušálnym záverom, ţe tvrdenia o aktivitách spojených s hnutím sú (vţdy) účelové. Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe kaţdý prípad je nutné posudzovať individuálne a zohľadniť jeho konkrétne okolnosti. V tejto súvislosti poukazuje Najvyšší súd Slovenskej republiky na dôkazy predloţené navrhovateľom v odvolacom konaní, ktorými preukazuje svoje tvrdenie o strachu z perzekúcie za členstvo v hnutí SCNC.
názoru odvolacieho súdu bez vykonania uvedených dôkazov nie je moţné jednoznačne ustáliť, či navrhovateľ je alebo nie je dôveryhodnou osobou a či mu vo svetle dôkazov, ktoré predloţil síce aţ v štádiu konania pred krajským súdom nehrozí prenasledovanie v zmysle zákona o azyle, keď z obsahu administratívneho spisu vyplýva, ţe takéto obavy z prenasledovania za členstvo v hnutí SCNC vyjadril uţ v konaní pred správnym orgánom. Ústavný rámec ochrany cudzincov v podobe práva na azyl je zakotvený v článku 53 20 10Sţa/29/2015 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý sa obmedzuje len na dôvody udelenia azylu (t. j. osoba musí byť prenasledovaná pre uplatňovanie politických práv a slobôd). Podmienky poskytnutia ochrany a ďalšie náleţitosti azylového konania odkazujú na zákonnú úpravu, ktorú predstavuje zákon o azyle. Konanie a rozhodovanie súdu o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu odporu o neudelení azylu je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
V. časti O.s.p. a nie je pokračovaním administratívneho konania. Nie je preto úlohou prvostupňového súdu, ale ani odvolacieho súdu doplňovať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia odporcu a nie je jeho úlohou ani vykonávať dokazovanie na skutočnosti, ktorých zistenie je podmienkou zistenia skutočného stavu veci uţ v administratívnom konaní. Vzhľadom k tomu, ţe krajský súd nevykonal dôkazy, ktoré predloţil navrhovateľ v štádiu konania pred krajským súdom a ktorými preukazoval svoje tvrdenie produkované uţ v štádiu konania pred správnym orgánom, nemohol učiniť jednoznačný záver o tom, ţe rozhodnutie odporcu vychádzalo zo správneho právneho posúdenia, preto odvolací súd dospel k záveru, ţe je dôvodné prvostupňové súdne rozhodnutie zmeniť tak, ţe rozhodnutie odporu zrušuje a vec mu vracia na nové konanie. O udelení, resp. neudelení azylu rozhoduje odporca a v prvom rade odporca musí vykonať náleţité dokazovanie zamerané na posúdenie dôvodnosti navrhovateľovej ţiadosti o azyl. Bude jeho úlohou v ďalšom konaní zaoberať sa situáciou v krajine pôvodu navrhovateľa nie len z hľadiska správ, ktorými odporca disponoval v čase rozhodovania o navrhovateľovej ţiadosti o azyl, ale aj po vyhodnotení dôkazov, ktoré navrhovateľ predloţil ako dôkazy v súdnom konaní. Preto povaţuje Najvyšší súd Slovenskej republiky v ďalšom konaní za potrebné, aby odporca vo veci vykonal dokazovanie v naznačenom smere a po vyhodnotení navrhovateľom predloţených dôkazov sa opätovne zaoberal nie len dôveryhodnosťou jeho osoby, ale aj dôkazov, ktoré predloţil a tieto vyhodnotil v kontexte správ o krajine pôvodu pričom v dôvodoch rozhodnutia uvedie, z ktorých dostupných zdrojov čerpal informácie o krajine pôvodu so stručným popisom situácie v krajine pôvodu so zameraním na postavenia strany SCNC a postoj štátnych orgánov k členom strany. 21 10Sţa/29/2015 Odvolací súd pritom poznamenáva, ţe vzhľadom na navrhovateľom vyslovené obavy vyplývajúce z jeho účasti v strane SCNC s poukazom na represie štátnych orgánov proti členom SCNC, ako aj s poukazom na navrhovateľom predloţené dôkazy v konaní pred krajským súdom, bude potrebné tieto tvrdenia vyhodnotiť s ohľadom na odôvodnenosť strachu navrhovateľa nie len z hľadiska relevancie dôvodov pre udelenie azylu, ale aj z hľadiska skúmania podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru o potrebe zmeny rozsudku krajského súdu
tak, ţe rozhodnutie odporcu v zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O.s.p. a § 151 ods. 1 a 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1a 2 a 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, ţe navrhovateľovi, ktorý mal úspech vo veci, ich náhradu trov priznal, vychádzajúc z vyčíslenia jeho právneho zástupcu v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška“) vo výške spolu 438,48 Eur titulom trov právneho zastúpenia. Trovy konania pred krajským súdom predstavujú: 2 úkony právnej sluţby – 1/ prevzatie a príprava právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 28.02.2014 (134 Eur), 2/ účasť na informatívnom výsluchu na Krajskom súde v Bratislave dňa 25.03.2015 (139,83 Eur); reţijný paušál (1 úkon právnej sluţby za 8,04 Eur a 1 úkon právnej sluţby za 8,39 Eur); celkom 290,26 Eur. Trovy konania pred odvolacím súdom predstavujú: 1 úkon právnej sluţby - vypracovanie odvolania voči rozsudku zo dňa 04.06.2015 (139,83 Eur); reţijný paušál (1 úkon právnej sluţby za 8,39 Eur); celkom 148,22 Eur. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave 26. augusta 2015 22 10Sţa/29/2015 JUDr. Elena Berthotyová, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.