zákona o azyle je vecou správneho uváţenia správneho orgánu a vo vzťahu k výsledku tohto rozhodnutia nie je prieskum súdu moţný. Pokiaľ teda odporca nezistil ţiadnu subjektívnu okolnosť, ktorá by zakladala sama o sebe dôvod pre udelenie azylu z humanitných dôvodov a z toho dôvodu úvahu k takejto okolnosti ani nerozviedol, nepochybil (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sţo/124/2005 zo dňa 23.01.2007). Napriek tomu odporca venoval náleţitú pozornosť skúmaniu podmienok poskytovania zdravotnej starostlivosti pre deti navrhovateľa v krajine pôvodu a za tým účelom si zaobstaral aj potrebné podklady (č.l. 85-88 administratívneho spisu odporcu). Rovnako sa zaoberal aj stavom prístupu ku vzdelaniu (č.l. 88 administratívneho spisu odporcu). Rovnako tak nie je dôvodná námietka navrhovateľa, ţe odporca nedostal poţadované informácie ohľadom stave školstva a zdravotníctva. Z administratívneho spisu odporcu (č.l. 88) vyplýva, ţe sa nepodarilo nájsť aktuálne informácie o školstve a zdravotníctve v meste Bani Walid, ale k situácii v školstve a zdravotníctve v Líbyi boli priloţené informácie, z ktorých odporca vychádzal pri svojom rozhodovaní. Je však potrebné uviesť, ţe v tomto konaní deti navrhovateľa neboli účastníkmi konania, boli nimi spolu s matkou v konaní, vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.: 5Saz/3/2014. Krajský súd preto nepovaţoval námietky opravného prostriedku navrhovateľa ohľadne nedostatočného zistenia skutkového stavu a nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, za dôvodné. Námietky navrhovateľa neboli podľa krajského súdu spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu a preto rozhodnutie odporcu potvrdil. 5 10Sţa/28/2015 II. Odvolanie navrhovateľa proti rozsudku krajského súdu Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom uviedol, ţe je otcom dvoch maloletých hendikepovaných detí, pochádzajúci z Líbye, ktorý pricestoval na územie SR za účelom štúdia. Svoju azylovú ţiadosť zaloţil na nasledujúcich skutočnostiach: obava o ţivot svojich dvoch maloletých, mentálne i fyzicky postihnutých detí, obava o vlastný ţivot z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu. Podľa navrhovateľa jeho ţiadosť o azyl mala byť posudzovaná v súvislosti s postavením a chorobou jeho maloletých detí, zároveň mal byť posúdený stav zdravotnej starostlivosti potrebnej pre riadny ţivot maloletých, či moţnosť uplatnenia ich ostatných práv, a to všetko so zohľadnením bezpečnostnej situácie v Líbyi. Vzhľadom na skutočnosť, ţe navrhovateľ uviedol aj dôvody, pre ktoré bolo potrebné zváţiť poskytnutie azylu z humanitných dôvodov, mal sa odvolací súd aj odporca zaoberať poskytnutím azylu podľa § 9 zákona o azyle. Odporca však vydal rozhodnutie, ČAS: MU-267-18/PO-Ţ-2014, ktorým síce poskytol navrhovateľovi doplnkovú ochranu, avšak neudelil mu azyl. Navrhovateľ podal proti predmetnému rozhodnutiu odporcu opravný prostriedok z dôvodu, ţe zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a ţe rozhodnutie je nepreskumateľne pre nedostatok dôvodov (v časti). Krajský súd však rozhodnutie odporcu svojím rozsudkom potvrdil. Vo svojom rozhodnutí uviedol, ţe námietky opravného prostriedku navrhovateľa ohľadne nedostatočného zistenia skutkového stavu a nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, nepovaţoval za dôvodné. Nakoľko s uvedenými závermi prvostupňového súdu navrhovateľ vyjadril nesúhlas, podal odvolanie z nasledovných dôvodov: - súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, - rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 6 10Sţa/28/2015 K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci navrhovateľ uviedol, ţe svoju ţiadosť o azyl zakladá na fyzickom a mentálnom postihnutí svojich detí. Súd však vo svojom rozhodnutí na strane 6 uviedol, ţe „v tomto konaní deti navrhovateľa neboli účastníkmi konania, boli nimi spolu s matkou v konaní, vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn.:5Saz/3/2014.“ Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, Záujem dieťaťa musí byt prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň aj čl. 22 Dohovoru, ktorý upravuje postavenie detí, ktoré ţiadajú o azyl a čl. 23, ktorý obsahuje úpravu vo vzťahu k postihnutým deťom, hovoria o potrebe zabezpečiť pre dieťa ochranu, dôstojnosť, zvláštnu starostlivosť a poskytnúť podporu a pomoc rodičom takýchto detí. Z uvedeného jednoznačne vyplýva povinnosť štátnych orgánov konať pri akomkoľvek rozhodnutí o právach dieťaťa v súlade s jeho najlepším záujmom. Z tohto základného práva dieťaťa je potrebné vychádzať aj pri posudzovaní azylovej ţiadosti navrhovateľa. Status otca ovplyvňuje ţivot maloletých detí a preto úplné oddelenie posudzovania prípadu otca od maloletých detí je podľa nášho názoru nesprávne. Navrhovateľ zdôraznil, ţe rozhodovanie o právach navrhovateľa ako ich otca, sa dotkne aj maloletých detí, preto nemoţno prípad rozhodovať bez súvislosti s budúcnosťou maloletých detí. Má preto zato, ţe by mal odporca a rovnako tak súd rešpektovať navrhovateľovo právo na rodinný a súkromný ţivot podľa článku 8 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Prvostupňový súd zároveň vo svojom rozhodnutí na strane 5 uvádza, ţe „záver odporcu o tom, ţe navrhovateľ nesplnil podmienky pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle je vecne správny vzhľadom na záver odporcu o tom, ţe v danom prípade sa zjavne jedná o ţiadateľa o azyl, ktorý objektívne nečelil ţiadnemu prenasledovaniu zo strany štátnych orgánov.“ Krajský súd podľa navrhovateľa úplne opomenul fakt, ţe pri konaní o medzinárodnej ochrane ide o prospektívne rozhodovanie, teda rozhodovanie do budúcna, typickým pre utečencov sur place ako je navrhovateľ. Preto záver súdu o tom, ţe navrhovateľ neuvádzal ţiadne prípady prenasledovania povaţuje za nesprávne právne posúdenie. Predchádzajúce prenasledovanie nie je podmienkou pre udelenie azylu, tak ako to vyplýva z § 19a ods. 2 zákona o azyle: „Skutočnosť, že žiadateľ už bol prenasledovaný alebo utrpel vážne bezprávie alebo bol vystavený priamym hrozbám prenasledovania alebo vážneho bezprávia, je dôležitým znakom opodstatnenosti obavy žiadateľa z prenasledovania alebo hrozby vážneho bezprávia, ak nie sú závažné dôvody domnievať sa, že prenasledovanie alebo 7 10Sţa/28/2015 vážne bezprávie sa už nebude opakovať.“ Má preto zato, ţe krajský súd rovnako ako aj odporca pred ním sa mal zaoberať rizikom prenasledovania v prípade návratu do krajiny pôvodu. Navrhovateľ poukázal na to, ţe v opravnom prostriedku zároveň namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia v častí o neudelení azylu z humanitných dôvodov. K tejto námietke sa krajský súd vyjadril na strane 6 rozhodnutia, kde uviedol, že „rozhodnutie udeliť, či neudeliť
zákona o azyle je vecou správneho orgánu a vo vzťahu k výsledku tohto rozhodnutia nie je prieskum súdu možný. Pokiaľ teda odporca nezistil žiadnu subjektívnu okolnosť, ktorá by zakladala sama o sebe dôvod pre udelenie azylu z humanitných dôvodov a tohto dôvodu úvahu k takejto okolností ani nerozviedol, nepochybil.“ Má za to, ţe takéto tvrdenia krajského súdu sú nesprávne, nakoľko v prípade navrhovateľa sa jedná o dôvod, ktorý sám o sebe zakladá dôvod na udelenie humanitného azylu. Súd nemôţe argumentovať prípadom 1Szo/124/2005, nakoľko v prípade navrhovateľa boli tvrdené dôvody na udelenie humanitného azylu, preto ich mal odporca rozobrať a posúdiť všetky dôkazy, ktoré boli za týmto účelom predloţené, zverejniť správnu úvahu a prípadné neudelenie azylu odôvodniť. K neúplne zistenému skutkovému stavu Navrhovateľ vyjadril presvedčenie, ţe krajský súd neúplne zistil skutkový stav, najmä s ohľadom na skúmanie postavenia navrhovateľa ako príslušníka osobitnej sociálnej skupiny- rodiča maloletých postihnutých detí (a to z dôvodu zastávania názoru, ţe obavy maloletých detí nie sú rozhodné pre prípad navrhovateľa, nakoľko tieto nie sú účastníkmi konania, tak ako sme namietali vyššie). Prvostupňový súd na strane 6 uviedol, ţe „odporca venoval náležitú pozornosť skúmaniu podmienok poskytovania zdravotnej starostlivosti pre deti navrhovateľa v krajine pôvodu a za tým účelom si zaobstaral aj potrebné podklady.“ Ako bolo uvedené v opravnom prostriedku, tieto informácie sú nepravdivé. Z verejne dostupných správ vyplýva, ţe hoci Ústava rieši práva osôb s telesným, zmyslovým, mentálnym a duševným postihnutím a ţiada, aby štát poskytoval peňaţné a iné druhy sociálnej pomoci, výslovne však nezakazuje diskrimináciu. Vláda nemohla efektívne vymáhať tieto ustanovenia kvôli administratívnej neschopnosti. Takto je de facto zabránený prístup takýchto osôb k vzdelaniu, práci, ale i informáciám. Tieto osoby čelia spoločenskej stigmatizácií a porušovaniu ľudských práv. Odporca rovnako neodôvodňuje, ako sa vysporiadal s právami dieťaťa tak, ako im to garantuje Dohovor o právach dieťaťa (čl.3 ods. 1, čl. 22, čl. 23) a ako 8 10Sţa/28/2015 skúmal moţnosti „viesť riadny ţivot“. Súd mal preskúmať, či boli vyslovené tvrdenia ohľadom ţiadosti o humanitný azyl a či sa týmito tvrdeniami a dôkazmi (napr. lekárske správy) odporca zaoberal. Prvostupňový súd tak však neurobil, čím neúplne zistil skutkový stav. Prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav a dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď konštatoval nenaplnenie podmienok na udelenie azylu. Má zato, ţe súd mal posudzovať prípad navrhovateľa, s ohľadom na postavenie jeho detí, ktoré kvôli ich hendikepu spadajú do osobitnej sociálnej skupiny a tým by boli vystavení diskriminačným opatreniam v krajine pôvodu. Keďţe tak súd bez riadneho odôvodnenia neurobil má zato, ţe prípad nesprávne právne posúdil. Má za to, ţe krajský súd pri svojom rozhodovaní o návrhu navrhovateľa nepostupoval v súlade s platnými predpismi a pri svojom konaní sa dopustil pochybení. S ohľadom na uvedené, ţiadal, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe rozhodnutie odporcu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, ţe navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Podľa odporcu z priebehu celého administratívneho konania je zrejmé, ţe navrhovateľ v priebehu konania neuviedol, ţe by bol v krajine pôvodu prenasledovaný, resp. mal obavy z prenasledovania z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle. Dôvody, ktoré uviedol takýmito nie sú. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom pomerne úzko vymedzené a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona a azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti. Odporca má povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 Správneho poriadku len v rozsahu dôvodov, ktoré ţiadateľ v priebehu správneho 9 10Sţa/28/2015 konania uviedol, pričom zo ţiadneho ustanovenia zákona nemoţno vyvodiť, ţe by odporcovi vznikla povinnosť, aby si sám domýšľal právne relevantné dôvody na udelenia azylu ţiadateľom neuplatnené a následne si k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. Odporca uviedol, ţe preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvádzaných v opravnom prostriedku a dospel k názoru, ţe správny orgán rozhodol na základe správneho právneho posúdenia veci, pretoţe navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle. V odôvodnení rozhodnutia zároveň zistený stav veci komplexne opísal, uviedol z akých podkladov pri rozhodnutí vychádzal, a prečo navrhovateľovi azyl neudelil. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia je zrejmé, z akých skutočností pri jeho vydaní vychádzal, na základe čoho rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Správny orgán skutkový stav veci zistil dostatočným a zákonným spôsobom, pričom rozhodnutie zákonným spôsobom aj odôvodnil. Navrhovateľ namieta, ţe maloletým deťom navrhovateľa, a následne aj navrhovateľovi mal byť udelený
Tak ako je v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedené, zákon o azyle výslovne neukladá povinnosť správneho orgánu uviesť do výroku negatívne rozhodnutie o neudelení azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 tohto zákona. Nejde o nárok, o ktorom musí správny orgán rozhodnúť ex lége, ale o výsledok správneho uváţenia správneho orgánu, ktorý nie je preskúmateľný súdom. Odporca na základe posúdenia zdravotného stavu detí navrhovateľa, vychádzajúceho zo zdravotných správ, ako aj po posúdení všeobecnej bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu navrhovateľa dospel k záveru, ţe azyl z humanitných dôvodov nemoţno udeliť, pretoţe neboli splnené podmienky článku 13 Nariadenia ministra vnútra SR č. 34 z r. 2014, kde sú stanovené podmienky, za ktorých moţno udeliť azyl z humanitných dôvodov. Odporca je toho názoru, ţe poskytnutie doplnkovej ochrany, ktorá sa opätovne posudzuje, dostatočným spôsobom zabezpečuje náleţitú ochranu navrhovateľa, ako ja jeho detí. Vzhľadom na uvedené je odporca toho názoru, ţe navrhovateľ v priebehu konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, ani navrhovateľ v opravnom prostriedku, neuviedol a nepreukázal také skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali vydať rozhodnutie o udelení azylu, a má za to, ţe správny orgán objektívne a individuálne posúdil všetky relevantné okolnosti týkajúce sa predmetnej veci. Zistil, ţe navrhovateľ uvádzal iné skutočnosti ako tie, ktoré sú uvedené v § 8, 9, 10 zákona o azyle, a preto povaţuje napadnuté 10 10Sţa/28/2015 rozhodnutie v časti o neudelení azylu za vydané v súlade so zákonom o azyle a Ţenevským dohovorom z r. 1951 o právnom postavení utečencov. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu potvrdil. IV. Argumentácia rozhodnutia odporcu Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-267-18/PO-Ţ-2014 zo dňa 04.12.2014 odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil azyl navrhovateľovi a súčasne podľa ustanovenia § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle poskytol doplnkovú ochranu na dobu 1 roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe navrhovateľ počas povoleného pobytu na území SR poţiadal dňa 12.09.2014 o poskytnutie medzinárodnej ochrany z dôvodu obavy o svoj ţivot, ako aj ţivot členov jeho rodiny v dôsledku ozbrojených nepokojov v domovskej krajine. Ďalším dôvodom bola skutočnosť, ţe navrhovateľ má dve handicapované deti, ktoré by v Líbyi nemali takú starostlivosť ako na Slovensku, kde sa cíti byť v bezpečí. Navrhovateľ pricestoval na územie SR legálne dňa 10.12.2009, pričom získal povolenie na prechodný pobyt za účelom štúdia na Technickej univerzite v Košiciach, ktoré ho oprávňuje aj pracovať. Odporca v napadnutom rozhodnutí uviedol, ţe s navrhovateľom bol vykonaný pohovor, v rámci ktorého navrhovateľ uviedol ako primárny dôvod ţiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany zdravotný stav svojich detí, ktoré sú postihnuté mentálne aj fyzicky a potrebujú špeciálnu školu a starostlivosť. Po návrate do Líbye v dôsledku zlej bezpečnostnej situácie by deti boli odrezané od sveta po sociálnej a zdravotnej stránke. Ako druhý dôvod navrhovateľ uviedol zlú bezpečnostnú situáciu v Líbyi, ktorá je rozdelená na dva tábory. Mesto, kde pred odchodom býval, utrpelo počas povstania veľké škody. Od súrodencov vie, ţe ozbrojenci opustili mesto Bani Walid a bojuje sa len v okolí mesta Tripolis, kde bolo jediné centrum pre postihnuté deti. V podmienkach súčasnej Líbye by jeho deti nemali osobitný prístup a špeciálne programy aké majú v špeciálnej škole na Slovensku. V roku 2012 11 10Sţa/28/2015 a 2013 bol na návšteve v Líbyi a počas týchto pobytov nemal problémy pri vstupe, ani pri vycestovaní z krajiny pôvodu. V krajine pôvodu sa politicky neangaţoval a neuvádzal ani problémy so štátnymi orgánmi alebo inými skupinami, či obyvateľmi. Do konania navrhovateľ predloţil líbyjský cestovný pas, slovenské povolenie na pobyt, potvrdenie zo Špeciálnej základnej školy pre ţiakov s telesným postihnutím a viaceré lekárske správy o zdravotnom stave jeho detí. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, ţe okruh dokazovania závisí od okruhu okolností, ktoré ţiadateľ o azyl v priebehu administratívneho konania na odôvodnenie svojej ţiadosti uvedie. Ďalej uviedol, ţe všetky skutočnosti uvedené navrhovateľom boli počas konania objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené. Odporca v napadnutom rozhodnutí, vychádzajúc z informácií Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce Migračného úradu uviedol, ţe zdravotná starostlivosť je postihnutá nielen bojmi, pri ktorých došlo k poškodeniu nemocníc, ale aj skutočnosťou, ţe hrozí totálny chaos poskytovania zdravotnej starostlivosti po tom, ak Líbyu opustí zahraničný zdravotný personál. V dôsledku zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie došlo k evakuácii viacerých medzinárodných organizácií, čo malo za následok tisíce vysídlených a zraniteľných osôb, závislých od nepripravených sieti, prevádzkovaných dobrovoľníkmi. V meste Bani Walid v poslednom čase nie sú hlásené väčšie ozbrojené konflikty, ale situácia zostáva stále citlivá. Odporca skonštatoval, ţe v prípade navrhovateľa sa jedná o prípad ţiadateľa „sur place“, pretoţe navrhovateľ sa zdrţiaval na území SR od roku 2009, ale o udelenie poţiadal aţ v roku 2014 a okolnosti, pre ktoré ţiada o azyl, nastali v krajine pôvodu v dobe jeho neprítomnosti. Ďalej odporca zdôvodnil, prečo neudelil azyl podľa §§ 9 a 10 zákona o azyle. V prípade tzv. humanitárneho azylu sa opieral o rozhodovaciu prax súdov, ale aj článok 11 Nariadenia Ministra vnútra SR č. 1 zo dňa 11.01.2007 o postupe migračného úradu a útvarov Policajného zboru pri vykonávaní zákona o azyle. Odporca vzhľadom na to, ţe u navrhovateľa neboli splnené podmienky pre udelenie azylu, posúdil podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany a z dôvodu, ţe nie je moţné vylúčiť, ţe by nemohol byť vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, poskytol 12 10Sţa/28/2015 navrhovateľovi doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Napokon odporca v rozhodnutí konštatoval, ţe o azyl alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR poţiadala aj manţelka navrhovateľa N. spolu s deťmi O. a I., ktorým rozhodnutím MV SR Migračného úradu ČAS: MU-268-18/PO-Ţ-2014 zo 04.12.2014 nebol udelený azyl a bola im poskytnutá doplnková ochrana na území SR. V. Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. augusta 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade ţiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, ţiadateľovi, ktorý 13 10Sţa/28/2015 a/ má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b/ je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, a/ manţelovi azylanta, ak manţelstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí, b/ slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a/ do 18 rokov ich veku alebo c/ rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí (ods. 1). Ţiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdrţiavať na území Slovenskej republiky (ods. 2). Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3). Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4). Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú váţne dôvody domnievať sa, ţe by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu ak tento zákon neustanovuje inak, a/ manţelovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manţelstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b/ slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo 14 10Sţa/28/2015 osoby podľa písmena a/ do 18 rokov ich veku alebo c/ rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako 18 rokov (ods. 1). Ţiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdrţiavať na území Slovenskej republiky (ods. 2). Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 3). V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu a poskytnutí doplnkovej ochrany, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku, a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu o neudelení azylu. Navrhovateľ v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietal, ţe súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uvedené námietky vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné. Krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľa, k ich vyhodnoteniu nemá odvolací súd ţiadne výhrady a pre ich správnosť na ne v podrobnostiach odkazuje. V prejednávanej veci je zrejmé, ţe odporca zdôvodnil rozhodnutie o neudelenie azylu na území Slovenskej republiky nepreukázaním opodstatnenosti obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, tak ako to vyplýva zo Ţenevskej konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona o azyle. 15 10Sţa/28/2015 Z administratívneho spisu je zjavné, ţe odporca vykonal v konaní náleţité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu (odporca vychádzal z informácií Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce z Analýza krajín pôvodu- Líbya z 13.11.2014 pod č. ODZS-2014/00000412-002, informácie z tlače za rok 2014, vrátane odporúčania MZ SR z 1.12.2014), z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko - spoločenskú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ ţiadal o udelenie azylu a bezpečnostné riziko prípadného návratu navrhovateľky do krajiny pôvodu. Ako vyplynulo z dotazníka ţiadateľa o azyl zo dňa 25.09.2014 navrhovateľ uviedol, ţe dôvodom jeho ţiadosti o azyl bol zdravotný stav jeho detí, ktoré sú postihnuté mentálnou zaostalosťou - oneskorený vývoj. Na Slovensku deti dostávajú všetko potrebné po zdravotnej stránke a majú špeciálnu školu. Na rozdiel od Líbye v dôsledku nedostatku zdravotnej starostlivosti a zároveň neprítomnosti špeciálnych škôl by boli jeho deti odrezané od sveta po sociálnej aj zdravotnej stránke. Druhým dôvodom bola bezpečnostná situácia v Líbyi, t. č. nepriaznivá. Navrhovateľ vyjadril obavy z následkov pre zdravotný stav detí. Navrhovateľom označené dôvody, pre ktoré ţiadal udeliť azyl, odporca povaţoval za neopodstatnené z hľadiska udelenia azylu na území SR. V tejto súvislosti odporca poukázal na to, ţe podľa vyjadrenia navrhovateľa, nebolo voči nemu nikdy vedené trestné konanie, nikdy nebol zadrţaný oficiálnymi štátnymi orgánmi a nebolo preukázané, ţe by mal v krajine pôvodu nejaké problémy s líbyjskými štátnymi orgánmi. Odporca teda s poukazom na to, ţe navrhovateľ ako dôvod odchodu z krajiny pôvodu uviedol nepriaznivú situáciu v krajine pôvodu (ozbrojené konflikty, ktoré ohrozujú ţivoty beţných občanov), vyhodnotil jeho ţiadosť o azyl ako nedôvodnú, nakoľko podľa jeho názoru navrhovateľ, nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu pretoţe v jeho prípade nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z dôvodov relevantných pre udelenie azylu. Z rozhodnutia odporcu napokon vyplýva, ţe o azyl alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR poţiadala aj manţelka navrhovateľa N. spolu s deťmi O. a I., ktorým rozhodnutím MV SR Migračného úradu ČAS: MU-268-18/PO-Ţ-2014 zo 04.12.2014 nebol udelený azyl a bola im poskytnutá doplnková ochrana na území SR. 16 10Sţa/28/2015 Doplnková ochrana na dobu jedného roka bola poskytnutá aj navrhovateľovi a to s poukazom na celkovú situáciu v krajine pôvodu. Odporca v dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe v priebehu konania neboli zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k udeleniu azylu podľa § 9 zákona o azyle, na ktorý nie je právny nárok, preto navrhovateľovi neudelil azyl ani z humanitných dôvodov. Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, ţe odporca riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 a §10 zákona o azyle. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré ţiadateľ v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo ţiadneho ustanovenia zákona nemoţno vyvodiť, ţe by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu ţiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia. Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, ţe dôvody navrhovateľa, pre ktoré ţiadal udeliť azyl na území Slovenskej republiky nemoţno povaţovať za relevantné dôvody pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky, nachádza oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania ako aj v citovaných ustanoveniach zákona o azyle, podľa odvolacieho súdu krajský súd nepochybil, keď povaţoval rozhodnutie z týchto dôvodov za vecne správne a zákonné. Primárnym dôvodom neudelenia azylu navrhovateľovi bolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. S takýmto záverom bolo potrebné súhlasiť. Navrhovateľ poţiadal o udelenie azylu z dôvodu bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu a zo zdravotných dôvodov svojich maloletých detí. Takýto dôvod nie je podraditeľný pod ţiaden z relevantných dôvodov v zmysle zákona o azyle, pričom nad rámec vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, ţe za prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle je nutné povaţovať len také ohrozenie ţivota či slobody, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, pričom zlá 17 10Sţa/28/2015 bezpečnostná situácia v krajine pôvodu a nedostatok zdravotnej starostlivosti, chýbajúce špeciálne školy pre maloleté deti nie sú relevantným dôvodom pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu ja aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania ţiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu. Primárnym dôvodom neudelenia azylu navrhovateľovi bolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. S takýmto záverom bolo potrebné súhlasiť. Navrhovateľ poţiadal o udelenie azylu z dôvodu nepriaznivej bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu a zlej zdravotnej starostlivosti prichádzajúcej do úvahy pre jeho maloleté deti. Tieto okolnosti však odporca zohľadnil v rozhodnutí, ktorým poskytol navrhovateľovi (v inom konaní manţelke a maloletým deťom) doplnkovú ochranu. Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, ţe navrhovateľ nespĺňa podmienky pre udelenie azylu, pretoţe takýto dôvod nie je moţné podradiť pod ţiaden z relevantných dôvodov pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle, bolo potrebné s takýmto názorom súhlasiť. Podľa odvolacieho súdu záver odporcu o tom, ţe navrhovateľ nenaplnil podmienky pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle je vecne správny a krajský súd nepochybil, keď jeho rozhodnutie potvrdil. Odvolací súd sa stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe navrhovateľovi nehrozilo prenasledovanie napĺňajúce znaky podľa § 2 písm. d/ zákon o azyle. Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, ktorý rozhodnutie odporcu potvrdil. Námietka navrhovateľa, ţe spĺňala podmienky pre udelenia azylu z humanitných dôvodov neobstojí. 18 10Sţa/28/2015 Odporca totiţ v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe dôvody pre ktoré navrhovateľ ţiadal udeliť azyl nepovaţoval ani za dôvody pre udelenie azylu podľa § 9 zákona o azyle. Vlastné rozhodnutie udeliť či neudeliť
zákona o azyle je vecou voľnej správnej úvahy odporcu a vo vzťahu k výsledku tohto rozhodnutia nie je prieskum súdu možný. Súd preskúmava úvahu správneho orgánu len v tom smere, či nevybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonom (§ 245 ods. 2 OSP), či je v súlade s pravidlami logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom. Zákon výslovne neukladá povinnosť správnemu orgánu uviesť do výroku negatívne rozhodnutie o neudelení azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle. Keďţe nejde o nárok, o ktorom musí rozhodnúť správny orgán ex lege, ale o výsledok správneho uváţenia správneho orgánu, ktorý nie je preskúmateľný súdom, námietka navrhovateľa, ţe správny orgán rozhodol nesprávne, keď azyl z humanitných dôvodov neudelil, neobstojí. Pokiaľ odporca nepovažoval dôvody navrhovateľky pre udelenie azylu za takú subjektívnu okolnosť, ktorá by zakladala sama o sebe dôvod pre udelenie azylu z humanitných dôvodov, pričom túto úvahu uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, nebolo možné považovať uvedenú námietku navrhovateľky za dôvodnú. Odvolacie námietky navrhovateľa preto vyhodnotil Najvyšší súd Slovenskej republiky za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, ktorý ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 OSP). O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP, keď navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. 19 10Sţa/28/2015 V Bratislave 26. augusta 2015 JUDr. Elena Berthotyová, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.