o zrušenie rozhodcovského rozsudku

Najvyšší súd 7 Cdo 264/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne J. L., bytom K., proti ţalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska č. 2, IČO: 31690904, právne zastúpená JUDr. Jaroslav Škapinec, Košice, Slobody 5, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 12 C 190/2013, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z

1. novembra 2014 sp. zn. 21 Co 58/2014, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Prešov rozsudkom z
2. decembra 2013 č.k. 12 C 190/2013-116 zrušil rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý bliţšie špecifikoval vo svojom rozhodnutí (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok"). Konštatoval, ţe v danom prípade bola uzatvorená poistná zmluva, ktorú treba povaţovať za spotrebiteľskú zmluvu. Návrh zmluvy bol vyhotovený dodávateľkou (ţalovanou) na vopred pripravenom tlačive tak, ţe spotrebiteľ (ţalobca) nemal moţnosť zmeniť jej obsah. Súčasťou zmluvného dojednania bola tieţ rozhodcovská doloţka, podľa ktorej všetky vzájomné spory z poistenia budú prejednávané v rozhodcovskom konaní. Ţalobca nebol oboznámený s právnymi účinkami takéhoto dojednania, ničím si ho nevymienil a nijako nemohol meniť jeho obsah. Rozhodcovská doloţka nebola individuálne dojednaná a mala za následok značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto doloţka je preto neprijateľná (neplatná) zmluvná podmienka. Ţalobe, ktorá bola podaná v zákonom určenej lehote (§ 41 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní), z týchto dôvodov vyhovel a označený rozhodcovský rozsudok zrušil. Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Prešove rozsudkom z
3. novembra 2014 sp. zn. 21 Co 58/2014 napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Aj podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje neprijateľnú (neplatnú) zmluvnú podmienku dojednanie v spotrebiteľskej zmluve, ktoré je obsiahnuté v štandardnej formulárovej zmluve, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a vyţaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú doloţku si ţalobca osobitne nevyjednal a zmluvu mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej podrobiť. Pokiaľ v prvostupňovom konaní došlo k niektorým procesným nesprávnostiam, nedosahujú intenzitu, ktorá by mala viesť k zrušeniu 2 7 Cdo 264/2015 rozhodnutia súdu prvého stupňa. Dokazovaním bolo preukázané, ţe ţalobcovi neboli poskytnuté ţiadne informácie o dôsledkoch výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doloţky. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je preto jeho ţaloba opodstatnená. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie. Uviedla, ţe jej v konaní bola odňatá moţnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Odvolací súd neodôvodnil dostatočne presvedčivo dôsledky toho, ţe súd prvého stupňa nevykonal dôkaz ňou navrhnutý. Nevykonanie ňou navrhovaného dôkazu viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Súdy nesprávne interpretovali všeobecné poistné podmienky, osobitné zmluvné dojednania, rozhodcovskú doloţku a záznam sprostredkovateľa poistenia o poţiadavkách a potrebách klientov. Podľa jeho názoru bola rozhodcovská doloţka formulovaná tak, ţe poistencovi priznávala aj moţnosť neprijať navrhované zmluvné dojednanie. Navyše, v danom prípade nejde o spotrebiteľský spor. Podaná bola ţaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, preto mal byť preskúmaný postup rozhodcovského súdu, ktorý bol zavŕšený vydaním označeného rozhodcovského rozsudku. Súdy aplikovali vnútroštátne normy chrániace spotrebiteľa, mali však aj náleţité aplikovať a interpretovať smernicu 93/13/EHS (ktorej slovenský preklad je nesprávny). Podľa jej presvedčenia nemôţe súd v dôsledku individuálneho dojednania rozhodcovskej doloţky skúmať prípadnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Z týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok odvolacieho aj prvostupňového súdu a priznať jej náhradu trov konania. Ţalobca sa k dovolaniu písomne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená v súlade s ustanovením § 241 ods. 1 O.s.p., dospel bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) k záveru, ţe tento opravný prostriedok treba odmietnuť. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká uţ bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 5 Cdo 460/2014, 3 Cdo 102/2014, 3 Cdo 260/2014, 3 Cdo 332/2014, 3 Cdo 368/2014, 3 Cdo 474/2014). Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotoţňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. uţ ďalšie dôvody neuvádza. Vzhľadom na to, ţe dovolanie ţalobkyne podľa § 237 a 238 O.s.p. prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. 3 7 Cdo 264/2015 Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
4. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
5. júna 2015 JUDr. Ľubor Š e b o, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová