2 O.s.p., zastavil a ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2 4Sţo/69/2014 Svoje rozhodnutie Krajský súd v Ţiline odôvodnil tým, ţe ţaloba podaná vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu nepodlieha súdnemu prieskumu v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 351/2010-52 zo dňa 05.10.2011. Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, ţe
1 O.s.p. pri rozhodnutí a postupe správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu
druhej hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Preto, ak administratívne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť inak ako v dôsledku pouţitia riadnych opravných prostriedkov, správny súd musí konanie zastaviť (porov. I. ÚS 20/97). Ak ţalobcovia (vedľajší účastníci) v konaní pred správnym orgánom nevyuţili riadne opravné prostriedky (odvolanie
Správneho poriadku alebo obnovy konania
1 písm. c/ Správneho poriadku), krajský súd bol povinný konanie pred ním zastaviť
ustanovenia § 250d ods. 3 O.s.p. (porov. II. ÚS 12/97, alebo R 74/1998 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk a pod.), pretoţe ţaloba podaná proti prvostupňovému rozhodnutiu príslušného stavebného úradu, hoci aj „právoplatnému“, pre nesplnenie základnej procesnej podmienky, ktorou je neexistencia inštančne konečného právoplatného rozhodnutia správneho orgánu; len tak sa naplní dikcia § 250b ods. 2 O.s.p.,
ktorej „... po uskutočnenom doručení predloţí správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o ţalobe“. Ustanovenie § 250b ods. 2 O.s.p. preto pripúšťa len taký výklad, ţe ţalobu môţe podať proti správnemu rozhodnutiu len ten, kto tvrdí, ţe mu rozhodnutie nebolo doručené, hoci s ním ako s účastníkom konania malo byť konané, a len vtedy, ak tomuto účastníkovi nebolo doručené rozhodnutie orgánu druhého stupňa, a ţalobou napadnuté rozhodnutie sa stane konečným a právoplatným jeho doručením ţalobcovi
uznesenia súdu, ktoré toto uloţí a kedy teda boli v konaní (aj keď nie práve ţalobcom, ale iným účastníkom) vyčerpané riadne opravné prostriedky (porov. § 247 ods. 2 O.s.p.). Pouţitie ustanovenia § 250b ods. 2 O.s.p. v takom prípade odstraňuje prekáţku, ktorá by inak bránila prejednaniu ţaloby, lebo v prípade, ţe so ţalobcom ako s účastníkom konané byť malo a rozhodnutie mu nebolo doručené, nenadobudlo právoplatnosť. Doručením druhostupňového rozhodnutia, hoci aj na základe uznesenia súdu, sa tak stane a súd môţe potom v konaní o ţalobe pokračovať
príslušných ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. 3 4Sţo/69/2014 Z toho potom vyplýva logický záver, ţe ustanovenie § 250b ods. 2 O.s.p. nemoţno aplikovať v prípadoch, keď ţalobcovi nebolo doručené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a keď nebolo ţiadnym iným účastníkom podané odvolanie, a teda ţalobou napadnuté rozhodnutie sa nestalo konečným. V takom prípade má opomenutý účastník vyuţiť iné právne prostriedky na ochranu svojich práv, a to či uţ postup
ustanovenia § 250t O.s.p., alebo podanie odvolania aj pri absencii prvostupňového rozhodnutia, či podať návrh na obnovu konania
1 písm. c/ Správneho poriadku (nesprávnym postupom správneho orgánu bola účastníkovi konania odňatá moţnosť zúčastniť sa konania), na ktorý má dotknutý účastník právny nárok. Nemoţno totiţ strácať zo zreteľa, ţe správne súdnictvo je zaloţené na zásade subsidiarity súdneho prieskumu, čo znamená, ţe súdna ochrana nastupuje aţ v okamţiku, keď sa účastník správneho konania nemôţe domôcť svojich práv v rámci správneho konania (uplatnením prípustných riadnych opravných prostriedkov). Za vyčerpanie opravných prostriedkov treba povaţovať aţ rozhodnutie o nich v rámci druhostupňového konania, ktoré uţ spravidla moţno napadnúť ţalobou
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd v Ţiline poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sţa/3/2013 zo dňa 11.12.2013 a uviedol, ţe ţalobca sa nemohol účinne a úspešne domáhať doručenia prvostupňového správneho rozhodnutia ţalovaného a jeho následného preskúmania na základe ţaloby tzv. opomenutého účastníka konania. To znamená, prvostupňové správne rozhodnutie, ak proti nemu zákon pripúšťa opravný prostriedok, nemôţe byť preskúmavané
ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. a jeho doručenia sa ţalobca mal domáhať iným spôsobom a to postupom
Vzhľadom na uvedené skutočností krajský súd konanie zastavil s poukazom na ustanovenie § 250d ods. 3 O.s.p. v spojení s § 247 ods. 2 O.s.p.. II. 4 4Sţo/69/2014 Vo včas podanom odvolaní sa ţalobca domáhal zrušenia napadnutého uznesenia
1 O.s.p. a vrátenie veci súdu prvého stupňa na nové konanie a prejednanie. Vo svojom odvolaní poukázal na rozdielnosť právnych názorov jednotlivých senátov na Krajskom súde v Ţiline a to konkrétne v konaní sp.zn. 21S/129/2012, z ktorého vyplýva, ţe opomenutý účastník konania môţe podať ţalobu, ktorou sa domáha doručenia rozhodnutia správneho orgánu aj proti neprávoplatnému rozhodnutiu a pri nevyčerpaní opravných prostriedkov, pričom v tomto rozhodnutí súd dôvodil uznesením Ústavného súdu č.k. III. ÚS 279/2010-21 zo dňa 25.08.2010. V ţalobcovom konaní však dospel k záveru, ţe podanie ţaloby nie je moţné. Správny orgán ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalobcovi nedoručil a ten teda nemal ako podať voči nemu opravný prostriedok.
ţalobcu, ak by sa súhlasilo s právnym názorom krajského súdu, potom by ustanovenie § 250b ods. 2 O.s.p. nemalo ţiadny zmysel a bolo by nadbytočné, nakoľko opomenutý účastník konania by musel podať proti rozhodnutiu, ktoré mu nikdy nebolo doručené odvolanie a následne by po rozhodnutí nadriadeného správneho orgánu podal ţalobu v zmysle § 247 ods. 1 O.s.p. III. Ţalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Ţiline dňa 12.08.2014 uviedol, ţe uznesenie krajského súdu je vecne správne, pričom súd ho vydal na základe správneho zhodnotenia ako skutkového, tak i právneho stavu veci. Rozhodnutie je preto ţiaduce potvrdiť. Z dôvodu, aby sa ţalovaný zbytočne neopakoval, v podrobnostiach odkázal na svoje vyjadrenie k ţalobe zo dňa 13.02.2014. Je však potrebné zdôrazniť, ţe ţalobca nebol účastníkom konania pred správnym orgánom a ani sa s ním nemalo konať, preto v zásade nemôţe ísť o opomenutého účastníka konania. Okruh účastníkov integrovaného konania vo veci zmeny integrovaného povolenia bol určený v zmysle § 10 ods. 2 písm. b/ zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole ţivotného prostredia. Ide len o vlastníkov pozemkov, na ktorých sa povoľovaná prevádzka nachádza, t.j. vlastníkov pozemkov parc.č. KN-C 365/2, 365/3, 365/4, 365/5, 365/9, 365/10, 365/13, 367/2, 367/7 a 426 v k.ú. H.. Ide o priamo dotknutých vlastníkov. Vlastníci susedných pozemkov neboli v zmysle uvedeného zákona účastníkmi konania, vzhľadom na to, ţe predmetom integrovaného povoľovanie nebolo stavebné konanie v zmysle stavebného poriadku. Ku konaniu vedenom na Krajskom súde v Ţiline pod sp.zn. 21S/129/2012 uviedol, ţe sa na predmetný prípad nevzťahuje, nakoľko vychádza z odlišného skutkového a právneho 5 4Sţo/69/2014 stavu veci. Ţalobca sa domáha preskúmania zákonnosti prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, proti ktorému nebol uplatnený zákonom prípustný opravný prostriedok. Ţalobca účastníkom tohto správneho konania nebol a ani nemal byť. Preto je ţaloba neprípustná. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe uznesenie krajského súdu, vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a je zaloţené na nedostatočnom preskúmaní dodrţania zákonom určeného postupu predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia ţalovaného. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
2 O.s.p. ak ţalobu podá niekto, kto tvrdí, ţe mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloţí správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a
okolností odloţí jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloţí správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o ţalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí.
3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa ţaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôţe byť predmetom preskúmavania súdom, ak ţalobca neodstránil vady ţaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu ţaloby, alebo ak ţalobca nie je zastúpený
2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. 6 4Sţo/69/2014
8 zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania ţivotného prostredia, na konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
1 písm. b/ zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania ţivotného prostredia, účastníkom konania je vlastník pozemku alebo stavby, ktorého práva k nim môţu byť povolením priamo dotknuté. Predmetom odvolacieho konania pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky bolo uznesenie Krajského súdu v Ţiline č.k. 21S/160/2013-109 zo dňa 25.06.2014, ktorým krajský súd konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 807- 16785/2012/Chy/770170103-Z8 zo dňa 21.06.2012, ktorým ţalovaný vydal integrované povolenie „na skládku odpadov Podstránie – Lednické Rovne pre prevádzkovateľa: Ledrov, spol. s r.o., Schreibnerova č. 369, 020 61 Lednické Rovné“ a doručenia prvostupňového rozhodnutia ţalobcovi
2 O.s.p., zastavil a ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Ţalobca sa pred krajským súdom domáhal priznania statusu opomenutého účastníka konania a doručenia ţalobou napadnutého prvostupňového rozhodnutia. Krajský súd rozhodol tak, ţe ustanovenie § 250b ods. 2 O.s.p. nemoţno aplikovať v prípadoch, keď ţalobcovi nebolo doručené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a keď nebolo ţiadnym iným účastníkom podané odvolanie, a teda ţalobou napadnuté rozhodnutie sa stalo konečným. V takom prípade má opomenutý účastník vyuţiť iné právne prostriedky na ochranu svojich práv, a to či uţ postup
ustanovenia § 250t O.s.p., alebo podanie odvolania aj pri absencii prvostupňového rozhodnutia či podať návrh na obnovu konania
1 písm. c/ Správneho poriadku. Zároveň súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 351/2010-52 zo dňa 05.10.2011. Odvolací súd konštatuje v tejto súvislosti, ţe závery krajského súdu vychádzajúce z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 351/2010-52 zo dňa 05.10.2011, pokiaľ sa týkajú rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré je právoplatné, sú len čiastočne správne.
2 O.s.p. ak ţalobu podá niekto, kto tvrdí, ţe mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloţí správnemu 7 4Sţo/69/2014 orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a
okolností odloţí jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloţí správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o ţalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí. V súvislosti s citovaným zákonným ustanovením § 250b ods. 2 O.s.p. je potrebné predovšetkým uviesť, ţe toto ustanovenie sa primárne dotýka nie ţaloby proti rozhodnutiu správneho orgánu, ale ţaloby proti postupu správneho orgánu („kto tvrdí, ţe mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloţí správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie“). Pre tento druh správnej ţaloby reţim ustanovenia § 247 ods. 2 O.s.p.
názoru odvolacieho súdu neplatí (podobne ako napr. pri nečinnosti správneho orgánu). Ústavný súd v bode 16 tvrdí, ţe „
1 O.s.p. pri rozhodnutí a postupe správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu
druhej hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť“. V citovanom texte, z ktorého krajský súd pri svojej rozhodovacej činnosti vychádzal, ústavný súd spojil dva odseky § 247 O.s.p., a to prvý a druhý (hoci ho označil iba ako odsek 1, pozn.), a následne z nich vyvodil, ţe povinnosť vyčerpania riadnych opravných prostriedkov (v odseku 2 § 247 O.s.p. uvedená a vzťahujúca sa iba na rozhodnutie správneho orgánu, pozn.) platí aj pre postup správneho orgánu, ktorý bol v okolnostiach danej veci v hre. Takúto konštrukciu povaţuje odvolací súd za ústavne, ale aj zákonne nekonformnú. V dôvodovej správe (k vládnemu návrhu zákona č. 317/2002 v Národnej rade Slovenskej republiky vedenému v parlamentnej tlači pod č. 1521 z apríla 2002 a neskôr schválenému zákonom č. 424/2002 Z.z., pozn.) je v tejto súvislosti uvedené, ţe „doterajšie znenie odseku 2 sa dopĺňa a spresňuje tak, aby správny orgán bol povinný informovať súd, ak po vykonaní pokynu súdu na doručenie rozhodnutia začne vo svojej pôsobnosti konanie o opravnom prostriedku...“. Inak povedané, ostatná veta ustanovenia § 250b ods. 2 O.s.p. výslovne reaguje na situáciu, ak opomenutý účastník podá ţalobu na všeobecnom súde proti postupu (teda nie rozhodnutiu, pozn.) prvostupňového správneho orgánu, ktorý mu nedoručil správne rozhodnutie. Pokiaľ potom ústavný súd podporne argumentuje judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a ústavného súdu (pozri bod 16), táto neobstojí, 8 4Sţo/69/2014 uţ len z toho dôvodu, ţe uvedené súdne rozhodnutia sú z času pred účinnosťou zákona č. 424/2002 Z.z., teda spred
2 v spojení s § 223 O.s.p. z dôvodov
1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude postupovať vyššie naznačeným spôsobom.
rozhodne prvostupňový súd aj o trovách odvolacieho konania. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 10. septembra 2015 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.