Najvyšší súd 5Sžo/7/2014 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci ţalobcu: JUDr. M. M., bytom S.S., právne zastúpeného JUDr. Branislavom Dufalom, advokátom so sídlom Palisády 36, Bratislava, proti ţalovanému:
- Disciplinárnej komisii Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky so sídlom Štúrova 2, Bratislava, za účasti JUDr. Adriany Jesztrebiovej, Okresnej prokurátorky v Pezinku, so sídlom Šenkvická cesta 5, Pezinok, v konaní o opravnom prostriedku ţalobcu zo dňa
- septembra 2012 proti rozhodnutiu ţalovaného č. XV/6 Spr 5/11-93 zo dňa
- júla 2012, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č.k. 4Sp/164/2012-43 zo dňa
- októbra 2013, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Sp/164/2012-43 zo dňa
- októbra 2013 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) podľa § 250q Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) potvrdil výrok I. napadnutého rozhodnutia (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) ţalovaného č. XV/6 Spr 5/11-93 zo dňa 2 5Sţo/7/2014 31.07.2012, ktorým podľa ust. 26 ods. 1 písm. a/, c/ zákona č. 154/2001 Z.z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry (ďalej len „zákon o prokurátoroch“) a ust. § 5 písm. d/, § 17 ods. 2 písm. a/, b/, c/ zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre (ďalej len „zákon o prokuratúre“) uznala vo výroku I. rozhodnutia ţalobcu vinného zo spáchania zavineného nesplnenia a porušenia povinnosti prokurátora za skutky, označené poradovým číslom 1/ - 12/ (konania obsiahnuté v návrhu Spr 181/11 z 01.08.2011), a za skutky označené poradovým číslom 1/, 3/, 4/, 7/ (konania obsiahnuté v návrhu Spr 115/11 z 28.04.2011), čím sa ţalobca dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 188 písm. a/ zákona o prokurátoroch, za čo mu podľa § 189 ods. 1 písm. c/ zákona o prokurátoroch uloţila zníţenie základného platu o 15% na tri mesiace. Vo výroku II. rozhodnutia ţalovaný vo veci skutkov č. 2/, 5/, 6/, 8/, 10/, 11/ (konania obsiahnuté v návrhu Spr 115/11 z 28.04.2011) konanie zastavila, pretoţe tieto skutky nie sú disciplinárnym previnením. Vo výroku III. rozhodnutia konanie o skutku č. 9/ (konania obsiahnuté v návrhu Spr 115/11 z 28.04.2011) zastavila, pretoţe vo vzťahu k tomuto skutku sa disciplinárne konanie stalo neprípustným. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd s poukazom na § 250k ods. 1 OSP. Zároveň rozhodol, ţe ţalobca je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- € do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v Bratislave posudzujúc správnosť záverov správnych orgánov pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 216, § 194 ods. 1 písm. c/ zákona o prokurátoroch, § 18 ods. 1, § 163 ods. 3 Trestného poriadku a dospel k záveru, ţe výrok napadnutého rozhodnutia ţalovaného je vecne správny a zákonný. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, ţe ţalovaný neporušil ţiadne ustanovenie trestného poriadku, ak nespojil všetky konania o disciplinárnych návrhoch smerujúcich voči ţalobcovi iba výlučne na jedno konanie, pretoţe skutky ad 4/, 5/, 6/ napadnutého rozhodnutia, ktorých spáchanie je navrhovateľovi kladené za vinu, sú dostatočným spôsobom identifikované a uloţenie disciplinárneho opatrenia nie je v rozpore so zákonom o prokurátoroch. Námietku ţalobcu, ţe uloţené disciplinárne opatrenie je z časového a logického hľadiska zmätočné a nevykonateľné, pretoţe v inom, dosiaľ neprávoplatne skončenom, disciplinárnom konaní totoţného ţalovaného č. XV/6 Spr 11/2011 mu bolo uloţené disciplinárne opatrenie – zbavenie výkonu funkcie prokurátora (konanie o návrhu Krajského prokurátora v Bratislave 1/1 Spr. 127/2011 z 08.08.2011, krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Uviedol, ţe z rozhodovacej činnosti krajského súdu (konanie 3 5Sţo/7/2014 vedené pod sp.zn.: 4Sp/6/2012) je zjavné, ţe krajský súd doposiaľ neprávoplatným rozsudkom č.k. 4Sp/6/2012 zo
- októbra 2012 napadnuté rozhodnutie ţalovaného č. XV/6 Spr 11/2011-68 zo dňa 24.11.2011: 1/ potvrdil vo výroku o uznaní viny ţalobcu zo spáchania priestupku a disciplinárneho previnenia, 2/ zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d/ OSP vo výroku o uloţení disciplinárneho opatrenia (zbavenie výkonu prokurátora) a v tejto časti vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd má za to, ţe bez ohľadu na ustanovenie § 194 ods. 1 písm. c/ zákona o prokurátoroch je vecou ţalovaného, aby uloţené disciplinárne opatrenie v prípade splnenia všetkých zákonných predpokladov bolo vykonateľné. Zdôraznil, ţe ak by ţalovaný v konaní uloţil disciplinárne opatrenie, ktoré by bolo z akéhokoľvek dôvodu nevykonateľné, takýto stav by bolo nutné pričítať ţalovanému – to však nie je prípad konania, ktoré je predmetom tohto súdneho konania. Krajský súd zhodne s vyjadrením ţalovaného uviedol, ţe v prípade ak by funkcia prokurátora ţalobcu zanikla zbavením tejto funkcie, s poukazom na ust. § 194 ods. 1 písm. c/ zákona o prokurátoroch by muselo byť aktuálne disciplinárne konanie vedené voči ţalobcovi zastavené. Krajský súd naviac dodal, ţe v prípade zániku funkcie prokurátora ţalobcu (v dôsledku prv uloţeného disciplinárneho opatrenia) by výkon aktuálneho disciplinárneho opatrenia (zníţenie základného platu o 15% na dobu troch mesiacov) nebol moţný, nakoľko po ev. zániku funkcie prokurátora ţalobcu by uţ ţalobca nepoberal ţiaden základný plat prokurátora, pričom tieţ takémuto výkonu rozhodnutia ţalovaného by bránilo znenie ust. § 214 zákona o prokurátoroch. Na námietku ţalobcu, ţe o všetkých troch návrhoch na začatie disciplinárnych konaní ţalovaný nevykonal jedno spoločné konanie, hoci na jeho vykonanie boli splnené zákonné podmienky v zmysle ust. § 216 zákona o prokurátoroch s poukazom na ust. §18 ods. 1 Trestného poriadku, krajský súd uviedol, ţe nie je dôvodná, keďţe podľa jeho názoru cit. ust. § 18 ods. 1 Trestného poriadku neukladá povinnosť, ale je daná moţnosť vykonať spoločné konanie za splnenia ďalších zákonom stanovených podmienok. Konštatoval, ţe ak teda ţalovaný spojil na spoločné konanie iba návrhy Okresnej prokurátorky v Pezinku Spr 181/11 z 01.08.2011, Spr 115/11 z 28.04.2011 týkajúce sa porušenia povinností prokurátora ţalobcu, ktoré sa týkali výkonu povinností ţalobcu ako prokurátora v jednotlivých konkrétnych veciach, pričom o porušení jeho povinností, ku ktorým došlo 30.07.2011 (porušenia majú skutkovo odlišný základ, pričom za ich porušenie bolo ţalobcovi uloţené disciplinárne opatrenie zbavenie výkonu funkcie prokurátora, ktoré nenadobudlo právoplatnosť) rozhodla samostatným rozhodnutím, tak takýmto postupom neporušila ţiadne ustanovenie Trestného 4 5Sţo/7/2014 poriadku ani zákona o prokurátoroch. Naviac, krajský súd povaţoval takýto postup ţalovaného za opodstatnený. K námietke ţalobcu, ţe skutky pod č. 4/, 5/, 6/ časti I. rozhodnutia nie sú z časového hľadiska vymedzené, nakoľko absentuje vymedzenie začatia a skončenia protiprávneho konania, krajský súd uviedol, ţe skutky pod č. 4/, 5/, 6/ časti I. rozhodnutia sú časovo vymedzené v súlade s ust. § 163 ods. 3 Trestného poriadku a to i napriek skutočnosti, ţe ostatné skutky obsiahnuté v časti I. rozhodnutia sú čo do formulácie ich časového vymedzenia formulované s nepatrným rozdielom. Účelom znenia cit. ustanovenia je podľa krajského súdu to, aby bol skutok, ktorého spáchanie je páchateľovi kladené za vinu a za ktorý sa mu udeľuje sankcia, vymedzený (označený, konkretizovaný) tak, aby nebolo moţné takýto skutok zameniť za skutok iný. Krajský súd konštatoval, ţe v predmetných skutkoch je ţalobcovi kladené za vinu, ţe v označenom časovom období nevykonal v zmysle rozhodnutia Krajského prokurátora v Bratislave por.č. 22 sp.zn. 1Spr 1131/05 z 20.10.2005 ţiadnu individuálnu previerku vyšetrovacieho spisu (skutok ad 4/, 6/), resp. ţe nevykonal ţiadnu ďalšiu individuálnu previerku vyšetrovacieho spisu (skutok ad 5/). Ďalej uviedol, ţe v skutkoch označených v napadnutom rozhodnutí pod č. 4/ a 6/ je ich spáchanie ţalobcom vymedzené časovým obdobím „od začatia trestného stíhania doposiaľ“, resp. v skutku č. 5/ „od začatia trestného stíhania doposiaľ nevykonal ţiadnu ďalšiu previerku“. Podľa názoru krajského súdu je uvedená formulácia (znenie opisu skutkov) jasná, zrozumiteľná, pričom opis predmetných skutkov – správania sa ţalobcu nie je moţné zameniť so skutkom či inými skutkami. V zmysle uvedeného krajský súd vyhodnotil krajský súd námietku ţalobcu ako nedôvodnú. Ďalej uviedol, ţe pokiaľ ide o skutok ad 4/, tak z jeho opisu je zrejmé, ţe trestné konanie (1 Pv 564/10) bolo začaté 08.11.2010, ţalobcovi bola táto vec pridelená dňa 09.11.2010 a do vydania napadnutého rozhodnutia dňa 31.07.2012 v nej ţalobca nevykonal individuálnu previerku vyšetrovacieho spisu. Pokiaľ ide o skutok ad 5/, krajský súd uviedol, ţe z jeho opisu je zrejmé, ţe vec (1 Pv 469/10) mal ţalobca pridelenú od 07.09.2010, dňa 13.09.2010 ţalobca preskúmal zákonnosť uznesenia o začatí tohto trestného stíhania a o vznesení obvinenia, pričom následne uţ ţalobca nevykonal ţiadnu ďalšiu individuálnu previerku vyšetrovacieho spisu. Pokiaľ ide o skutok ad 6/, krajský súd uviedol, ţe z jeho opisu je zrejmé, ţe trestné konanie (2 Pv 598/10) bolo začaté 15.09.2010, ţalobcovi bola táto vec pridelená 16.09.2010, pričom do vydania napadnutého rozhodnutia dňa 31.07.2012 v nej ţalobca nevykonal individuálnu previerku vyšetrovacieho spisu. Krajský súd uzavrel, ţe z takto individualizovaného opisu predmetných skutkov je teda zjavné obdobie nečinnosti 5 5Sţo/7/2014 ţalobcu, ktorá je v rozpore s rozhodnutím Krajského prokurátora v Bratislave por.č. 22 sp.zn. 1 Spr 1131/
- Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu ţiadajúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 OSP zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, alternatívne napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 OSP zmenil tak, ţe zrušuje rozhodnutie odporcu a vec vracia ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalobca mal za to, ţe rozhodnutie ţalovaného vychádza v zmysle § 250j ods. 2 písm. a/ OSP z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávneho hodnotenia dôkazov a v tejto časti je podľa § 250j ods. 2 písm. d/ nepreskúmateľné a nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov. Opätovne namietal, ţe krajský súd sa nevysporiadal dostatočným spôsobom s absenciou časového vymedzenia skutkov, pretoţe podľa jeho názoru, v popise skutkov jednoznačne absentuje aspoň pribliţné vymedzenie času začatia páchania protiprávneho konania a najmä vymedzenie času ukončenia protiprávneho konania ţalobcu. Zdôraznil, ţe napadnutý výrok v bode I. rozhodnutia ţalovaného vykazuje v bodoch 4/, 5/ a 6/ popisu konania ţalobcu zrejmú zmätočnosť, nepreskúmateľnosť a teda nezákonnosť. Ţalobca povaţuje za nelogické, ţe by k začatiu páchania protiprávneho konania ţalobcom mohlo dôjsť uţ dňom začatia trestného stíhania, keďţe rozhodnutie o začatí trestného stíhania vydáva policajt a povaţuje za výnimku (okrem väzobných vecí), ţe by rozhodnutie o začatí trestného stíhania bolo aj doručené v deň jeho vydania na prokuratúru a v deň jeho doručenia aj pridelené a fyzicky predloţené konkrétnemu prokurátorovi, ktorý by mal ešte aj povinnosť v ten istý deň v spise vykonať individuálnu previerku. Ţalobca ďalej namietal, ţe by ţalobca udrţiaval protiprávny stav aţ ku dňu rozhodnutia disciplinárnej komisie dňa 31.07.2012, ako to vyplýva z časového popisu skutkov v napadnutej časti rozhodnutia. Zdôraznil, ţe čas spáchania skutku mal byť jednoznačne vymedzený a ohraničený dňom, kedy ţalobcovi prvýkrát vznikla povinnosť vykonať individuálnu previerku vyšetrovacieho spisu. Takisto, čas ukončenia spáchania skutku mal byť vymedzený a ohraničený dňom, kedy ţalobca individuálnu previerku prvýkrát vykonal. Ţalobca zastáva názor, ţe pokiaľ takýto deň v danom čase neexistoval, deň ukončenia protiprávneho konania ţalobcu mal byť ohraničený dňom, kedy navrhovateľ disciplinárneho konania (OP Pezinok) disponoval posledným dôkazom o trvaní protiprávneho stavu. Je toho názoru, ţe deň 18.07.2011 je posledným dňom, v ktorom je dôkazom preukázané, ţe ţalobca udrţiaval protiprávny stav. 6 5Sţo/7/2014 Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 03.01.2014 na odvolanie ţalobcu uviedol, ţe sa plne stotoţňuje s vysloveným právnym názorom krajského súdu, ktorý povaţuje za vecne správny a zákonný. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 246c ods.1 prvá veta OSP a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech. Podľa § 244 ods. 1 v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Najvyšší súd sa oboznámil s obsahom pripojených spisov a preskúmal správnosť záverov krajského súdu, ako aj úvah, z ktorých pri svojom rozhodovaní krajský súd vychádzal. Majúc ho za skutkovo a vecne správny, povaţuje najvyšší súd za primerané vysloviť, ţe sa s odôvodnením odvolaním napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotoţňuje 7 5Sţo/7/2014 a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva nasledovné dôvody. (§ 219 ods. 2, § 250ja ods. 3 OSP) V predmetnej veci bolo sporné časové vymedzenie skutkov uvedených pod č. 4/, 5/, 6/ časti I. rozhodnutia, pre ktoré sa viedlo disciplinárne konanie voči ţalobcovi. Najvyšší súd Slovenskej republiky mal z administratívne spisu za preukázané, ţe skutok uvedený pod č. 4/ je vymedzený tak, ţe vo veci 1 Pv 564/10 napriek tomu, ţe trestné stíhanie vo veci prečinu všeobecného ohrozenia podľa § 285 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. bolo začaté 08.11.2010, v rozpore s rozhodnutím krajského prokurátora v Bratislave por.č. 22 sp.zn. 1 Spr 1131/05 z 20.10.2005 „o zvýšení účinnosti výkonu dozoru prokurátora v priebehu prípravného konania“, nevykonal od začatia trestného stíhania doposiaľ individuálnu previerku vyšetrovacieho spisu (vec má pridelenú ţalobca od 09.11.2010). Skutok uvedený pod č. 5/ je vymedzený nasledovne: „Vo veci 1 Pv 469/10 napriek tomu, ţe uţ 13.09.2010 preskúmal zákonnosť uznesenia o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia, v rozpore s rozhodnutím krajského prokurátora v Bratislave por.č. 22 sp.zn. 1 Spr 1131/05 z 20.10.2005 „o zvýšení účinnosti výkonu dozoru prokurátora v priebehu prípravného konania“, nevykonal doposiaľ ţiadnu ďalšiu individuálnu previerku vyšetrovacieho spisu, uspokojil sa len s obsahovo totoţnými správami vyšetrovateľa o stave konania (vec má pridelenú ţalobca od 07.09.2010)“. Skutok uvedený pod č. 6 je vymedzený nasledovne: „Vo veci 2 Pv 598/10 napriek tomu, ţe trestné stíhanie vo veci prečinu neoprávneného pouţívania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. bolo začaté 15.09.2010, v rozpore s rozhodnutím krajského prokurátora v Bratislave por.č. 22 sp.zn. 1 Spr 1131/05 z 20.10.2005 „o zvýšení účinnosti výkonu dozoru prokurátora v priebehu prípravného konania“, nevykonal od začatia trestného stíhania doposiaľ individuálnu previerku vyšetrovacieho spisu (vec má pridelenú ţalobca od 16.9.2010)“. Podľa § 163 Trestného poriadku, výrok, ktorým sa obţalovaný uznáva za vinného alebo ktorým sa spod obţaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu. 8 5Sţo/7/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţňuje s právnym názorom vysloveným v odôvodnení krajského súdu, podľa ktorého znenie opisu predmetných skutkov je špecifikované, zrozumiteľné, pričom opis predmetných skutkov, t.j. nečinnosť ţalobcu, ktorá je v rozpore s rozhodnutím krajského prokurátora v Bratislave por.č. 22 sp.zn. 1 Spr 1131/05, v označených veciach nie je moţné zameniť so skutkom alebo inými skutkami. Z uvedeného vyplýva dostatočná špecifikácia skutkovej podstaty vrátane vymedzenia relevantného časového úseku protiprávneho konania na strane ţalobcu tak, ţe sankcionované konanie nie je zameniteľné s konaním iným. Rozhodnutie správneho orgánu obsahovalo logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu o vine osoby, t.j. skutok, o ktorom sa koná, sa stal a napĺňa znaky správneho disciplinárneho deliktu, skutok spáchala označená osoba, spáchanie skutku, o ktorom sa koná, bolo osobe preukázané, čím boli v dostatočnom rozsahu splnené formálne a materiálne podmienky rozhodnutia, tzn. ţe priemernému adresátovi je daná moţnosť z predloţeného odôvodnenia pochopiť na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti. Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, ţe bezchybne formulovaný výrok je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia; len z nej je moţné zistiť, či a aká povinnosť bola uloţená, iba porovnaním výroku je moţné usúdiť existenciu prekáţky res iudicata, vylúčenie prekáţky litispendencie, dvojakého postihu pre totoţný skutok, a v neposlednom rade je dôleţitý pre určenie rozsahu dokazovania ako aj pre zaistenie riadneho práva na obhajobu a pod. Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje námietku ţalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu pre nedostatok dôvodov za irelevantnú s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sţo/23/2010, v zmysle ktorého „... Za nedostatok dôvodov, ktoré by inak mali byť riadne objasnené v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu, nie je moţné povaţovať čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, ale iba taký nedostatok dôvodov, ktoré majú skutkovo a právne objasniť právne názory vedúce konajúci správny orgán k prijatiu výrokovej časti rozhodnutia, tzn. ţe ide teda o také vady skutkových zistení a na to nadväzujúcej aplikácie príslušnej právnej normy, ktoré sú neodmysliteľným základom pre rozhodnutie samotné, a ţe existuje stav „absencie“, ktorý nutne vedie k nepochopeniu rozhodovacích 9 5Sţo/7/2014 dôvodov.“ Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní zákonnosti ţalobou napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, ţe správne orgány, ktoré vo veci konali a rozhodovali, nepostupovali v rozpore s citovanými ustanoveniami zákona o prokurátoroch a zákona o prokuratúre. Vzhľadom na vyššie uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ţalovaného v medziach podaného odvolania dospel k záveru, ţe námietky ţalobcu vznesené v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku nie sú dôvodné, a preto rozhodol podľa § 219 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1OSP, nakoľko ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa
- mája 2015 JUDr. Milan M o r a v a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková