Najvyšší súd 8Sžo/3/2014 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiak

§ 89ods.

3 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,ZOPK“), pretoţe odpadol dôvod 8Sžo/3/2014 2 na konanie. Krajský súd v Bratislave na základe ţaloby Lesoochranárskeho zoskupenia VLK preskúmal správne konanie a napadnuté rozhodnutie ministra ţivotného prostredia SR Číslo: 6950/2012-1.10 (73/2012-rozkl.) zo dňa

1. augusta 2012 a ţalobu ako nedôvodnú zamietol. Rozsudok odôvodnil krajský súd tým, ţe zákonným predpokladom podania správnej ţaloby v správnom súdnictve je, aby ţalobca preukázal, ţe bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím, ktoré je nezákonné (viď R 62/1998). Správny súd musí skúmať preukázanie ukrátenia práv ţalobcu nezákonným rozhodnutím ex offo. V tomto konkrétnom prípade ţalobca nebol ţiadateľom o udelenie výnimky k odstrelu medveďa hnedého. Je nesporné, ţe výnimka k odstrelu bola povolená ţiadateľovi len na dobu určitú, t.j. do
2. decembra
3. Nie je preto zrejmé, aká ujma na právach vznikla ţalobcovi tým, ţe ţalovaný zastavil rozkladové konanie z dôvodu uplynutia doby, na ktorú bola táto výnimka k odstrelu udelená. Krajský súd má za to, ţe ţalobca nepreukázal ukrátenie na svojich právach, ktoré mu vzniklo rozhodnutím o zastavení rozkladového konania. Ďalej v odôvodnení krajský súd uviedol, ţe sa stotoţňuje s právnym názorom ţalobcu o tom, ţe došlo k procesnému pochybeniu, keď ţalovaný zastavil len rozkladové konanie, pričom mal zastaviť konanie celé. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukazuje na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 103/2011, citujem „formálne zopakovanie administratívneho konania nepredstavuje pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci reálnu moţnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech.“ Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe ţalobe v celom rozsahu vyhovie, napadnuté rozhodnutie ţalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Namietal, ţe rozhodnutie krajského súdu povaţuje za nesprávne z dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Ţalobca poukázal na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sţp/3/2011 zo
4. apríla
5. Opätovne uviedol, ţe bol ukrátený na svojich právach nedoručením prvostupňového správneho rozhodnutia. Zdôraznil, ţe predmetné rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, keďţe nebolo doručené všetkým účastníkom konania, konkrétne ţalobcovi. Poukázal na skutočnosť, ţe v konaní bolo 8Sžo/3/2014 3 preukázané, ţe prvostupňový orgán nepostupoval zákonne ani správne, keď opatril prvostupňové rozhodnutie doloţkou právoplatnosti. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdiť, resp. konanie zastaviť. Uviedol, ţe konanie ţalobcu je účelové, obsahujúce iba námietky formálneho charakteru proti procesnému postupu ţalovaného v danom konaní. Uviedol, ţe je zrejmé, ţe vzhľadom na uplynutie lehoty povolenej výnimky ţalobca nemôţe dosiahnuť svoj cieľ, pre ktorý bolo toto mimovládne zdruţenie zaloţené, t.j. zlepšenie stavu ţivotného prostredia. Takéto konanie ţalobcu je v rozpore s deklarovanými princípmi a účelom existencie ţalobcu ako občianskeho zdruţenia, ktoré podporuje ochranu prírody a podľa názoru ţalovaného je motivované iba snahou o získanie trov konania na úkor ţalovaného, nie snahou o dosiahnutie cieľov ochrany prírody. Ţalovaný uviedol, ţe ţalobca en bloc napáda svojimi rozkladmi a ţalobami prakticky všetky povoľovacie rozhodnutia vydávané odborom výkonu štátnej správy ministerstva, čo opätovne svedčí len o snahe účelovo sa obohatiť na trovách konania, nakoľko napadnutie všetkých rozhodnutí o povolení výnimiek vydaných uvedeným odborom ministerstva vylučuje akýkoľvek individuálny prístup ţalobcu k jednotlivým predmetom konania. Zdôraznil, ţe je nepochybné, ţe ţalovaný konal v súlade s platnou legislatívou a na základe správneho posúdenia veci, keď napadnutým rozhodnutím zastavil správne konanie o rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu podľa § 82 ods. 9 písm. a/ ZOPK z dôvodu odpadnutia dôvodu na konanie

§ 89ods.

3 písm. b/ ZOPK, nakoľko rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. Uviedol, ţe skutočnosť, ţe ţalovaný musel v danej veci rozhodnúť o zastavení konania kvôli tomu, ţe odpadol dôvod na ďalšie konanie, nemoţno v nijakom prípade povaţovať za odňatie práv ţalobcu postupom správneho orgánu. Ţalovaný povaţoval za potrebné poukázať na to, ţe ak by rozhodnutím o rozklade zrušil prvostupňové rozhodnutie, vystavil by ţiadateľa situácii, ţe prípadná realizácia výnimky by nebola uskutočnená na základe existujúceho rozhodnutia, t.j. dopustil by sa priestupku alebo iného správneho deliktu podľa zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ţalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sţ/98-102/2002 zo dňa

1. decembra
2. K ţalobcovmu opätovne uvádzanému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sţp/3/2011 ţalovaný zhodne so závermi vyslovenými v rozsudku krajského súdu poukazuje na to, ţe predmetný rozsudok nie je moţné pouţiť, pretoţe sa týka aktívne legitimovanej osoby na podanie ţaloby, pričom ţalobca nie je aktívne 8Sžo/3/2014 4 legitimovaný na podanie ţaloby. Na záver poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 1764/2012 a rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sţp/31/
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.

§ 10ods.

2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

1. júna 2015 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.). Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie ţalovaného, ktorým bolo zastavené konanie o rozklade, ktorý podal ţalobca proti rozhodnutiu Ministerstva pôdohospodárstva, ţivotného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, odboru ochrany prírody Číslo: 5569/2010-2.1 zo dňa
2. augusta 2010, ktorým sa povolila výnimka na usmrtenie medveďa hnedého podľa § 40 ods. 2, 3 písm. c/ ZOPK zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ ZOPK v poľovnom revíri Grúň Východná. Minister rozhodnutie o zastavení konania o rozklade odôvodnil tým, ţe lehota na usmrtenie jedného medveďa hnedého uplynula a teda odpadol dôvod na ďalšie konanie. 8Sžo/3/2014 5 Odvolací súd sa zaoberal predovšetkým tvrdením súdu prvého stupňa o aktívnej legitimácii ţalobcu na podanie ţaloby podľa § 247 ods. 1 O.s.p. proti rozhodnutiu o zastavení konania ţalovaným. Ţalobca sa v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom i pred ţalovaným domáhal neudelenia výnimky na usmrtenie chráneného ţivočícha - medveďa hnedého. Jeho záujem teda smeroval k ochrane tohto ţivočícha. Napadnuté rozhodnutie ţalovaného i keď z dôvodu zastavenia konania pre odpadnutie dôvodu na konanie a pre uplynutie doby, na ktorý bola výnimka na usmrtenie medveďa hnedého povolená, fakticky vyhovelo poţiadavke a cieľom ţalobcu pri ochrane tohto chráneného ţivočícha, pretoţe zastavením konania znemoţnilo jeho pokračovanie a v konečnom dôsledku i prípadné právoplatné udelenie výnimky. (Obava ţalobcu, ţe bolo realizované neprávoplatné rozhodnutie o povolení výnimky nie je ničím podloţená, tobôţ preukázaná a vychádzajúc z prezumpcie zákonnosti a správnosti postupu kaţdého subjektu do vydania právoplatného rozhodnutia o opaku, nemoţno tvrdiť, ţe je reálna). Odvolací súd z týchto dôvodov v zhode s názorom vysloveným krajským súdom nepovaţuje ţalobcu v konaní o ţalobe na preskúmanie napadnutého rozhodnutia ţalovaného za aktívne legitimovaného. Rovnako sa stotoţnil s tvrdením, ţe vyhovením ţalobe len z formálnych dôvodov zastavenia celého konania a nielen konania o rozklade by nedošlo k zmene práv a povinností ani na strane ţalobcu ani na strane ţalovaného a preto nemá opodstatnenie zrušenie napadnutého rozhodnutia ţalovaného i keď je formálne, nie však vecne a obsahovo, chybné. Ţalobcove domáhanie sa zastavenia konania právne perfektným spôsobom nemá zásadný význam z hľadiska ochrany práv a záujmov, ktoré ochraňuje. Z týchto dôvodov povaţuje i odvolací súd rozhodnutie ţalovaného o zastavení konania o rozklade za zákonné. Nie kaţdé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka 8Sžo/3/2014 6 konania, najmä nie vtedy, ak sa mu inak vyhovie vo veci samej, preto nie je potrebné duplicitne reparovať čiastkové pochybenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov stotoţniac sa s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, pretoţe ţalobca v konaní nemal úspech a ţalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 18. júna 2015 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská