Obsah (6)

§ 246c§ 214§ 244§ 250i§ 82§ 35

Najvyšší súd Slovenskej republiky 5Sžo/86/2015 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, so sídlom Tulčík č. 27, 082 13 Prešov, IČO:

ustanovenia § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil konanie. Zároveň účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania. Preskúmavaným rozhodnutím č. 7065/2014-1.10 zo dňa 27. augusta 2014 ţalovaný zamietol rozklad ţalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu vo veci povolenia výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b/ a e/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOPK“) ţiadateľovi: Poľovnícke zdruţenie Skorušina Liesek odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri PZ Skorušina, drţať ho a prepravovať s limitovaným časovým obmedzením od 01.06.2014 do 30.11.2014 posliedkou a postrieţkou alebo do 15.12.2014 postrieţkou. 2 5Sţo/86/2015 Krajský súd uznesenie odôvodnil tým, ţe nie sú splnené podmienky konania v danej veci, pretoţe uplynutím platnosti časovo limitovaného obdobia dňa 15.12.2014 uplynul čas, do ktorého bola povolená realizácia výnimky na odstrel medveďa hnedého v uvedenom poľovnom revíri. Táto skutočnosť má za následok, ţe odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia uţ zanikla a neexistuje. Na uvedenom nič nemení ani to, ţe v čase podania ţaloby rozhodnutie ešte bolo v časovom limite. Takýto právny názor vyplýva aj zo stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. Snj 72/2013 zo dňa 24.06.2014,

ktorého pod „odpadnutím dôvodu na konanie“ treba rozumieť v prípade časovo limitovaného rozhodnutia aj stratu platnosti rozhodnutia ako právny dôvod, ktorý má za následok odpadnutie predmetu konania v dôsledku uplynutia času, na ktoré bolo vydané. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd

§ 246cods.

1 OSP v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ OSP tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, v ktorom uviedol, ţe rozhodnutie krajského súdu povaţuje za nesprávne z dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a v ustanovení § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP. Ţalobca namieta, ţe názor súdu prvého stupňa, ktorý spája spôsobilosť súdnych rozhodnutí byť predmetom súdneho prieskumu s časovým obmedzením ich platnosti je arbitrárny a odníma účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom. Ďalej došlo k porušeniu práva ţalobcu na priaznivé ţivotné prostredie, ďalej práva domáhať sa na súde preskúmania zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ďalej jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Napriek tomu, ţe uţ v období po tom, čo bol vynesený Súdnym dvorom EÚ rozsudok, sp.zn. C-240/09 zo dňa 08.03.2011, skúmal NS SR právny záujem ţalobcu na pokračovaní v konaní, v ktorom uplynula doba platnosti správneho rozhodnutia. Krajský súd tým, ţe konanie zastavil, odňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom. Poukázal aj na rozhodnutie NS SR, sp.zn. 1Sţp/6/2013 zo dňa 24.09.2013 a 1Sţp/13/2013 zo dňa 13.05.2014. Ţalobca navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť ţalovanému na ďalšie konanie. K podanému odvolaniu sa vyjadril ţalovaný a navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Uviedol, ţe pokiaľ sa ţalobca odvoláva na čl. 9 ods. 3 Aarhurského dohovoru, jeho účelom je zabezpečiť právne mechanizmy na preskúmanie porušenia vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa ţivotného prostredia, či uţ zo strany orgánov verejnej správy alebo 3 5Sţo/86/2015 fyzických alebo právnických osôb. So ţalobcom sa konalo ako s účastníkom konania, podaním ţaloby realizoval všetky práva účastníka konania. Ţalobca sa počas celého konania nevyjadril k potrebe povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených ţivočíchov z dôvodu ohrozenia ţivota a zdravia ľudí na danej lokalite a predchádzania škôd na majetku osôb, ani nepodal ţiaden návrh, akým spôsobom okrem realizácie odstrelu je

jeho názoru potrebné riešiť vzniknutý problém spočívajúci v premnoţení medveďa hnedého na danom území. Za súčasného stavu, keď uplynula lehota na realizáciu výnimky, nebude moţné rozhodnúť v danej veci spôsobom, ktorý by bol pre ţalobcu výhodnejší. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 4Sţ/98-102/02 zo dňa 17.12.2002. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 OSP.) preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania

§ 214ods.

2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné.

§ 244ods.

1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

§ 244ods.

3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

§ 250iods.

1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

§ 82ods.

9 písm. a/ zákona o ochrane prírody, orgán ochrany prírody konanie

tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol.

§ 82ods.

3 písm. b/ zákona o ochrane prírody, rozhodnutie vydané

tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. 4 5Sţo/86/2015 Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie ţalovaného, ktorým zamietol rozklad ţalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu vo veci povolenia výnimky

§ 35ods.

1 písm. b/ a e/ ZOPK. Platnosť rozhodnutia bola obmedzená do 15.12.

1. Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe zákonným predpokladom podania správnej ţaloby v správnom súdnictve je skutočnosť, ţe ţalobca bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím, ktoré je nezákonné. Správny súd musí preukázanie ukrátenia práv ţalobcu nezákonným rozhodnutím skúmať ex offo. Najvyšší súd má za to, ţe ţalobca nepreukázal ukrátenie na svojich právach, ktoré mu vzniklo rozhodnutím o udelení výnimky, keďţe v danom prípade, v priebehu súdneho konania napadnuté rozhodnutia stratili platnosť a ţalobcova účasť v tomto štádiu konania nemohla spôsobiť ukrátenie jeho práv, t.j. realizácia jeho práv bola teda výlučne formálneho charakteru, avšak reálne nemohla zabezpečiť výhodnejší resp. priaznivejší výsledok. V tejto súvislosti Najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, ţe konanie začalo na ţiadosť ţiadateľa, ktorý však nepoţiadal o predĺţenie výnimky v zmysle § 89 ods. 2 zákona o ohrane prírody. Najvyšší súd vychádzajúc zo stanoviska Najvyššieho súdu Snj 72/2013 z
2. júna 2014, uverejneného na jeho webovej stránke http://www.nsud.sk/data/files/875_stanovisko-snj-72- 2013.pdf zastáva názor, ţe uplynutie platnosti časovo limitovaného rozhodnutia má za následok, ţe odpadol predmet konania. Správny orgán preto môţe (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu správneho konania. Za daných okolností „odpadnutím dôvodu na konanie“ treba rozumieť v prípade časovo limitovaného rozhodnutia aj stratu „platnosti rozhodnutia“ ako právny dôvod, ktorý má za následok odpadnutie predmetu konania v dôsledku uplynutia času, na ktoré bolo vydané. Ak rozhodnutie orgánu ochrany prírody a krajiny o vydaní súhlasu na povolenie výnimky na odstrel medveďa hnedého stratilo platnosť uplynutím času, na ktoré bolo vydané, odpadol dôvod na ďalšie konanie o povolenie takejto výnimky. Rozhodnutie orgánu ochrany prírody potom nemá predmet konania. Ak zanikla platnosť rozhodnutia, potom súčasne odpadol aj predmet správneho konania. Uplynutie času, na ktorý bolo vydané rozhodnutie, teda spôsobuje nevyhnutnosť zastavenia konania. Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe prípadné zrušenie rozhodnutia ţalovaného v danom prípade by nepredstavovalo pre účastníka konania reálnu moţnosť dosiahnuť rozhodnutie 5 5Sţo/86/2015 v jeho prospech a bolo by v rozpore so zásadou materiálnej pravdy aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súd aj správny orgán musia pritom zásadu zisťovania skutočného stavu veci uplatňovať súčasne so zásadou hospodárnosti tak, aby nedochádzalo k zbytočnému predlţovaniu konania a aby sa neprimerane nezvyšovali náklady konania. Iný výklad zákona by smeroval len k formálnemu zopakovaniu konania o rozklade bez toho, aby umoţňovalo účastníkovi konania reálnu moţnosť dosiahnuť materiálne iné rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore aj so zásadou hospodárnosti správneho konania, ktorá je zakotvená v § 3 ods. 3 Správneho poriadku. Námietky ţalobcu ohľadom údajného porušenia Aarhurského dohovoru nemajú opodstatnenie, pretoţe ţalobca bol riadnym účastníkom správneho, aj súdneho konania, nedošlo teda k odňatiu jeho práv ako účastníka konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov stotoţniac sa s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, pretoţe ţalobca v konaní nemal úspech a ţalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 25. mája 2015 JUDr. Milan M o r a v a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Alena Augutiňáková