← Slovensko

o určenie neplatnosti právneho úkonu

Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 Cdo 128/2010 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Ing. O. K., bývajúcej v B., proti ţalovanej S., a.s. so sídlom v B., IČO: X., o určenie neplatnosti právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 22 C 137/1994, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z

  1. mája 2009 sp. zn. 24 Co 29/2009, takto r o z h o d o l : Konanie o dovolaní z a s t a v u j e . Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Trnava rozsudkom z
  2. októbra 2008 č.k. 22 C 137/1994-335 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala určenia neplatnosti zmluvy z
  3. júla 1992 o zriadení záloţného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve ţalobkyne v katastrálnom území S. zapísaným na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – kaštieľ súpisné č. X. vo výmere X. m2 a parcela č. X. – ostatná plocha vo výmere X. m2, ktorú registrovalo Štátne notárstvo v Trnave rozhodnutím z
  4. októbra 1992 sp. zn. R.. Ţalobkyňu zaviazal nahradiť ţalovanej trovy konania. Súd prvého stupňa odôvodnil zamietnutie ţaloby predovšetkým tým, ţe ţalobkyňa nepreukázala existenciu jej naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.). Určenie neplatnosti záloţnej zmluvy malo v danom prípade povahu len predbeţnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Podaná ţaloba nie je procesne prípustným nástrojom riešenia spornosti, lebo ňou poţadovaným určením by sa spornosť vzťahu účastníkov konania neodstránila. 3 Cdo 128/2010 2 Na odvolanie ţalobkyne Krajský súd v Trnave rozsudkom z
  5. mája 2009 sp. zn. 24 Co 29/2009 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny (§ 219 O.s.p.). Ţalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu napadla ţalobkyňa dovolaním (č.l. 363 spisu), ktoré bolo vyhotovené
  6. augusta 2009, na pošte podané
  7. augusta 2009 a Okresnému súdu Trnava doručené
  8. augusta
  9. Uviedla v ňom, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), konkrétne v otázke existencie naliehavého právneho záujmu ţalobkyne na určení neplatnosti zmluvy o zriadení záloţného práva. V čase podania ţaloby bol tento jej záujem jednoznačne daný, súdy to však nezohľadnili. Rozhodli so značným časovým odstupom, nevykonali dostatočné dokazovanie, nevzali na zreteľ podstatné okolnosti vyplývajúce z posudku grafológa. V konaní postupovali neobjektívne a jednostranne zvýhodňovali ţalovanú. Z týchto dôvodov ţalobkyňa ţiadala, aby dovolací súd zmenil rozsudok odvolacieho súdu a zaviazal ţalovanú zaplatiť ţalobkyni 2 833 333 € s príslušenstvom a tieţ náhradou trov konania. Na základe výzvy súdu ţalobkyňa zaplatila súdny poplatok za dovolanie (č.l. 376 spisu). Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe tento opravný prostriedok ţalobkyne smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je procesne prípustný (§ 236 aţ § 238 O.s.p.); navyše je podaný oneskorene – po uplynutí zákonnej lehoty na podanie dovolania (§ 240 ods. 1 O.s.p.). Okresný súd Trnava uznesením z
  10. apríla 2010 č.k. 22 C 137/1994-395 ţalobkyňu vyzval, aby v lehote 10 dní doplnila dovolanie. Poučil ju, ţe ako dovolateľka bez právnického vzdelania musí byť v dovolacom konaní zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), a ţe za podmienok uvedených v § 30 O.s.p. jej môţe byť ustanovený zástupca pre dovolacie konanie súdom. V nadväznosti na to ju vyzval, aby sa v uvedenej lehote dala zastúpiť advokátom. Toto uznesenie prevzala ţalobkyňa
  11. mája
  12. Ţalobkyňa v podaní zo
  13. mája 2010 (č.l. 398 spisu) uviedla, ţe v prílohe zasiela v stanovenej lehote 10 dní „úpravu návrhu podania na obnovu konania“ s tým, ţe „nedopatrením sa stalo, ţe bolo písané dovolanie“. Ako príloha uvedeného podania je v spise zaloţený procesný úkon ţalobkyne zo
  14. mája 2010 označený ako „Rozsudok Krajského 3 Cdo 128/2010 3 súdu v Trnave sp. zn. 24 Co 29/2009-357 z
  15. mája 2009 – OBNOVA KONANIA – doplnenie do spisu“. Ţalobkyňa v ňom medziiným uviedla, ţe proti označenému rozsudku odvolacieho súdu podala návrh na obnovu konania a len „prepisnou chybou toto podanie nazvala dovolaním, v skutočnosti sa jedná o obnovu konania“. Poukázala na § 230 O.s.p. a zdôraznila, ţe po doručení uvedeného rozsudku odvolacieho súdu sa dozvedela o skutočnostiach a dôkazoch, ktoré ako účastníčka konania nemohla bez svojej viny pouţiť v pôvodnom konaní. Uviedla, ţe v plnom rozsahu „sa pridrţiava svojho podania obnovy konania zo dňa
  16. augusta 2009, odoslané
  17. augusta 2009 a doručené na Okresný súd Trnava dňa
  18. augusta 2009, nazvaného zrejmou chybou ako dovolanie“. V ďalšom texte tohto podania „upresnila nové skutočnosti, ktoré sú spôsobilé privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci“. V závere podania ţiadala povoliť obnovu konania vo veci vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 24 Co 29/2009 s tým, ţe neskôr bude jej ţalobe vyhovené. So zreteľom na individuálne okolnosti tejto veci bolo potrebné vyriešiť najskôr otázku, o aký opravný prostriedok ţalobkyne ide. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri právnej klasifikácii podania ţalobkyne zaloţeného na č.l. 363 spisu vychádzal predovšetkým z § 41 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého kaţdý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. V tomto ustanovení Občianskeho súdneho poriadku ide o dôleţité interpretačné pravidlo, ktorého zmyslom je posúdiť podanie tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli konajúcej osoby v čase urobenia tohto úkonu. Pri posudzovaní procesného úkonu účastníka konania podľa jeho obsahu nemôţe súd určitému úkonu dávať iný význam, neţ ktorý zodpovedá obsahu úkonu, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v úkone pouţitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu účastníka. Ak nastane situácia, pri ktorej je potrebné skúmať otázku, či existuje rozpor medzi prejavom účastníka urobeným v úkone a jeho vôľou, je potrebné akcentovať objektívne hľadisko. Aplikujúc toto hľadisko treba mať pri posudzovaní procesného úkonu účastníka podľa jeho obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p.) na zreteli to, ako v ňom bola navonok (objektívne) prejavená vôľa konajúceho, nie to, či je subjektívne (zo subjektívneho aspektu účastníka) zhoda medzi navonok urobeným procesným úkonom a vnútornou vôľou toho, kto úkon urobil. Ani podstatný omyl účastníka medzi tým, čo procesným úkonom prejavil, a tým, čo ním prejaviť chcel, nemá na účinnosť uţ urobeného procesného úkonu ţiadny vplyv. 3 Cdo 128/2010 4 V preskúmavanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky pri riešení otázky, o aký opravný prostriedok ţalobkyne ide v prípade jej procesného úkonu zaloţeného v spise na č.l. 363 vychádzal z toho, ţe tento úkon ţalobkyňa označila výslovne ako dovolanie. V ňom jednoznačne a úplne zrozumiteľne uviedla (aj s poukazom na konkrétne ustanovenie zákona), ţe uplatňuje dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., teda to, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Aj v texte tohto podania na viacerých miestach spomenula, ţe podáva dovolanie. Pre prípad, ţe dovolací súd uzná vadu rozsudku ţiadala, aby zmenil napadnutý rozsudok v zmysle záväzného názoru dovolacieho súdu. Vnútorná skladba tohto podania, ţalobkyňou zvolené formulácie a tieţ jej argumentácia je typická pre dovolanie: ţalobkyňa sa v ňom obracia na Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, uplatňuje dovolací dôvod, od dovolacieho súdu neočakáva akési „obnovenie“ konania, ale jeho meritórne rozhodnutie. Rovnako odôvodnenie tohto podania je typické pre dovolanie – ţalobkyňa tvrdí, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a kriticky sa vyjadruje o vykonanom dokazovaní a vyhodnotení vykonaných dôkazov (nepoukazuje na to, ţe po právoplatnom skončení veci vyšli najavo skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohla pouţiť v pôvodnom konaní, alebo ţe uţ moţno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní). Príznačný pre dovolanie je aj následný postup ţalobkyne, ktorá na základe výzvy súdu zaplatila súdny poplatok za dovolanie (č.l. 370, 376 spisu) a v podaní z
  19. novembra 2009 na č.l. 379 spisu sa vyjadrila, ţe poplatok za dovolanie jej zatiaľ nebol vrátený ... a ţe ţiada „v dovolaní na Najvyššom súde konať“. Z obsahu podania ţalobkyne na č.l. 363 O.s.p. vyplýva jednoznačne, bez akýchkoľvek vnútorných rozporov a protirečení, ţe predmetný opravný prostriedok je dovolanie (§ 236 a nasl. O.s.p.). Na tom, ţe ide o dovolanie, nemôţe nič zmeniť okolnosť, ţe dovolanie ţalobkyne nemalo v plnom rozsahu všetky zákonné náleţitosti v zmysle § 241 ods. 1 O.s.p. Aj pri nedostatku týchto náleţitostí nebolo moţné mať ţiadne pochybnosti o podstate predmetného procesného úkonu a o tom, ţe ide o dovolanie. Správnosť daného záveru nemôţe spochybniť ani neskoršie tvrdenie ţalobkyne, ţe v skutočnosti mala v úmysle podať nie dovolanie, ale návrh na obnovu konania a ţe k označeniu tohto opravného prostriedku ako dovolanie došlo len v dôsledku omylu, nedopatrenia alebo „pisárskej“ chyby. Treba si uvedomiť, ţe v podaní zo
  20. mája 2010 (č.l. 398 spisu) ţalobkyňa neprejavila vôľu napraviť nesprávne označenie svojho skoršieho procesného úkonu (č.l. 363 spisu), prípadne ho doplniť alebo spresniť; uvedeným neskorším podaním chcela skoršie podanie celkom nahradiť iným 3 Cdo 128/2010 5 procesným úkonom s odlišným obsahom, vnútornou skladbou, argumentáciou, tvrdeniami a procesnými účinkami. Procesný úkon, ktorý bol jednoznačne dovolaním a vyvolal účinky spojené s dovolaním, chcela neskorším podaním prekvalifikovať tak, akoby od počiatku išlo o návrh na obnovu konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzoval procesný úkon ţalobkyne nachádzajúci sa na č.l. 363 spisu z objektívneho hľadiska. Vzal na zreteľ, ako bol navonok (v písomnej podobe) prejavený. Z dôvodov uvedených vyššie nemohol prihliadnuť na neskôr ţalobkyňou tvrdený nesúlad medzi jej navonok urobeným procesným úkonom a vnútornou (ţalobkyňou subjektívne tvrdenou) vôľou. Ani v prípade, ţe došlo k (tvrdenému) podstatnému omylu ţalobkyne medzi tým, čo predmetným procesným úkonom prejavila, a tým, čo ním naozaj prejaviť chcela, nemôţe mať jej omyl ţiadny vplyv na účinnosť tohto procesného úkonu. Tým, ţe ţalobkyňa podala na súde ňou zvolený opravný prostriedok (dovolanie) s ňou vymedzeným obsahom, sledovaným zámerom, pouţitou argumentáciou a formuláciami, boli vyvolané procesné účinky, spočívajúce medziiným v tom, ţe začalo dovolacie konanie. Tieto účinky nemôţe ţalobkyňa v preskúmavanej veci následne zmariť účelovým tvrdením, ţe v skutočnosti nešlo o dovolanie, ale návrh na obnovu konania. Po vyriešení právnej povahy opravného prostriedku ţalobkyne zaloţeného na č.l. 363 spisu pristúpil Najvyšší súd Slovenskej republiky k posúdeniu, či sú v dovolacom konaní splnené procesné predpoklady vecného preskúmania dovolania ţalobkyne. V zmysle § 241 ods. 1 O.s.p. musí byť dovolateľ zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Uvedené ustanovenie zakotvuje osobitnú podmienku dovolacieho konania, ktorej nedostatok je odstrániteľný, avšak len za súčinnosti dovolateľa; dovolací súd je pritom povinný skúmať (preverovať), či táto podmienka je splnená. V danom prípade dovolateľka nezaloţila do spisu doklad o jej právnickom vzdelaní a napriek výzve nepredloţila súdu plnú moc, ktorou by preukázala, ţe v dovolacom konaní je zastúpená advokátom. Ani po poučení nevyuţila moţnosť, na ktorú ju upozornil súd, a nepoţiadala ho o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie z radov advokátov. V dôsledku nerešpektovania súdnej výzvy dovolateľkou zostal nedostatok vyššie uvedenej osobitnej podmienky dovolacieho konania neodstránený. 3 Cdo 128/2010 6 Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 1 O.s.p.) konanie o dovolaní ţalobkyne zastavil (§ 243c O.s.p. v spojení s § 241 ods. 1 O.s.p. a § 104 ods. 2 O.s.p.), pričom sa nezaoberal otázkou, či je dovolanie podané včas alebo či je procesne prípustné a dôvodné. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 146 ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  21. októbra 2010 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.