1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu, 2 5Sţo/26/2014 ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 217/2012 zo dňa 26.09.2012, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu č. 11975/2012/SVBP/z.38171/Hia zo dňa 09.07.2012 o tom, ţe
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) z dôvodu porušenia § 5, § 32, § 46 a § 51 v spojení s § 65 ods. 2 správneho poriadku a § 77 v spojení s § 117 ods. 1, § 78 a § 82 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) zrušil rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave zo dňa 19.03.2012. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd
1 OSP tak, ţe neúspešnému ţalobcovi nevznikol nárok na náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave posudzujúc správnosť záverov správnych orgánov pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 5, § 46, § 65 ods. 2 správneho poriadku, § 77, § 117 ods. 1 a § 123 stavebného zákona a dospel k záveru, ţe ţalobu je potrebné z procesných dôvodov zamietnuť. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia mal za jednoznačne preukázané, ţe pôvodne bol ţalobca stavebníkom obchodného centra s garáţami. Následne došlo k zmene stavby pred dokončením na polyfunkčnú nebytovú budovu – hotel Garni s doplnkovou funkciou bývania, pričom stavebné povolenie bolo vydané na 174 parkovacích státí (86 pre 39 apartmánov a 27 novovybudovaných bytov). Skonštatoval, ţe Krajský stavebný úrad, pokiaľ preskúmaval právoplatné rozhodnutie stavebného úradu o prerušení kolaudačného konania, prekročil svoje zákonné právomoci, pokiaľ rozhodol vo veci samej.
názoru krajského súdu, jediná výnimka, kedy tak môţe krajský stavebný úrad učiniť, je vyhradenie si právomoci stavebného úradu
stavebného zákona, o čo však v tomto prípade nešlo, pretoţe nejde o jednotlivé technicky náročné alebo neobvyklé stavby alebo opatrenia s väčšími alebo rozsiahlejšími účinkami na ţivotné prostredie v ich okolí. Krajský súd uviedol, ţe vecne príslušným na rozhodnutie vo veci samej, t.j. vydanie kolaudačného rozhodnutia, bol stavebný úrad ako správny orgán prvého stupňa
1 stavebného zákona a nie krajský stavebný úrad. Dodal, ţe krajský stavebný úrad mal rozhodnúť len o tom, či stavebný úrad mal alebo nemal konanie prerušiť a aţ po rozhodnutí vo veci samej mohol prípadne krajský stavebný úrad rozhodovať vo veci samej v odvolacom konaní, za predpokladu, ak by sa uskutočnilo. Zdôraznil, ţe celá 3 5Sţo/26/2014 vec kolaudačného konania sa bude po riešiť pred stavebným úradom ako orgánom prvého stupňa a ocitne sa v štádiu prerušeného kolaudačného konania. Námietku ţalobcu, ţe krajský stavebný úrad postupoval v súlade s § 65 ods. 1 správneho poriadku a tým, ţe zmenil rozhodnutie neporušil ţiadne ustanovenie zákonného predpisu, vyhodnotil krajský súd ako právne bezvýznamnú, pretoţe ustanovenie § 65 ods. 1 správneho poriadku nerieši situáciu prekročenia predmetu prieskumu mimo odvolacieho konania, ako sa to stalo v tomto prípade. Dodal, ţe krajský stavebný úrad, samozrejme, mal právo preskúmať právoplatné rozhodnutie o prerušení konania, nemal však právomoc prekročiť predmet prieskumu a rozhodnúť vo veci samej. Pokiaľ išlo o námietku ţalobcu ohľadom dobromyseľne nadobudnutých práv tretích osôb (kupujúcich), krajský súd mal za to, ţe tieto neboli nijako porušené, pretoţe kolaudačné rozhodnutie nemá vplyv na záväzkové vzťahy tretích osôb so ţalobcom a nemá ani vplyv na ich nadobudnuté vlastnícke práva. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca ţiadajúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe zruší ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň ţiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania. Ţalobca mal za to, ţe rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ OSP. Namietal, ţe zrušením kolaudačného rozhodnutia vydaného krajským stavebným úradom došlo k zániku povolenia uţívať stavbu, čo priamo ukracuje ţalobcu na jeho právach, nakoľko ţalobca by sa mal zdrţať uţívania stavby a všetkých jej súčastí. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. novembra 2011, č.k. 6Sţp/13/2011
, ktorého krajský stavebný úrad ako správny orgán najbliţšieho vyššieho stupňa nadriadený stavebnému úradu bol oprávnený preskúmať rozhodnutie stavebného úradu o prerušení konania mimo odvolacieho konania.
ţalobcu, správny poriadok neobsahuje ţiadne ustanovenie, ktoré by stanovovalo postup, akým môţe správny orgán napadnuté rozhodnutie zmeniť. Naopak, vrátenie veci stavebnému úradu by priamo odporovalo § 3 ods. 4 správneho poriadku. Ţalobca zastáva názor, ţe zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania prichádza do úvahy iba v prípade hmotnoprávneho pochybenia. Preskúmavané rozhodnutie sa
jeho názoru zruší iba vtedy, ak nemalo byť vôbec vydané alebo, ak treba vec nanovo prejednať, v opačnom prípade sa rozhodnutie v prípade potreby zmení. Ţalobca má za to, ţe vrátením veci stavebnému úradu by sa okrem iného konanie zbytočne predĺţilo, čím by práva dotknuté 4 5Sţo/26/2014 vydaným rozhodnutím o prerušení konania, boli naďalej porušované. Dodal, ţe krajský stavebný úrad vydaním kolaudačného rozhodnutia konal v rámci svojej právomoci v záujme rýchleho, správneho a hospodárneho vybavenia veci s prihliadnutím na oprávnené záujmy ţalobcu bez zbytočných prieťahov. Zároveň uviedol, ţe nemohlo dôjsť k atrahovaniu právomocí krajským stavebným úradom, tak ako to tvrdí ministerstvo. Ţalobca v odvolaní opätovne poukázal na dôvody nezákonnosti vydaného ţalovaným ako aj správnym orgánom prvého stupňa v súvislosti s porušením práv tretích osôb, ktoré boli nadobudnuté dobromyseľne. Uviedol, ţe na základe kolaudačného rozhodnutia bolo okrem iného povolené uţívanie stavby a následne Mestskou časťou Bratislava Petrţalka dňa 3. mája 2012 pod číslom 12/12/7525/-VF2-Ja045 vydané aj rozhodnutie o určení súpisného čísla a orientačného čísla pre stavbu. Na základe týchto dvoch rozhodnutí boli byty a apartmány nachádzajúce sa v skolaudovanej stavbe zapísané v katastri nehnuteľností ako uţívaniaschopné byty a apartmány. Po vydaní kolaudačného rozhodnutia a rozhodnutia o súpisnom čísle a riadnom zápise bytov a apartmánov do katastra nehnuteľností predal ţalobca ako pôvodný vlastník tretím osobám podstatnú časť bytov a nebytových priestorov v stavbe, pričom tieto tretie osoby pri uzatváraní zmlúv o úveroch konali dobromyseľne s tým, ţe kolaudačné rozhodnutie ako aj všetky nadväzujúce rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom. Ţalobca je toho názoru, ţe v zrušení kolaudačného rozhodnutia bude mať pre ţalobcu ako aj pre vlastníkov bytov a apartmánov negatívne následky spočívajúce v strate oprávnenia uţívať vlastné byty a apartmány. Poukázal, ţe zároveň týmto osobám vznikne povinnosť uhradiť značné sumy bankám, ktoré im poskytli na financovanie kúpy úver. Ţalobca je toho názoru, ţe tieto osoby, t.j. vlastníci bytov a apartmánov skolaudovanej stavbe, mali byť v súlade s § 14 ods. 1 správneho poriadku účastníkmi konania o zrušení kolaudačného rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Rozhodnutia ţalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa sú tak priamo v rozpore so zákonom (§ 14 správneho poriadku) a aj z tohto dôvodu
jeho názoru majú byť zrušené. Vo vzťahu k námietke ţalovaného, ţe krajský stavebný úrad neoznámil začatie konania všetkým známym účastníkom konania a dotknutým orgánom, ţalobca uviedol, ţe práva spoločností PETRŢALKA PLUS, s.r.o. a POPPER Development, s.r.o. neboli konaním krajského stavebného úradu a vydaním kolaudačného rozhodnutia dotknuté. Ďalej na námietku ţalovaného, ţe krajský stavebný úrad nevykonal miestne zisťovanie a ústne pojednávanie, ţalobca uviedol, ţe vykonaním týchto úkonov by došlo k zbytočnej duplicite 5 5Sţo/26/2014 a nehospodárnosti v konaní, nakoľko všetky tieto úkony v kolaudačnom konaní vykonal sám stavebný úrad. Na námietku ţalovaného, ţe krajský stavebný úrad v rozpore so zákonom povolil kolaudačným rozhodnutím aj podstatné zmeny stavby oproti stavebnému povoleniu a dokumentácií stavby overenej stavebným úradom, ţalobca má za to, ţe na vydanie kolaudačného rozhodnutia boli splnené všetky podmienky ako aj poţiadavky na statickú dopravu. K námietke ţalovaného, ţe krajský stavebný úrad neurčil, na aký účel uţívania povoľuje uţívať hotelové apartmány bez funkcie hotela, ţalobca uviedol, ţe v kolaudačnom rozhodnutí je na strane 2. uvedený účel uţívania stavby, t.j. „nebytová budova (občianska vybavenosť) s doplnkovou funkciou bývania.“ Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.03.2014 na odvolanie ţalobcu uviedol, ţe sa plne stotoţňuje s vysloveným právnym názorom krajského súdu, ktorý povaţuje za vecne správny a zákonný. Zdôraznil, ţe krajský stavebný úrad nebol oprávnený zmeniť procesné rozhodnutie stavebného úradu o prerušení kolaudačného konania na meritórne rozhodnutie a to na rozhodnutie o povolení uţívať predmetnú stavbu práve z dôvodu, ţe na vydanie meritórneho rozhodnutia nebol vecne príslušný. Je toho názoru, ţe krajský stavebný úrad mohol rozhodnutie o prerušení konania len zrušiť, nie zmeniť, pretoţe správny poriadok nepozná „rozhodnutie o neprerušení konania“. Taktieţ
jeho názoru nie moţné zmeniť v rámci preskúmavania rozhodnutia mimo odvolacieho konania procesné rozhodnutie, ktorým sa vedie konanie, na rozhodnutie meritórne. Poukázal na to, ţe z ustanovenia § 65 ods. 2 správneho poriadku vyplýva, ţe zmena rozhodnutia prichádza do úvahy najmä vtedy, ak rozhodnutie vychádza zo správne zisteného skutkového stavu, ale je nezákonné pre pouţitie alebo výklad právneho predpisu. Skonštatoval, ţe takáto skutočnosť pri rozhodnutí stavebného úradu o prerušení konania nenastala. Ďalej zdôraznil, ţe rozhodnutie stavebného úradu o prerušení konania bolo v čase vydania zákonným rozhodnutím, keďţe boli splnené podmienky na jeho vydanie, nakoľko ţalobca podal neúplný návrh na kolaudáciu stavby. Uviedol, ţe následný podnet ţalobcu na krajský stavebný úrad, ktorý sa týkal prieťahov konania zo strany stavebného úradu, nemohol byť dôvodom na zmenu rozhodnutia
Námietku ţalobcu týkajúcu sa zásahu do práv tretích osôb, ktorý uţívacie a vlastnícke práva k bytom a apartmánom nadobudli dobromyseľne, ţalovaný povaţuje za ničím neopodstatnenú a vo vzťahu k porušeniu hmotnoprávnych a procesnoprávnych noriem a k meritu veci za právne irelevantnú, keďţe tieto osoby aj naďalej zostávajú vlastníkmi bytov a apartmánov, ktoré si zakúpili. Pokiaľ ide 6 5Sţo/26/2014 o ostatné námietky, ţalovaný uviedol, ţe ţalobca v odvolaní neuvádza ţiadne iné skutočnosti, neţ tie, ktoré uţ uviedol v ţalobe. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 246c ods.1 prvá veta OSP a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech.
1 v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Najvyšší súd sa oboznámil s obsahom pripojených spisov a preskúmal správnosť záverov krajského súdu, ako aj úvah, z ktorých pri svojom rozhodovaní krajský súd vychádzal. Majúc ho za skutkovo a vecne správny, povaţuje najvyšší súd za primerané vysloviť, ţe sa s odôvodnením odvolaním napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotoţňuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva nasledovné dôvody. (§ 219 ods. 2, § 250ja ods. 3 OSP) 7 5Sţo/26/2014 Z administratívneho spisu mal Najvyšší súd za preukázané, ţe v kolaudačnom konaní bolo rozhodnutím stavebného úradu (Mestská časť Bratislava – Petrţalka) prerušené kolaudačné konanie na stavbu ţalobcu, z dôvodu, ţe návrh na kolaudáciu stavby nemal zákonom poţadované náleţitosti. Toto rozhodnutie o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 02.01.2012. Krajský stavebný úrad ako druhostupňový správny orgán na základe podnetu ţalobcu, doručeného na Krajský stavebný úrad dňa 01.03.2012 v konaní o preskúmanie rozhodnutia stavebného úradu o prerušení kolaudačného konania v konaní o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
správneho poriadku zmenil rozhodnutie stavebného úradu o prerušení kolaudačného konania č. ÚKSP 18970/1 TX3/11-Fa zo dňa 16.12.2011 (§ 81 ods. 3 stavebného zákona) na stavbu polyfunkčnej nebytovej budovy „ABA 1 – Betliarska ulica“ v Bratislave tak, ţe vydal kolaudačné rozhodnutie a povolil uţívanie stavby a podstatné zmeny oproti rozhodnutiu stavebného úradu o dodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Mestská časť Bratislava – Petrţalka podala podnet ţalovanému na preskúmanie mimo odvolacieho konania. Prvostupňový správny orgán zrušil rozhodnutie krajského stavebného úradu o vydaní kolaudačného rozhodnutia, pričom v rozkladovom konaní ţalovaný toto rozhodnutie potvrdil a rozklad ţalobcu zamietol.
právneho poriadku, na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.
právneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.
2 správneho poriadku, správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. 8 5Sţo/26/2014
stavebného zákona, kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie alebo povolil terénne úpravy, ťaţobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce.
1 stavebného zákona, stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy.
stavebného zákona, krajský stavebný úrad si môţe vyhradiť právomoc stavebného úradu pri jednotlivých technicky náročných alebo neobvyklých stavbách alebo pri opatrení s väčšími alebo rozsiahlejšími účinkami na ţivotné prostredie v ich okolí.
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, kaţdý zo správnych orgánov vykonáva svoju právomoc na určitom vymedzenom teritóriu a v určitom vecne vymedzenom okruhu otázok. V právnej teórii sa pod pojmom pôsobnosť rozumie okruh otázok, ktoré daný správny orgán prejednáva, rozhoduje a realizuje. Od pôsobnosti sa odlišuje právomoc, ktorou sa rozumie rozsah práv a povinností, ktorými správny orgán disponuje v súvislosti s plnením svojich úloh. Právne pravidlá, pomocou ktorých moţno určiť, ktorý orgán z mnoţiny správnych orgánov je príslušný vo veci konať a rozhodovať, ustanovuje správny poriadok, prípadne aj osobitné zákony. Takéto postavenie má iba orgán, u ktorého je splnená podmienka vecnej, miestnej a funkčnej príslušnosti. Uvedené pravidlá majú kogentný charakter. To znamená, ţe sú záväzné tak pre správne orgány, ako aj pre účastníkov konania. Vecne príslušný správny orgán nemôţe postúpiť vec na konanie alebo rozhodnutie správnemu orgánu iného druhu, alebo niţšieho či vyššieho stupňa. Výnimky z pravidiel pre určenie príslušnosti správneho orgánu môţe ustanoviť iba správny poriadok (napr. § 8 alebo 50 správneho poriadku) alebo osobitný zákon (napr. § 123 stavebného zákona). Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţňuje s názorom vysloveným v odôvodnení krajského súdu, ţe v danom prípade sa nemohla uplatniť výnimka v zmysle § 123 stavebného zákona, v zmysle ktorej krajský stavebný úrad si môţe vyhradiť právomoc stavebného úradu, keďţe nešlo o jednotlivé technicky náročné alebo neobvyklé stavby alebo o opatrenia s väčšími alebo rozsiahlejšími účinkami na ţivotné prostredie v ich okolí. Vecná príslušnosť správneho orgánu je upravená v ustanovení § 5 správneho poriadku,
ktorého na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon; 9 5Sţo/26/2014 ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec. Z uvedeného vyplýva, ţe vecná príslušnosť určuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v prvom stupni. Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje iba na osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, ţe rozhodnutie v zmysle § 46 správneho poriadku môţe vydať iba orgán, ktorý je na to príslušný. Najvyšší súd vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, pravidiel a zásad predovšetkým konštatuje, ţe vecne príslušným na meritórne rozhodnutie, t.j. vydanie kolaudačného rozhodnutia, bol stavebný úrad ako správny orgán prvého stupňa. V predmetnej veci krajský stavebný úrad porušil ustanovenia o vecnej príslušnosti tým, ţe rozhodol vo veci samej. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, ţe správny poriadok nemá explicitné ustanovenie o dôsledkoch porušenia ustanovenia o vecnej príslušnosti. Správny poriadok taktieţ výslovne neustanovuje procesný postup pri preskúmavaní rozhodnutí mimo odvolacieho konania, ktoré je z hľadiska svojej podstaty dozorovým prostriedkom. Obsahom tohto inštitútu je preskúmavanie právnych nedostatkov, t.j. odstraňovanie rozporov rozhodnutí so zákonmi a inými všeobecne záväznými predpismi. Preskúmanie rozhodnutia v mimoodvolacom konaní sa môţe vzťahovať na všetky druhy rozhodnutí vydaných v správnom konaní vrátane rozhodnutí vydaných v rámci uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov (napr. obnova konania, protest prokurátora a pod.). Predmetom preskúmania rozhodnutia môţu byť nielen rozhodnutia vo veci, ale aj procesné rozhodnutia, a to spravidla tie, proti ktorým správny poriadok pripúšťa opravný prostriedok. Tie, proti ktorým sa opravný prostriedok nepripúšťa, sa preskúmavajú aţ v rámci odvolania proti meritórnemu rozhodnutiu. Na základe výsledkov preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania, správny orgán rozhodnutie zruší alebo zmení. Či dôjde k zrušeniu alebo k zmene rozhodnutia, posúdi správny orgán
okolností konkrétneho prípadu. Dôvodom na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia môţe byť len nezákonnosť rozhodnutia, čo v danom prípade nebolo preukázané. Do úvahy teda neprichádza preskúmanie rozhodnutí nesprávnych, neúčelných a nehospodárnych, ak neodporujú zákonom. Pokiaľ ide o námietku ţalobcu ohľadom dobromyseľne nadobudnutých práv tretích osôb, Najvyšší súd Slovenskej republiky má za to, ţe v záujme zachovania stability právnych vzťahov zaloţených rozhodnutím, zákon vylučuje zmenu alebo zrušenie rozhodnutia, ak by takýmto postupom boli významne narušené práva nadobudnuté dobromyseľne. 10 5Sţo/26/2014 V danom prípade sa však ale jedná o irelevantnú námietku ţalobcu, keďţe kolaudačné rozhodnutie nemá vplyv na záväzkové vzťahy tretích osôb so ţalobcom. Vzhľadom na vyššie uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ţalovaného v medziach podaného odvolania dospel k záveru, ţe námietky ţalobcu vznesené v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku nie sú dôvodné, a preto rozhodol
3 druhá veta OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP , nakoľko ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa 25. mája 2015 JUDr. Milan M o r a v a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.