1 O.s.p. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolania samostatne obaja ţalovaní. Navrhli v nich, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie buď zmenil alebo zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Ţalovaný 1/ vo svojom dovolaní osobitne namietal, ţe postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), a to tým, ţe odvolací súd prejednal jeho odvolanie bez nariadenia pojednávania a tým, ţe v konaní nevypočul M. V.. Ţalovaný 2/ v dovolaní zdôraznil námietku, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ktoré v potrebnej miere nezohľadňuje, ţe právny predchodca ţalobcov vedel, ţe listiny od ktorých bola v danom prípade odvodzovaná dobromyseľnosť drţby, nie sú dostatočným nadobúdacím titulom. K obom dovolaniam sa písomne vyjadrili ţalobcovia. Oznámili, ţe po podaní týchto opravných prostriedkov (19. februára 2010) zomrela M. V. a ako jej právni nástupcovia v tomto konaní prichádzajú do úvahy ţalobcovia 1/ aţ 4/. Popreli existenciu procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. a uviedli, ţe
ich názoru nie sú dovolania ţalovaných procesne prípustné. Ţiadali preto, aby dovolací súd obe dovolania „zamietol“ a priznal im náhradu trov dovolacieho konania. Ţalovaný 1/ vo vyjadrení k dovolaniu ţalovaného 2/ označil jeho opravný prostriedok za opodstatnený. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolania podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorí sú riadne zastúpení 3 Cdo 166/2010 3 (§ 241ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či dovolania smerujú proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci dovolania smerujú proti rozsudku odvolacieho súdu.
1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 O.s.p. Dovolaniami ţalovaných je napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky ţiadneho z rozsudkov uvedených v § 238 ods. 1/ aţ 3/ O.s.p. Prípustnosť ich dovolaní preto z uvedených ustanovení nevyplýva. Prípustnosť dovolaní ţalovaných by v danom prípade prichádzala do úvahy, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Dovolací súd so zreteľom na § 242 ods. 1 O.s.p. skúmal, či prípustnosť dovolaní nezakladá niektorá z procesných vád taxatívne vymenovaných v tomto ustanovení.
uvedeného ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, ţe z hľadiska § 237 O.s.p. nie je právne významné samo tvrdenie 3 Cdo 166/2010 4 účastníka, ţe došlo k určitej procesnej vade, ale iba zistenie, ţe k namietanej vade skutočne došlo. Ţalovaní 1/ a 2/ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. nenamietali a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť ich dovolaní preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. Dovolací súd so zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 O.s.p., s prihliadnutím na obsah dovolania ţalovaného 1/ a dovolateľmi vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali dopustiť súdy niţších stupňov, sa osobitne zameral na otázku, či postupom súdov nebola dovolateľom odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p). Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie procesne nesprávny postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu procesných práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok.
názoru ţalovaného 1/ mu bola odvolacím súdom odňatá moţnosť realizovať procesné oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania tým, ţe jeho odvolanie bolo prejednané bez nariadenia pojednávania; v dôsledku toho ţalovaný 1/ ako odvolateľ nemohol v odvolacom konaní realizovať svoje právo navrhovať dôkazy. Dovolací súd zo spisu nezistil, ţe by v konaní došlo k tejto procesnej vade.
1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, (iba) ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Ako vyplýva z § 214 ods. 2 O.s.p., v ostatných prípadoch (iných neţ sú uvedené v § 214 ods. 1 O.s.p.) môţe odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Keďţe v preskúmavanej veci (ako o tom svedčí obsah spisu) nešlo o ţiadny z prípadov, na ktoré sa vzťahuje § 214 ods. 1 O.s.p., bol postup odvolacieho súdu, ktorý odvolania ţalovaných prejednal bez nariadenia pojednávania, v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. Procesným postupom súdu, ktorý sa nepriečil zákonu, nemohlo dôjsť k odňatiu moţnosti ţalovaných konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). K tejto procesnej vade konania nemohlo dôjsť ani v dôsledku nevypočutia M. V. súdom. Pokiaľ ju súdy nevypočuli, nemohli tým byť ţalovaní ukrátení na realizácii ich procesných oprávnení účastníkov občianskeho súdneho konania. Jej nevypočutie mohlo mať dopad nanajvýš na úplnosť alebo správnosť skutkových zistení súdu tvoriacich podklad pre právne posúdenie veci, nie však procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. 3 Cdo 166/2010 5 Ţalovaný 2/ vo svojom dovolaní akcentoval, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), a to najmä v otázke dobromyseľnosti ţalobcami tvrdenej drţby. Dovolací súd poukazuje na to, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je (iba) relevantným dovolacím dôvodom, ktorým moţno úspešne odôvodniť procesne prípustné dovolanie (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.); samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. Z vyššie uvedeného je zrejmé, ţe prípustnosť dovolaní oboch ţalovaných nevyplýva z § 237 O.s.p., ani z § 238 O.s.p. Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky ich dovolania odmietol
5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Keďţe došlo k odmietnutiu dovolaní z procesných dôvodov, dovolací súd sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešným ţalobcom vzniklo právo na náhradu trov tohto konania proti procesne neúspešným ţalovaným (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalobcovia uplatnili nárok na náhradu trov dovolacieho konania a trovy konania vyčíslili vo vyjadrení k dovolaniam sumou 369,56 €. Dovolací súd
1 a § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb zaviazal ţalovaného 1/ zaplatiť ţalobcom 1/ aţ 4/ náhradu trov dovolacieho konania spočívajúcu v odmene advokátky za 1 úkon právnej sluţby (vyjadrenie k dovolaniu ţalovaného 1/) vo výške 110,98 € [55,49 € - 50 % z 55,49 € x 4], čo s tzv. reţijným paušálom (7,21 €) predstavuje spolu 118,19 €. Rovnako
tých istých ustanovení uvedenej vyhlášky a na základe toho istého výpočtu zaviazal ţalovaného 2/ zaplatiť ţalobcom 1/ aţ 4/ náhradu trov dovolacieho konania v celkovej výške 118,19 €. Dovolací súd v oboch prípadoch v súlade s ustálenou praxou nepriznal ţalobcom náhradu za ďalší úkon právnej sluţby – prevzatie a prípravu zastúpenia veci, lebo advokátka, ktorá ich zastupuje v dovolacom konaní, ich zastupovala uţ v odvolacom konaní. 3 Cdo 166/2010 6 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. októbra 2010 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.