Najvyšší súd 7 Cdo 298/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne L. T., bytom H., zastúpenej advokátkou Mgr. Zuzanou Albert, so sídlom Grösslingová 4, 811 09 Bratislava, proti ţalovanému XEROX LIMITED, Bridge House, Oxford Road, Uxbridge, Middlesex UB8 1HS, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severského Írska ako zriaďovateľ organizačnej zloţky podniku zahraničnej osoby: XEROX LIMITED, organizačná zloţka podniku zahraničnej osoby, so sídlom: Digital Park II, Einsteinova 23, 851 01 Bratislava, IČO: 30 814 677, zastúpený advokátom JUDr. Adam Batuna, Panská č. 6, Praha 1, Česká republika, o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru a nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 47 Cpr 11/2012, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
- februára 2014 sp. zn. 9 CoPr 7/2013 takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalobkyne o d m i e t a . Ţalobkyňa je povinná zaplatiť ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania v sume 349,- € k rukám právneho zástupcu ţalovaného, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O d ô v o d n e n i e Ţalobou podanou na Okresnom súde Bratislava V
- apríla 2012 sa ţalobkyňa domáhala určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru danej jej ţalovaným podľa § 63 ods. 1 písm. b/ zákona č. 311/2001 Z. z. – Zákonníka práce v znení účinnom v čase podania výpovede (ďalej len „Zákonník práce“) z dôvodu nadbytočnosti v dôsledku organizačných zmien a náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru od
- februára 2012, t. j. od času, kedy oznámila ţalovanému, ţe povaţuje výpoveď za neplatnú a ţiada o ďalšie zamestnávanie. Neplatnosť výpovede odôvodňovala tým, ţe v čase keď jej bola výpoveď 2 7 Cdo 298/2014 doručená nebola nadbytočným zamestnancom, ţalovaný si nesplnil ponukovú povinnosť, keď mal voľné pracovné miesta v čase udelenia výpovede ţalobkyni a skutkový dôvod výpovede nie je vo výpovedi dostatočne konkretizovaný. Súd prvého stupňa rozsudkom z
- mája 2013, č. k. 47 Cpr 11/2012-596 zamietol ţalobu ţalobkyne a zaviazal ju na zaplatenie trov právneho zastúpenia právnemu zástupcovi ţalovaného v sume 735,04 Eur. Ţalobu súd prvého stupňa vyhodnotil ako neopodstatnenú a konštatoval, ţe postup zamestnávateľa bol v súlade so Zákonníkom práce a pracovná pozícia, ktorú zastávala ţalobkyňa, bola jediná, to znamená, ţe nebolo moţné zameniť tento dôvod výpovede s iným dôvodom. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k názoru, ţe neabsentuje nadbytočnosť ţalobkyne, ţalovaný nemal voľné pracovné miesta, ktoré mohol ponúknuť ţalobkyni pri dávaní výpovede a ak ţalovaný mal pre isté pracovné pozície vyhranené kvalifikačné predpoklady, hlavne pokiaľ ide o manaţérske pozície, nemoţno podľa názoru súdu prvého stupňa povaţovať za porušenie ponukovej povinnosti, ak tieto funkcie sa obsadzujú výberovým konaním, či uţ interným spôsobom alebo externým spôsobom. Proti uvedenému rozsudku, v časti týkajúcej sa trov právneho zastúpenia, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie ţalovaný, ktorý zastával názor, ţe súd prvého stupňa mal postupovať v súlade s ustanovením § 13 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška o odmenách a náhradách advokátov“), pretoţe v predmetnom konaní došlo k spojeniu dvoch vecí a nejedná sa o spojenie vecí na spoločné prejednanie, ktoré by vyplývalo zo zákona. Rozsudok súdu prvého stupňa napadla odvolaním aj ţalobkyňa, a to v celom jeho rozsahu, proti všetkým jeho výrokom. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z
- februára 2014 sp. zn. 9 CoPr 7/2013 rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil a v časti výroku o náhrade trov konania zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobkyňu zaviazal zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania a trovy právneho zastúpenia v sume 3.825,39 € na účet JUDr. Adama Batunu, advokáta v Prahe, Panská č. 6, Česká republika. Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) v medziach 3 7 Cdo 298/2014 daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe napadnutý rozsudok je vecne správny, pretoţe súd prvého stupňa náleţite zistil skutkový stav v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i náleţitým spôsobom odôvodnil (§ 157 ods. 2 a ods. 3 O.s.p.) s odôvodnením, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotoţňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje na skutočnosť, ţe ţalobkyňa namieta, ţe jej pracovná pozícia bola zrušená za cenu prijatia novej pracovníčky pani B., zvýšenia miezd minimálne p. L. a platenia odmien za sluţby spoločnosti XEROX CZECH REPUBLIC s.r.o. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, ţe nie je v kompetencii ţalobkyne posudzovať efektivitu práce zamestnávateľa, ani ním prijatých opatrení za účelom jej dosiahnutia, a takáto úvaha je vo vzťahu k naplneniu zákonnej podmienky o nadbytočnosti zamestnanca irelevantná. Podľa odvolacieho súdu je nedôvodná aj námietka ponukovej povinnosti zo strany zamestnávateľa, nakoľko ţalovaný nedisponoval v čase dania výpovede vhodnou prácou, ktorú by mohla ţalobkyňa vzhľadom ku svojej kvalifikácii vykonávať, a to ani po predchádzajúcej príprave. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe vo výpovedi vymedzený skutkový dôvod výpovede je dostatočne konkrétny, je nezameniteľný s iným dôvodom, ide o výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 Zákonníka práce pre nadbytočnosť, vzhľadom na organizačné zmeny. V časti náhrady trov prvostupňového konania odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne nesprávny zmenil a priznal ţalovanému náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v sume 3.825,39 €, nakoľko súd prvého stupňa nesprávne určil odmenu za úkon právnej sluţby, pričom odvolací súd tento záver pri svojom výpočte odôvodnil. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa a navrhla rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie. Dovolanie odôvodnila tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., a to tým, ţe jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a z dôvodu, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci podľa ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Namietala, ţe rozsudkom odvolacieho súdu ako aj rozsudkom súdu prvého stupňa jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom, a to najmä tým, ţe odvolací súd sa stotoţnil s odôvodnením uvedeného rozhodnutia súdu prvého stupňa bez toho, aby sa riadne zaoberal zásadnými námietkami uvedenými ţalobkyňou v jej odvolaní, ktoré smerovala práve proti odôvodneniu rozhodnutia 4 7 Cdo 298/2014 súdu prvého stupňa a v ňom uvedenej argumentácii. Prípustnosť dovolania vidí ţalobkyňa v tom, ţe odvolací súd a súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku nedostatočne vysporiadali so vznesenou námietkou ţalobkyne vo vzťahu k odôvodneniu splnenia tzv. ponukovej povinnosti zo strany ţalovaného. Odvolací súd sa podľa ţalobkyne vôbec nevysporiadal s pochybeniami súdu prvého stupňa, na ktoré opakovane poukazovala, rovnako sa konajúce súdy podľa jej tvrdení nedostatočne vysporiadali so vznesenou námietkou týkajúcou sa konania ţalovaného v rozpore s dobrými mravmi a súd prvého stupňa nevykonal všetky zásadné (relevantné) dôkazy, ktoré ţalobkyňa v konaní opakovane navrhovala vykonať a odvolací súd ako aj súd prvého stupňa túto skutočnosť riadnym spôsobom neodôvodnili. Zároveň podľa ţalobkyne odvolací súd nesprávne určil odmenu za úkon právnej sluţby. Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie odmietnuť a ţalobkyňu zaviazať na náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ odvolací súd rozhodol rozsudkom, je dovolanie proti nemu prípustné, ak je napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.) alebo potvrdzujúci rozsudok, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Bez ohľadu na to, či odvolací súd rozhodol rozsudkom alebo uznesením, § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti jeho rozhodnutiu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané, 5 7 Cdo 298/2014 je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád, vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide o nedostatky v právomoci súdu, v spôsobilosti byť účastníkom konania, v riadnom zastúpení procesne nespôsobilého účastníka, zákonom predpísaného spôsobu začatia konania, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Dovolanie ţalobkyne smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu ako celku, t. j. proti výroku, ktorým odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a v časti náhrady trov konania zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobkyňa je povinná zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania a trovy právneho zastúpenia v sume 3.825,39 € na účet právneho zástupcu ţalovaného. Dovolanie, ktoré smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania, smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia. Tento svoj charakter uznesenia nestráca, i keď rozhodnutie o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do rozsudku pojaté (§ 167 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ teda ide o túto časť rozhodnutia odvolacieho súdu, prípustnosť dovolania treba posudzovať podľa § 239 O.s.p. (porovnaj k tomu ustálenú súdnu prax, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 283/2005, ako bolo uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 51/2006). Ustanovenia § 239 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. vymedzujú prípady, v ktorých je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, pričom však podľa § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Dovolanie ţalobkyne v časti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, smeruje teda proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, u ktorého je dovolanie uvedeným ustanovením expressis verbis (výslovne) vylúčené. 6 7 Cdo 298/2014 Pre časť dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p., lebo dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, odvolací súd sa neodchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu (ktorý v tejto veci doposiaľ nerozhodoval, a preto ani nevyslovil právny názor), dovolanie síce smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého však odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, i keď ide o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku tohto však nedošlo k vysloveniu neplatnosti zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 4 a 3 O.s.p. So zreteľom na to by dovolanie v tejto časti bolo prípustné, len ak by napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní postihnutom závaţnou procesnou vadou v zmysle § 237 O.s.p. Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie nie je podľa § 238 ani § 239 O.s.p. prípustné. Vzhľadom na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal predovšetkým otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. (t. j. ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát). Ţalobkyňa existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdila a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. 7 7 Cdo 298/2014 Vychádzajúc z obsahu dovolania a v ňom vytýkaných nedostatkov a nedostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia, dovolací súd sa osobitne zameral na skúmanie otázky, či postupom alebo rozhodnutím odvolacieho súdu bola ţalobkyni odňatá moţnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu konania, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Takáto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý súdny proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Z hľadiska posúdenia existencie procesnej vady podľa § 237 písm. f/ O.s.p. ako dôvodom zakladajúceho prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je pritom významný subjektívny názor dovolateľa, ţe v konaní k takejto procesnej vade došlo, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne takouto vadou postihnuté. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Dovolací súd ďalej uvádza, ţe v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal 8 7 Cdo 298/2014 a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Citované zákonné ustanovenie sa totiţ chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) – porovnaj napr. rozsudok vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku z
- januára 1999, sťaţnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I tak, ţe rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Rozsah tejto povinnosti sa môţe meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností kaţdej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. V preskúmavanej veci, podľa názoru dovolacieho súdu, odôvodnenie potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu spĺňa poţiadavky kladené na riadne odôvodnenie rozsudku v citovanom ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. So zreteľom na obsah dovolania ţalobkyne, ktorá uviedla, ţe v konaní došlo k inej vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), je nutné v danom prípade zdôrazniť, ţe ak je dovolanie neprípustné podľa § 238 O.s.p., dovolací súd sa nemôţe zaoberať vadami vychádzajúcimi z dôvodov podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. V zmysle ust. § 241 ods. 2 O.s.p. dôvodom dovolania nemôţe byť samo o sebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého stupňa a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. 9 7 Cdo 298/2014 Zároveň je potrebné osobitne uviesť, ţe § 237 O.s.p. spája prípustnosť dovolania výlučne len so závaţnými procesnými vadami, a s výhradne tými, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť. Iné procesné vady (procesné vady inej povahy, neţ sú vady taxatívne vymedzené v § 237 O.s.p.) a tieţ iné nesprávnosti neţ sú vady postupu súdu v konaní (napríklad nesprávnosti, ku ktorým došlo v rámci právneho posudzovania veci), nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je síce prípustným dovolacím dôvodom (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nemôţe zaloţiť. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. I keby teda tvrdenia ţalobkyne boli opodstatnené (dovolací súd sa nimi z tohto hľadiska nezaoberal), ňou uvádzané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia (výroku), nezakladali by ale prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd pouţil na zistený skutkový stav správny právny predpis a či ho aj správne aplikoval, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O takýto prípad ale v tejto veci nejde. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. (R 43/2003). Vzhľadom na uvedené obmedzilo sa dovolacie konanie iba na fázu zisťovania podmienok prípustnosti dovolania a nemohlo pokročiť do ďalšej fázy, t. j. preskúmania vecnej správnosti napadnutého rozsudku, ktorú nesprávnosť dovolaním ţalobkyňa namieta. Keďţe prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 ani § 239 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené dôvody prípustnosti dovolania 10 7 Cdo 298/2014 uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutou časťou rozsudku odvolacieho súdu z hľadiska jej vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p.). V dovolacom konaní ţalovanému vznikli trovy v súvislosti s odmenou za právne sluţby poskytnuté advokátom. Dovolací súd mu priznal odmenu za jeden úkon právnej sluţby, a to písomné vyjadrenie k dovolaniu ţalobkyne (340,96 €) spolu s reţijným paušálom (8,04 €) v sume 349,- € v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 3 a 4 vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- januára 2015 JUDr. Ľubor Š e b o, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Vanda Šimová